Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/144/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: I.. Z. D., T.. XX.X.XXXX, U. H. Y. XX, H., právne zastúpenej: Mgr. et Mgr. Stanislava Rajnincová, LL.M., advokátka so sídlom Vietnamská 45/C, Bratislava, proti žalovanému: V.. I. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y. XX, H., právne zastúpenému: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 49C/34/2025-78 zo dňa 2. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v jeho I. výroku nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie ďalej výrokom III. poučil žalovaného, že na Mestský súd Bratislava IV môže podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. O náhrade trov konania rozhodol výrokom IV. tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1, 2 a 3, a a 2 , a a článkom 19 ods. 1 a 2 SR a vecne tým, že obsahom neodkladných opatrení v zmysle až písm. h) je upraviť zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.

Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou formou násilia. Vo veciach možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť ku vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom alebo následkom je (alebo môže byť) zásah do slobody, ľudskej dôstojnosti cti, sebavedomia alebo sebaúcty inej osoby (obete obťažovania). Na preukázanie obťažovania nie je potrebný žiadny komparátor, nakoľko obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda (verbálne, neverbálne alebo priamo fyzické obťažovanie) a potenciálny dopad, ktorý môže mať (porušenie ľudskej dôstojnosti). Na určenie, či došlo ku obťažovaniu sa zisťuje, ako obeť obťažovania vníma toto (obťažujúce) správanie, t. j. či je pre obeť takéto správanie nevítané a nežiadúce.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa v časti zákazu priblíženia osvedčila, že žalovaný sa voči jej osobe dopustil násilného konania. Žalobkyňa lekárskou správou osvedčila, že bola v nemocnici ošetrovaná v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného. Z predloženej komunikácie vyplýva, že správy žalovaného adresované žalobkyni majú citovo zafarbený charakter. Viaceré správy žalovaného svojim obsahom vzbudzujú dojem citového vydierania, majú urážlivý charakter. Okrem uvedeného, kedy žalobkyňa vyhľadala aj lekárske ošetrenie, žalobkyňa poukázala aj na ďalšie agresívne správanie žalovaného spočívajúce v slovných urážkach, vyhrážkach voči žalobkyni, prenasledovaniu žalobkyne, ako vyplýva z predložených dôkazov, napr. z úradného záznamu ÚPSVaR-u Bratislava ako aj z trestných oznámení. K predloženým trestným oznámeniam súd prvej inštancie uviedol, že nevychádzal výlučne a izolovane z ich obsahu, nakoľko tieto sú len iniciačným krokom v trestnom konaní a samé o sebe ešte nepreukazujú, že osobou popísaný skutok sa stal, avšak z predložených listinných dôkazov v ich súhrne mal prvoinštančný súd za osvedčené, že vzťahy medzi sporovými stranami sú naštrbené, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni dopúšťa agresie, a to či už slovnej alebo fyzickej. Žalovaný nielen obťažuje žalobkyňu prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ale aj svojou prítomnosťou v blízkosti obydlia žalobkyne. Súd prvej inštancie taktiež mal za osvedčené, že agresívne správanie žalovaného sa vyskytlo už aj v minulosti, čo vyplýva aj z podaných trestných oznámení žalobkyne voči žalovanému, pričom intenzita útokov žalovaného je natoľko závažná, že posledné konania žalovaného si vyžiadali aj lekárske ošetrenie. Aj z toho dôvodu možno dôvodne predpokladať, že obdobné správanie žalovaného sa môže opakovať, pričom nemožno predvídať závažnosť a intenzitu správania žalovaného voči žalobkyni pri osobných stretnutiach. Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné poskytnúť žalobkyni okamžitú súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu jeho agresívneho správania, ktoré je v rozpore so zákonom a je spôsobilé žalobkyni spôsobiť fyzickú ako aj psychickú ujmu. Boli preto splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, túto vzdialenosť súd prvej inštancie považoval za primeranú.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Z obsahu návrhu, ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že psychické násilie voči žalobkyni zo strany žalovaného pretrváva už dlhšiu dobu, pričom jeho správanie je nevyspytateľné, nepredvídateľné a jeho intenzita sa stupňuje. Uložením povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni je objektívne možné dosiahnuť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne, pričom žalovaného neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Uloženie predmetnej povinnosti, je podľa názoru súdu v súlade s princípom proporcionality. Súd prvej inštancie zároveň určil výnimky z obmedzenia tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný bývajú v iných častiach mesta, je vzdialenosť 10 metrov primeraná a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Takto uložená povinnosť poskytuje žalobkyni dostatočnú a komplexnú ochranu

