Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/83/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členiek senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., prechodne bytom D. E. XXXX/XX, C., 2/ F. A. G. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, C., zastúpených advokátkou: JUDr. Eva Hlaváčová, so sídlom Farská 12, Nitra, proti žalovaným: 1/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. E. XXXX/XX, C., zastúpeným splnomocnencom: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 20. februára 2025 č. k. proti vyhovujúcemu výroku I., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (v poradí druhým) súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. - a/ uložil žalovanému 1/ povinnosť znášať užívanie rekreačnej chaty súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Dunajská Streda pre k.ú. C., obec C., okres Dunajská Streda, postavenej na parcele C KN parc. č. 1629/320 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 72 m2, zapísanej na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Dunajská Streda pre k.ú. C., obec C., okres Dunajská Streda, žalobkyňou 1/, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; - b/ žalovanému 1/ zakázal vypratať hnuteľné veci patriace žalobkyni 1/ z rekreačnej chaty označenej vo výroku Ia/ vrátane jej verandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok elektriny, plynu a vody, súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; výrokom II. návrh vo zvyšku zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 28.3.2024 sa žalobkyne domáhali určenia, že žalobkyňa 1/ je v podiele 1/2 spoluvlastníčkou rekreačnej chaty uvedenej vo výroku Ia/, a že táto chata v podiele 1/2 patrí do dedičstva po zosnulom druhovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobkyne 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr. X.X.XXXX (ďalej aj len „poručiteľ“). Zároveň navrhli nariadenie neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku Ia/ a Ib/, ako aj neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému 1/ vstupovať do uvedenej chaty a vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu žalobkyne 1/ z nej, a tiež robiť právne úkony smerujúce k právnemu nakladaniu s ňou.

4. Žalobu žalobkyne odôvodnili tým, že chatu stojacu na pozemku prenajatom od Urbariátu K., ktorého nájomcom je t.č. žalobkyňa 2/, vybudovala žalobkyňa 1/ spolu s poručiteľom a za pomoci svojho otca. Výstavba bola začatá v r. 2009 a ukončená v r. 2010, pričom prebiehala bez stavebného povolenia. Keď neskôr vznikla potreba legalizácie už existujúcej stavby, bol ako formálny stavebník zaevidovaný

žalovaný 1/, pretože žalobkyňa 1/ mala v tom čase zdravotné problémy. Všetky záležitosti ohľadne stavby a následnej administratívy však vybavovala žalobkyňa 1/, ktorá chatu užívala spolu s poručiteľom a po jeho smrti ju užíva naďalej ako vlastnú, pričom má v nej aj svoje obydlie, keďže taká bola od počiatku dohoda so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ od počiatku rešpektoval, že chata je majetkom žalobkyne 1/ a poručiteľa a tak k tomu aj pristupoval. Túto skutočnosť potvrdil aj v čase svojho zápisu na list vlastníctva (LV) v r. 2023, kedy sa so žalobkyňou 1/ dohodli i na tom, že v prípade jeho zápisu do evidencie nehnuteľností žalovaný 1/ následne prevedie vlastníctvo na niektorú zo žalobkýň, čím by sa u žalobkyne 2/ usporiadalo aj dedičstvo po poručiteľovi. V elektronickej komunikácii žalovaný 1/ opakovane potvrdil vlastníctvo žalobkýň k chate, rovnakým spôsobom spolu strany predbežne komunikovali o jeho prevode. Po čase však žalovaný 1/ svoje stanovisko zmenil a uviedol, že vlastnícke právo k chate na žiadnu zo žalobkýň neprevedie. Nereagoval ani na písomnú výzvu žalobkyne 1/. Žalovanú 2/ označili žalobkyne ako stranu konania z dôvodu, že žalovaný 1/ uzavrel manželstvo so žalovanou 2/ skôr (XX.X.XXXX), než došlo k zápisu jeho vlastníckeho práva na list vlastníctva (2023). Žalobkyne poukázali na skutočnosť, že vzhľadom na zhotovenie chaty žalobkyňou 1/ a poručiteľom prichádza do úvahy jediné zákonné riešenie, a to, že každý z nich nadobudol vlastnícke právo k nej v podiele 1/2. V súlade s judikatúrou týkajúcou sa novovytvorených stavieb totiž nadobudne vlastníctvo k takej stavbe ten, kto ju uskutočnil s cieľom mať ju pre seba ( ). V prípade žalobkyne 1/ by prichádzalo do úvahy i vydržanie, pretože chatu viac než 10 rokov dobromyseľne užíva ako svoju vlastnú. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyne odôvodnili svojím neistým právnym postavením, kedy je ako vlastník chaty v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný 1/, čo nezodpovedá skutočnosti, pričom bez rozhodnutia súdu žalobkyne nedokážu dosiahnuť zmenu zápisu vo svoj prospech.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný spolu so žalobou a doplnený podaním z 5.4.2024, odôvodnili žalobkyne tým, že žalovaný 1/ sa dňa 19.3.2024 prostriedkami elektronickej komunikácie začal žalobkyni 1/ vyhrážať, že pokiaľ si svoje veci z chaty neodnesie do konca mesiaca (marca), vyhodí jej ich na zberný dvor. Následne túto lehotu skrátil do 22.3.2024. Dňa 26.3.2024 žalovaný 1/ zaslal žalobkyni 1/ fotografiu, z ktorej je zrejmé, že prekonal uzamykací mechanizmus dverí a vyniesol jej veci na verandu chaty, čím ich vystavil možnosti odcudzenia inou osobou. Týmto konaním sa mohol dopustiť tak trestného činu porušovania domovej slobody ( ), ako aj porušenia práva na ochranu obydlia (Čl. 21 ods. 1 SR). Na výzvy žalobkýň, aby žalovaní upustili od svojho zámeru vypratania žalobkyne 1/ z chaty, títo nereagovali. Navyše žalobkyňa 2/ zistila, že žalovaný 1/ sa pokúša chatu predať prostredníctvom účtu svojho známeho na sociálnej sieti; že ide práve o túto nehnuteľnosť, možno zistiť súčtom výmery pozemku, na ktorom je postavená chata (72 m2) a vedľajšieho pozemku (290 m2), kde výsledok predstavuje 362 m2, čo sa zhoduje s údajom v inzeráte, kde je navyše uvedený iný názov obce (L. D. M.; správne L. D. N. - pozn. súdu) tak, aby žalobkyne mali sťaženú možnosť zistiť, že inzerát sa týka predmetnej chaty. Podanie žalobkýň z 5.4.2024 obsahuje prepis elektronickej komunikácie medzi záujemcom o kúpu chaty a osobou označenou ako „O. O.,“ ktorá na požiadavku záujemcu o kontakt na vlastníka chaty uvádza meno zhodné s menom žalovaného 1/.

