Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/79/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., prechodne bytom D. E. XXXX/XX, C., 2/ A. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/ X, C., zastúpených advokátkou: JUDr. Eva Hlaváčová, so sídlom Farská 12, Nitra, proti žalovaným: 1/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. E. XXXX/XX, C., zastúpeným splnomocnencom: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 25. apríla 2024 č. k. -55, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil žalovanému 1/ povinnosť znášať užívanie nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k.ú. C., obci C., okrese Dunajská Streda, a to rekreačnej chaty súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, postavenej na parcele C KN parc. č. 1629/320 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 72 m2, zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, žalobkyňou 1/, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; výrokom II. žalovanému 1/ zakázal vypratať hnuteľné veci patriace žalobkyni z rekreačnej chaty označenej vo výroku I. a jej verandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok energií a iných plnení (voda, elektrina, plyn a pod.) súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; výrokom III. žalovanému 1/ zakázal vstupovať do rekreačnej chaty označenej vo výroku I. a jej verandy, a tiež vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k vyprataniu žalobkyne 1/ z tejto chaty, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a výrokom IV. žalovaným 1/, 2/ zakázal akýmkoľvek spôsobom prevádzať, scudzovať, zaťažovať, nakladať a vykonávať právne úkony s rekreačnou chatou označenou vo výroku I., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 28.3.2024 sa žalobkyne domáhali určenia, že žalobkyňa 1/ je v podiele 1/2 spoluvlastníčkou vo výroku I. uvedenej rekreačnej chaty, a že táto chata v podiele 1/2 patrí do dedičstva po zosnulom druhovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobkyne 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX (ďalej len „poručiteľ“). Zároveň navrhli nariadenie neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku. Žalobu odôvodnili tým, že chatu stojacu na pozemku prenajatom od G. I., ktorého nájomcom je t.č. žalobkyňa 2/, vybudovala žalobkyňa 1/ spolu s poručiteľom a za pomoci svojho otca. Výstavba bola začatá v r. 2009 a ukončená v r. 2010, pričom prebiehala bez stavebného povolenia. Keď neskôr

vznikla potreba legalizácie už existujúcej stavby, bol ako formálny stavebník zaevidovaný žalovaný 1/, pretože žalobkyňa 1/ mala v tom čase zdravotné problémy. Všetky záležitosti ohľadne stavby a následnej administratívy však vybavovala žalobkyňa 1/, ktorá chatu užívala spolu s poručiteľom a po jeho smrti ju užíva naďalej ako vlastnú, pričom má v nej aj svoje obydlie, keďže taká bola od počiatku dohoda so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ od počiatku rešpektoval, že chata je majetkom žalobkyne 1/ a poručiteľa a tak k tomu aj pristupoval. Túto skutočnosť potvrdil aj v čase svojho zápisu na list vlastníctva v r. 2023, kedy sa so žalobkyňou 1/ dohodli i na tom, že v prípade jeho zápisu do evidencie nehnuteľností, žalovaný 1/ následne prevedie vlastníctvo na niektorú zo žalobkýň, čím by sa u žalobkyne 2/ usporiadalo aj dedičstvo po poručiteľovi. V elektronickej komunikácii žalovaný 1/ opakovane potvrdil vlastníctvo žalobkýň k chate, rovnakým spôsobom spolu strany predbežne komunikovali o jeho prevode. Po čase však žalovaný 1/ svoje stanovisko zmenil a uviedol, že vlastnícke právo k chate na žiadnu zo žalobkýň neprevedie. Nereagoval ani na písomnú výzvu žalobkyne 1/. Žalovanú 2/ označili žalobkyne ako stranu konania z dôvodu, že žalovaný 1/ uzavrel manželstvo so žalovanou 2/ skôr (29.2.2016), než došlo k zápisu jeho vlastníckeho práva na list vlastníctva (2023). Vzhľadom na zhotovenie chaty žalobkyňou 1/ a poručiteľom, prichádza do úvahy jediné zákonné riešenie, a to, že každý z nich nadobudol vlastnícke právo k nej v podiele 1/2. V súlade s judikatúrou týkajúcou sa novovytvorených stavieb totiž nadobudne vlastníctvo k takej stavbe ten, kto ju uskutočnil s cieľom mať ju pre seba ( ). V prípade žalobkyne 1/ by prichádzalo do úvahy i vydržanie, pretože chatu viac než 10 rokov dobromyseľne užíva ako svoju vlastnú. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyne odôvodnili svojím neistým právnym postavením, kedy je ako vlastník chaty v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný 1/, čo nezodpovedá skutočnosti, pričom bez rozhodnutia súdu žalobkyne nedokážu dosiahnuť zmenu zápisu vo svoj prospech.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný spolu so žalobou a doplnený podaním z 5.4.2024, odôvodnili žalobkyne tým, že žalovaný 1/ sa dňa 19.3.2024 prostriedkami elektronickej komunikácie začal žalobkyni 1/ vyhrážať, že pokiaľ si svoje veci z chaty neodnesie do konca mesiaca (marca), vyhodí jej ich na zberný dvor. Následne túto lehotu skrátil do 22.3.2024. Dňa 26.3.2024 žalovaný 1/ zaslal žalobkyni 1/ fotografiu, z ktorej je zrejmé, že prekonal uzamykací mechanizmus dverí a vyniesol jej veci na verandu chaty, čím ich vystavil možnosti odcudzenia inou osobou. Na výzvy žalobkýň, aby žalovaní upustili od svojho zámeru vypratania žalobkyne 1/ z chaty, títo nereagovali. Navyše žalobkyňa 2/ zistila, že žalovaný 1/ sa pokúša chatu predať prostredníctvom účtu svojho známeho na sociálnej sieti; že ide práve o túto nehnuteľnosť, možno zistiť súčtom výmery pozemku, na ktorom je postavená chata (72 m2) a vedľajšieho pozemku (290 m2), kde výsledok predstavuje 362 m2, čo sa zhoduje s údajom v inzeráte, kde je navyše uvedený iný názov obce (J. D. K.; správne J. D. L. - pozn. súdu) tak, aby žalobkyne mali sťaženú možnosť zistiť, že inzerát sa týka predmetnej chaty. Podanie žalobkýň z 5.4.2024 obsahuje prepis elektronickej komunikácie medzi záujemcom o kúpu chaty a osobou označenou ako „M. M.“, ktorá na požiadavku záujemcu o kontakt na vlastníka chaty uvádza meno zhodné s menom žalovaného 1/.