pred nebezpečným konaním žalovaného voči nej, a splní tak účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením.

5. Žalobkyňa sa v druhej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu kontaktovania a rozširovania nepravdivých informácií o žalobkyni žalovaným, pričom toto neodkladné opatrenie žiadala nariadiť vo vzťahu ku konkrétnym ňou špecifikovaným osobám a subjektom. Keďže žalobkyňou pôvodne navrhovaný petit nebol vykonateľný, súd prvej inštancie ju uznesením vyzval na jeho opravu a doplnenie. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 12.6.2025 odstránila vady svojho podania tak, že špecifikovala konkrétne osoby, voči ktorým sa domáhala, aby mal žalovaný uložený zákaz kontaktovania a rozširovania nepravdivých informácií, ktoré informácie majú byť nepravdivé súdu neozrejmila, teda petit neformulovala ani dodatočne, na výzvu súdu určito a jednoznačne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval jednak, že (ako už vyššie uviedol) petit je v tejto časti nevykonateľný, a to z dôvodu použitia neurčitého pojmu, a zároveň súd takto formulované neodkladné opatrenie nemôže nariadiť, nakoľko žalobkyňa sa ním domáha uloženia povinnosti voči tretím osobám, medzi ktoré dokonca okrem fyzických osôb zaradila aj štátne inštitúcie (Úrad vlády, Úrad podpredsedu vlády). V tejto súvislosti súd uvádza, že za splnenia istých zákonných podmienok súčasná právna úprava umožňuje uloženie povinnosti, resp. obmedzenia neodkladným opatrením aj tretej osobe, teda osobe odlišnej od žalovaného, avšak zo samotnej povahy inštitútu neodkladného opatrenie je opačná situácia vylúčená. Neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana výlučne jeho navrhovateľovi. Z uvedeného dôvodu súd ďalej ani neskúmal osvedčenie dôvodnosti nároku v časti týkajúcej sa zákazu kontaktovania v prospech osôb odlišných od žalobkyne. V prípade, že sa žalobkyňou vyšpecifikované osoby cítia byť konaním žalovaného ohrozené a sú naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nič nebráni tomu, aby sa tieto osoby vo vlastnom mene obrátili na súd s vlastným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Súd prvej inštancie v súlade s neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. V prípade odpadnutia dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia sa môže dotknutá strana domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia. V súlade s ustanovením a 2 prvoinštančný súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou si môže uplatňovať nárok na náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá mu bola spôsobená výkonom neodkladného opatrenia.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Žalobkyňa bola úspešná na 50 % , keď súd návrhu žalobkyne v časti výroku I. vyhovel a v časti výroku II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (50 % neúspech). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho I. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho I. výroku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil podľa a h) . Úvodom vyjadril zhrozenie z obsahu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré podala žalobkyňa. Návrh považoval za plný klamstiev, zavádzania súdu a zamlčovania podstatných skutočností, kedy žalobkyňa súdu predkladala dôkazy vytrhnuté z kontextu alebo úplne nepravdivé. Na podklade tohto návrhu a absolútne nekorektného správania sa žalobkyne, ktorá neustále o ňom šíri rôzne klamlivé údaje, žalovaný už aj podal na Okresnej prokuratúre Bratislava II trestné oznámenie na žalobkyňu pre podozrenie zo spáchania prečinu ohovárania mojej osoby podľa a prečinu krivého obvinenia podľa . Zdôraznil, že pokiaľ by to bolo možné v praktickom živote, tak by sa žalobkyni vyhol. So žalobkyňou sú v rozvodom konaní. Kvôli spoločným maloletým deťom nie je možné nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Maloleté deti si strany potrebujú vzájomne odovzdávať, kedy dochádza k ich spoločnej fyzickej interakcii, t. j. sú vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov. Tak je to aj v súčasnosti. Strany si potrebujú fyzicky odovzdať deti, informácie o nich a ich veci na čas, kedy sú v žalovaného starostlivosti. Žalobkyňa opisuje v krátkosti manželstvo, naznačuje, že žalovaný má vo zvýšenej miere požívať v súčasnosti alkohol. Zaujímavé je, že popri takomto opise žalovaného v návrhu na rozvod manželstva žalobkyňa navrhuje úpravu žalovaného styku s maloletými deťmi nasledovne: „Otec maloletých je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý víkend v kalendárnom roku v piatok od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.“ Ak by žalovaný mal zákaz približovať sa k žalobkyni na 10 metrov, nevedel ako by si deti vyberal a odovzdával ich matke a ako by si odovzdávali ich veci, ktoré by matka bola povinná, ak by deti boli

