Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/75/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore navrhovateľa: Platz Catering s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 8/B, Košice - mestská časť Juh 042 80, IČO: 54 849 063, právne zastúpený: MG LEGAL s.r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3/A, Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 549 996, proti odporcovi: DK Projekt s.r.o., so sídlom Nemessányiho 8, Košice - mestská časť Šaca 040 15, IČO: 45 949 000, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. -33 zo 16. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č.k. -33 zo 16. apríla 2025.

II. Navrhovateľovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania o neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol vo výroku I. takto: Osobe povinnej z neodkladného opatrenia ukladá povinnosť vydať navrhovateľovi účtovnú dokumentáciu v papierovej podobe ako aj v elektronickej podobe za obdobie od mesiaca január 2024 (vrátane) - do mesiaca december 2024 (vrátane), a to: mzdové doklady - mzdové listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov, účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, všetky mesačné prehľady - a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch; vo výroku II. takto: Osoba povinná z neodkladného opatrenia môže podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak súd takejto žalobe vyhovie, súd aj bez návrhu zruší toto uznesenie o neodkladnom opatrení; vo výroku III. takto: Navrhovateľovi priznáva proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 27.3.2025 odôvodnil tým, že s povinným uzatvoril 1. septembra 2021 Mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa povinný ako mandatár zaviazal pre navrhovateľa ako mandanta poskytovať služby súvisiace s kompletným vedením jeho účtovníctva a mzdárstva. Povinný za účelom plnenia svojho zmluvného záväzku za rok 2024 priebežne počas roka 2024 za každý kalendárny mesiac od navrhovateľa prevzal účtovné dokumenty a na ich základe v mene a na účet navrhovateľa vytváral účtovnú a mzdovú dokumentáciu navrhovateľa, a to konkrétne faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, mzdové listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového

poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov, mesačné prehľady o hospodárskych výsledkoch, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch (ďalej súhrnne len „účtovná dokumentácia“). Na základe výpovede navrhovateľa realizovanej ústnou formou v mesiaci november 2024 a následnej ústnej dohody navrhovateľa a povinného došlo k ukončeniu ich zmluvného vzťahu založeného predmetnou mandátnou zmluvou. V súvislosti s ukončením spolupráce a spôsobom ukončenia zaslal navrhovateľ povinnému 4. decembra 2024 sumarizujúci e-mail. Napriek zrejmému ukončeniu spolupráce, povinný odmieta navrhovateľovi vydať účtovnú dokumentáciu, ktorú od neho v súvislosti s plnením zmluvy prevzal, a to napriek opakovaným ústnym a písomným výzvam navrhovateľa. Ohľadom vydania účtovných dokumentov dokonca medzi stranami prebieha(la) aj komunikácia prostredníctvom ich právnych zástupcov, avšak povinný odoprel účtovnú dokumentáciu vydať. Navrhovateľ má za to, že zadržiavanie účtovnej dokumentácie, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nie je ospravedlniteľné argumentáciou, ktorou svoje konanie odôvodňuje povinný a nemá oporu v právnom poriadku. Povinný podmieňuje vydanie účtovnej dokumentácie navrhovateľa úhradou nároku povinného na zmluvnú pokutu, ktorú si povinný voči navrhovateľovi jednostranne uplatnil a ktorú navrhovateľ v celom rozsahu popiera a neuznáva. Povinný teda nespochybňuje ukončenie spolupráce, iba sa domnieva (podľa názoru navrhovateľa nesprávne a neoprávnene), že v súvislosti so spôsobom, akým spolupráca bola ukončená, má nárok na zmluvnú pokutu. Konaním povinného vznikol stav, kedy niekoľko dní pred zákonnou lehotou na podanie daňového priznania k dani z príjmov, navrhovateľ nedisponuje účtovnou dokumentáciou potrebnou jednak na jeho podanie, ale potrebnou tiež na zabezpečenie ďalších svojich zákonných povinností, napríklad spracovanie ročných zúčtovaní pre svojich zamestnancov, zabezpečenia práv spotrebiteľov, ochrany osobných údajov a ďalších. Uvedeným dochádza nielen k neoprávnenému obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľa, ale navrhovateľ je tiež vystavený hrozbe spáchania viacerých správnych deliktov, v dôsledku ktorých mu môžu príslušné správne orgány uložiť vysoké pokuty. Za súčasnej situácie, v dôsledku konania povinného tak existuje bezprostredná hrozba vzniku škody a tiež poškodenia dobrého mena navrhovateľa, pričom tento stav navrhovateľ nedokáže sám odstrániť. Okrem toho má spracovanie a podanie daňového priznania za rok 2024 význam aj vo vzťahu k ďalším aspektom fungovania navrhovateľa (rozdelenie a vyplatenie zisku spoločníkov, zabezpečenie financovania navrhovateľa zo strany externých subjektov, či napr. pre samotný výkon podnikateľskej činnosti, nakoľko pre navrhovateľa je nevyhnutne potrebné vedieť, v akej výške bude platiť daň, ako aj to aké príjmy a výdavky a z akých aktivít boli v roku 2024 generované). Konaním povinného spočívajúcom v zadržiavaní účtovnej dokumentácie, ktorá je vlastníctvom navrhovateľa, povinný vyvoláva stav, kedy navrhovateľ nielen nemôže nakladať so svojím majetkom, avšak hlavne nedokáže zabezpečiť plnenie svojich ďalších povinností, ktoré mu vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy. V tejto situácii navrhovateľ objektívne nedokáže najmä podať daňové priznanie pre daň z príjmov za rok 2024, nedokáže vykonať ani ročné zúčtovanie pre svojich zamestnancov. Okrem toho, ani odklad povinnosti podať daňové priznanie nemôže byť dôvodom pre nenariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko podanie daňového priznania čo najskôr je v záujme nielen samotného navrhovateľa (ktorý tak následne dokáže s uzatvoreným účtovným rokom 2024 a preukázanými hospodárskymi výsledkami lepšie organizovať svoje príjmy a výdavky, zabezpečiť si výhodnejšie financovanie externými inštitúciami, realizovať ďalšie projekty a podobne). Navrhovateľ taktiež nedokáže plniť niektoré svoje povinnosti v oblasti ochrany osobných údajov, napríklad by nedokázal zabezpečiť realizáciu práv dotknutých osôb na výmaz osobných údajov v plnej miere, nakoľko mnohé dokumenty, ktorými disponuje povinný, obsahujú osobné údaje týchto osôb. Uvedeným konaním povinný vyvolal a udržuje protiprávny stav, avšak takéto jeho konanie zároveň nezbavuje navrhovateľa zodpovednosti za porušenie jeho povinností, ktoré však v dôsledku konania povinného nedokáže objektívne zabezpečiť. Porušenie týchto povinností navyše v mnohých prípadoch napĺňa skutkové podstaty správnych deliktov, za ktoré navrhovateľovi hrozia vysoké pokuty od príslušných správnych orgánov, uložením ktorých by došlo jednak ku škode, ale aj k poškodeniu dobrého mena a povesti navrhovateľa. Naliehavosť potreby vydania účtovných dokladov je v danom prípade zvýraznená aj skutočnosťou, že zákonná lehota pre podanie daňového priznania uplynie o niekoľko dní. Vzhľadom na to, že mandátna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a povinným zanikla, navrhovateľ poukazuje tiež na to, že povinný sa môže svojím konaním dopúšťať aj neoprávneného nakladania, resp. spracúvania osobných údajov dotknutých osôb. Nakoľko povinný s navrhovateľom nekomunikuje, resp. komunikácie obmedzuje iba na odmietnutie vydania požadovanej dokumentácie, navrhovateľ nemá vedomosť o tom, akým spôsobom povinný nakladá s týmito citlivými údajmi, a preto nie je vylúčené, že tieto môže aj zneužiť. Navrhovateľ sa opakovane, preukázateľne, v rôznych formách a osobne ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokúšal získať od povinného