5. Žalobkyne k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili výpisy z LV č. XXXX N. XXX pre k.ú. C., nájomnú zmluvu z 2.10.2023 uzavretú medzi G. I. ako prenajímateľom a žalobkyňou 2/ ako nájomcom na pozemok parc. č. 1629/104 v k.ú. C., úmrtný list poručiteľa a osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Bratislava V sp. zn. , , výzvu žalobkýň zo 6.2.2024 adresovanú žalovaným na usporiadanie vlastníckych vzťahov k chate, prepis elektronickej komunikácie medzi stranami konania (resp. právnou zástupkyňou žalobkýň a žalovaným 1/) ohľadne vypratania chaty žalovaným 1/, inzerát na predaj chaty v obci J. D. L. uverejnený na sociálnej sieti osobou označenou ako „M. M.“ a jej následnú komunikáciu so záujemcom o kúpu chaty, pričom ako vlastníka chaty táto osoba označila osobu, ktorej meno sa zhoduje s menom žalovaného 1/. Súd prvej inštancie konštatoval, že obsah týchto dokladov osvedčuje tvrdenia žalobkýň.

6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nim pripojených listín dospel k záveru, že žalobkyne osvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Uverejnený inzerát nasvedčuje tomu, že žalovaný 1/ skutočne zamýšľa chatu, ktorá je predmetom konania, urýchlene scudziť, a robí tak nepriamo prostredníctvom svojho známeho a tiež spôsobom, ktorý sťažuje identifikáciu nehnuteľnosti, čo malo zrejme zamedziť žalobkyniam zistenie tejto skutočnosti a vykonanie prípadných protiopatrení. Uvedenému zámeru žalovaného 1/ napovedá aj vypratanie osobných vecí žalobkyne 1/ z priestorov chaty, ku ktorému konaniu sa žalovaný 1/ sám „priznal“ v elektronickej komunikácii so žalobkyňami

aj ich právnou zástupkyňou, pričom tento úkon sa predbežne javí vo vzťahu k žalobkyni 1/ ako neoprávnený. Opísané konanie žalovaného 1/ súdna prax akceptuje ako dôvod pre zákaz nakladania s nehnuteľnosťami najmä z dôvodu, aby sa do rozhodnutia súdu vo veci samej stabilizovali pomery strán konania a aby sa nezhoršovalo právne postavenie žalobcov. Uvedené je aplikovateľné i v tomto prípade, zvlášť s ohľadom na to, že žalobkyňa 1/ má v chate svoje obydlie. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že uloženými obmedzeniami sa postavenie žalovaných nijako nezhorší, keďže predmetnú nehnuteľnosť osobne doposiaľ neužívali, pričom výkon zapísaného vlastníckeho práva žalovaného 1/ bude obmedzený len dočasne a v nevyhnutnom rozsahu.

7. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnili , , a . Uviedli, že rekreačná chata zrejme nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, pretože túto žalovaný 1/ nadobudol darovaním od žalobkyne 1/ v roku 2019, teda žalovaná 2/ zrejme nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, avšak pre účely odvolania, ako aj za účelom vylúčenia procesných nedostatkov, budú postupovať vo svojich vyjadreniach tak, akoby žalovaná 2/ bola pasívne vecne legitimovaná v spore, keďže otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ bude zrejme vyriešená až v rámci konania vo veci samej.

8. Žalovaní namietali, že žalobkyne zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia neosvedčili, a to najmä nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Žalobkyne nepredložili žiadny listinný dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom osvedčoval existenciu nároku žalobkýň vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, na základe ktorých odôvodňujú svoje vlastnícke právo k rekreačnej chate, teda od údajného uskutočnenia stavby žalobkyňou 1/ a H. B. (právnym predchodcom žalobkyne 2/) s úmyslom mať rekreačnú chatu pre seba ako vlastnú za súčasného financovania jej výstavby žalobkyňou 1/ a právnym predchodcom žalobkyne 2/. Jediným dôkazom, ktorý má údajne preukazovať vlastníctvo žalobkýň k rekreačnej chate, je SMS správa žalovaného 1/ obsahujúca slovné spojenie „chata je Vaša“, ako aj komunikácia medzi žalobkyňou 2/ a žalovanou 2/ ohľadom zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa prevodu rekreačnej chaty, ktorá je výlučne iniciatívou žalobkyne 2/. Komunikácia z aplikácie whatsapp, kde žalovaný 1/ uviedol slovné spojenie „chata je Vaša“ je zo strany žalobkýň použitá manipulatívnym spôsobom a vytrhnutá zo vzájomnej komunikácie medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným 1/, pretože bolo vzájomnou dohodou medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným 1/ dojednané, že žalovaný 1/ daruje (prevedie) vlastnícke právo k rekreačnej chate na žalobkyne výlučne za predpokladu, že žalobkyňa 2/ zabezpečí pre žalobkyňu 1/ na mieste rekreačnej chaty slušné bývanie. Dispozícia s rekreačnou chatou, ktorá je vlastníctvom žalovaného 1/, je výlučne jeho vecou. O skutočnosti, že podaná žaloba a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je len šikanóznym výkonom neexistujúcich práv zo strany žalobkýň svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa 1/ listom z 20.12.2023 vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 65.914 eur, ktorú údajne poskytla žalovanému 1/ za účelom investovania do rekreačnej chaty. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti konštatoval, že mu nikdy nebola poskytnutá pôžička zo strany žalobkyne 1/ na účely výstavby rekreačnej chaty. Keďže sa žalobkyniam nepodarilo získať peniaze prostredníctvom výzvy na vrátanie pôžičky, podali túto zjavne nedôvodnú žalobu s cieľom brániť v užívaní rekreačnej chaty žalovaným, a tým ich donútiť k prevodu vlastníckeho práva k rekreačnej chate. Žalovaní poukázali na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou osvedčenia základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobkýň, nariadenie neodkladného opatrenie bez osvedčenia nároku je v rozpore s princípom právnej istoty a predstavuje arbitrárny zásah súdu prvej inštancie do práv a právom chránených záujmov žalovaných.

9. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže rekreačná chata bola za života H. B. vystavaná výlučne do štádia základovej dosky a dvoch unimobuniek, ktoré boli vzájomne spojené mechanicky, nie stavebno-technicky, teda k vybudovaniu stavby rekreačnej chaty za života H. B. nedošlo. Žalovaný 1/ má vedomosť, že žalobkyňa 1/ a H. B. nemali spoločné financie, preto je vylúčené, aby spoločne budovali a financovali výstavbu rekreačnej chaty. Nepravdivé je aj tvrdenie, že rekreačná chata mala byť dokončená v takom stave ako sa nachádza dnes už v roku 2010. Základová doska rekreačnej chaty bola zrealizovaná v máji v roku 2013, pričom výstavba rekreačnej chaty sa ukončila až v septembri 2020, čo vyplynulo aj z miestneho šetrenia v konaní o dodatočnom povolení stavby rekreačnej chaty, ktoré bolo začaté na návrh žalovaného 1/ na príslušnom stavebnom úrade. Je teda ustálené, že stavba rekreačnej chaty bola dokončená takmer 5 rokov po smrti H. B.. Ak žalobkyňa 1/ tvrdí, že údajne zabezpečovala všetky úkony spojené s konaním o dodatočnom povolení stavby, musela

túto skutočnosť príslušnému stavebnému úradu osvedčiť. Z uvedeného dôvodu je zrejmá účelovosť a nepravdivosť tvrdenia žalobkýň o ukončení výstavby rekreačnej chaty v roku 2010. Ak mala byť rekreačná chata dokončená už v roku 2010, nie je logické, z akého dôvodu nebola rekreačná chata, prípadne podiel na rekreačnej chate, zahrnuté v aktívach dedičstva po H. B., ak žalobkyňa 2/ ako jediný dedič o údajných investíciách H. B. do rekreačnej chaty mala vedomosť. Za nepravdivé žalovaní označili aj tvrdenia žalobkýň, že žalovaný 1/ bol ako stavebník zapísaný iba formálne z dôvodu choroby žalobkyne 1/. Ak mala byť stavba dokončená už v roku 2010, nebol dôvod na to, aby žalobkyňa 1/ spolu s H. B. nezabezpečili dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty od jej dokončenia do roku 2015, teda nebol dôvod, aby k dodatočnému povoleniu stavby došlo až v roku 2023, a to na návrh žalovaného 1/. Žalobkyňa 1/ od roku 2015 do roku 2023 nebola tak zdravotne nespôsobilá, že by nedokázala spolu so žalobkyňou 2/ zabezpečiť dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty, prípadne na tento úkon niekoho splnomocniť. Rovnako postráda logiku v argumentácii žalobkýň skutočnosť, z akého dôvodu mal byť ako stavebník vedený žalovaný 1/, ak nebol vlastníkom stavby rekreačnej chaty a vlastníctvo údajne svedčalo žalobkyniam. Žalovaní uviedli, že jediným logickým vysvetlením je skutočnosť, že zo strany žalobkyne 1/ bola chata žalovanému 1/ darovaná, a to v roku 2019. Od roku 2019 žalovaný fakticky a nielen formálne zabezpečoval výstavbu rekreačnej chaty, z uvedeného dôvodu vystupoval aj ako stavebník a je vedený na liste vlastníctva ako vlastník stavby rekreačnej chaty. S výstavbou rekreačnej chaty žalovanému 1/ pomáhalo viacero priateľov, ktorých navrhne v rámci konania vo veci samej vypočuť. Po vykonaných stavebných úpravách sa stavba rekreačnej chaty stala obývateľnou, z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ ako jej vlastník a stavebník požiadal stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty. Tvrdenie o darovaní rekreačnej chaty v štádiu rozostavanosti potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa 1/ sama e-mailom adresovaným vlastníkovi pozemku, na ktorom je rekreačná chata postavená, žiadala o uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetný pozemok v roku 2019 so žalovaným 1/. Z dôvodu darovania rekreačnej chaty v takom štádiu, v akom sa v roku 2019 nachádzala, žalobkyňou 1/ žalovanému 1/ je vylúčené, aby žalobkyňa 1/ vydržala vlastnícke právo k rekreačnej chate, pretože nie je splnená podmienka kvalifikovaného uplynutia času. Na základe uvedeného mali žalovaní za to, že je vylúčené, aby na základe skutočností tvrdených žalobkyňami v podanej žalobe, ktoré si odporujú, dospel súd prvej inštancie k záveru o hodnovernosti osvedčenia nároku žalobkýň.

10. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaných v rámci odôvodnenia nezaoberá tým, na základe akých skutkových tvrdení a dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ má v rekreačnej chate skutočne svoje obydlie. Žalobkyňa 1/ síce uviedla, že prechodne býva na adrese rekreačnej chaty, prechodný pobyt však žalovaný 1/ ako vlastník rekreačnej chaty žalobkyni 1/ nikdy nezriadil a nemá o tom vedomosť. Žalovaní zdôraznili, že žalobkyni 1/ dočasne poskytli prechodný pobyt po smrti partnera žalobkyne 1/ na adrese svojho trvalého pobytu, kde žalobkyni 1/ bola doručovaná aj pošta. Aktuálne podľa vedomostí žalovaných, žalobkyňa 1/ býva na adrese žalobkyne 2/, t.j. G. XXXX/X, C.. Označenie prechodného pobytu žalobkyne 1/ na adrese C. XXX je výlučne účelovým označením na účely podania žaloby s cieľom argumentovať údajným zásahom do obydlia žalobkyne 1/. Skutočná adresa obydlia žalobkyne 1/ ďalej vyplýva aj z výzvy na vrátanie pôžičky adresovanej žalovanému 1/, kde je ako adresa, kde sa zdržiava žalobkyňa 1/, uvedená adresa G. X, C.. O tom, že žalobkyňa 1/ neužíva rekreačnú chatu ako svoje obydlie svedčí aj skutočnosť, že predmetnú rekreačnú chatu využívajú priatelia a známi žalovaného 1/ na rekreačné účely, o čom žalovaní predložili komunikáciu medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 1/. Rekreačná chata bola využívaná výlučne ako víkendová chata, je preto vylúčené, aby žalobkyňa 1/ užívala chatu ako svoje obydlie, a už vôbec nie ako svoju vlastnú 10 rokov za účelom jej vydržania. Za účelom preukázania skutočností, že rekreačná chata nie je a nebola obydlím žalobkyne 1/ a žalobkyňa 1/ neužívala rekreačnú chatu 10 rokov ako svoju vlastnú, žalovaní predložili SMS komunikáciu z 1.10.2023, ktorou žalobkyňa 2/ žiadala o možnosť bývania v rekreačnej chate, pričom tvrdila, že spolu so žalobkyňou 1/ v čase minimálne od 1.10.2023 majú záujem v rekreačnej chate bývať. Ak by teda žalobkyňa 1/ užívala rekreačnú chatu ako svoje obydlie (10 rokov), nebol by dôvod na zaslanie uvedenej SMS správy žalovanému 1/. Pre úplnosť žalovaní uviedli, že uvedená SMS správa bola výlučne snahou žalobkýň citovo tlačiť na žalovaného 1/, že v dohľadnom čase žalobkyne nebudú mať kde bývať, čo však bolo klamstvom, pretože k dnešnému dňu žalobkyne stále bývajú na rovnakej adrese, teda potreba ich bývania v rekreačnej chate nikdy nebola daná a v tejto ani nebývali.

11. Žalovaní tiež uviedli, že všetky hnuteľné veci, ktoré si žalobkyňa 1/ do rekreačnej chaty umiestnila, sú výlučne jej nadbytočnými vecami, nie sú jej osobnými vecami, pretože žalobkyňa 1/ rekreačnú chatu nevyužívala ako obydlie, ale výlučne ako víkendovú chatu. Žalovaný 1/ už pred dodatočným povolením

stavby, a to SMS správou z 24.4.2023 žiadal žalobkyňu 1/, aby z rekreačnej chaty odstránila všetky nadbytočné veci umiestnené v rekreačnej chate, čo však nevykonala. O uvedenej skutočnosti žalovaní predložili SMS komunikáciu. Zo strany žalovaného 1/ došlo k odstráneniu výlučne nadbytočných vecí žalobkyne 1/ z rekreačnej chaty a k ich umiestneniu na verandu rekreačnej chaty, ktoré žalovaný 1/ realizoval po opakovaných predchádzajúcich výzvach na vypratanie týchto hnuteľných vecí z dôvodu, že v rekreačnej chate sa má realizovať podlahové kúrenie. Všetky hnuteľné veci boli riadne pod kamerovým systémom zabezpečené proti krádeži a prípadnému znehodnoteniu poveternostnými podmienkami. Žalovaný 1/ nepoprel, že bolo jeho snahou zistiť aktuálny stav cien obdobných nehnuteľností, avšak nikdy nebolo jeho cieľom rekreačnú chatu predať a už vôbec nie urýchlene, keďže má k nej citový vzťah práve z dôvodu, že jej výstavbu zabezpečoval svojpomocne a s vlastným pričinením.

12. Nariadené neodkladné opatrenie podľa žalovaných poskytuje právnu ochranu nezákonnému stavu vyvolanému žalovanou 2/ a neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných, a to najmä výrokom III., ktorým súd zakázal vstup žalovanému 1/ do predmetu svojho vlastníckeho práva, čím ho neprimerane bez akéhokoľvek odôvodnenia zbavil možnosti vstupovať do svojej nehnuteľnosti a túto ako jej vlastník užívať. Výrok III. je zároveň v priamom rozpore s bodom 13 odôvodnenia uznesenia, pretože tu súd konštatuje, že k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných dôjde iba v nevyhnutnom rozsahu, a napriek tomu vlastnícke právo žalovaného 1/ súd prvej inštancie obmedzil tak, že mu zakázal vstupovať do rekreačnej chaty, čím žalovaných vylúčil z užívania rekreačnej chaty. Vydaným uznesením súd prvej inštancie aproboval nezákonné konanie žalobkyne 2/, ktorá uzamkla žalobcovu rekreačnú chatu a vymenila zámky nielen na pozemku, ale aj na rekreačnej chate žalovaného 1/, a to bez akéhokoľvek právneho titulu, o čom žalovaného 1/ informovala SMS správou dňa 23.3.2024, teda pred vydaním napadnutého uznesenia, i keď ani napadnuté uznesenie by žalobkyňu 2/ na takéto konanie neoprávňovalo. Žalovaní tiež uviedli, že im vzniká v súvislosti s nezákonným konaním žalobkyne 2/, ako aj nariadením neodkladného opatrenia bez hodnoverného osvedčenia nároku žalobkýň, škoda, ktorú si budú uplatňovať v samostatnom konaní.

13. Žalovaní zhrnuli, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nezaoberal hodnoverným osvedčením nároku žalobkýň, ktorému sa má poskytnúť ochrana, na základe klamlivých tvrdení žalobkýň a nimi predložených neúplných a selektovaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nebola daná existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, neodkladné opatrenie bolo vydané v rozpore s princípom proporcionality, zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných neprimeraným spôsobom a aprobuje nezákonné správanie žalobkyne 2/.

14. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. S tvrdeniami žalovaných nesúhlasili a poukázali na to, že súdny spor má špecifikum, že žalobkyňa 1/ a žalovaný 1/ sú vo vzťahu matka a syn. Mali za to, že predložili dostatočnú listinnú dokumentáciu pre potreby osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný 1/ vykonával kroky k smerujúce k scudzeniu spornej nehnuteľnosti jej ponúkaním na predaj. V prípade, ak by došlo k jej predaju ešte počas konania na súde, znemožnilo by to súdu konať a rozhodovať o merite veci. Žalovaný 1/ sofistikovaným spôsobom ponúkal na predaj nehnuteľnosť a nezisťoval iba cenu. Dôvodnosť dočasného zamedzenia nakladania žalovaného 1/ so spornou nehnuteľnosťou bola riadne pre potreby neodkladného opatrenia preukázaná. Sekundárne súd zamedzil žalovanému 1/ aj vypratať žalobkyňu 1/ a ak by súd nezabránil konaniu žalovaného 1/, tento by svoj úmysel vyhodiť veci žalobkyne 1/ na smetisko a následne scudziť chatu dokonal. Žalovaný 1/ začal svoju aktivitu ohľadne chaty vyvíjať až po tom, ako ho kontaktovala právna zástupkyňa žalobkýň s výzvou na usporiadanie skutočného vlastníctva. Ak by si bol žalovaný 1/ istý svojím vlastníckym postavením, nemal by dôvod urýchlene vypratávať žalobkyňu 1/ z chaty a skrytým spôsobom chatu rýchlo scudziť, a tak zamedziť, alebo podstatne sťažiť žalobkyniam možnosti domôcť sa svojho nároku. Žalovaný 1/ ani žalovaná 2/ nikdy neboli skutočnými stavebníkmi ani skutočnými vlastníkmi chaty. Skutočnými stavebníkmi a vlastníkmi boli a aj sú žalobkyňa 1/ v 1/2 a H. B. ku dňu svojej smrti v podiele 1/2 a následne žalobkyňa 2/.

15. K tvrdeniam žalovaných, že žalobkyne nepredložili k podanej žalobe žiaden listinný dôkaz, žalobkyne uviedli, že ak možno považovať elektronickú komunikáciu žalobkýň so žalovaným 1/ za písomný prejav vôle, potom písomný dôkaz predložený bol. Vyjadrenie žalovaného 1/ „chata je Vaša“ v kontexte konania žalovaného 1/, ktorý chatu chcel vlastnícky následne previesť na žalobkyne, postačuje pre základné osvedčenie nároku žalobkýň k spornej chate. V konaní vo veci samej budú žalobkyne preukazovať,

kto bol skutočným stavebníkom a aj to, kto je skutočným vlastníkom uvedenej chaty. V rámci žaloby žalobkyne navrhli výsluch svedkov, ktorých výpoveďou chcú podporne preukázať skutočný stav veci. Konštatovanie ,,chata je Vaša“ postačuje ako podklad pre tvrdenie, že žalobkyne sú vlastníčkami chaty a pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože vyjadrenie žalovaného 1/ treba skúmať v širších súvislostiach. Jednak vzhľadom na jeho ochotu previesť vlastnícke právo na žalobkyne alebo žalobkyňu 1/ bez akejkoľvek protihodnoty, ak tvrdí, že chatu vybudoval on sám, okolnosti výstavby, ako aj návrh na výsluch svedkov, ktoré súd vykoná až v konaní o veci samej. K námietkam žalovaného 1/, že v prípade vety ,,chata je Vaša“ túto žalobkyne použili manipulatívne, žalobkyne uviedli, že žalovaný 1/ podmienil prevod vlastníctva k chate na žalobkyne tým, že tam žalobkyni 1/ zriadi slušné bývanie, pričom takáto dohoda nikdy so žalovanými nebola. Poriadne bývanie bolo v chate už skôr, preto nebol dôvod sa o tomto so žalovaným 1/ dohadovať. Žalobkyne predložili tiež ako dôkaz čestné vyhlásenie žalovaného 1/ z 13.5.2024, ktoré bolo v písomnej podobe s overením jeho podpisu predložené (po podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva) v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II. sp.zn. v rodinnoprávnej veci, kde výslovne žalovaný 1/ udáva, že: ,,...moja sestra (žalobkyňa 2/) sa ma snažila zmanipulovať, aby som jej daroval chatu, ktorú v minulosti zdedila po svojom otcovi (H. B.) . Následne ju darovala mame. Keď som sa o to začal zaujímať, tak ju mama darovala mne...“. Toto je potvrdením toho, že žalobkyne sú vlastníčkami rekreačnej chaty, ktorú o.i. žalobkyňa 2/ v podiele 1-ica zdedila po svojom otcovi H. B.. Žalovaný 1/ si aj po podaní žaloby bol tejto skutočnosti vedomý a toto aj čestne prehlásil v inom súdnom konaní. Žalobkyne zároveň popreli tvrdenie žalovaných, že by chatu žalovanému 1/ darovali. O tomto neexistuje žiadny písomný doklad, ani zmluva o prevode vlastníctva v prospech žalovaného 1/ titulom darovania.

16. K výzve na vrátenie pôžičky, na ktorú poukázali žalovaní, žalobkyne uviedli, že sa jednalo o zúfalý krok matky - žalobkyne 1/ voči synovi - žalovanému 1/, ktorý odmietol splniť svoj predchádzajúci sľub a previesť vlastnícke právo k chate späť na ňu. Pri výzve na vrátenie pôžičky nebola žalobkyňa nikým zastúpená, konala v strachu, že príde o svoj jediný nehnuteľný majetok a obydlie. Titulom pôžičky nikdy peniaze žalovanému 1/ neodovzdala, jedná sa o neexistujúci právny úkon.