6. Súd prvej inštancie uznesením z 25.4.2024 č.k. -55 návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaných uznesením z 1.8.2024 sp. zn. rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní povinnosť zaoberať sa vykonateľnosťou a formuláciou petitu na nariadenie neodkladného opatrenia, náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre jeho nariadenie ( , CSP) najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobkýň vo veci samej (s poukazom na jednotlivé skutkové tvrdenia a ich osvedčenie predloženými dôkazmi) a potreby neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu ku každej navrhovanej povinnosti, resp. zákazu, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

7. Žalobkyne po rozhodnutí odvolacieho súdu doručili dňa 23.8.2024 súdu prvej inštancie stanovisko, v ktorom zotrvali na svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (pričom zároveň upresnili jeho petit). Poukázali na to, že žalobu vo veci samej podali spolu s návrhom na vykonanie dôkazov, o.i. na výsluch svedkov, pričom najmenej jeden z nich, p. P. Q., vo svojej písomnej výpovedi potvrdil, kto je skutočným stavebníkom nehnuteľnosti a že žalobkyňa 1/ v nej má svoje bývanie. Listinnými dôkazmi žalobkyne preukázali, že žalovaný 1/ okamžite po obdržaní ich výzvy na usporiadanie vlastníckych vzťahov vykonal úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti a tiež čiastočne vypratal veci žalobkyne 1/ z jej priestorov. Ohľadne definície obydlia žalobkyne poukázali na to, že obydlím sa rozumie aj miesto, ku

ktorému má osoba dostatočne blízku citovú väzbu (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Winterstein a ostatní proti Francúzsku zo 17.10.2015 zn. 27013/07), čo predstavuje i daný prípad. Keďže žalobkyňa 1/ so svojím druhom (poručiteľom) chatu postavili, žalobkyňa 1/ k nej má hlbokú citovú väzbu. Žalobkyne súdu tiež predložili prepis vzájomnej komunikácie so žalovaným 1/, kde tento priznáva, že chata patrí im. Následne predložili aj čestné prehlásenie žalovaného 1/ z 13.5.2024, kde na účely iného súdneho konania (vedeného v rodinnoprávnej veci) žalovaný 1/ výslovne uviedol, že žalobkyňa 2/ sa ho snažila presvedčiť, aby jej daroval chatu, ktorú v minulosti zdedila po svojom otcovi (poručiteľovi), z čoho vyplýva, že minimálne v jednej polovici chata patrí do dedičstva po poručiteľovi. Do spisu boli tiež založené snímky z parcely, na ktorej je chata postavená, pričom z nich vyplýva, že postavená bola už v r. 2010 a teda tvrdenia žalovaného, že ju mal postaviť neskôr a s pomocou priateľov, nie sú pravdivé. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia bola podľa žalobkýň daná v čase podania návrhu a je daná i v súčasnosti, keďže žalovaný 1/ svojím konaním marí účel žaloby a konania ako celku. Pokiaľ ide o energie, žalovaný 1/ vytrhol z napájania klimatizáciu, ktorú žalobkyňa 1/ umiestnila v chate kvôli temperovaniu na prevenciu tvorby plesní, a po odpojení elektrickej energie nebude možné používať žiadny spotrebič. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ sa snaží chatu scudziť, čím by mohol skomplikovať celý priebeh konania. Inštitút poznámky upravený v Katastrálnom zákone nepredstavuje dostatočnú ochranu práv žalobkýň z dôvodu, že na prípadné prevody vlastníctva k nehnuteľnosti v rámci konania bude potrebné procesne reagovať, čím sa výrazne sťaží ochrana ich záujmov. Podaním doručeným súdu 25.10.2024 žalobkyne súdu oznámili, že dňa 30.9.2024 podala žalobkyňa 1/ trestné oznámenie pre vlámanie sa do chaty, ktorá je predmetom sporu. V tento deň po príchode do chaty totiž zistila, že je poškodená mreža zabezpečujúca vchodové dvere, ako aj dvere samotné, a tiež oba zámky. Vo vnútornom priestore zistila, že jej veci sú rozhádzané a niektoré chýbajú. Náhodní svedkovia zbadali, že sa okolo chaty pohyboval aj žalovaný 1/. Vec je vedená na OO PZ Bratislava - východ, štádium konania je žalobkyniam neznáme. Uvedená skutočnosť je podľa žalobkýň ďalším dôvodom na to, aby súd vyhovel nimi navrhovanému neodkladnému opatreniu. Prílohou podania boli fotografie vchodu a vnútorného priestoru chaty.

8. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom (ďalších) podaní strán konania, predložených súdu po vydaní v poradí prvého (odvolacím súdom zrušeného) neodkladného opatrenia a k nim pripojených dokladov, dospel k záveru, že nariadenie žalobkyňami navrhovaného neodkladného opatrenia je dôvodné, nie však v celom rozsahu. Predmetom konania vo veci samej je určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k chate v rozsahu jednej polovice a tiež určenie, že v rozsahu druhej polovice patrí spoluvlastnícky podiel do dedičstva. Súd prvej inštancie, hoci vychádzajúc zo stanoviska odvolacieho súdu o spôsobe posúdenia dôvodnosti chráneného nároku, uviedol, že vzhľadom na predmet konania len s ťažkosťami môže v danom štádiu konania posúdiť, aká je miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia, keďže žalobkyne aj žalovaní poskytli súdu vlastné, navzájom protichodné tvrdenia (najmä o čase a spôsobe výstavby chaty a okolnostiach zapísania žalovaného 1/ ako vlastníka na príslušný LV), na preukázanie ktorých navrhli a predložili aj dôkazné prostriedky (výsluchy strán a svedkov, viacero listín), pričom k dokazovaniu samotnému ešte v konaní nedošlo. Hoci t.č. je ako vlastník chaty na príslušnom LV zapísaný žalovaný 1/, pričom tento údaj sa považuje za hodnoverný, pokiaľ nie je preukázaný opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona), žalobkyne poukázali na to, že žalovaný 1/ ich vlastníctvo uznal v elektronickej správe („Je to vaša chata, hovoril som, že keď to budete mať takto vybavené, tak mi dajte vedieť a pôjde sa to prepísať“; č.l. 20 spisu), ako aj vo svojom čestnom prehlásení z 13.5.2024 poskytnutého na účely iného súdneho konania („sestra sa ma snažila zmanipulovať, aby som jej daroval moju chatu, ktorú v minulosti zdedila po svojom otcovi. Následne ju darovala mame. Keď som sa o to začal zaujímať, tak ju mama darovala mne.“; č.l. 134 spisu). Okrem tohto čestného prehlásenia žalobkyne založili do spisu aj ďalšie čestné prehlásenia, ktorých obsah svedčí v ich prospech. Súd prvej inštancie tak bol toho názoru, že mieru pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia zatiaľ nemožno určiť, a teda úspech žalobkýň v konaní nie je vylúčený.