zverené do jej osobnej starostlivosti, ako požaduje vo svojom návrhu, mu pripraviť a odovzdať spolu s deťmi. Deti sú malé, W. má 3 roky a J. má 5 rokov, nemôžu ísť samé výťahom, po schodoch, po ulici a pod., je potrebné si ich odovzdať navzájom osobne. Z tohto pohľadu je neodkladné opatrenie v napadnutom výroku prakticky nerealizovateľné, zákaz priblíženia by mal priamy dopad na výkon rodičovských práv žalovaného.

9. Z predloženej lekárskej správy zo dňa 9.4.2025 vyplýva, že subjektívne žalobkyňa uviedla lekárovi, že žalovaný ju mal nadránom napadnúť, kedy pri bitke s ním mala poranené bruško IV. prsta pr. ruky a údajne mala dostať tri kopance spredu do hrudníka a úder čelom do jej čela, ktoré ju malo údajne pobolievať. Objektívne však ošetrujúci lekár nezistil žiadne presvedčivé čerstvé traumatické zmeny na zobrazenom skelete, nezistil žiaden opuch čela, žiadne poškodenia pokožky na čele ani podkožný hematóm, nezistil žiadne povrchové traumy na hrudníku, ani bolesti na hrudníku. Ošetrujúci lekár zistil jedine pomliaždenie bruška IV. prsta pravej ruky. Faktom je, že žalobkyňa sa už v tom čase chystala na rozvod. Zranenie prsta jej určite nespôsobil žalovaný. Skôr to vyzerá, že si niekde mohla pribuchnúť prst. Žalovanému to aj potom v priebehu dňa ukázala s tým, že sa zranila, obväz jej zavadzal, a tak si ho dala hneď dolu. Žalovaný v tom čase hneď ani netušil, že zo zranenia obvinila jeho. Z bytu však ráno 9.4.2025 (čo je zachytené na kamerových záznamoch pred bytom) určite odchádzala bez akýchkoľvek zranení. Dňa 9.4.2025 však skutočne vyprovokovala žalobkyňa konflikt, ktorý skončil fyzickým útokom, avšak na osobu žalovaného. Žalovaný k lekárovi na ošetrenie nešiel, keďže mu to bolo trápne niekde uvádzať, že ho napadla jeho manželka - žalobkyňa. V hádke často doňho žalobkyňa drgla alebo mu dala facku, buchnát do ramena. Nevedela sa ovládať. Nie je teda pravdou, že by žalobkyňu napadol a dopúšťal sa voči nej násilného konania. Žalobkyňa predložila len časť správ vytrhnutých z kontextu, ktorému predchádzala iná komunikácia so žalobkyňou. Žalovaný absolútne nesúhlasil so súdom prvej inštancie, že by z predloženej komunikácie mohol dôjsť k záveru, že by žalovaný spôsoboval žalobkyni psychickú alebo fyzickú ujmu. Konverzácia je citovo podfarbená, pretože je to konverzácia manželov, ktorí sa rozvádzajú. Je citovo podfarbená z oboch strán, čo je prirodzené v danej situácii. Nie je však nijako zo strany žalovaného nezákonne výhražná. Žalovaný chcel, aby sa žalobkyňa z bytu vysťahovala, lebo situácia bola neúnosná a nie ku prospechu ich detí. Jej vysťahovanie z bytu bolo logické riešenie. Z predloženej komunikácie však nevyplýva, že by žalobkyňu akokoľvek ohrozoval. O deti sa skutočne bál a stále sa bojí, pretože žalobkyňa je úplne nevyspytateľná vo svojom správaní. Manželské