Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/16/2024

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684 proti žalovanému: A. B. C., súdny exekútor, Exekútorský úrad Košice, Hlavná 6, 040 01 Košice, IČO: 35 546 956, o zaslanie zadržiavaných vymožených finančných prostriedkov

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal poukázania zadržiavaných vymožených finančných prostriedkov v exekučných konaniach vedených u žalovaného, v ktorých žalobca vystupuje ako oprávnený a v ktorých došlo k vymoženiu plnenia od povinných žalovaným ako súdnym exekútorom, ktoré však žalovaným ako súdnym exekútorom žalobcovi ako oprávnenému doposiaľ poukázané neboli.

2. Elektronickým podaním zo dňa 1. 7. 2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť.

3. Podľa ust. (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.

8. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení . Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu nato, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenia konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. 12. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca už priamo v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov. Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle ust. preukázané, či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. , Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 531).

13. V prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto procesnom slova zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre – v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (m. m. ).

14. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca zobral späť žalobu bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, súd prihliadne nato, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Teda najprv je potrebné posúdiť v režime ust. otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a potom s prihliadnutím na tento záver je potrebné vyhodnotiť celkovú otázku, v akej časti bola tá ktorá strana v spore úspešná ( ). Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, potom je potrebné z pohľadu ust. mať zato, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. 15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. . Žalobca vzal žalobu voči žalovanému späť bez uvedenia dôvodu.

16. Z obsahu spis vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzavretá Dohoda o urovnaní formou notárskej zápisnice N 288/2020, Nz 42984/2020, NCRIs 43540/2020 dňa 1.12.2020, predmetom ktorej bolo vyriešenie medzi nimi sporných vzťahov vo vzťahu k súdnym konaniam vedených na Mestskom súde Košice žalobcom proti žalovanému a v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť titulom náhrady škody sumu 118.653,66 EUR v dvoch splátkach do 28.2.2021. V tejto notárskej zápisnice zároveň žalovaný ako dlžník vyhlásil, že v prípade nedodržania dohodnutého termínu splatnosti jeho dlhu voči žalobcovi v lehote splatnosti podľa splátkového kalendára, súhlasí s exekúciou v celom rozsahu na všetok svoj majetok, tak hnuteľný ako aj nehnuteľný, na obchodné podiely, ako aj na všetky práva a pohľadávky alebo iné majetkové hodnoty v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Tento právny úkon sa však netýka tohto konania.

17. Z obsahu spis tiež vyplýva, že žalovaný v priebehu súdneho konania poukazoval žalobcovi vymožené plnenia, ktoré žalobca v súlade s , jednostranne započítaval voči vzájomnej splatnej pohľadávke, čím dochádzalo k zníženiu dlhu, pričom žalobca v poslednom podaní zo dňa 20.9.2024 uviedol aktuálnu výšku dlhu v sume 5.000,61 EUR oproti pôvodnej žiadanej sume v žalobe vo výške 5.556,17 EUR.

18. Žalovaný elektronickým podaním došlým súdu dňa 15.10.2024 súdu oznamuje, že v zmysle Dohody o urovnaní uzavretej formou notárskej zápisnici dňa 1.12.2020, došlo z jeho strany nielen k naplneniu tejto dohody ale aj k splneniu dlhov žalovaných v iných súdnych konaniach a navyše žalobcovi uhradil aj ním vyčíslené úroky z omeškania v sume 8.708,96 Eur nad rámec dohody.

19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.10.2024 nezaujíma žiaden postoj, aj napriek tomu, že mu toto vyjadrenie bolo súdom zaslané dňa 22.10.2024.

20. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, nie je možné s istotou uzavrieť, že žalovaný celý dlh žalobcovi splnil, a aj keď žalovaný splnenie dlhu tvrdí, na toto tvrdenie však neunáša dôkazné bremeno.

21. Súd tak uzatvára, že procesné zavinenie na zastavení konania majú obidve sporové strany. Žalovaný po podaní žaloby nepochybne zaplatil žalobcovi sumu 556,10 EUR, teda žalobca v tejto časti vzal žalobu späť pre správanie žalovaného, keď sa domohol v tejto výške nároku požadovaného žalobou. V tejto časti procesné zavinenie zastavenie konania je na stane žalovaného ( 90%). Vo zvyšnej časti požadovaného nároku zastavenie konania procesne zavinil žalobca (10%). V danom prípade by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný v rozsahu 80%. Vzhľadom k tomu, že žalovanému v spore preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich nárok proti žalobcovi nepriznal.

22. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je upravené v ust. . Podľa tohto ustanovenia, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O ich výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

23. Legislatívny zámer rekodifikácie civilného procesného práva spočíva v tom, že rozhodovanie o trovách oproti doterajšej právnej úprave podľa prebieha v dvoch fázach.

24. V prvej fáze rozhoduje sudca ( ). V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania ( a CSP). Proti tomuto rozhodnutiu sudcu je prípustné odvolanie.

25. V druhej fáze, po právoplatnosti rozhodnutia sudcu o nároku na náhradu trov, rozhodne súdny úradník samostatným uznesením už len o výške náhrady trov konania. Zámerom novej legislatívnej úpravy bolo zverenie už len výpočtovej časti rozhodovania (t.j. výšky už priznaného nároku na náhradu trov) vyššiemu súdnemu úradníkovi.

26. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné.

27. V intenciách má konštitutívny charakter o trovách konania len výrok o nároku na náhradu trov konania podľa . Týmto výrokom sa konštituuje, ktorá strana má nárok na náhradu trov konania, v akom pomere má nárok na náhradu trov konania, alebo že takýto nárok na náhradu trov konania vôbec nemá. Po právoplatnosti tohto výroku je tak definitívne dané, kto (z hľadiska toho, ktorá strana) a či vôbec bude mať nárok na náhradu trov konania. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, tak strana, ktorej sa predmetná povinnosť ukladá, definitívne vie, že bude musieť znášať povinnosť nahradiť trovy, a následne už len bude očakávať rozhodnutie o tom, v akej výške.“ (KOTRECOVÁ, A. Uznesenie v systéme súdnych rozhodnutí v civilnom procese. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2016, s. 64.).

28. Pri konštitutívnych súdnych rozhodnutiach je samotné súdne rozhodnutie právnym dôvodom plnenia. Z pohľadu hmotnoprávneho záväzkového práva tu vzniká záväzok z právoplatného súdneho rozhodnutia ako z inej skutočnosti uvedenej v zákone ( ).

29. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovanému žiadne trovy nevznikli, by bolo v rozpore z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie ( ), ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).