9. Ďalej uviedol, že medzi stranami konania nie je sporné, že žalobkyňa 1/ chatu v minulosti užívala a že tam mala i svoje veci. V komunikácii, predmetom ktorej je výzva žalovaného 1/ na vypratanie vecí žalobkyne 1/ z chaty, sa totiž o.i. uvádza „od apríla už nech tam po vás neostane ani šálka na kávu“, „všetky veci, ktoré neboli moje, som vytriedil na terasu“. Aj v odvolaní proti prvému neodkladnému opatreniu žalovaní uvádzajú, že hoci žalobkyňa 1/ nemala nikdy v chate trvalý ani prechodný pobyt a trvale v nej nebývala, využívala ju (tak ako aj žalovaní a ich priatelia) na rekreačné účely a mala v nej umiestnené svoje veci, pričom podľa žalovaného 1/ išlo o veci, ktoré žalobkyňa v tom čase nepoužívala a s ktorých umiestnením v chate on nesúhlasil. Spornou však už je otázka, či užívanie chaty žalobkyňou

1/ malo charakter trvalého bývania. V tomto smere sa tvrdenia strán rozchádzajú. Žalovaní uvádzajú, že žalobkyňa 1/ v chate nikdy nebývala, a poukazujú na príslušné ustanovenia o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, zdôrazňujúc, že žalovaný 1/ ako zapísaný vlastník jej nikdy neudelil súhlas ani len na zapísanie prechodného, nieto trvalého pobytu. Žalobkyňa 1/ podľa nich býva u žalobkyne 2/ na adrese I. X, C., odkiaľ žalovanému 1/ zasielala aj korešpondenciu. Jej tvrdenia, že v chate má svoje obydlie, sú podľa nich nepravdivé a účelové. Žalobkyňa 1/ však po rozhodnutí odvolacieho súdu založila do spisu čestné prehlásenie p. P. Q. (č.l. 136 spisu), v ktorom sa o.i. uvádza, že menovaný je obyvateľom obce C. a dobre pozná pomery v danej oblasti. V r. 2010 chata podľa jeho vyjadrenia už stála na základovej doske a bola užívateľná, pričom pri prevážaní unimobuniek na základovú dosku bol sám prítomný. Za stavebníkov a vlastníkov chaty považuje p. Q. J. B. a obe žalobkyne, pričom žalobkyňa 1/ podľa neho „dlhodobo obýva predmetnú rekreačnú chatu a má tam svoje bývanie“. Podľa ďalšieho čestného prehlásenia p. R. C. a S. C. (č.l. 137) sa základová doska pod chatu vylievala v r. 2009, pri čom boli oni osobne prítomní a pomáhali s prácami. Následne na ňu boli dovezené unimobunky, ktoré boli vlastníctvom J. B. a žalobkyne 1/, ktorí zabezpečili aj materiál na základovú dosku. Chata bola postavená a užívaniaschopná už v r. 2010 a osoby podpísané pod textom prehlásenia za stavebníkov a vlastníkov chaty považujú J. B. a žalobkyňu 1/. Obsah uvedených čestných prehlásení podľa názoru súdu dostatočne osvedčuje tvrdenie žalobkyne 1/ o tom, že v chate býva, resp. bývala, kým to bolo možné, nakoľko podľa obsahu podania žalobkýň z 25.10.2024 došlo medzičasom k vlámaniu do jej priestorov a odcudzeniu časti vecí. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/ na tomto mieste nebola prihlásená na trvalý či prechodný pobyt, nemá v tejto súvislosti podstatný význam, pretože judikatúra dlhodobo vykladá termín bydlisko tak, že nemusí ísť o evidovaný pobyt. Napokon i z čestného prehlásenia žalovaného 1/ na č.l. 134 spisu (posledný odsek na prvej strane prehlásenia) vyplýva, že medzi stranami konania bola v minulosti aktuálnou otázka prerábky chaty na „slušné“ bývanie pre žalobkyňu 1/, čím sa zrejme mala definitívne vyriešiť otázka jej trvalého bývania, keďže už od 26.1.2015 je (podľa údajov z Registra obyvateľov SR) osobou bez evidovaného trvalého pobytu.

10. Podľa súdu prvej inštancie neodkladnosť potreby úpravy vzájomných pomerov strán ako zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade daná jednak preto, že žalobkyňa nemá zabezpečené iné trvalé bývanie, a tiež preto, že od začatia konania dochádza k odstraňovaniu vecí žalobkyne z chaty, či už konaním žalovaných (resp. žalovaného 1/) alebo ďalších osôb (vlámanie na jeseň 2024), ako aj k znehodnocovaniu tam zostávajúcich vecí i chaty samotnej, čomu je potrebné zabrániť, resp. predchádzať. Umožnenia bývania žalobkyne 1/ v chate a uloženie zákazu žalovanému 1/ vypratávať jej veci na čas do rozhodnutia vo veci samej situáciu stabilizujú. Riadne a dôstojné užívanie nehnuteľnosti znamená aj prístup k súvisiacim službám, v danom prípade dodávkam energií a vody. Z týchto dôvodov súd sčasti vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku Ia/ a Ib/, ktorých navrhované znenie preformuloval bez zmeny ich významu. Zároveň súd dal do pozornosti žalobkýň, že oprávnenia súvisiace s užívaním chaty sa vzťahujú len na žalobkyňu 1/ tak, ako to bolo navrhované.

11. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh žalobkýň zamietol, pretože uloženie zákazu žalovanému 1/ užívať chatu by znamenalo neprimerané obmedzenie jeho (aktuálne zapísaného) vlastníckeho práva, čo je v rozpore s princípom proporcionality neodkladných opatrení. Vo vzťahu k uloženiu zákazu žalovanému 1/ právne nakladať s chatou súd vychádzal zo stanoviska odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí, ktoré poukazuje na možnosti ochrany práv žalobkýň prostredníctvom zápisu poznámky na príslušný LV (ods. 13.), ktorú možnosť žalobkyne podľa zistení súdu už aj využili. K uvedenému súd prvej inštancie dodal, že toto stanovisko je v aktuálnej rozhodovacej praxi odvolacieho súdu obvyklým (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. ); odvolací súd ho spravidla odôvodňuje tým, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu.

12. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu celého výroku I. podali včas odvolanie žalovaní s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnili /amietali neexistenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi žalovanými a žalobcami – vo vzťahu k výroku I. a/ uznesenia. Mali za to, že čestné prehlásenia z 5.6.2024 p. P. Q. a p. R. C. a p. S. C. nie sú dostatočnými dôkazmi, ktoré by osvedčovali tvrdenia žalobkýň o tom, že žalobkyňa 1/ v rekreačnej chate býva, resp. bývala, pričom zároveň poukázali na to, že čestné prehlásenia boli žalobkyňami predložené až dňa 18.6.2024, teda až po vydaní prvého uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a s ohľadom

na sudcovskú koncentráciu konania ich nemal súd prvej inštancie brať do úvahy, pretože ich žalobkyne mohli predložiť už ako prílohu samotnej žaloby, ktorej obsahom bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Z obsahu čestného prehlásenia p. R. C. a p. S. C. z 5.6.2024 vôbec nevyplýva, že by uvedené osoby potvrdzovali, že žalobkyňa 1/ má v rekreačnej chate bydlisko. Čestné prehlásenie p. P. Q. z 5.6.2024 je nepoužiteľné, pretože je v ňom uvedené, že p. P. Q. býva v obci Q. C. a nie v obci C. (hoci vyhlasuje, že je jej obyvateľom), a teda zrejme nepozná pomery danej oblasti až tak dobre, lebo žalobkyňa 1/ v rekreačnej chate nikdy nebývala a ani tam nemá svoje obydlie. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/ neužíva a ani nikdy neužívala rekreačnú chatu ako svoje obydlie, tvrdili a preukázali žalovaní už v odvolaní, najmä tým, že predmetnú rekreačnú chatu (okrem žalovaných) využívajú, resp. využívali priatelia a známi žalovaného 1/ na rekreačné účely, čo žalovaní preukázali prostredníctvom komunikácie medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 1/, kde sa žalobkyňa 1/ práve žalovaného 1/ dopytuje, či jeho kamarát bude na rekreačnej chate, pretože by žalobkyňa 1/ chcela rekreačnú chatu navštíviť. Zároveň žalovaní opätovne predložili ako dôkaz komunikáciu medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 1/ z 25.1.2023, v ktorej sa žalovaný 1/ dopytuje žalobkyne 1/, či bude niekto cez víkend na rekreačnej chate, na čo mu žalobkyňa 1/ odpovedala, že „Nie, môžeš v pohode“. Skutočnosť, že rekreačná chata nie je a nikdy nebola obydlím žalobkyne 1/, ako aj to, že žalobkyňa 1/ neužívala rekreačnú chatu 10 rokov ako svoju vlastnú, žalovaní preukázali aj SMS komunikáciou z 1.10.2023, ktorou žalobkyňa 2/ žiadala o možnosť bývania v rekreačnej chate, pričom tvrdí, že spolu so žalobkyňou 1/ v čase minimálne od 1.10.2023 majú záujem v rekreačnej chate bývať. Ak by teda žalobkyňa 1/ užívala rekreačnú chatu ako svoje obydlie, nebol by dôvod na zaslanie uvedenej SMS správy žalovanému 1/. Uvedená SMS správa adresovaná žalovanému 1/ bola výlučne snahou žalobkýň manipulatívne citovo tlačiť na žalovaného 1/, že v dohľadnom čase žalobkyne nebudú mať kde bývať, čo však bolo klamstvom, pretože k dnešnému dňu žalobkyne stále bývajú na rovnakej adrese, teda potreba ich bývania v rekreačnej chate nikdy nebola daná, a v tejto ani nebývali. Žalobkyňa 1/ rekreačnú chatu využíva a využívala výlučne len ako skladisko, čo žalovaní preukázali prostredníctvom komunikácie medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 1/ z 24.4.2023, ktorej súčasťou je aj fotografia a z ktorej vyplýva, že v rekreačnej chate sú umiestnené a naskladnené nepotrebné veci. Žalovaní súčasne predložili aj fotografie interiéru rekreačnej chaty vyhotovené dňa 19.3.2025, na ktorých je viditeľné, že rekreačná chata je neobývateľná a zaprataná nepotrebnými vecami žalobkýň. Z fotografií vyplýva, že k znehodnocovaniu rekreačnej chaty dochádza nie konaním žalovaného 1/, ale žalobkýň. Žalovaní poukázali aj na tú skutočnosť, že žalovanému 1/ boli pred nedávnom prerezané pneumatiky (vrátane rezervy) na vozíku umiestnenom pre rekreačnej chate, na ktorom preváža čln. Pokiaľ by si to žalovaný 1/ nevšimol, tak by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia, nielen žalovaného 1/, ale aj jeho maloletých detí, ktoré mali v pláne v tom čase spoločne využiť čln na jazere v blízkosti rekreačnej chaty. Žalovaní ďalej opätovne zdôraznili, že rekreačná chata bola a je využívaná výlučne ako víkendová chata a nie je obydlím žalobkyne 1/, čím sa snaží súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia tohto záveru ospravedlniť svoj neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného 1/, a to bez dodržania zásady proporcionality. Žalovaným nie je tiež zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa 1/ nemá iné trvalé bývanie, keďže uvedené tvrdenie súd prvej inštancie ďalej neodôvodňuje a nerozvádza.