hádky sa týkali zväčša dvoch tém, a to užívania lieku OZEMPIC zo strany žalobkyne a jej nevery, ktorú popierala a nakoniec sa k nej priznala. Akonáhle sa otvorila táto téma, tak žalobkyňa zostala agresívna, vulgárna, napádala žalovaného. Dokonca žalobkyňa žalovaného obviňovala zo vzťahu s inými ženami, obťažovala týmito správami jeho rodinu - najmä jeho matku. Žalovaný k odvolaniu pripojil elektronickú komunikáciu, o ktorej uviedol, že takáto konverzácia väčšinou nasledovala, keď žiadal, aby si žalobkyňa urobila testy na lieky a drogy, nakoľko mu stále klamala, že nič neberie a on lieky nachádzal schované po byte. Dokonca ich našiel aj v cestovnej taške, keď išli na dovolenku. Správanie žalobkyne bolo neznesiteľné a naznačovalo ovplyvnenie zakázanými látkami. Poprel, že by žalobkyňu sledoval. Žalobkyňa sama vyhotovila fotografiu z motorového vozidla, nebolo ťažké sa s jej telefónom synchronizovať s motorovým vozidlom a na tú chvíľu sa v telefóne premenovať na I. D.. Práve naopak, žalovaný zistil, že niekto nainštaloval do jeho motorového vozidla sledovacie zariadenie, a preto už aj v tejto veci podal trestné oznámenie. Žalovaný nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa má inú známosť, žalobkyňa to poprela a vulgárne naňho slovne zaútočila. Žalovaný taktiež poprel, že by rozposlal anonymný e-mail zo dňa 31.5.2025, dostal ho aj on. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti mu žalobkyňa napísala, že sa chce dohodnúť, a to tak že: 1. Zoberie všetky trestné oznámenia späť, ak zoberie aj žalovaný svoje späť. 2. Bude súhlasiť s rozvodom, nakoľko ona už má aj iného partnera. 3. Dohodnú sa na rozdelení detí a platieb na ne. K nezmyselnostiam ohľadne zbraní, čo mal údajne tvrdiť deťom, sa žalovaný odmietol vyjadrovať. Sú absurdné a kategoricky ich poprel. Žalobkyňa nakoniec priznala, že nadviazala mimomanželskú známosť. Mohla to úprimne priznať hneď, nemusela neustále klamať a ušetrili by si vzájomné trápenie. Odo dňa 9.4.2025 sa žalobkyňa odsťahovala, odvtedy strany nebývajú v jednej domácnosti a spoločne sa osobne stretávajú len, keď si odovzdávajú deti. Inak prítomnosť žalobkyne žalovaný nevyhľadáva. Samozrejme sa so žalobkyňou ešte hádajú ohľadne ich detí, neuzavreli rodičovskú dohodu. Žalobkyňa sa žalovaného snaží od detí izolovať a k tomuto jej má slúžiť aj toto neodkladné opatrenie. Prítomnosť žalobkyne žalovaný ani nevyhľadáva, a ani nemá záujem ju vyhľadávať, v minulosti to nebola jeho osoba, ktorá vyvolávala v domácnosti konflikty, bola to práve žalobkyňa, ktorá dlhodobo užíva liek bez predpisu Ozempic, hoci to nevyžaduje jej zdravotný stav, účinky Ozempicu a jeho dlhodobé bezdôvodné užívanie ovplyvnili správanie žalobkyne, žalobkyňa sa dopúšťala nevery, aj sama už priznala tento vzťah a nového priateľa, so žalobkyňou sa potrebujú

