Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1171-2011.pdf
PDF · 78.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Er/248/2011
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D. E., zast. A. C., C. XX, D. E. proti povinnému F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Marko Rus, sídlo exekútorského úradu: Železničná 257/19, Revúca na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 601,56 EUR s príslušenstvom, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie vo výške 53,93 eur.
Ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť v r á t i ť Okresnému súdu Rimavská Sobota časť poskytnutého preddavku na trovy exekúcie vo výške 12,46 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnení požiadali súdneho exekútora o vymoženie sumy 601,56 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.
2. Súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiaden majetok hnuteľný ani nehnuteľný.
2.1. Súd dňa 22.05.2025 zaslal oprávnenému podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s tým, že v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že voči návrhu súdneho exekútora na zastavenie nič nenamietate. V prípade, ak nesúhlasí so záverom súdneho exekútora nech uvedie dôvody a predložte dôkazy preukazujúce opak.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“).
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6.Vo vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h/ je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
7. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. Súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na podporu tohto záveru súd navyše vykonal aj aktuálnu lustráciu v databáze Sociálnej poisťovni, Registra obyvateľov SR a majetku cez ústredný portál katastrálneho úradu. Výsledky všetkých šetrení potvrdili záver , ktorý uviedol súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekučného konania.
9. Súdu je známa argumentácia oprávnených v obdobných prípadoch a preto poukazuje na závery Krajského súdu Banská Bystrica v konaní 2 CoE/183/2017 zo dňa 31.01.2018 s ktorým sa stotožňuje :
„Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a
Exekučného poriadku).Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s §58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie 2017 exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.
V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS452/2011 z 20.10.2011)“.
10.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods.2 Exek. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12.Súdny exekútor si vyčíslil odmenu pri zastavení exekúcie sumou 81,94 eur s DPH.
13. Súdny exekútor si vyúčtoval minimálnu odmenu v súlade s citovaným § 14 vyhlášky, na základe čoho mu súd priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 eur.
14. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 11,75 eur, ktorá pozostáva z preukázateľne vynaložených poštových výdavkov, ktoré je možne jasne kvantifikovať v ex. spise a to doručenie upovedomenia o začatí ex. (1,30 eur), žiadosť o poskytnutie súčinnosti – Soc.poist (1x1,30 eur) ostatné doručia (ÚPSVaR), potvrdenie adresované ÚPSVaR (3x 1,45 eur), Návrh na zverejnenie Upovedomenia o začatí exekúcie na webovej stránke súdu (1x2,40 eur), predloženie
ex. spisu (1x2,40 eur). Ostatné doručenia obsiahnuté v spise boli realizované cez domácu doručenku súdneho exekútora.
15. Súdny exekútor si uplatnil aj 20 % DPH z priznaných trov exekúcie. Súdny exekútor preukázal súdu, že je platiteľom DPH a tak mu súd priznal uplatnenú sumu zodpovedajúcu 20 % DPH z odmeny.
16. Súd teda rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 53,93 eur.
17. Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že súdnemu exekútorovi bol , uznesením zo dňa 11.10.2011, č.k. 2Er 1171/2011-19, priznaný preddavok z rozpočtových prostriedkov súdu na trovy exekúcie vo výške 66,39 Eur. Právoplatné uznesenie bolo učtárni doručené dňa 01.12.2011. Keďže trovy exekúcie, ktoré znáša súd, sú vo výške 53,93 Eur, súdny exekútor je povinný súdu vrátiť prevyšujúcu časť poskytnutého preddavku na trovy exekúcie vo výške 12,46 Eur. Súd mu na vrátenie časti preddavku určil lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom