Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cbi/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Mgr. Marcela Turasová, so sídlom Budovateľská 2256/60, Šaľa, IČO: 40 031 039, správca konkurznej podstaty: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, so sídlom J. Zigmundíka 1489, Vrbové, IČO: 36 269 727, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543 proti žalovanému 1/ Bodet & Horst GmbH & Co. Kommanditgesellschaft, Gewerbegebiet 9, Elterlein, HRA 5189, Nemecko, právne zastúpený: Giese & Partner, s.r.o., so sídlom Bělehradská 299/132, Praha 2- Vinohrady, Česká republika, konajúca prostredníctvom Giese & Partner, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Plynárenská 1, Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 36 863 238, žalovanému 2/ A. - B. B., nar. XX.XX.XXXX, B., C.. XX, D., právne zastúpený: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100% trov konania, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2019 domáha, aby súd určil, že: Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu E. F. G. XXX X E., VIN: H., EČV: I. J., čiernej farby (metalíza), Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu K. L. L. L., VIN: G., EČV: I., čiernej farby (metalíza), Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nákladnému vozidlu E. F. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu N. O. P., VIN: Q., EČV: D., striebornej farby (metalíza, Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu J. I., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu E. F. G. XXX X E., VIN: H., EČV: I. J., čiernej farby (metalíza), Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu M. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nákladnému vozidlu E. F. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu N. O. P., VIN: Q., EČV: D., striebornej farby (metalíza),

Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu J. I., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nákladnému vozidlu L. E., VIN: J., EČV: I., šedej farby (metalíza) je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu – Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o., so sídlom J. Zigmundíka 1489, Vrbové, IČO: 36 269 727. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd žalovanému 1/ a 2/ uložil vydať úpadcovi do všeobecnej podstaty k rukám správcu osobné motorové vozidlá alternatívne, ak to nie je dosť dobre možné povinnosť spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej všeobecnej podstaty peňažnú náhradu vo výške 274.197,- eur.

1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobného motorového vozidla E. F. G. XXX X E., VIN: H., EČV: I. J., čiernej farby (metalíza) na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 19.02.2015, kedy jeho zostatková hodnota predstavovala približne sumu 77.400,- eur. Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobného motorového vozidla K. L. L. L., VIN: G., EČV: I., čiernej farby (metalíza) na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 12.09.2017, kedy jeho zostatková hodnota predstavovala približne sumu 99.500,- eur. Uvedená zostatkové hodnota je odôvodnená aj nadobúdacou cenou, ktorá predstavovala sumu 118.260,50,- eur v zmysle faktúry č. (Beleg Nr): FH3001298. Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobného motorového vozidla M. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 04.09.2013, kedy jeho zostatková hodnota predstavovala približne sumu 12.750,- eur. Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nákladného vozidla E. F. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 19.06.2018 (t. j. len 6 dní pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu), kedy jeho zostatková cena predstavovala približne sumu 20.000,- eur. Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobné motorové vozidlo N. O. P., VIN: Q., EČV: D., striebornej farby (metalíza), na žalovaného v 1.rade, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 23.01.2015, kedy jeho zostatková cena predstavovala sumu približne vo výške 5.195,- eur. Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nákladného vozidla M. M. J., VIN: H., EČV: I. XXXXX, striebornej farby (metalíza), na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 25.04.2018, kedy jeho zostatková cena predstavovala sumu približne vo výške 20.000,- eur. Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobného motorového vozidla J. I., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 19.12.2014, kedy jeho zostatková cena predstavovala sumu približne vo výške 12.700,- eur. Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nákladného vozidla L. E., VIN: J., EČV: I., šedej farby (metalíza) na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 18.06.2015, kedy jeho zostatková cena predstavovala sumu približne vo výške 26.652,- eur. Žalobca neeviduje zo strany žalovaného 1/ akúkoľvek úhradu kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlá. Približná suma hodnoty vozidiel bola vypočítaná ako priemer priložených cenových ponúk za vozidla obdobného typu v danom mieste a čase. Následné žalovaný 1/ predmetné vozidlá osobitnými kúpnymi zmluvami pre každé z vyššie uvedených motorových vozidiel previedol na žalovaného 2/ a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. pričom v mene žalovaného 1/ konal ako konateľ žalovaný 2/, t.j. išlo o prevod medzi spriaznenými osobami, ktoré museli vedieť o dôvodoch prípadnej odporovateľnosti a mali zjavný úmysel ukrátiť veriteľov prihlásených v konkurznom konaní úpadcu. Žalovaný 2/ preukázateľne naplnil definíciu osoby, v prospech ktorej bol na základe práva z odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo podľa

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Úpadok úpadcu v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov sa predpokladá, keďže žalovaný 1/ je spriaznenou osobou s úpadcom ( a ), Úpadca bol preukázateľne v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti ( ). Ako vyplýva z prihlášok konkurzných veriteľov ako aj zoznamu pohľadávok, úpadca mal v čase vykonania právnych úkonov množstvo veriteľov s pohľadávkami 30 dní po lehote splatnosti. Celková výška prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní úpadcu, ktoré vznikli alebo existovali už v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu predstavuje sumu 13.158.008,- eur. Celková výška prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní úpadcu, ktoré vznikli alebo existovali už v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu predstavuje sumu 10.121.186,96 eura, to však ale nevylučuje možnosť zistenia popretých pohľadávok v rámci prebiehajúcich incidenčných konaní s popretými veriteľmi, a teda ukrátenie veriteľov, ktorých celková suma prihlásených a zistených pohľadávok bude predstavovať viac ako 10.121.186,96 eur. Súčasne je pravdepodobné, že právne úkony boli vykonané v čase, keď bol úpadca v úpadku aj z dôvodu predlženia ( ), resp. tento úpadok priamo spôsobili. Ako vyplýva z účtovnej závierky zostavenej k 31.03.2018, úpadca mal záporné vlastné imanie (v rozsahu -811.293,- eur) indikujúce predĺženosť úpadcu. V čase vykonania právnych úkonov mal úpadca nasledovný majetok: a) nehnuteľnosť (sklad materiálov) a hnuteľné veci zapísané v súpise všeobecnej podstaty, ktorý bol zverejnený v OV č. 206/2018 zo dňa 24.10.2018 pod položkou K080788 v súpisovej hodnote 2.378.610,- eur, b) hnuteľné veci zapísané v súpise všeobecnej podstaty, ktorý bol zverejnený v OV č. 206/2018 zo dňa 24.10.2018 pod položkou K080789 v súpisovej hodnote 197.490,- eur, c) nehnuteľnosti (pozemky a stavby) zapísané v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., ktorý bol zverejnený v OV č. 186/2018 zo dňa 26.09.2018 pod položkou K072192 v súpisovej hodnote 7.613.900,- eur, d) hnuteľné veci zapísané v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., ktorý bol zverejnený v OV č. 186/2018 zo dňa 26.09.2018 pod položkou K072193 v súpisovej hodnote 2.793.000,- eur, e) pohľadávky zapísané v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., ktorý bol zverejnený v OV č. 206/2018 zo dňa 24.10.2018 pod položkou K080790 v súpisovej hodnote 2.938.469 eur. K hodnote majetku uvedenej v súpise žalobca uviedol, že vychádzal z údajov z účtovníctva a pri nehnuteľnostiach zo znaleckého posudku, ktorý si dal len niekoľko mesiacov pred vyhlásením konkurzu vypracovať úpadca. Nedá sa vylúčiť, že znalecký posudok bol vypracovaný len na účely preukázania, že úpadca nie je v úpadku z dôvodu predĺženia. Žalobca v žalobe uviedol, že zabezpečuje vyhotovenie nového znaleckého posudku, pričom mu bolo