stretávať minimálne pri odovzdávaní detí, nebol v danom prípade splnený žiaden predpoklad pre vydanie neodkladného opatrenia. Neexistuje tu žiadna naliehavosť situácie, žiadne ohrozenie žalobkyne.

10. Podaním zo dňa 23.9.2025 žalovaný doplnil svoje odvolanie. Uviedol, že v podstate obe strany ignorujú vydané uznesenie, kedy v súvislosti s ich starostlivosťou o maloleté deti boli predvolaní na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí, kde sa dňa 17.9.2025 ako rodičia stretli za účelom prediskutovania starostlivosti o maloleté deti. Žalobkyňa na tomto stretnutí navrhla striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, žalovaný navrhoval spoločnú starostlivosť. Ako rodičia sa dohodli, že budú navštevovať referát poradensko-psychologických služieb v Bratislave, Svoradova 1. Nie je však možné, aby bez porušovania vydaného neodkladného opatrenia z jeho strany, ktoré mu ukladá zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, žalovaný absolvoval toto poradenstvo, pretože terapia by sa mala uskutočňovať ako terapia párová pre oboch rodičov, zameraná na zlepšenie komunikácie ohľadne detí. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovaný Úradný záznam ÚPSVaR Bratislava zo dňa 17.9.2025.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Napadnuté uznesenie považovala za vecne správne a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedla, že odvolací dôvod podľa (nesprávne skutkové zistenia) žalovaný nepreukázal - jeho argumentácia spočíva v polemike so skutkovým stavom bez predloženia dôkazov, ktoré by mohli zvrátiť závery súdu. Súd prvej inštancie túto mieru pravdepodobnosti riadne odôvodnil - vychádzal z listinných dôkazov, lekárskej správy, elektronickej komunikácie a celkového správania žalovaného. Mechanizmus odovzdávania a preberania maloletých detí je upravený vykonateľným súdnym rozhodnutím, a to spôsobom, ktorý explicitne vylučuje osobný kontakt medzi rodičmi. Styk je realizovaný výlučne prostredníctvom tretích osôb, resp. v priestore predškolských zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú. Tento mechanizmus bol súdom ustanovený práve s preventívnym cieľom eliminovať akýkoľvek osobný kontakt medzi rodičmi a minimalizovať tak konfliktný potenciál, ktorý žalovaný sústavne a proaktívne vytvára. Z uvedeného je nesporné, že takto nariadené neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom nezasahuje do funkčného režimu styku s maloletými deťmi. Neodkladné opatrenie nepredstavuje pre žalovaného žiadnu faktickú ani právnu prekážku vo výkone jeho rodičovských práv a povinností a je adresované výlučne na ochranu fyzickej a psychickej integrity žalobkyne. Argumentácia žalovaného je preto postavená na fiktívnom predpoklade, ktorý je v priamom rozpore so súdom schválenou a vykonávanou praxou. Žalovaný v odvolaní emotívne apeluje na ochranu svojich rodičovských práv, avšak svoje právo na styk s deťmi priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím fakticky dlhodobo a dobrovoľne nevykonáva Súd by mal preto pri svojom rozhodovaní prihliadať na reálne správanie a skutočné prejavy vôle strán, nie iba na ich formálne deklarácie, ktoré sú, ako v tomto prípade, v priamom rozpore s ich faktickým konaním. Pasivita žalovaného pri výkone jeho najzákladanejších rodičovských práv je signifikantnou skutočnosťou, ktorá zásadne oslabuje dôveryhodnosť a relevanciu celej jeho odvolacej argumentácie. Právna argumentácia žalovaného uvedená v doplnení odvolania, ktorou namieta nevykonateľnosť neodkladného opatrenia z dôvodu nemožnosti absolvovať nariadenú terapiu, nemôže v konaní obstáť. Táto povinnosť predstavuje výnimku, ktorá je priamo špecifikovaná vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa aj žalovaný sú oprávnení zúčastniť sa na všetkých úkonoch v rámci súvisiacich civilných súdnych konaní. Žalovaný vo svojom odvolaní venuje značnú pozornosť trestným oznámeniam, ktoré sám podal pre údajné prečiny ohovárania a krivého obvinenia. Je zrejmé, že touto argumentáciou sa snaží vytvoriť pred súdom mylný dojem, že on je v tomto spore poškodenou stranou a obeťou. Samotné podanie trestného oznámenia je iba jednostranným úkonom a nepredstavuje žiadny dôkaz o tom, že k spáchaniu trestného činu skutočne došlo. Ide len o vyjadrenie subjektívneho podozrenia, ktoré sú orgány činné v trestnom konaní povinné preveriť. Tieto konania sa nachádzajú v úplne počiatočnom štádiu, v ktorom polícia iba zisťuje, či vôbec existuje dôvod na začatie trestného stíhania. Doposiaľ nebolo vo veci nielen vznesené obvinenie konkrétnej osobe, ale ani len začaté trestné stíhanie. Zatiaľ čo žalovaný sa snaží svoju obranu stavať na nepreukázaných podozreniach, obavy žalobkyne o vlastnú bezpečnosť sú naopak, založené na reálnych, konkrétnych a opakovaných skutkoch žalovaného. Práve tieto skutky boli dôvodom, pre ktorý bola žalobkyňa nútená podať trestné oznámenie pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa a trestné oznámenie pre dôvodné podozrenie z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Nejde tu o náhodné stretnutia, ako sa to žalovaný snaží bagatelizovať. Ide o systematické a dlhodobé správanie, ktoré zahŕňa cielené sledovanie, monitorovanie pohybu a snahu o nevyžiadaný kontakt. Takéto konanie hlboko zasahuje do základného práva na súkromie a vytvára atmosféru neustáleho strachu a psychického nátlaku.