účtovnú dokumentáciu aj mimosúdne, avšak jeho pokusy boli zakaždým povinným, resp. jeho právnym zástupcom, odmietnuté. Navrhovateľ preto nemal inú možnosť ako získať požadovanú dokumentáciu, zabrániť vzniku škôd a odstrániť protiprávny stav inak, ako neodkladným opatrením, ku ktorému pristúpil ako k ultima ratio. Zadržiavaná účtovná dokumentácia nemá osobitnú trhovú hodnotu, a preto ich zadržiavanie nezabezpečí uspokojenie údajných nárokov povinného, ktorými odôvodňuje svoje konanie. Navrhovateľ zadržiavanie dokladov tak vníma len ako snahu o zlepšenie vyjednávacej pozície povinného v procese zmieneného (mimosúdneho) konfliktu sporových strán, ktorý v súčasnosti prebieha na úrovni komunikácie ich právnych zástupcov. Navrhovateľ poukázal aj na konštantnú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, kedy konajúce súdy, v skutkovo a právne totožných prípadoch, vyhoveli návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prípadne žalobe o vydanie veci.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení podľa ré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia pred a počas konania, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a neodkladným opatrením je možné uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, rozhodovanie o neodkladnom opatrení, vykonateľnosť neodkladného opatrenia, dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia a oprávnenie podať žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie vec ďalej právne posúdil podľa ustanovení , ktoré upravuje povinnosť podnikateľov viesť účtovníctvo, podľa , ; o účtovníctve, upravujúcich povinnosti podnikateľov ako účtovnej jednotky pri vedení účtovníctva; , o dani z príjmov, upravujúcich povinnosti podnikateľa ako zamestnávateľa pri ročnom zúčtovaní; , o správe daní (Daňový poriadok), upravujúcich správne delikty v súvislosti s nepodaním daňového priznania; , o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravujúcich zásady spracúvania osobných údajov a pokutu za porušenie týchto zásad a podľa , upravujúcich právo na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby navrhovateľ bol aktívne vecne legitimovaný a taktiež, aby navrhovateľom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že účastníkovi konania o neodkladnom opatrení bez nariadenia neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti ťažko napraviteľná škoda. Osvedčenie splnenia uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, a to pod sankciou zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie sa v tomto prípade vykonáva v obmedzenej miere, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon spája s nariadením neodkladného opatrenia bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, jeho nariadenie je na mieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“ takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci teda vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Navrhovateľ musí preto opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená podmienka vychádza jednak z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Súd totiž nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch. Dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky procesného útoku list právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný povinnému (Vrátenie faktúr a vyjadrenie k vzniknutej situácii) z 30. januára 2025, list právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný právnemu zástupcovi odporcu (Vyjadrenie k listu zo dňa 3. 2. 2025) z 3. februára 2025, e-mailovú komunikáciu zo 4. decembra 2024. Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného povinnému označeného ako „Vrátenie faktúr a vyjadrenie k vzniknutej situácii“ z 30. januára 2025 súd prvej inštancie zistil, že povinný bol vyzvaný na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s vedením účtovníctva navrhovateľovi. Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného právnemu zástupcovi povinného označeného ako „Vyjadrenie k listu zo dňa 3.2.2025“ z 3. februára 2025 súd prvej inštancie zistil, že sa právny zástupca navrhovateľa vyjadril k ukončeniu mandátnej zmluvy, k neposkytnutiu služieb a k údajnému nároku na zmluvnú pokutu a vyzval povinného na vydanie účtovníctva a dokladov patriacich navrhovateľovi. Z e-mailu konateľa navrhovateľa Ing. Ondreja Janitora adresovaného povinnému zo 4. decembra 2024 mal súd prvej inštancie zrejmé, že menovaný na základe žiadosti povinného zaslal povinnému písomnú výpoveď zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a povinným, ako návrh postupu v súvislosti s ukončením spolupráce.

6. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že na základe podaného návrhu a predložených dôkazov mal osvedčený právny vzťah medzi účastníkmi konania o neodkladnom opatrení, ktorý vznikol na základe mandátnej zmluvy, predmetom ktorej bolo vedenie účtovníctva a súvisiacej agendy. Z návrhu a predložených listín ďalej vyplýva, že povinný si voči navrhovateľovi uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania teda sporné nie je. Povinný navrhovateľovi zadržiava účtovnú dokumentáciu, a to napriek skutočnosti, že bol na jej vydanie vyzvaný. Skutočnosť, že navrhovateľ povinnému neuhradil uplatnenú zmluvnú pokutu neoprávňuje povinného zadržiavať navrhovateľovi účtovnú a mzdovú dokumentáciu špecifikovanú vo výroku I tohto uznesenia. Vlastníkom tejto dokumentácie je nepochybne navrhovateľ. Navrhovateľ ako právnická osoba má v zmysle a Zákona o účtovníctve povinnosť viesť účtovníctvo a tejto povinnosti sa v zmysle Zákona o účtovníctve nemôže zbaviť ani v prípade, ak poverí vedením účtovníctva tretiu osobu. Navrhovateľ je totiž zodpovedný nielen za vedenie účtovníctva, ale aj za zostavenie a predloženie účtovnej závierky, či za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu predmetného zákona. To v prípade, ak potrebnú dokumentáciu nemá k dispozícii,

