Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-34-2025.pdf
PDF · 120.41 KB
Case nature
Subarea
49C/34/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., zast.: JUDr. Miroslava Erbenová, advokátka, Svätoplukova 32, Senec, proti žalovanému: F. A. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia :
Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Mestský súd Bratislava IV môže podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Žiadnej zo sporových strán súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 28.05.2025 žalobkyňa tunajšiemu súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a následne dňa 05.06.2025 a dňa 12.06.2025 doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči žalovanému domáhala zákazu vstupu do obydlia žalobkyne, zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou úradného styku a zdržania sa kontaktovania, osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, či cez sociálne siete a rozširovania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa žalobkyne vo vzťahu k osobám – G. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E., A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, E., A. A. A., A., bytom J. XXX, K., F. F., nar. XX.XX.XXXX, A. E. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, O., A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, E., A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, P., A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, P., Úrad podpredsedu vlády SR – pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, so sídlom Tomášiková 64A, Bratislava, Úrad vlády SR, so sídlom Námestie slobody 1, Bratislava.
2. Tunajší súd uznesením č. k. 0C/22/2025-40 zo dňa 29.05.2025 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou úradného styku a zdržania sa konania spočívajúceho v kontaktovaní osôb špecifikovaných v bode 1. tohto odôvodnenia vylúčil na samostatné konanie.
3. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Žalobkyňa a žalovaný sú manželia, s tým že žalobkyňa dňa 13.05.2025 podala návrh na rozvod manželstva na Mestský súd
Bratislava II, kde je aktuálne vedené konanie pod sp. zn.: XX/XX/XXXX. Manželstvo bolo uzatvorené po vyše 10 ročnej známosti. Manželstvo nebolo od začiatku ideálnym, nakoľko žalovaný udržiaval kontakt mimo manželského zväzku aj s inými ženami prostredníctvom sociálnych sietí. Aj po uzatvorení manželstva žil pomerne spoločensky a bežne sa stávalo, že piatky a soboty navštevoval pravidelne bary a vracal sa domov až v skorých ranných hodinách. Súčasťou takéhoto spoločenského vyžitia bolo aj požívanie alkoholu, čo sa v poslednom období radikálne zhoršilo. Žalobkyňa má podozrenie, že ešte pred manželstvom a potom aj počas manželstva udržiaval kontakt aj s inými ženami. Toto podozrenie sa čiastočne potvrdilo asi pred tromi rokmi, keď žalovaný poslal kuriérom spodnú bielizeň žene o ktorej tvrdil, že ide iba o „biznis“ partnerku a neskôr sa žalobkyni priznal, že do tejto ženy bol zaľúbený. Vzťahy medzi sporovými stranami sa výrazne zmenili aj po tom, čo sa do manželstva narodili maloleté deti. Žalovaný so starostlivosťou o deti pomáhal minimálne a žalobkyňa tak na všetku starostlivosť o deti ako aj domácnosť bola sama, nenachádzala v žalovanom oporu, ktorú potrebovala. Žalovaný doposiaľ nezvláda starostlivosť o maloleté deti bez toho, aby mu nevypomáhali jeho rodičia. Postupom času sa žalobkyňa začala cítiť v manželstve úplne izolovaná, keď ju žalovaný postupne odrezal od jej vecí krok po kroku, pričom jej tvrdil, že tieto kroky robí údajne za účelom „optimalizácie financií“. Začal tým, že prepísal jej súkromný telefón na firmu, neskôr ju