Tento strach nie je abstraktný ani prehnaný; je to priama a logická reakcia na konanie žalovaného, ktoré legitímne vzbudzuje obavy o život a zdravie. Tvrdenie žalovaného, že prítomnosť žalobkyne nevyhľadáva a stretnutiam sa chce vyhnúť, je preto v príkrom a dokázateľnom rozpore s realitou. Keby mal žalovaný skutočný záujem na pokojnom riešení situácie, rešpektoval by súkromie žalobkyne a nevyhľadával by zámienky na konfrontáciu. Jeho skutky však svedčia o presnom opaku. Práve toto jeho konanie a dôvodná obava z jeho pokračovania boli tým, čo súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako dôvod na poskytnutie okamžitej ochrany formou nariadeného neodkladného opatrenia. Žiadne z tvrdení žalovaného nebolo podložené dôkazom. Pokiaľ ide o incident zo dňa 9.4.2025, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, žalovaný predkladá svoju vlastnú, ničím nepreukázanú verziu udalostí. Jeho tvrdenie, že nevyhľadal lekárske ošetrenie, pretože mu to bolo „trápne“, je potrebné vyhodnotiť ako nedôveryhodné a účelové. Na rozdiel od žalovaného, žalobkyňa bezprostredne po incidente vyhľadala lekárske ošetrenie a súdu predložila objektívny dôkaz - lekársku správu, ktorá dostatočne osvedčuje násilné konanie zo strany žalovaného. Skutočnosť, že lekár nenašiel rozsiahle poranenia, je pre posúdenie veci irelevantná. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia totiž postačuje, ak je osvedčená dôvodná obava z opakovania konania. K tvrdeniam o údajnom užívaní lieku Ozempic, či tvrdeniam o psychickej nevyrovnanosti žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že sú úplne irelevantné a predstavujú hrubý a neprípustný zásah do osobnej integrity žalobkyne. Tieto obvinenia nie sú podložené žiadnym lekárskym nálezom, odborným posudkom ani iným relevantným dôkazom. Ide o zlomyseľné a lživé konštrukcie, ktorých jediným cieľom je osobná a morálna diskreditácia žalobkyne v očiach súdu. Zároveň sú pre rozhodnutie vo veci samej úplne irelevantné. Pokiaľ išlo o predloženú komunikáciu, žalovaný sám priznáva, že bola „citovo podfarbená“, avšak účelovo bagatelizuje jej obsah a dopad na psychiku žalobkyne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predložené správy ako formu citového vydierania a psychického nátlaku, ktoré v žalobkyni dôvodne vzbudzovali strach a pocit ohrozenia. Tvrdenie žalovaného, že správy boli vytrhnuté z kontextu, je len ďalšou prázdnou frázou, nakoľko nepredložil žiadnu údajnú „predchádzajúcu“ alebo „nasledujúcu“ komunikáciu, ktorá by menila ich výhražný a urážlivý charakter.

12. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne repliku nepodal.

13. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa , 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Samotné navrhované neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu jeho navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie.

22. Neodkladné opatrenia podľa až h) predstavujú ochranné opatrenia tak, ako ich definuje tiež nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby. Účelom ochranných opatrení je ochrana určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo alebo inak motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia podľa sú osvedčenie, že telesná integrita alebo duševná integrita osoby, ktorej má byť poskytnutá ochrana, môže byť konaním (t.j. približovaním sa na menšiu než určenú vzdialenosť) osoby predstavujúcej riziko, ktoré sa jej navrhuje zakázať, ohrozená a že tento stav ohrozenia si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.

23. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ), pričom odvolacie námietky žalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

24. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe žalovaným predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa dostatočne osvedčila danosť práva, ktorému žiada poskytnúť ochranu, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán.

25. V skrátenom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje tvrdený skutkový stav osvedčiť, nie je potrebné jeho plnohodnotné preukázanie. Žalobkyňa predloženou komunikáciou so žalovaným osvedčila mimoriadne emočne napäté a dysfunkčné vzťahy medzi stranami. Lekárskou správou osvedčila žalobkyňa svoje tvrdenie o fyzickom napadnutí dňa 9.4.2025 zo strany žalovaného. Nie je to priamy dôkaz, ako správne namietal žalovaný, avšak je potrebné nahliadať naň tak, že zvyšuje pravdepodobnosť toho, že tvrdenia žalobkyne sú pravdivé. Konfliktnú situáciu zo dňa 9.4.2025 žalobkyňa opísala aj v trestnom oznámení, ktoré podala dňa 8.5.2025, pričom tento incident samotný nepoprel ani žalovaný, avšak jeho priebeh opísal inak, pričom za fyzicky napadnutého označil seba. Toto svoje tvrdenie však žiadnym dôkazom neosvedčil. Žalobkyňa osvedčila aj ňou tvrdenú príčinu konfliktu, teda oznámenie o jej zámere rozviesť sa a opustiť spoločnú domácnosť, a to zmluvou o nájme zo dňa 7.4.2025. Navyše za skutočnosť osvedčujúcu aj po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti pretrvávajúci záujem žalovaného o osobu žalobkyne (o jej konanie, pohyb, stýkanie sa s inými osobami), opísaný spolu s ďalšími skutočnosťami bližšie v trestnom oznámení, ktoré žalobkyňa podala dňa 4.6.2025, možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať aj anonymnú e- mailovú správu zo dňa 31.5.2025 spolu s fotografiami žalobkyne doručenú jej zamestnávateľovi (a podľa žalovaným nepopretého tvrdenia žalobkyne aj iným osobám). Nie je tu prítomný dôkaz priamo