13. Vo vzťahu k výroku I. b/ napadnutého uznesenia mali žalovaní za to, že neexistuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalovaný 1/ už uviedol, že z jeho strany došlo v marci 2024 k odstráneniu výlučne nadbytočných vecí žalobkyne 1/ z rekreačnej chaty a k ich umiestneniu na verandu rekreačnej chaty, ktoré žalovaný 1/ realizoval po opakovaných predchádzajúcich výzvach na vypratanie týchto hnuteľných vecí z dôvodu, že v rekreačnej chate sa má realizovať podlahové kúrenie. Všetky hnuteľné veci boli riadne pod kamerovým systémom zabezpečené proti krádeži a prípadnému znehodnoteniu poveternostnými podmienkami, i keď išlo iba o nadbytočné veci žalobkyne 1/. Následne žalovaní žiadnym spôsobom nevypratávali hnuteľné veci patriace žalobkyniam, hoci ako to vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie z 19.3.2025, je rekreačná chata neobývateľná a neužívateľná v dôsledku skladovania nepotrebných a nepoužiteľných vecí. Žalovaným tiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu a v čom videl súd prvej inštancie potrebu neodkladnej úpravy spočívajúcej v tom, že žalovaný 1/ má „zakázané“ uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok elektriny, plynu a vody, súvisiacich s užívaním rekreačnej chaty žalobkyňou 1/, keď sa súd prvej inštancie obmedzil len konštatovanie, že riadne a dôstojné užívanie nehnuteľnosti znamená aj prístup k súvisiacim službám, v danom prípade dodávkam energií a vody.

14. Žalovaní tiež namietali, že žalobkyne zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia neosvedčili a tieto podmienky neboli v čase vydania napadnutého uznesenia dané, keďže podľa názoru

žalovaných nielenže nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana nebol zo strany žalovaných osvedčený, ale tento nejestvuje. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že mieru pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia zatiaľ nemožno určiť, a teda úspech žalobkýň v konaní nie je vylúčený. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne hodnoverne neosvedčili dôvodnosť a trvanie meritórneho nároku, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a zasahuje do práva žalovaných na spravodlivý súdny proces.

15. Žalovaní mali za to, že nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných; poskytuje právnu ochranu nezákonnému stavu vyvolanému žalovanou 2/. Napadnuté uznesenie je vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami a poskytuje ochranu nehodnoverne osvedčenému nároku žalobkýň, vymyká sa princípu proporcionality, došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, a to najmä vydaním výroku I.a/ napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil žalovanému 1/ povinnosť znášať užívanie rekreačnej chaty žalobkyňami, a tým vylúčil žalovaného 1/ z užívania rekreačnej chaty, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa 1/ nemá v rekreačnej chate bydlisko, resp. trvalé bývanie. Vydaným uznesením súd prvej inštancie aprobuje nezákonné konanie žalobkyne 2/, ktorá uzamkla rekreačnú chatu a vymenila zámky nielen na pozemku, ale aj na rekreačnej chate žalovaného 1/, a to bez akéhokoľvek právneho titulu, o čom žalovaného 1/ informovala prostredníctvom SMS správy dňa 23.3.2024, teda ešte pred vydaním prvého uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Je neprípustné, aby takémuto konaniu zo strany žalobkyne 2/ súd dočasne poskytoval právnu ochranu, a to v podobe vydaného neodkladného opatrenia.

16. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. S podaným odvolaním nesúhlasili a uviedli, že po zrušení prvého neodkladného opatrenia odvolacím súdom došlo k tomu, že žalovaný 1/ zdevastoval vybavenie svojej matky nachádzajúce sa v chate. Výsledok konania žalovaného 1/ doložili žalobkyne vo fotografiách. Zároveň žalobkyne predložili odvolaciemu súdu video z bezpečnostnej kamery, ktorá nahrala žalovaného pri vstupe do chaty a ktorú kameru žalovaný následne zlikvidoval. K námietke žalovaných, že neuznávajú čestné prehlásenia svedkov R. C. a S. C., žalobkyne uviedli, že žalovaní vyvrátiť tieto dôkazy nedokázali a svoju argumentáciu zúžili na sudcovskú koncentráciu, ktorá však v danom prípade nie je namieste. Žalobkyne zotrvali na vydaní neodkladného opatrenia aj po zrušení prvého rozhodnutia odvolacím súdom, pričom pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o druhom neodkladnom opatrení žalobkyne doložili nové dôkazy, ktoré následne súd prvého stupňa využil pri svojom rozhodnutí. Tvrdenie žalovaného 1/, že žalobkyňa 1/ nemala nikdy v chate obydlie a ani tam nebývala, nie je pravdivé. Žalobkyňa 1/ doložila do konania dostatok dôkazov, ktoré jej tvrdenia o obydlí v chate potvrdzujú. Naopak žalovaný 1/ tvrdenia o opaku pravdivosti dôkazov a tvrdení žalobkýň nepreukázal. Komunikácia medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným 1/, keď sa dohodli, že žalovaný 1/ môže cez víkend dôjsť na chatu, nevyvracia tvrdenie, že chata je obydlím žalobkyne 1/. Návštevy sú v obydlí bežné. Žalobkyňa 1/ užíva chatu a má v nej svoje obydlie od jej postavenia v roku 2010, čo žalobkyňa 1/ tvrdí od samého začiatku. Ak sama žalobkyňa 2/ uvádzala žalovanému 1/, že chce bývať v chate, je to normálne, veď je dedičom po stavebníkovi, svojom otcovi. Napadnuté neodkladné opatrenie sa netýka žalobkyne 2/, ale iba žalobkyne 1/. Žalovaný po zrušení prvého neodkladného opatrenia a jeho zákazu vstupu do chaty, rozhádzal veci žalobkyne 1/ a naaranžoval tak, aby to interiér chaty vyzeral ako sklad s nepotrebnými vecami, avšak zachytila ho bezpečnostná kamera s alarmom ako prekonal žalobkyňou 1/ uzamknuté dvere a opakovane zničil zámok na chate, čím fakticky prekonal prekážku brániacu vstupu. Ak sú v chate podľa žalovaného 1/ len nepotrebné veci, nie je zrejmé, prečo má žalovaný 1/ potrebu násilne vstupovať do chaty žalobkýň, prekonávať a ničiť zámky. Žalovaný 1 / navodzuje dojem, ako by si túto devastáciu vecí v chate vykonala žalobkyňa 1/ sama. Žalobkyňa 1/ so svojím druhom chatu postavila a celé roky – od jej postavenia ju užíva ako svoju vlastnú, má k nej hlbokú citovú väzbu a predstavuje jej obydlie. K poukazu žalovaného 1/ na prerezané pneumatiky na prívese s člnom, žalobkyne uviedli, že je to sám žalovaný 1/, ktorý porozbíjal zámky na bráne aj chate a nechal všetko dokorán otvorené, teda ktokoľvek mal k člnu prístup. Žalobkyne museli opakovane chatu znovu uzamykať a kupovať nové zámky. Vzhľadom na prax žalovaného 1/ rozbíjať zámky na bráne a chate a ničiť vybavenie chaty, žalobkyne nevylučujú, že si žalovaný 1/ prerezal pneumatiky sám a teraz sa to snaží nepriamo hodiť na žalobkyne. Už v skoršom stanovisku vo veci žalobkyne vyzývali žalovaného 1/, aby si čln aj s vozíkom odniesol. Je to len jeho zodpovednosť. Navyše pozemok v okolí chaty ani nepatrí žalovanému 1/ a ani ho nemá v nájme, preto nie je žalobkyniam jasné, čo tam vozík s člnom robí. Komunikácia z aplikácie whatsapp, ktorú predložil žalovaný 1/ k odvolaniu, nedokazuje, že by žalobkyňa 1/ nemala v chate svoje obydlie. Obydlie nie je viazané na to, či má alebo nemá v ňom užívateľ trvalý pobyt. Sám žalovaný 1/ prekladá komunikáciu,