nie je možné. Navrhovateľovi tým, že nemá k dispozícii svoje účtovné a mzdové doklady, reálne hrozia zo strany príslušných orgánov sankcie. Navrhovateľ si z dôvodu zadržiavania mzdovej dokumentácie povinným taktiež nemohol a nemôže plniť povinnosti voči svojim zamestnancom, spočívajúce vo vydaní potrebných mzdových dokumentov a vyhotovení ročného zúčtovania. Zadržiavanie účtovnej a mzdovej dokumentácie navrhovateľa povinným spôsobuje, že navrhovateľ si nemôže plniť svoje zákonné povinnosti, a to ako podnikajúca právnická osoba a tiež ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne upraviť pomery boli podľa názoru súdu náležitým spôsobom preukázané. Navrhovateľ svoj nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje, dostatočne osvedčil, preukázal, že bez vydania neodkladného opatrenia dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. V danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Čím dlhšie trvá stav, počas ktorého navrhovateľ bez zadržanej dokumentácie nemôže plniť svoje povinnosti, tým prísnejšie môžu byť postihy zo strany príslušných orgánov.

8. K charakteru neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že zásah do práv dotknutých účastníkov musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutým účastníkom. Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému zásahu do práv povinného a nesústreďuje sa výlučne a iba na tento zásah, a z neho vyplývajúcu naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, takému návrhu na neodkladné opatrenie nemožno vyhovieť z dôvodu prekročenia medzí určených na jeho vydanie (tzv. zásada primeranosti). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nariadením neodkladného opatrenia nijako neprimerane nezasiahne do práv povinného. Vo veci úhrady zmluvnej pokuty môže povinný podať žalobu na súd a v prípade úspechu v spore (ak je jeho nárok oprávnený a dôvodný) bude povinný disponovať exekučným titulom na vymáhanie svojej pohľadávky. Neoprávneným zadržiavaním účtovnej a mzdovej dokumentácie povinný nijakým spôsobom neurýchli úhradu zmluvnej pokuty, nakoľko túto navrhovateľ považuje za spornú.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na charakter návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má za to, že v danom prípade ide o návrh na neodkladné opatrenie vo veci samej, keďže nariadením tohto neodkladného opatrenia možno vydaním účtovnej a mzdovej dokumentácie dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania. Napriek skutočnosti, že neodkladné opatrenie nie je forma súdnej ochrany nevyhnutne dočasná a predbežná, pre jeho nariadenie je nutný záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. V danom prípade zo strany navrhovateľa bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, potreba bezodkladnej úpravy pomerov a zároveň má súd za to, že uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu povinného, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

10. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a preto navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle neuložil. Súd prvej inštancie ale zároveň v súlade s vo výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia rozhodol, že povinný môže podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak súd takejto žalobe vyhovie, aj bez návrhu zruší toto uznesenie o neodkladnom opatrení.

11. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami v spojení s a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil I. až III. výrok uznesenia Mestského súdu Košice pod sp. zn. zo dňa 16.4.2025 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 27.3.2025 zamieta

a odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby odvolací súd v zmysle III. výrok uznesenia Mestského súdu Košice pod sp. zn. zo dňa 16.4.2025 a vec vrátil súdu prvého stupňa (správne súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) na ďalšie konanie.