prehovoril, aby predala svoje vlastné osobné motorové vozidlo, s tým že jej ponúkol že jej kúpi auto on. Ako žalobkyňa zistila, kúpil ho preto, aby ju mohol neustále lokalizovať a sledovať prostredníctvom zabezpečovacích systémov, tak aby ju mal neustále „pod kontrolou“. Medzi sporovými stranami sa situácia neustále stupňovala a dochádzalo čoraz k častejšej výmene názorov, po ktorej bral žalovaný žalobkyni kľúče od bytu a auta, aby nemohla odísť z domu. Žalobkyňa znášala dlhodobo psychické ponižovanie a vydieranie, poznámky žalovaného o tom, že je „hlúpa“, že je „neschopná“ že nedokáže zarobiť peniaze, pričom v invektívach sa na jej adresu pravidelne vyjadruje aj v prítomnosti maloletých detí. Počas spolužitia ju žalovaný vydieral, aby pracovala len pre jeho spoločnosti, ktoré sú síce formálne napísané na žalobkyňu, no v skutočnosti sú riadené priamo ním. V manželstve nebolo ničím neobvyklým ani násilie v domácnosti, či bitky zo strany žalovaného. Posledný vážny incident sa odohral dňa 09.04.2025, kedy ju žalovaný napadol, a to priamo pred očami ich maloletých detí. Po tomto napadnutí žalobkyňa vyhľadala lekársku pomoc v nemocnici. Bol to moment kedy sa žalobkyňa rozhodla kvôli sebe, no najmä kvôli maloletým deťom, že takto sa už žiť nedá a nevidí iné východisko ako podanie návrhu na rozvod manželstva. Dňa 09.04.2025 sa tak žalobkyňa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, tak aby už viac maloleté deti neboli svedkami atakov zo strany žalovaného, aby neboli viac vystavené takémuto nezdravému prostrediu. Po tom, čo sa odsťahovala však útoky žalovaného neustali, práve naopak neustále sa jej vyhráža tým, že sa o ňu „postarajú jeho kamaráti zo SIS“, alebo tým, že jej dá odobrať deti. Z dôvodu, že celá situácia sa stala pre žalobkyňu neúnosná obrátila sa dňa 08.05.2025 s podaním na orgány činné v trestnom konaní, kde opísala všetko čo počas manželstva so žalovaným zažívala. Od momentu odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti, žalovaný začal kontaktovať jej blízke osoby (rodičov, súrodencov, priateľov), ktorým zasiela správy, v ktorých žalobkyňu osočuje a obviňuje z toho, že „potrebuje doktora a trpí psychickými poruchami“. Denno-denne ju atakuje telefonátmi, správami v ktorých sa žalovaný vyhráža žalobkyni. Zašiel až tak ďaleko, že po tom čo žalobkyňa nastúpila do novej práce, začal žalovaný zasielať správy aj priamo jej nadriadenému. Obsah týchto správ je, že ju obviňuje z toho „že je chorá“ a „psychicky narušená“. S prenasledovaním žalobkyne však žalovaný neprestáva a dňa 14.05.2025 sa objavil v blízkosti nehnuteľnosti, kam sa žalobkyňa odsťahovala. Žalovaný žalobkyňu neustále prenasleduje a doslova atakuje výhražnými správami. Žalobkyňa má obavy z ďalšieho kontaktu so žalovaným, ktorého správanie sa javí ako nevyspytateľné. Žalobkyňa má dôvodné obavy o svoj život a zdravie, z dôvodu správania sa manžela, ktorý je agresívny a denne sa jej vyhráža a prenasleduje ju. Správami atakuje okrem rodinných príslušníkov aj nadriadeného žalobkyne. Dňa 31.05.2025 bol rozposlaný e-mail na pracovisko žalobkyne jej nadriadenému, ale aj na protimonopolný úrad a dokonca až do kancelárie predsedu vlády SR z e-mailovej adresy Q., obsahom ktorého boli informácie ohľadne žalobkyne a jej súkromia. Prílohou e-mailu boli fotografie žalobkyne, vyhotovené bez jej vedomia. Žalobkyňa má dôvodné podozrenie, že za týmito e-mailmi stojí žalovaný, nakoľko to nemá byť prvýkrát, čo takýmto spôsobom narúša súkromie žalobkyne a zasahuje do jej pracovného života. Ďalej uvádza, že ich maloletej dcére žalovaný rozprával, o tom že kolegu žalobkyne zabije, lebo mu rozvracia rodinu. Maloletá matke podrobne opísala, že jej otec dokonca ukázal zbraň, s ktorou plánuje kolegu žalobkyne zabiť, s tým že s deťmi sa žalovaný dohodol, že kolegu budú volať „A.