kde uvádza, že chata je vaša (žalobkýň). Žalovaný 1/ už asi zabudol, ako sa vyhrážal svojej matke - žalobkyni 1/, že jej veci z chaty vyhodí na smetisko. Dnes žalovaný 1/ tvrdí inú verziu (ktorú pred tým neuvádzal), že jej vypratal veci na verandu preto, že sa malo robiť podlahové kúrenie. Za všetky veci, ktoré sú v chate porozhadzované a poničené, môže žalovaný 1/. Nevie sa totiž zmieriť s tým, že pravda o chate (kto je jej skutočným vlastníkom) vyšla na povrch. Keď už nič iné, tak aspoň poničí vybavenie chaty vlastnej matke. Nové neodkladné opatrenie žalovaného 1/ nijako neobmedzuje, len mu bráni v poškodzovaní vecí iného a je minimom, aby došlo k stabilizácii pomerov medzi účastníkmi. Žalobkyne mali za to, že dostatočne osvedčili potrebu nariadenia vydaného neodkladného opatrenia, pričom bez toho, aby súd vykonal plnohodnotné dokazovanie v konaní (napr. výsluchy svedkov), potom žalobkyne nikdy ani nemôžu preukázať na 100 % dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia by bol len obsolentným inštitútom bez reálneho využitia, čo však zjavne nie je úmyslom zákonodarcu.

17. Žalovaní v replike zotrvali na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. V nadväznosti na vyjadrenie žalobkýň uviedli, že videozáznam predložený žalobkyňami je z 24.11.2024, pričom z predmetného záznamu je viditeľné len to, že žalovaný 1/ vstúpil do rekreačnej chaty a vypol kameru. Zároveň predmetný videozáznam preukazuje, že dvere rekreačnej chaty sú nepoškodené, a teda žalobkyne vo svojich tvrdeniach zavádzajú. Tvrdenie, že zdevastovanie vybavenia rekreačnej chaty mal spôsobiť žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázali, a to ani predloženými fotografiami, na ktorých je viditeľný len neporiadok, pričom žalobkyne ani len neuvádzajú dátum vyhotovenia predmetných fotografií. Žalovaní tiež zotrvali na svojom tvrdení, že žalobkyňa 1/ nikdy nemala a ani nemá v spornej chate svoje bydlisko, a to ani s poukazom na predložené čestné vyhlásenia. Žalovaní tiež poukázali na to, že žalobkyne, resp. žalobkyňa 2/ taktiež neustále vymieňa a vymieňala zámky (aj v čase, keď nebolo v účinnosti vydané neodkladné opatrenie), aby zabránila žalovanému 1/ v užívaní a v prístupe k rekreačnej chate, čo žalovaný 1/ preukázal správou od žalobkyne 2/ z aplikácie whatsapp z 23.3.2024, ako aj prostredníctvom potvrdenia o oznámení orgánom činným v trestnom konaní o uzamknutí majetku žalovaného 1/ žalobkyňou 2/. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj žalobkyne vo vyjadrení zo 7.5.2025, keď uvádzajú: „Žalobkyne museli opakovane chatu znovu uzamykať a kupovať nové zámky“. Žalovaný 1/ tak v dôsledku konania žalobkýň nemá prístup nielen k svojim hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú v rekreačnej chate a v jej okolí, ale aj k samotnej rekreačnej chate, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve. Žalovaní nesúhlasili ani s tvrdením žalobkýň, že v prípade tvrdenia žalovaných, že dôvodom umiestnenia vecí žalobkyne 1/ na verande chaty bola realizácia podlahového kúrenia v rekreačnej chate, ide o novú verziu žalovaných, pretože to tvrdili už v odvolaní z 15.5.2024. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom rekreačnej chaty a podlahové kúrenie si môže realizovať kedykoľvek za účelom jej pohodlnejšieho užívania, pričom uvedené nedokazuje, že rekreačná chata mala byť celoročným obydlím žalobkyne 1/.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s / ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle v tejto časti.

19. Keďže zvyškovo zamietajúci výrok II. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a nebolo preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalovaných, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu a argumentáciu prezentovanú v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v časti, v ktorej súd prvej inštancie návrhu vyhovel a uložil žalovanému 1/ povinnosť znášať užívanie spornej rekreačnej chaty žalobkyňou 1/ (výrok I. a/) a súčasne žalovanému 1/ zakázal vypratať hnuteľné veci patriace žalobkyni 1/ z rekreačnej chaty vrátane jej

verandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok elektriny, plynu a vody, súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/ (výrok I. b/), až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1).

22. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

23. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

24. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

26. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

27. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu z ohrozenia exekúcie.

28. V predmetnej právnej veci podali žalobkyne spolu so žalobou vo veci samej zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobou vo veci samej sa žalobkyne domáhajú určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k chate v rozsahu jednej polovice a určenia, že v rozsahu druhej polovice patrí spoluvlastnícky podiel do dedičstva po poručiteľovi J. B.. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti je evidovaný žalovaný 1/ titulom oznámenia o pridelení súpisného čísla. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú narušené, žalovaný 1/ vypratal veci žalobkyne 1/ z chaty a zisťoval tiež možnosti jej scudzenia. Medzi stranami existuje spor v otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. kedy vznikla stavba ako vec v právnom slova zmysle a kto ju vytvoril. Za účelom preukázania týchto skutočností navrhli obe strany dokazovanie.

Neodkladným opatrením sa potom žalobkyne domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/ znášať užívanie spornej nehnuteľnosti žalobkyňou 1/, zákazu vypratať hnuteľné veci žalobkyne 1/ zo spornej nehnuteľnosti a zákazu uskutočňovať úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok energií, vody, elektriny a plynu, zákazu žalovanému 1/ vstupovať do nehnuteľnosti a vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu žalobkyne 1/ a súčasne uloženia zákazu žalovaným 1/ a 2/ nakladať so spornou nehnuteľnosťou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

29. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému 1/ znášať užívanie spornej rekreačnej chaty žalobkyňou 1/ (výrok I. a/) a súčasne zákazu žalovanému 1/ vypratať hnuteľné veci patriace žalobkyni 1/ z rekreačnej chaty vrátane jej verandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok elektriny, plynu a vody, súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/ (výrok I. b/), až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na predmet konania len s ťažkosťami môže v danom štádiu konania posúdiť, aká je miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia, keďže žalobkyne aj žalovaní poskytli súdu vlastné, navzájom protichodné tvrdenia (najmä o čase a spôsobe výstavby chaty a okolnostiach zapísania žalovaného 1/ ako vlastníka na príslušný LV), na preukázanie ktorých navrhli a predložili aj dôkazné prostriedky (výsluchy strán a svedkov, viacero listín), pričom k dokazovaniu samotnému ešte v konaní nedošlo. Hoci t.č. je ako vlastník chaty na príslušnom LV zapísaný žalovaný 1/, pričom tento údaj sa považuje za hodnoverný, pokiaľ nie je preukázaný opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona), žalobkyne poukázali na to, že žalovaný 1/ ich vlastníctvo uznal v elektronickej správe („Je to vaša chata, hovoril som, že keď to budete mať takto vybavené, tak mi dajte vedieť a pôjde sa to prepísať“), ako aj vo svojom čestnom prehlásení z 13.5.2024 poskytnutého na účely iného súdneho konania („sestra sa ma snažila zmanipulovať, aby som jej daroval moju chatu, ktorú v minulosti zdedila po svojom otcovi. Následne ju darovala mame. Keď som sa o to začal zaujímať, tak ju mama darovala mne.“). Okrem tohto čestného prehlásenia žalobkyne založili do spisu aj ďalšie čestné prehlásenia, ktorých obsah svedčí v ich prospech. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie bol toho názoru, že mieru pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia zatiaľ nemožno určiť, a teda úspech žalobkýň v konaní nie je vylúčený.

30. Napriek námietkam žalovaných v odvolaní má odvolací súd za to, že nárok uplatnený v konaní žalobou nemožno v tomto štádiu konania považovať za vylúčený, a to s poukazom na listinné dôkazy predložené žalobkyňami (ako na ne poukázal i súd prvej inštancie). Ako už odvolací súd uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa (). V danom prípade tak súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie uvedeným (pokúsil sa o zdôvodnenie danosti nároku vo veci samej), pričom je zrejmé, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vykonať plnohodnotné dokazovanie, ktoré bude vykonané až v konaní vo veci samej. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia bol však podľa odvolacieho súdu nárok vo veci samej žalobkyňami osvedčený dostatočne.

31. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na to, že medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa 1/ chatu v minulosti užívala a že tam mala i svoje veci, čo mal tiež aj osvedčené komunikáciou, predmetom ktorej bola výzva žalovaného 1/ na vypratanie vecí žalobkyne 1/ z chaty. Vo vzťahu k spornej otázke, či užívanie chaty žalobkyňou 1/ malo charakter trvalého bývania, súd prvej inštancie poukázal na čestné prehlásenia predložené žalobkyňou po rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom z čestného prehlásenia p. P. Q. (č.l. 136 spisu), vyplynulo, že menovaný je obyvateľom obce C. a dobre pozná pomery v danej oblasti, pričom žalobkyňa 1/ podľa neho dlhodobo obýva predmetnú rekreačnú chatu a má tam svoje bývanie. Ďalšie čestné prehlásenie p. R. C. a p. S. C. sa týkalo okolností výstavby spornej chaty. Obsah uvedených čestných prehlásení podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne osvedčil tvrdenie žalobkyne 1/ o tom, že v chate býva, resp. bývala, kým to bolo možné, pretože podľa obsahu podania

žalobkýň z 25.10.2024 došlo medzičasom k vlámaniu do jej priestorov a odcudzeniu časti vecí. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že skutočnosť, že žalobkyňa 1/ na tomto mieste nebola prihlásená na trvalý či prechodný pobyt, nemá v tejto súvislosti podstatný význam, nakoľko judikatúra dlhodobo vykladá termín bydlisko tak, že nemusí ísť o evidovaný pobyt. Ďalej súd prvej inštancie poukázal i na čestné prehlásenie žalovaného 1/, podľa ktorého medzi stranami konania bola v minulosti aktuálnou otázka prerábky chaty na „slušné“ bývanie pre žalobkyňu 1/, čím sa zrejme mala definitívne vyriešiť otázka jej trvalého bývania, keďže už od 26.1.2015 je (podľa údajov z Registra obyvateľov SR) osobou bez evidovaného trvalého pobytu.

32. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že čestné prehlásenia z 5.6.2024 p. P. Q. a p. R. C. a p. S. C. nie sú dostatočnými dôkazmi, ktoré by osvedčovali tvrdenia žalobkýň o tom, že žalobkyňa 1/ v rekreačnej chate býva, resp. bývala, pričom boli žalobkyňami predložené až po vydaní prvého uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, a s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania ich nemal súd prvej inštancie brať do úvahy, pretože ich žalobcovia mohli predložiť už ako prílohu samotnej žaloby, ktorej obsahom bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, túto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Aj napriek tomu, že v zmysle je pre súd (aj odvolací) relevantný stav v čase vydania neodkladného opatrenia, v prípade, ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci „nový“ stav v čase vydania rozhodnutia po kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Za daných okolností súd prvej inštancie nemôže vychádzať zo stavu, ktorý bol daný v čase vydania zrušeného uznesenia, a teda ešte pred samotným odvolacím konaním. Súd prvej inštancie tak bol povinný prihliadnuť i na následne žalobkyňami predložené listinné dôkazy (čestné prehlásenia), ktorými preukazovali okolnosti výstavby spornej chaty, a v prípade čestného vyhlásenia P. Q. aj dlhodobé obývanie predmetnej chaty. Bez ohľadu na skutočnosť, či má alebo nemá žalobkyňa 1/ v spornej chate svoje obydlie, nesporným v konaní bolo, že ju užívala rovnako ako žalovaní. Z tohto pohľadu potom nebola pre rozhodnutie súdu pre účely nariadenia neodkladného opatrenia podstatná skutočnosť, či žalobkyňa 1/ má skutočne v spornej chate svoje obydlie a táto sporná skutočnosť bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Naopak, na čo odvolací súd v zmysle nemohol prihliadnuť, bola fotodokumentácia chaty vyhotovená žalovanými dňa 19.3.2025, pretože súd prvej inštancie rozhodol dňa 20.2.2025.

33. Pokiaľ ide o poukaz žalobkýň na záznam na CD nosiči, podľa ktorého žalovaný 1/ vstúpil do spornej chaty (dňa 24.11.2024) a odstránil kameru, žalobkyne ho nepredložili súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia (20.2.2025) a ani takýto vstup žalovaného 1/ do rozhodnutia súdu prvej inštancie ani netvrdili. Navyše tento záznam ani nepreukazuje násilné správanie žalovaného 1/ a tento vstup bol realizovaný v čase, kedy bolo v poradí prvé neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie zrušené, teda žalovaného 1/ ako evidovaného vlastníka chaty nič neobmedzovalo v tom, aby vstúpil do predmetu svojho vlastníctva.

34. Podľa súdu prvej inštancie neodkladnosť potreby úpravy vzájomných pomerov strán ako zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia bola v danom prípade daná jednak preto, že žalobkyňa nemá zabezpečené iné trvalé bývanie, a tiež preto, že od začatia konania dochádza k odstraňovaniu vecí žalobkyne z chaty, či už konaním žalovaných (resp. žalovaného 1/) alebo ďalších osôb (vlámanie na jeseň 2024), ako aj k znehodnocovaniu tam zostávajúcich vecí i chaty samotnej, čomu je potrebné zabrániť, resp. predchádzať. Mal za to, že umožnenia bývania žalobkyne 1/ v chate a uloženie zákazu žalovanému 1/ vypratávať jej veci na čas do rozhodnutia vo veci samej situáciu stabilizujú. Riadne a dôstojné užívanie nehnuteľnosti znamená aj prístup k súvisiacim službám, v danom prípade dodávkam energií a vody. Z týchto dôvodov súd sčasti vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku Ia/ a Ib/, ktorých navrhované znenie preformuloval bez zmeny ich významu. Zároveň súd dal do pozornosti žalobkýň, že oprávnenia súvisiace s užívaním chaty sa vzťahujú len na žalobkyňu 1/ tak, ako to bolo navrhované.

35. Odvolací súd nemá s vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie o potrebe stabilizácie pomerov medzi stranami dôvod nesúhlasiť. S poukazom na nespornú skutočnosť, že žalobkyňa 1/ (rovnako ako žalovaní) spornú chatu užívala a má v nej uskladnené svoje veci, pričom v konaní bolo osvedčené, že žalovaný 1/ veci patriace žalobkyni 1/ z chaty čiastočne vypratal a umiestnil na verandu, bola i podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, keď od začatia konania dochádza k odstraňovaniu vecí žalobkyne z chaty, či už konaním žalovaných, prípadne iných osôb, ako aj k znehodnocovaniu tam zostávajúcich vecí i chaty samotnej, čomu je potrebné zabrániť,

resp. predchádzať. Z tohto pohľadu bolo potom dôvodné uložiť žalovanému 1/ zákaz vypratať hnuteľné veci patriace žalobkyni 1/ zo spornej chaty vrátane jej verandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok elektriny, plynu a vody, súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, keď dodávky elektriny, vody a plynu bezprostredne súvisia s riadnym užívaním chaty, ako aj s predchádzaním znehodnoteniu chaty a hnuteľných vecí v nej.

36. Súd prvej inštancie napriek opačným námietkam žalovaných tiež dostatočne vyhodnotil aj princíp proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia, keď žalovanému 1/ ako v súčasnosti evidovanému vlastníkovi spornej chaty nezakázal vstup do predmetnej chaty a jeho užívacie právo obmedzil len čiastočne, a to strpením vstupu aj žalobkyne 1/ (jeho matky), pričom zároveň je potrebné zdôrazniť, že pred vznikom sporu medzi stranami, žalobkyňa 1/ spornú chatu užívala rovnako ako žalovaní. V danom prípade i odvolací súd má za to, že nariadeným neodkladným opatrením v rozsahu, v akom súd prvej inštancie návrhu žalobkýň vyhovel, nebude žalovaný 1/ neprimerane obmedzený. Navyše zakotvuje v tejto súvislosti aj kompenzačný nástroj, ktorý vyvažuje legitímne znevýhodnenú pozíciu subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, a to osobitnú zodpovednosť navrhovateľa za škodu a inú ujmu spôsobenú zabezpečovacím opatrením ( ), čoho si musí byť navrhovateľ pri podávaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vedomý.

37. V kontexte všetkého vyššieho uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správne podľa potvrdil.

38. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. , súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).