17. Ďalej žalobkyne uviedli, že základné teleso chaty v užívateľnom stave bolo zhotovené už v roku 2010. Základová doska bola vybudovaná v roku 2009 a následne boli privezené na tieto základy unimobunky, ktoré tvoria teleso chaty spojené navzájom a pripevnené k vybudovanej základovej doske. Základová doska spolu s pripevnenými unimobunkami spĺňala definíciu stavby v súlade s vtedy platným stavebným zákonom, pretože osadenie unimobuniek vyžadovalo úpravu podkladu (základovú dosku), o ktorú boli pripevnené, čím sa stali stavbou v súlade so stavebným zákonom. Ak by stavebný úrad nedefinoval uvedenú stavebnú konštrukciu unimobuniek ako stavbu, nikdy by nevydal stavebné povolenie, neprebehla by kolaudácia a ani by nebolo pridelené súp. č. XXX. Chata bola v roku 2010 už pripojená na elektrickú energiu, ktorá bola vedená na H. B., o čom žalobkyne predložili dôkaz. Základová doska spolu s osadením unimobuniek, z ktorých sa stalo teleso rekreačnej chaty, bola plnohodnotne užívateľná už v priebehu mesiaca júl 2010 na určený účel, t.j. bývanie alebo rekreácia. H. B. a žalobkyňa 1/ sú skutočnými stavebníkmi a vlastníkmi uvedenej rekreačnej chaty. K tvrdeniu žalovaných, že z miestneho šetrenia v dodatočnom povolení stavby vyplynulo, že základová doska sa zhotovila v roku 2013, žalobkyne uviedli, že vzhľadom na vtedy dobré vzťahy strán sporu sa uviedol rok 2013. V tom čase nebolo pre nich podstatné pre dodatočné povolenie stavby, či to bol rok 2010 alebo 2013, jednalo sa o formálnu záležitosť. Samotné pripojenie na elektrickú energiu sa časovo nezhoduje s rokom 2013 a potvrdzuje skutočnosť tvrdenú žalobkyňami. Žalobkyne v tejto súvislosti predložili čestné prehlásenia svedkov N. C. a O. C. z 5.6.2024 a čestné prehlásenie P. Q. z obce C., pričom týchto svedkov navrhli v konaní vypočuť. K unimobunkám bola pristavená žalobkyňou 1/ a H. B. časť z drevenej konštrukcie, ktorá bola pripojená k unimobunkám do roku 2010 a spoločne bola táto stavba aj omietnutá a užívateľná. Žalobkyne predložili aj satelitné snímky chaty poskytnuté zo strany GOK Bratislava, podľa ktorých chata už bola postavená, resp. jestvovala pred rokom 2013.

18. Skutočnosť, že dedičstvo po nebohom H. B. neobsahovalo jeho podiel na rekreačnej chate, nič nemení na práve žalobkyne 2/ domáhať sa určenia majetku do dedičstva po nebohom kedykoľvek, pretože majetok sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. V tejto súvislosti poukázali žalobkyne aj na čestné vyhlásenie žalovaného 1/ z 13.5.2024 a mali za to, že otázky oprávnenosti žalobkyne 2/ na majetok svojho otca a jej naliehavého právneho záujmu sú vyriešené, pretože sám žalovaný 1/ ju označil ako dediča chaty po otcovi. Žalobkyňa 1/ mala v čase legalizácie stavby zdravotné problémy, je na invalidnom dôchodku a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V roku 2019 začala sama vybavovať

dodatočnú legalizáciu stavby, o čom predložila SMS komunikáciu s p. R. (navrhnutou na výsluch v konaní), s ktorou bola legalizácia riešená. Následne začala mať žalobkyňa 1/ zdravotné problémy, preto prenechala dokončenie legalizácie chaty na žalovaného 1/, ktorý sa nechal iba formálne zapísať na list vlastníctva. Formálne uvedenie inej osoby ako stavebníka a ani zápis žalovaného 1/ v liste vlastníctva nepredstavuje prekážku možnosti súdu rozhodovať o skutočnom vlastníctve k veci. V prípade žalovaného 1/ a žalobkyne 1/ sa jednalo o syna a matku, ktorá nemala v tom čase dôvod nedôverovať synovi, že aj keď bude formálne zapísaný ako stavebník a vlastník, dostojí svojmu sľubu a prevedie následne na žalobkyňu 1/ alebo žalobkyňu 2/ vlastnícke právo k predmetnej chate. Nie je pravdou, že žalovaný 1/ chatu vystaval s pomocou priateľov, pretože by takúto chatu nemohla (aj podľa žalovaného 1/ v čestnom prehlásení) zdediť po otcovi žalobkyňa 2/ a následne mu ju údajne darovať. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovaného 1/, že mu chata bola darovaná v štádiu rozostavanosti, žalobkyne nikdy žiadnu chatu žalovanému 1/ ani žalovanej 2/ nedarovali. Žalobkyňa 1/ a H. B. vstúpili do užívania chaty ihneď po jej vybudovaní a pripojení na elektrickú energiu v júli 2010, teda užívali vec ako svoju vlastnú, pretože im v skutočnosti aj patrila. H. B. užíval spolu so žalobkyňou 1/ chatu do svojej smrti a následne žalobkyne 1/ a 2/ až do súčasnosti. Dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho práva môžu byť aj súbežné dôvody, a to výstavba, ako samostatný nadobúdací titul, spolu so splnením podmienok vydržania. Nadobúdací titul žalobkyne 1/ je skutočná výstavba chaty a jej dobromyseľné užívanie po dobu viac ako 10 rokov. Žalobkyňa 2/ je vlastníčkou titulom dedenia v 1/2. Nájomcom pozemku pod chatou je žalobkyňa 2/ a táto zároveň platí za pozemok nájom urbariátu. E-mail urbariátu (doložený žalovaným 1/) nič nemení na vlastníckom práve žalobkýň k predmetnej chate. Žalovaní sa nikdy nepodieľali na platbách urbariátu za služby a nájomné, ani poplatkoch pri vybavovaní stavebného povolenia. Prvú platbu uhradil žalovaný 1/ až v marci 2024, t.j. po podaní žaloby.