13. Odvolanie odôvodnil dôvodom podľa , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dôvodom podľa , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôvodom podľa , podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

14. Odporca namietal, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí rozhodovať na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak , pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam vyplýva navrhovateľovi najmä z aplikácie ktoré odkazuje aj . Osvedčenie podstatných skutočností sa vykonáva na základe listín, ktoré je navrhovateľ povinný pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. V zmysle napádaného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd usúdil dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko z napádaného rozhodnutia je zrejmé, že súdu postačovali tvrdenia navrhovateľa a listy právneho zástupcu navrhovateľa, a e-mailová komunikáciu zo dňa 4.12.2024 (výpoveď navrhovateľa zo zmluvy) pre osvedčenie rozhodujúcich skutočností, čo vyplýva z bodu 49. odôvodnenia napádaného rozhodnutiam, ktorý citoval. Z vyššie uvedeného je nevyhnutné vyvodiť záver, že s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia neboli súdu predložené relevantné dôkazy na osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností, no súd aj napriek tomu vydal napádané rozhodnutie na základe tvrdení navrhovateľa, čoho výsledkom je nesprávny záver súdu konštatovaný v bode 56. odôvodnenia napádaného rozhodnutia, ktorý citoval. V danom prípade je naplnený odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. Odporca ďalej namietal, že osobitný význam má pre odvolacie konanie, kedy pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odporca uviedol, že navrhovateľ mal možnosť prevziať dokumenty, ktoré požadoval a boli v sídle odporcu. O možnosti prevzatia účtovných dokumentov svedčí aj e-mail zo dňa 5. marca 2025 adresátovi A. B., z ktorého je zrejmé, že v sídle odporcu mal pripravené doklady na odovzdanie, ktoré požadoval ku faktúre za december spolu s dokumentmi, ktoré ostali u odporcu. Ďalej odporca súdu uviedol, že predkladá tiež dôkazy, z ktorých je zrejmé, že odporca doručil navrhovateľovi všetky dokumenty, ktoré od neho prevzal na účely plnenia povinnosti z Mandátnej zmluvy. Z potvrdenia o odoslaní dokladov navrhovateľovi a potvrdenia z portálu DPD je zrejmé, že zásielka s číslom 06525600329483 s účtovnými dokladmi bola doručená navrhovateľovi dňa 19.3.2025, t.j. ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol v zmysle napádaného rozhodnutia doručený súdu dňa 27.3.2025. Predmetnú skutočnosť odporca podporne preukazuje video-záznamom z procesu balenia celej dokumentácie na účely expedovania navrhovateľovi. Odporcovi nie je zrejmé, prečo navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď príslušná dokumentácia mu bola odovzdaná ešte pred podaním návrhu. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi boli účtovné doklady odovzdané ešte pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, napádané rozhodnutie nemá zákonný podklad pre jeho vydanie. V tejto súvislosti poukázal odporca na závery súdu uvedené v bode 55. odôvodnenia napádaného rozhodnutia a uviedol, že nie sú správne a sú vyvodené nanajvýš z tvrdení navrhovateľa, nakoľko z predložených dôkazov je nepochybne zrejmé, že navrhovateľ už v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia disponoval všetkou potrebnou dokumentáciou, ktorú mu odporca odovzdal. V tomto prípade nastáva nelogická situácia, v zmysle ktorej napádané rozhodnutie nemá oporu v stave v čase vydania

napádaného rozhodnutia, ani oporu v zákone. Odporca uviedol, že práve navrhovateľ sťažuje činnosť odporcu o čom svedčia aj fotografie, preukazujúce zablokovanie prístupov do interného systému, t.j. prístupov k elektronickej dokumentácii navrhovateľa, z ktorých je zrejmé, že prístup bol poskytovaný len do 13.3.2025 a následne bol zrušený/vymazaný z prístupov a potvrdenie o zrušení autorizácie k subjektu Platz Catering s.r.o., DIČ: XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2025. V danom prípade je tak naplnený odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň je zrejmé, že v zmysle zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené.

16. Odporca ako dôkaz predložil video z procesu balenia dokladov na účely expedovania navrhovateľovi, potvrdenie DPD o odoslaní dokladov, potvrdenie z portálu DPD o doručení dokladov, e-mail adresovaný navrhovateľovi o možnosti prevzatia dokumentov zo dňa 5.3.2025, fotku - prístup k elektronickým dokumentom platný do 13.3.2025, fotku - zrušený/vymazaný prístup k elektronickým dokumentom, zrušenie autorizácie k subjektu Platz Catering s.r.o., DIČ: XXXXXXXXXX.