“. Rovnako nazýval žalovaný nadriadeného žalobkyne v predložených správach. Vzhľadom k závažnosti celej situácie sa žalobkyňa obrátila na ÚPSVaR v Bratislave, kde bol o týchto skutočnostiach spísaný záznam. Z dôvodu strachu sa žalobkyňa obrátila na orgány činné v trestnom konaní, kde podala oznámenie o všetkých vyššie opísaných skutočnostiach. Žalobkyňa sa obáva o svoj život a zdravie, nakoľko správanie žalovaného
je nevyspytateľné a nepredvídateľné. Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu vydanie neodkladného opatrenia považuje priamo hroziace nebezpečenstvo zo strany žalovaného, ktoré žalobkyni hrozí, nakoľko je dôvodný predpoklad že agresivita žalovaného po tom, čo sa dozvie o podanom návrhu na rozvod manželstva sa len zhorší. Žalobkyňa má už teraz strach ostávať sama v nehnuteľnosti, má strach že ju niekde na ceste do práce či škôlky bude žalovaný čakať a vzhľadom na jeho správanie nevie, ako sa toto môže vyvinúť aj s ohľadom na napadnutie zo dňa 09.04.2025. Žalobkyňa má dôvodné obavy z krokov žalovaného, ktorý ju dal sledovať neznámymi osobami. Ďalej z konania žalovaného, ktorý neustále kontaktuje okolie žalobkyne, rodinu a spoločných priateľov a zasiela na jej pracovisko e-maily, obsahom, ktorých sú citlivé súkromné informácie a poškodzovanie dobrého mena žalobkyne. Má zato, že sú splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia sa a zdržania sa konania spočívajúceho v kontaktovaní blízkych osôb, rodinných príslušníkov, priateľov, spolupracovníkov a nadriadeného žalobkyne a rozširovaní nepravdivých správ o jej osobe, ako aj náhrady trov konania.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila nasledovné listinné dôkazy: fotografia z auta žalobkyne; fotografia ošetreného prstenníka pravej ruky; lekárska správa zo dňa 09.04.2025; WhatsApp komunikácia; trestné oznámenie zo dňa 08.05.2025; Nájomná zmluva na krátkodobý nájom bytu zo dňa 07.04.2025; screenshot SMS správy; sobášny list; zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 08.05.2025, lekárska správa zo dňa 09.04.2025, screenshoty fotografií zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 04.06.2025; screenshot e-mailu.
5. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:
Z lekárskej správy zo dňa 09.04.2025 vyplýva, že žalobkyňa absolvovala v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda Antolská, Bratislava lekárske ošetrenie pomliaždeného bruška IV. prsta pravej ruky. Uvedené dokladovala aj fotografiou ošetrené prsta ruky. Ďalej bol ošetrujúcim lekárom konštatovaný mierny opuch čela. V zmysle lekárskej správy jej toto zranenie mal spôsobiť manžel, ktorý ju napadol. Pri bitke malo dôjsť k poraneniu bruška IV. prsta pravej ruky, zakrvácaniu bruška, ďalej malo údajne dôjsť k trom kopancom spredu do hrudníka a úderu čela do čela, čím jej mala byť spôsobená pretrvávajúca bolesť.
Dňa 08.05.2025 podala žalobkyňa na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania, trestné oznámenie na žalovaného vo veci spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré bolo zaevidované pod č. R./X-XXX-XX-XXXX. Žalobkyňa v predmetnom trestnom oznámení na základe konkrétnych situácií uvádzala, že zo strany žalovaného voči jej osobe malo opakovane dochádzať k psychickému a fyzickému násiliu. Žalobkyňa poukázala na eskalovanie agresivity žalovaného, keď zo slovných urážok, osočovania a obmedzovania pohybu žalobkyne po byte sa stupňoval útok do formy vyhrážok zabitím a fyzických napadnutí, preto mala obavu o svoje zdravie a život.