spájajúci osobu žalovaného s pôvodcovstvom tejto správy, avšak je krajne nepravdepodobné, že by jej autorom bola náhodná nezúčastnená osoba. Vzhľadnom na zvoľnené kvalitatívne štandardy kladené na preukazovanie skutkového stavu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je možné aj takýto dôkaz, z ktorého vyplýva iba vyššia pravdepodobnosť než nepravdepodobnosť žalobkyňou tvrdeného skutkového stavu, považovať za dostatočný. Za týchto okolností je potrebné považovať za osvedčené, že približovanie sa žalovaného k žalobkyni je spôsobilé byť predpokladom na privodenie jej ujmy a že ho žalobkyňa dôvodne môže pociťovať ako ohrozujúce.

26. Žalovaný k odvolaniu pripojenou komunikáciou so žalobkyňou osvedčil, že verbálne útoky sú medzi stranami obojstranné, avšak neosvedčil svoje tvrdenie o tom, že žalobkyňa vytrhla ňou predloženú komunikáciu zo svojho kontextu, keďže žiaden širší kontext, ktorý by menil význam žalobkyňou predloženej textovej komunikácie, ako dôkaz nepredložil.

27. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani žalovaného interpretácia príčin konfliktov medzi stranami (užívanie Ozempicu, iná známosť žalobkyne), ako ani ním opísané (avšak neosvedčené) agresívne správanie sa žalobkyne k nemu počas ich spolužitia, keďže aj keby boli tieto skutočnosti dané, nevylučuje to správanie sa žalovaného osvedčené žalobkyňou.

28. Za daných okolností považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie, hoci pohybujúce sa iba v rovine pravdepodobnosti, za správne. Ako rovnako správne odvolací súd hodnotí aj právne posúdenie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Stav, keď má súd osvedčené hrubé až agresívne nepredvídateľné správanie sa žalovaného voči žalobkyni, čím je ohrozená jej osobná integrita, je zákonom predpokladaným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho priblíženie sa žalovaného ako osoby predstavujúcej riziko za účelom ochrany žalobkyne.

29. Nariadené neodkladné opatrenie pritom s ohľadom na princíp proporcionality žalovaného obmedzí len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie jeho účelu, teda zabezpečenie ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne. Súd prvej inštancie obmedzil uloženú povinnosť tak, že sa nevzťahuje na účasť na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Odvolací súd dodáva, že nariadeným neodkladným opatrením nie je, ani nemôže byť, zasiahnuté do výkonu právomoci súdu v inom konaní, preto ním tiež nie je nijako ohrozený priebeh, ani dosiahnutie účelu akéhokoľvek konania vo veci rodičovských práv a povinností strán, vrátane účasti žalovaného na úkonoch s ním spojených, resp. ním vyvolaných. Taktiež nariadeným neodkladným opatrení nedochádza k zasahovaniu do súdom upraveného styku žalovaného s maloletými deťmi. Neodkladné opatrenie preto v súlade s princípom proporcionality žalovaného nijako nadmerne neobmedzí, jeho účelom je len efektívne a v nevyhnutnej miere zabezpečiť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne pred ujmou hroziacou jej zo strany žalovaného.

30. Odvolací súd z uvedených dôvodov, keďže boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne ( ).

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s a . V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).