17. Odporca tiež namietal, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia, ktorý súd prevzal do výroku I. rozhodnutia nie je dostatočne konkrétny, špecifický a určitý (t. j. aby sa absolútne presne dalo špecifikovať a konkretizovať plnenie, ktoré sa od protistrany očakáva). Čo i len malá nekonkrétnosť a všeobecnosť robí petit návrhu nevykonateľným, čo už samo o sebe je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená vada napádaného rozhodnutia spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Odhliadnuc od toho, že v zmysle vyššie uvedeného odporca riadne preukázal odovzdanie účtovnej dokumentácie navrhovateľovi. Výrok I. napádaného rozhodnutia je veľmi všeobecný t.j. nie je dostatočne konkrétny. Navrhovateľ má v zmysle platnej právnej úpravy nárok na vrátenie dokumentácie, ktorú od neho odporca prevzal, avšak samotné neodkladné opatrenie nemôže zahŕňať širokú škálu dokumentácie bez presnej špecifikácie. V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že navrhovateľovi boli odovzdané účtovné dokumenty, o to viac by mal byť výrok súdu konkrétnejší a špecifickejší v prípade, ak má navrhovateľ pocit, že niektoré účtovné dokumenty mu neboli odovzdané. Výrok I. napádaného rozhodnutia je zároveň tak všeobecne formulovaný, že si pod ním možno predstaviť akúkoľvek účtovnú dokumentáciu, ktorú má odporca v priestoroch svojho sídla bez ohľadu na subjekt, ktorého sa týkajú, čo je taktiež neprípustné (keďže odporca má viac klientov) a spôsobuje nevykonateľnosť výroku I. napádaného rozhodnutia. Odporca odmieta skutočnosť, aby extenzívny výklad tohto nevykonateľného výroku mohol byť zneužitý za účelom získania tvorivej/duševnej činnosti odporcu navrhovateľom, ktorú vykonával na základe mandátnej zmluvy a za ktorú mu navrhovateľ odmietol poskytnúť dohodnutú odplatu. Navrhovateľ má mať v zmysle napádaným rozhodnutím konštatovaného nároku, právo len na účtovnú dokumentáciu, ktorá mu patrí a ktorú od neho odporca prevzal na účely vedenia účtovníctva, ktorá mu bola doručená dňa 19.3.2025. Odporca taktiež namieta, neurčitosť výroku v časti vydania účtovnej dokumentácie v elektronickej podobe. Súd vo svojom I. výroku uložil povinnosť odporcovi vydať účtovnú dokumentáciu v elektronickej podobe generálne pre všetky dokumenty za obdobie od mesiaca január 2024 (vrátane) – do mesiaca december 2024 (vrátane) bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia/špecifikácie. Odporca túto skutočnosť namieta, nakoľko mu povinnosť doručovania účtovnej dokumentácie v elektronickej podobe nevyplýva ani z Mandátnej zmluvy zo dňa 1.9.2022. Odporcovi preto nie je vôbec zrejmé, z čoho súd vyvodil túto povinnosť odporcu. Z bodu 50. a 51. odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, či bolo preukázané súdu doručenie Listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 30.1.2025 a Listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 3.2.2025. Predmetná skutočnosť nevyplýva ani z príloh, ktoré boli priložené spolu s návrhom, preto nie je zrejmé, prečo mal súd za osvedčenú túto skutočnosť. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. S návrhom na vydanie neodkladného opatrenia neboli súdu predložené relevantné dôkazy na osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností, no súd aj napriek tomu vydal napádané rozhodnutie len na základe tvrdení navrhovateľa. Navyše jediné dôkazy, ktoré súdu boli predložené neosvedčujú, že by boli aj reálne doručené odporcovi. Vyššie uvedené spochybňuje preskúmateľnosť

napádaného rozhodnutia, keďže súd mal bez ďalšieho za osvedčené navrhovateľom tvrdené skutočnosti bez toho, aby svoje závery dostatočne zdôvodnil v odôvodnení napádaného rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade je naplnený odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporcu, ktoré mu bolo doručené 18.5.2025, písomne nevyjadril.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie voči výroku I., II. a III. súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie po zistení, že sú splnené podmienky vyžadované a nasl. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď vyvodil záver, že v tomto prípade podľa znenia a je potrebné upraviť pomery účastníkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napádaného uznesenia.

20. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadení neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odporcu a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení vo všeobecnosti je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

23. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

24. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

25. Podľa odvolacieho súdu boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej

povinnosti možno dosiahnuť ochranu (princíp efektívnosti) a právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom (princíp proporcionality). Zároveň je osvedčené, že naďalej dochádza k porušovaniu práv navrhovateľa, ktorý osvedčil, že odporca zadržiava navrhovateľovi účtovnú dokumentáciu v ním vymedzenom rozsahu uvedenom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Existencia právneho vzťahu je osvedčená Listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovaným odporcovi z 30. januára 2025, listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovanému právnemu zástupcovi odporcu, Mandátnou zmluvou (ktorú predložil odporca – č.l. 60 a nasl. spisu súdu prvej inštancie), uvedené vyplýva aj zo zhodných tvrdení strán.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa a tvrdeniu odporcu, že nedošlo k osvedčeniu podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak , pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza:

28. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení o vykonávaní dokazovania.

29. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

30. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia, navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. „Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. . Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia ( )“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1234).

31. Aj s poukazom na uvedený odborný komentár, odvolací súd uvádza, že v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie a aj v čase rozhodovania odvolacím súdom je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odporcovi sa ani v odvolacom konaní nepodarilo preukázať, že odovzdal/doručil navrhovateľovi dokumenty/účtovnú evidenciu, ktoré od neho prevzal na účely plnenia povinnosti z Mandátnej zmluvy. Z potvrdenia o odoslaní dokladov navrhovateľovi a potvrdenia z portálu DPD (ktoré je súčasťou odvolania odporcu) je síce zrejmé, že zásielka s číslom 06525600329483 s účtovnými dokladmi bola doručená dňa 19.3.2025, táto doručenka je však adresovaná spoločnosti RJ Gastro s.r.o., na adrese Werferova 1, Košice (č.l. 56 a nasl. spis súdu prvej inštancie). Spoločnosť RJ Gastro s.r.o. je síce spoločníkom navrhovateľa, a v osobe konateľa spoločnosti C. A. B. majú tieto právnické osoby čiastočné zhodné štatutárne orgány, ide však o dve rozdielne obchodné spoločnosti. Ani z video-záznamu z procesu balenia celej dokumentácie

na účely expedovania, ktorý senát odvolacieho súdu vzhliadol na neverejnom zasadnutí, nevyplýva, že dokumenty/účtovná evidencia bola doručená navrhovateľovi (proces balenia určitých listín nie je dôkazom ich doručenia - poznámka odvolacieho súdu). Ani fotografie, preukazujúce zablokovanie prístupov do interného systému, t.j. prístupov k elektronickej dokumentácii navrhovateľa, z ktorých je zrejmé, že prístup bol poskytovaný len do 13.3.2025 a následne bol zrušený/vymazaný z prístupov a potvrdenie o zrušení autorizácie k subjektu Platz Catering s.r.o., DIČ: XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2025, nedokazujú, že dokumenty/účtovná evidencia bola doručená navrhovateľovi. Skôr nasvedčujú tomu, že navrhovateľ nemá záujem, aby jeho účtovné doklady spracovával odporca. V neposlednom rade ani e- mail zo dňa 5. marca 2025 adresátovi A. B., že v sídle odporcu boli pripravené doklady na odovzdanie, nedokazuje, že dokumenty/účtovnú evidenciu navrhovateľovi odovzdal.

32. Zároveň z odvolania nevyplýva, aké konkrétne pochybenia vidí odporca v postupe súdu prvej inštancie, okrem iného hodnotenia skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ ide o skutkový stav, odvolací súd má stále osvedčené, že odporca má účtovnú dokumentáciu navrhovateľa vo svojej faktickej moci na základe záväzkového vzťahu s navrhovateľom a doteraz ju riadnym spôsobom navrhovateľovi neodovzdal. Konanie odporcu spočívajúce v zadržiavaní účtovnej a mzdovej dokumentácie spôsobuje to, že navrhovateľ si nemôže plniť svoje zákonné povinnosti ako podnikajúca právnická osoba a tiež svoje povinnosti ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom a hrozia mu sankcie zo strany príslušných orgánov. Nariadením neodkladného opatrenia sa teda nezasahuje žiadnym spôsobom do práv odporcu.