19. K tvrdeniu žalovaných, že žalobkyňa 1/ neosvedčila, že má v chate svoje obydlie, žalobkyne uviedli, že žalobkyňa 1/ preukázala listinnými dôkazmi, že je užívateľkou chaty s tým, že ju obýva a že sa ju pokúsil žalovaný 1/ vypratať bez súdneho rozhodnutia. Rovnako žalobkyňa 2/ tvrdí, že jej matka má v chate svoje obydlie, na čo žalobkyňa 2/ upozorňovala žalovaného 1/ formou správ cez whatsapp, ako aj právna zástupkyňa žalobkýň písomnými výzvami. Ak by aj nebolo preukázané obydlie, je minimálne preukázané, že žalobkyňa 1/ chatu užívala a mala v nej svoje veci, ktoré žalovaný 1/ vystavil ich vyprataním na terasu možnej krádeži. Obydlie nie je viazané na trvalý pobyt. Uvedená rekreačná chata predstavovala súkromie žalobkyne 1/, ktorú užívala dlhodobo, má k nej citovú väzbu. Žalobkyne nesúhlasili s tvrdením žalovaných, že sa v chate nachádzali len nepotrebné veci, pretože sa jedná o kompletnú výbavu chaty a nábytok žalobkyne 1/. Žalobkyne zároveň popreli, že by žalovaný 1/ užíval chatu na rekreačné účely aj s priateľmi. V čase, keď pracovala žalobkyňa 1/ na rôzne pracovné zmeny v Bratislave a mala priateľa v Bratislave, občas prespala u neho, pretože chata je vzdialená od Bratislavy cca 50 km, a medzi pracovnými zmenami nevládala cestovať iba kvôli prespatiu na chate. V tom čase dovolila žalovaným 1/ a 2/ chatu využiť na rekreačný účel. Raz sa stalo, že žalovaný 1/ bez vedomia žalobkyne 1/ prenechal jej obydlie cudzím ľudom a po tomto incidente musela žalobkyňa 1/ zatrhnúť akékoľvek návštevy bez jej vedomia a súhlasu. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že nedal žalobkyni 1/ súhlas s prechodným pobytom na chate, žalobkyne uviedli, že obydlie nie je výlučne viazané na evidenciu pobytu. Podstatným je parameter dlhodobosti užívania, čo žalovaný 1/ u žalobkyni 2/ rešpektoval a až do marca 2024 toto užívanie nenamietal. K námietke žalovaných, že im bolo rozhodnutím súdu obmedzené vlastnícke právo tak, že boli vylúčení z jej užívania, žalobkyne poukázali na to, že súd zasiahol práve na základe nezákonného konania žalovaného 1/, ktorý sa snažil žalobkyňu 1/ vypratať z chaty a zároveň sa snažil chatu scudziť, a tak zabrániť žalobkyniam domôcť sa svojich práv na súde. Žalobkyňa 2/ je podielovým spoluvlastníkom k chate a má právo si vymeniť zámok, kedy sa jej zachce. Bol to práve žalovaný 1/, ktorý prekonal uzamykací mechanizmus chaty, aby mohol žalobkyni 1/ vyhádzať jej veci na verandu a následne na zberný dvor. Keďže si žalovaný 1/ po vyhodení matkiných vecí z chaty vymenil svoj zámok, žalobkyňa 1/ sa logicky nemohla do vlastnej chaty dostať a opätovne uschovať veci z verandy, preto sa musel zámok znovu vymeniť. Žalobkyne tiež popreli akýkoľvek vznik škody na strane žalovaných, čo do dôvodov aj výšky.

20. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť s použitím ust. a a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalovaných, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu a argumentáciu prezentovanú v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

23. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1).

24. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

25. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

26. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

27. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

28. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

29. V predmetnej právnej veci podali žalobkyne spolu so žalobou vo veci samej zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobou vo veci samej sa žalobkyne domáhajú určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti – stavbe rekreačnej chaty. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti je evidovaný žalovaný 1/ titulom oznámenia o pridelení súpisného

čísla. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú narušené, žalovaný 1/ vypratal veci žalobkyne 1/ z chaty a zisťoval tiež možnosti jej scudzenia. Medzi stranami existuje spor v otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. kedy vznikla stavba ako vec v právnom slova zmysle a kto ju vytvoril. Za účelom preukázania týchto skutočností navrhli obe strany dokazovanie. Neodkladným opatrením sa potom žalobkyne domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/ znášať užívanie spornej nehnuteľnosti žalobkyňou 1/, zákazu vypratať hnuteľné veci žalobkyne 1/ zo spornej nehnuteľnosti a zákazu uskutočňovať úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok energií a iných plnení súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti, zákazu vstupovať do nehnuteľnosti a vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu žalobkyne 1/ a súčasne uloženia zákazu žalovaným 1/ a 2/ nakladať so spornou nehnuteľnosťou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

30. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, čo však odôvodnil len tým, že opísal skutočnosti uvedené žalobkyňami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a potom uviedol, že žalobkyne osvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, pretože uverejnený inzerát nasvedčuje tomu, že žalovaný 1/ skutočne zamýšľa chatu, ktorá je predmetom konania, urýchlene scudziť, a robí tak nepriamo prostredníctvom svojho známeho a tiež spôsobom, ktorý sťažuje identifikáciu nehnuteľnosti, čo malo zrejme zamedziť žalobkyniam zistenie tejto skutočnosti a vykonanie prípadných protiopatrení. Zámeru žalovaného 1/ napovedá aj vypratanie osobných vecí žalobkyne 1/ z priestorov chaty, ku ktorému konaniu sa žalovaný 1/ sám priznal v elektronickej komunikácii, pričom tento úkon sa predbežne javí vo vzťahu k žalobkyni 1/ ako neoprávnený. Opísané konanie žalovaného 1/ súdna prax akceptuje ako dôvod pre zákaz nakladania s nehnuteľnosťami najmä z dôvodu, aby sa do rozhodnutia súdu vo veci samej stabilizovali pomery strán konania a aby sa nezhoršovalo právne postavenie žalobcov, pričom uvedené je aplikovateľné i v tomto prípade, zvlášť s ohľadom na to, že žalobkyňa 1/ má v chate svoje obydlie. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že uloženými obmedzeniami sa postavenie žalovaných nijako nezhorší, pretože predmetnú nehnuteľnosť osobne doposiaľ neužívali, pričom výkon zapísaného vlastníckeho práva žalovaného 1/ bude obmedzený len dočasne a v nevyhnutnom rozsahu.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie vyhodnotil osvedčenie dôvodnosti chráneného nároku, bez ktorého nariadenie neodkladného opatrenia ani neprichádza do úvahy. Súd je povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a až následne, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Súd sa však dôsledne nezaoberal dôvodnosťou nároku, ktorému sa má poskytnúť prípadná ochrana, čo je prvotný, základný a nevyhnutný predpoklad, ktorý mal mať súd prvej inštancie v tomto štádiu konania dostatočne osvedčený. Súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol žiadne svoje myšlienkové a hodnotiace úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že nárok žalobkýň, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je vôbec osvedčený. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

32. V napadnutom uznesení taktiež absentuje vyhodnotenie princípu proporcionality, keď súd prvej inštancie vo všeobecnej rovine síce konštatoval, že uloženými obmedzeniami sa postavenie žalovaných nijako nezhorší, keďže spornú nehnuteľnosť doposiaľ neužívali, avšak na pomery prejednávanej veci princíp proporcionality vôbec neaplikoval, keď žalovanému 1/ zakázal vstup do spornej nehnuteľnosti bez relevantného odôvodnenia. Zároveň nie je vôbec zrejmé, akými konkrétnymi okolnosťami a dôkazmi mal súd osvedčenú skutočnosť, že žalobkyňa 1/ má v spornej nehnuteľnosti svoje obydlie.

33. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je

dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa ().

34. Podľa , v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

35. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

36. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení , a , teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. v ustanovení upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd v prvom rade povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, a to vo vzťahu ku každej navrhovanej povinnosti/ navrhovanému zákazu. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké okolnosti považuje vzhľadom na predmet sporu za podstatné pre osvedčenie existencie práva vo veci samej a tiež, že ich existenciu má za osvedčenú na základe akých konkrétnych skutočností tvrdených v žalobe a predložených dôkazných prostriedkov, tiež z neho musia vyplývať konkrétne úvahy súdu, v čom je daná hrozba ujmy na právach žalobkýň, a teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov práve spôsobom navrhovaným žalobkyňami. Pritom medzi predbežnými skutkovými zisteniami súdu, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia riadne nesplnil, pretože svoje skutkové a právne závery vedúce ho k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci dostatočne neodôvodnil. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje vysporiadanie sa s pravdepodobnosťou nároku žalobkýň, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako dôvodne namietali i žalovaní.

39. V ďalšom je tiež potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal navrhnutým petitom, a to ani z hľadiska jeho vykonateľnosti, keď vo výroku II. žalovanému 1/ zakázal uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok energií a iných plnení (voda, elektrina, plyn a pod.) súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/, pretože pojem iné plnenia (voda, elektrina, plyn a pod.) nie je dostatočne určitý a súčasne vo vzťahu k takto uloženému zákazu absentuje akékoľvek odôvodnenie súdu prvej inštancie, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru o jeho potrebe. Povinnosti uložené žalovanému 1/ týkajúce sa zákazu vypratania žalobkyne sú tiež uvedené duplicitne vo výroku II., ako aj vo výroku III. napadnutého uznesenia a rovnako tak zmätočne je formulovaný výrok IV., ktorým súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zákaz prevádzať, scudzovať (ide o synonymá), zaťažovať, nakladať a vykonávať právne úkony (širšie a neurčité pojmy) s rekreačnom chatou.

40. Pokiaľ ide samotný výrok IV. napadnutého uznesenia, ani tu súd neodôvodnil dostatočne potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, vzhľadom na existenciu nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy právam žalobkyne tým, že žalovaní 1/ a 2/ môžu ďalej previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, alebo tieto nejakým spôsobom zaťažiť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež opomenul aplikáciu relevantných zákonných ustanovení, a to o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a , z ktorých vyplýva, že žalobkyne majú možnosť zabezpečiť svoju právnu pozíciu a ochranu svojho práva vyznačením poznámky v katastri o prebiehajúcom konaní. Ak by aj žalovaní 1/ a 2/ vykonali právny úkon, ktorého následkom by bola zmena vecného práva k nehnuteľnosti, takýto úkon by sa musel do katastra nehnuteľností zapísať vkladom ( Katastrálneho zákona), v dôsledku čoho by pre osoby takto zapísané bol záväzný právoplatný rozsudok vydaný v tu prerokúvanej veci ( ). Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalobkýň, že v prípade, ak by došlo k predaju spornej nehnuteľnosti ešte počas konania na súde, znemožnilo by to súdu prvej inštancie konať a rozhodovať o merite veci.

41. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

42. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

43. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

44. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

45. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

46. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

47. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám (tu žalovaným) realizovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý dostatočné dôvody svojho rozhodnutia neuviedol a zároveň potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán v časti zákazu nakladania so spornou nehnuteľnosťou i nesprávne právne posúdil, ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. a zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou zaoberať sa vykonateľnosťou a formuláciou petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. a , t. j. najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobkýň vo veci samej (s poukazom na jednotlivé skutkové tvrdenia a ich osvedčenie predloženými dôkazmi) a potreby neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu ku každej navrhovanej povinnosti, resp. navrhovanému zákazu, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a na základe akých dôkazov a ako ich právne posúdil.

49. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. , súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.