Dňa 04.06.2025 podala žalobkyňa na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, odbor poriadkovej polície, trestné oznámenie na žalovaného vo veci spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, ktoré bolo zaevidované pod P. S. F.:XXX.XX/XXX. Žalobkyňa v ňom uviedla, že agresívne správanie žalovaného voči jej osobe, jej okoliu, rodine, priateľom, kolegom v práci sa stupňuje, rozhodla sa podať ďalšie trestné oznámenie. Žalovaný sa jej mal vyhrážať likvidáciou, a to aj v prítomnosti ich maloletej dcéry, ktorej ukazoval jeho zbraň. V tejto súvislosti uviedla, že podobné vyhrážky boli z jeho strany priebežne aj počas ich spoločného spolunažívania. K prvým vážnym vyhrážkam zabitím došlo, keď ju v roku 2017 kedy ju mal prenasledovať so zbraňou do Chorvátska. K vážnym incidentom malo dochádzať pravidelne, jeden z nich sa mal stať v júni 2024, keď ju žalovaný mal fyzicky napadnúť počas hádky pred deťmi, následne ich nechcel pustiť z bytu. Ďalej opisovala situácie, v ktorých mal žalovaný opakovane kontaktovať zamestnancov na úrade, na ktorom pracuje s nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami. Vedúcich žalobkyne mal žiadať, aby ju vyhodili z práce, mal ju obviňovať z mileneckého pomeru s nadriadeným, osočovať ju, uvádzať, že zneužíva benefity jej pracovného pomeru na súkromné účely. Po tom, ako odišla zo spoločnej domácnosti, žalovaný ju mal začať prenasledovať, viackrát sa mal vyskytnúť pred jej obydlím a mal zasahovať aj do jej súkromných e-mailov.
Žalobkyňa predložila WhatsApp konverzáciu medzi ňou a žalovaným. V správach ju žalovaný slovne osočuje, uráža ju, vyhráža sa jej a vyzýva ju, aby sa vysťahovala z jeho bytu.
Z predloženej Nájomnej zmluvy na krátkodobý prenájom zo dňa 07.04.2025 vyplýva, že žalobkyňa si prenajala byt na ulici G. C. X, E.. Zmena bydliska žalobkyne taktiež vyplýva z predloženého úradného záznamu z ÚPSVaR-u Bratislava spísaného dňa 02.06.2025, v ktorom žalobkyňa uviedla, že odo dňa 14.04.2025 nebýva so žalovaným v spoločnej domácnosti. Žalovaný má za ňou chodiť, sledovať ju pred dom. Ich spoločnej dcére mal ukazovať fotografiu kolegu žalobkyne, zbraň a hovoriť jej, že ho zabije, lebo rozvracia ich rodinu. Dňa 31.05.2025 mal žalovaný zaslať e-mail na celé pracovisko žalobkyne, v ktorom ju obvinil z nevery. Jej vedúcemu sa mal vyhrážať, že ak sa to nebude riešiť, bude prípad medializovať. Mal sa vyhrážať nadriadeným žalobkyne, ak sa s ním nestretnú, bude voči nim konať.
Zo screenshotov e-mailových správ vyplýva, že tieto boli adresované bližšie nešpecifikovanému úradu. V texte e-mailu je uvedené, že v úrade dochádza ku konfliktu záujmu zamestnanca s nadriadeným, a to žalobkyne a G. E., ktorý spolu majú mať pomer, stretávať sa počas víkendov v hoteli Natur wellness a v prenajatom byte G. C. X v Bratislave.
6. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, zaručené aj Ústavou SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromia života osoby.
7. Ako vyplýva z vyššie uvedenej právnej úpravy, základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
8. Jedná sa o inštitút mimoriadneho zásahu do práv a oprávnených záujmov strán, ktorý prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné poskytnúť neodkladnú a rýchlu ochranu ohrozených alebo už porušovaných práv. Zároveň takýto zásah musí byť primeraný a pri jeho nariadení súd musí skúmať proporcionalitu zásahu vo vzťahu k intenzite ohrozenia alebo porušenia práv. Nevyhnutné je tiež skúmať, či z hľadiska formálnych náležitostí je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne určitým, to znamená či navrhované uloženie povinnosti protistrane je realizovateľné a teda či je vykonateľným. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
9. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
10. Obsahom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až písm. h) CSP je upraviť zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne.
11. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou formou násilia. Vo veciach možného ohrozeniatelesnejaduševnejintegritymožnospravidlavychádzaťibaztvrdenínavrhovateľ,záznamov polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení.
12. Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť ku vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom alebo následkom je (alebo môže byť) zásah do slobody, ľudskej dôstojnosti cti, sebavedomia alebo sebaúcty inej osoby (obete obťažovania). Na preukázanie obťažovania nie je potrebný žiadny komparátor, nakoľko obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda (verbálne, neverbálne alebo priamo fyzické obťažovanie) a potenciálny dopad, ktorý môže mať (porušenie ľudskej dôstojnosti). Na určenie, či došlo ku obťažovaniu sa zisťuje, ako obeť obťažovania vníma toto (obťažujúce) správanie, t. j. či je pre obeť takéto správanie nevítané a nežiaduce
13. V danom prípade sa žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s výnimkou úradného styku ako aj uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania spočívajúceho v kontaktovaní žalobkyňou vyšpecifikovaných osôb a rozširovania nepravdivých správ o jej osobe.
14. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne súd dospel k záveru, že podaný návrh je čiastočne dôvodný, a to v časti zákazu priblíženia.
15. Uvedený návrh v časti uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť možno právne subsumovať pod neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Primárnym účelom takéhoto typu neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia medzi osobami, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy
nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo duševnej integrity.
16. Podľa názoru súdu žalobkyňa v časti zákazu priblíženia osvedčila, že žalovaný sa voči jej osobe dopustil násilného konania. Žalobkyňa lekárskou správou osvedčila, že bola v nemocnici ošetrovaná v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného. Z predloženej komunikácie vyplýva, že správy žalovaného adresované žalobkyni majú citovo zafarbený charakter. Viaceré správy žalovaného svojim obsahom vzbudzujú dojem citového vydierania, majú urážlivý charakter. Okrem uvedeného, kedy žalobkyňa vyhľadala aj lekárske ošetrenie, žalobkyňa poukázala aj na ďalšie agresívne správanie žalovaného spočívajúce v slovných urážkach, vyhrážkach voči žalobkyni, prenasledovaniu žalobkyne, ako vyplýva z predložených dôkazov, napr. z úradného záznamu ÚPSVaR-u Bratislava ako aj z trestných oznámení. K predloženým trestným oznámeniam súd uvádza, že nevychádzal výlučne a izolovane z ich obsahu, nakoľko tieto sú len iniciačným krokom v trestnom konaní a samé o sebe, ešte nepreukazujú, že osobou popísaný skutok sa stal, avšak z predložených listinných dôkazov v ich súhrne má súd za osvedčené, že vzťahy medzi sporovými stranami sú naštrbené, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni dopúšťa agresie, a to či už slovnej alebo fyzickej. Žalovaný nielen obťažuje žalobkyňu prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ale aj svojou prítomnosťou v blízkosti obydlia žalobkyne. Súd mal za osvedčené, že agresívne správanie žalovaného sa vyskytlo už aj v minulosti, čo vyplýva aj z podaných trestných oznámení žalobkyne voči žalovanému, pričom intenzita útokov žalovaného je natoľko závažná, že posledné konania žalovaného si vyžiadali aj lekárske ošetrenie. Aj z toho dôvodu možno dôvodne predpokladať, že obdobné správanie žalovaného sa môže opakovať, pričom nemožno predvídať závažnosť a intenzitu správania žalovaného voči žalobkyni pri osobných stretnutiach. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že je nevyhnutné poskytnúť žalobkyni okamžitú súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu jeho agresívneho správania, ktoré je v rozpore so zákonom a je spôsobilé žalobkyni spôsobiť fyzickú ako aj psychickú ujmu.