33. Z uvedeného dôvodu tak nie je naplnený odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani, že v zmysle zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pokiaľ odporca namietal, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia, ktorý súd prevzal do výroku I. rozhodnutia nie je dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, čo robí petit návrhu nevykonateľným, odvolací súd uvádza:

35. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

36. Ak teda bola neodkladným opatrením uložená odporcovi povinnosť vydať účtovnú evidenciu navrhovateľovi, odporca musí mať možnosť v zrovnateľnom rozsahu uplatniť pred súdom v rámci

odvolacieho konania svoje tvrdenia a námietky vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa môžu následne premietnuť do úvahy súdu z hľadiska posúdenie dôvodnosti takého návrhu.

37. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol vo výroku I. takto: Osobe povinnej z neodkladného opatrenia ukladá povinnosť vydať navrhovateľovi účtovnú dokumentáciu v papierovej podobe ako aj v elektronickej podobe za obdobie od mesiaca január 2024 (vrátane) - do mesiaca december 2024 (vrátane), a to: mzdové doklady - mzdové listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov, účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, všetky mesačné prehľady - a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch.

38. Zo znenia výroku (súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení návrhu navrhovateľa) podľa odvolacieho súdu v spojení s označením strán sporu (v zmysle - náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, kedy označenie strán sa spravuje štandardnými pravidlami podľa - 135 ) je možné jednoznačne identifikovať čoho sa navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi domáha, čím je splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, pretože ho je možné vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Neobstoja námietky odporcu, že výrok I. napádaného rozhodnutia je tak všeobecne formulovaný, že si pod ním možno predstaviť akúkoľvek účtovnú dokumentáciu, ktorú má odporca v priestoroch svojho sídla bez ohľadu na subjekt, ktorého sa týkajú, pretože by podľa názoru odvolacieho súdu išlo o prílišný formalizmus procesného úkonu navrhovateľa a preto ako taký by práve tento nebol v súlade s princípmi spravodlivého procesu. Odporca je povinný odovzdať iba tú účtovnú dokumentáciu, ktorú má z právneho vzťahu s navrhovateľom (navrhovateľ má právo len na účtovnú dokumentáciu, ktorá mu patrí a ktorú od neho odporca prevzal na účely vedenia účtovníctva). Akýkoľvek iný výklad nariadenej/uloženej povinnosti podľa odvolacieho súdu by bol v rozpore so základným zmyslom neodkladného opatrenia, ktorým je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada a zároveň je rešpektovaná ochrana toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Uvedená argumentácia podľa odvolacieho súdu platí aj vo vzťahu k povinnosti odporcu vydať účtovnú dokumentáciu v elektronickej podobe, ktorú je povinný vydať len v prípade, ak ju v rámci svojich zmluvných povinností podľa Mandátnej zmluvy vytváral.

39. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími dôvodmi odporcu a po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, dospel k záveru, zhodnému so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ osvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, hodnoverne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a zároveň uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu odporcu.

40. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutom výroku I. ako vecne správne potvrdil (387 ods. 1 ).

41. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

42. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

43. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

44. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej (ako je to v prejednávanej veci), v neodkladnom opatrení, ktorému vyhovie, môže vo výroku uznesenia poučiť strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať aj nároku na náhradu škody. V prejednávanej veci súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého uznesenia poučil odporcu, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Uvedený výrok zodpovedá zákonnému zneniu ustanovenia v súlade s platnou právnou úpravou, vecne správny, preto ho odvolací súd v uvedenom rozsahu v zmysle ustanovenia potvrdil.

45. Odvolací súd podľa potvrdil aj uznesenie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnému odporcovi podľa ako vecne správny.

46. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže k odvolaniu odporcu, ktoré mu bolo doručené, sa nevyjadril. Iné trovy v odvolacom konaní navrhovateľovi nevznikli, preto odvolací súd navrhovateľovi trovy odvolacieho konania o neodkladnom opatrení nepriznal.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).