17. V súhrne uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, kde túto vzdialenosť súdu považuje za primeranú.
18. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Z obsahu návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že psychické násilie voči žalobkyni zo strany žalovaného pretrváva už dlhšiu dobu, pričom jeho správanie je nevyspytateľné, nepredvídateľné a jeho intenzita sa stupňuje. Súd má teda za to, že uložením povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni je objektívne možné dosiahnuť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne, pričom žalovaného neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Uloženie predmetnej povinnosti, je podľa názoru súdu v súlade s princípom proporcionality.
19. S ohľadom na vyššie uvedené v časti návrhu zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, nariadil v prospech žalobkyne neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. h) CSP, s tým, že pokiaľ ide o nepribližovanie sa žalovaného k žalobkyni, určil vo výroku uznesenia primeranú vzdialenosť 10 metrov, na ktorú sa nesmie žalovaný k žalobkyni priblížiť a zároveň určil výnimky z uvedeného obmedzenia tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný bývajú v iných častiach mesta, je podľa názoru súdu vzdialenosť 10 metrov primeraná a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Súd zastáva názor, že takto uložená povinnosť (zákaz priblížiť sa k žalobkyni) poskytujú žalobkyni dostatočnú a komplexnú ochranu pred nebezpečným konaním žalovaného voči nej, a splnia tak účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že nariadenie neodkladné opatrenia je v zmysle § 332 ods. 1 CSP, vykonateľné doručením. Nerešpektovanie
rozhodnutia súdu môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu Marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a nasl. Trestného zákona.
20. Žalobkyňa sa v druhej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu kontaktovania a rozširovania nepravdivých informácií o žalobkyni žalobcom, pričom toto neodkladné opatrenie žiadala nariadiť vo vzťahu ku konkrétnym, ňou špecifikovaným osobám a subjektom. Keďže žalobkyňou pôvodne navrhovaný petit nebol vykonateľný, súd ju uznesením zo dňa 09.06.2025, č. k. 49C/34/2025-62 na jeho opravu a doplnenie. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 12.06.2025 odstránila vady svojho podania tak, že špecifikovala konkrétne osoby, voči ktorým sa domáhala, aby mal žalovaný uložený zákaz kontaktovania a rozširovania nepravdivých informácií, ktoré informácie majú byť nepravdivé súdu neozrejmila, teda petit neformulovala ani dodatočne, na výzvu súdu určito a jednoznačne. V tejto súvislosti súd konštatuje jednak, že (ako už vyššie uviedol) petit je v tejto časti nevykonateľný, a to z dôvodu použitia neurčitého pojmu, a zároveň súd takto formulované neodkladné opatrenie nemôže nariadiť, nakoľko žalobkyňa sa ním domáha uloženia povinnosti voči tretím osobám, medzi ktoré dokonca okrem fyzických osôb zaradila aj štátne inštitúcie (Úrad vlády, Úrad podpredsedu vlády). V tejto súvislosti súd uvádza, že za splnenia istých zákonných podmienok súčasná právna úprava umožňuje uloženie povinnosti, resp. obmedzenia neodkladným opatrením aj tretej osobe, teda osobe odlišnej od žalovaného, avšak zo samotnej povahy inštitútu neodkladného opatrenie je opačná situácia vylúčená. Neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana výlučne jeho navrhovateľovi. Z uvedeného dôvodu súd ďalej ani neskúmal osvedčenie dôvodnosti nároku v časti týkajúcej sa zákazu kontaktovania v prospech osôb odlišných od žalobkyne. V prípade, že sa žalobkyňou vyšpecifikované osoby cítia byť konaním žalovaného ohrozené a sú naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nič nebráni tomu, aby sa tieto osoby vo vlastnom mene obrátili na súd s vlastným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd v tejto časti návrh na neodkladné opatrenie zamietol.
21. Súd v súlade s § 336 ods. 1 CSP, neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. V prípade odpadnutia dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia sa môže dotknutá strana domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia.
22. V súlade s ustanovením § 337 ods. 1 a 2 CSP, súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou si môže uplatňovať nárok na náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá mu bola spôsobená výkonom neodkladného opatrenia.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola úspešná na 50% , keď súd návrhu žalobkyne v časti výroku I. vyhovel a v časti výroku II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (50% neúspech). Vzhľadom na uvedené súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.