avizované, že hodnota určená predchádzajúcim znaleckým posudkom nezodpovedá všeobecnej trhovej hodnote čo indikuje, že táto hodnota mohla byť v predchádzajúcom znaleckom posudku účelovo nadhodnotená. Rovnako pokiaľ ide o stroje a zariadenia, ich účtovná hodnota nezodpovedá ich všeobecnej trhovej hodnote a existujú tu dôvodné pochybnosti o správnosti účtovania o ich hodnote. Žalobca ďalej uviedol, že žaloba je podaná v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurz, a teda včas. Úpadca nemal ani v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov a ani po vyhlásení konkurzu dostatok iného majetku na uspokojenie svojich existujúcich veriteľov, o čom svedčí celková suma prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu, ktorí v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu evidovali voči úpadcovi pohľadávky a ktorých z majetku úpadcu nie je možné v konkurze uspokojiť. Uzavretím odporovateľných právnych úkonov sa úpadca fakticky zbavil v prospech žalovaného majetku, z ktorého by pri obvyklom predaji za obvyklú cenu mohli byť uspokojení aj ostatní veritelia úpadcu. Je teda nepochybné, že úpadca uzatvorením odporovateľných právnych úkonov ukrátil svojich veriteľov tým, že zmaril (hoc aj len čiastočne) uspokojenie ich pohľadávok. Žalobca má za to, že právne úkony vymedzené žalobou sú právne úkony bez primeraného protiplnenia, keďže na ich základe úpadca poskytol plnenie (osobné a nákladné motorové vozidlá), za sumu nezodpovedajúcu ich skutočnej hodnote, ktorá je podstatne vyššia ako dohodnutá kúpna cena, resp. bezodplatne. Podľa právneho názoru žalobcu, môže ísť v prípade napádaných právnych úkonov o zvýhodňujúce právne úkony, ktorými úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom, ak k úhrade kúpnej ceny došlo započítaním (ne)existujúcich pohľadávok žalovaného 1/ voči úpadcovi. Úpadca uzavretím odporovateľných právnych úkonov uprednostnil záujmy žalovaného 1/ ako jedného z viacerých svojich veriteľov. Tomuto veriteľovi úpadca prostredníctvom odporovateľných právnych úkonov, jednotlivých kúpnych zmlúv previedol do vlastníctva majetok úpadcu, pričom úpadcovi sa nedostalo žiadne protiplnenie. Úpadca previedol na žalovaného majetok v podobe osobných motorových vozidiel úpadcu v celkovej hodnote približne 189.650,- eur. Hoci na základe Kúpnych zmlúv bola medzi úpadcom a žalovaným dojednaná odplata vo výške istiny, úpadca žiadnu odplatu reálne neinkasoval. Odporovateľnými právnymi úkonmi – kúpnymi zmluvami sa tak úpadca zbavil svojho majetku v

celkovej hodnote minimálne 274.197,- eur, pričom neposkytnutím žiadneho reálneho plnenia zo strany žalovaného, ukrátil ostatných veriteľov Úpadcu. Úpadca a žalovaní sú spriaznenými osobami, úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného 1/ a 2/ o tomto úmysle sa predpokladá, a preto ju žalobca nemusí osobitne preukazovať.

2. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ešte v r. 2018 poskytol žalobcovi všeobecnú informáciu, že na žalovaného 1/ bol v Spolkovej republike Nemecko vyhlásený konkurz. Uvedená informácia je výslovne uvedená v samotnom texte návrhu na vyhlásenie konkurzu a vzťahovala sa na všetky spoločnosti tvoriace pôvodný holding. Nie je preto zrejmé, prečo žalobca nesprávne smeruje žalobu voči osobe žalovaného 1/ a nekomunikuje priamo so správcom. Uvedenú informáciu je možné dohľadať z verejne dostupných zdrojov na webovom portáli H.. Na osobu žalovaného 1/ bol dňa 30.08.2018 vyhlásený konkurz pod spisovou značkou , pričom konkurzným správcom bol ustanovený pán R. S. B. z kancelárie Schultze & Braun Rechtsanwaltsgesellschaft für Insolvenzverwaltung mbH, Promenadenstr. 3, 09111 Chemnitz, Nemecko. Žalovaný 2/ má vedomosť o tom, že niektoré z automobilov (pod č. 1 a pod č. 2) na žalovaného 1/ boli prevedené, ale o prevode ostatnej väčšiny automobilov na žalovaného 1/ má dôvodné pochybnosti, resp. si na túto skutočnosť nespomína. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prevode. Poprel tvrdenie žalobcu, že na nebo boli prevedené motorové vozidlá, ktoré sú predmetom žaloby. Takýto prevod sa nikdy neuskutočnil. Žalovaný 1/ nikdy nepreviedol nijakým spôsobom na žalovaného 2/ žiadne motorové vozidlo. V zmysle nemeckých daňových a účtovných štandardov to ani nie je dosť dobre možné. Žalobca o svojom tvrdení nepredložil jediný dôkaz, len skonštatoval nepravdivú skutočnosť a na jej základe tejto ničím a nikým nepodloženej konštatácie požaduje od žalovaného zaplatenie čiastky 274.197,- eur. K otázke žalobcom tvrdeného údajného nezaplatenia kúpnej ceny /kúpnych cien žalovaným 1/, resp. nedohľadania dôkazov o zaplatení v účtovníctve úpadcu žalovaný 2/ uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Medzi úpadcom a žalovaným 1/ prebiehal čulý obchodný styk, v priebehu každého mesiaca sa jednalo o množstvo operácií. Vzhľadom na početnosť operácií si obchodní partneri zaviedli systém vzájomných zápočtov, kedy pravidelne, pravdepodobne na mesačnej báze si vedúci účtovných oddelení oboch obchodných partnerov, konkrétne K. C. na strane žalovaného 1/ a pani F. na strane úpadcu porovnali vzájomné saldo a následne vyhotovili podklady pre zápočty. Platby sa následne vykonávali sumárne, podľa rozdielov v zápočtoch. Dôvodom tejto praxe bolo zjednodušenie platobného styku a úspora poplatkov za bankové prevody. Táto prax bola dlhodobá, nikdy nebola spochybnená ani zo strany kontrolných orgánov slovenských či nemeckých. Uvedeným spôsobom si uhrádzali svoje vzájomné záväzky voči žalovaný 1/ aj úpadca. Posledná riadna účtovná závierka k 31.12.2017 ukazovala, že hospodárenie spoločnosti má negatívnu tendenciu. Nakoľko sa začiatkom roka 2018 rapídne zhoršila platobná disciplína odberateľov a jediný spoločník spoločnosti mal rovnako vážne ekonomické problémy, tak konateľ spoločnosti v priebehu mesiaca apríl 2018 za účelom zistenia aktuálneho hospodárskeho – ekonomického stavu spoločnosti zadal pokyn na spracovanie účtovnej závierky k termínu 31.03.2018. Táto bola z účtovníckej spoločnosti doručená dňa 09.05.2018. Konateľ spoločnosti zároveň s pokynom na spracovanie účtovnej závierky zvolal Valné zhromaždenie spoločnosti na termín 09.05.2018. Na Valnom zhromaždení dňa 09.05.2018 bola prerokovaná účtovná závierka, ktorá bola doručená konateľovi spoločnosti toho istého dňa, t.j. 09.05.2018 a ktorá ukazovala stav spoločnosti k termínu 31.03.2018. Z predložených podkladov vyplynulo, že v dôsledku vysokých fixných mesačných nákladov ako aj v dôsledku podstatného poklesu tržieb má k uvedenému dátumu spoločnosť záporné vlastné imanie. Za uvedených ekonomických podmienok nebolo možné pokračovať vo výrobe. Tento stav bol vyvolaný stratami, ktoré boli zapríčinené okrem iného aj nízkou produktivitou práce vo výrobe, vysokou nekvalitou hotových výrobkov, nedodržiavaním požadovaných termínov dodávok od zákazníkov a predovšetkým vysokými fixnými nákladmi, podstatným poklesom objednávok a stratou zákazníkov. Konateľ spoločnosti na Valnom zhromaždení dňa 09.05.2018 skonštatoval, že celková výška aktív spoločnosti je reálne vyššia, ako ukazovali podklady z účtovníctva, čo preukazoval okrem iného dvomi podkladmi a to Ocenením textilných strojov zo dňa 21.04.2018, ktoré spracovala špecializovaná znalecká spoločnosť Gibbs, kde podľa predmetného odhadu sa trhová hodnota len textilných strojov v majetku spoločnosti (bez ostatného hnuteľného majetku) pohybovala v rozmedzí 3.000.500,- a 5.080.000,- eur a Znaleckým posudkom č. 100/2018 znalca T. T. N. zo dňa 07.05.2018, podľa ktorého sa trhová hodnota nehnuteľností v majetku spoločnosti pohybovala na úrovni 9.450.000,- eur. Obe tieto sumy vysoko prekračovali účtovné hodnoty v účtovnej závierke a teda spoločnosť k termínu 09.05.2018 preukázateľne disponovala aktívami, ktoré prekračovali výšku záväzkov spoločnosti (spracovaných k termínu 30.03.2018). Vzhľadom na celkovú ekonomickú situáciu, zohľadňujúc skutočnosť, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne mala spoločnosť zablokovaný podnikateľský účet a teda nemohla

vykonávať žiadne platby; ako aj vzhľadom na skutočnosť že dodávatelia médií a energií avizovali, že zvažujú odpojenie objektu spoločnosti od elektriny, vody, plynu; pri súčasnej informácii, že aj materská spoločnosť zvažuje podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na seba, rozhodol sa konateľ spoločnosti, že optimálnym riešením danej situácie bude podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vychádzajúc výlučne z podkladov v účtovníctve spoločnosť disponovala v tom čase majetkom v celkovej účtovnej hodnote presahujúcej sumu 8 miliónov eur. Úpadca ku dňu podania konkurzu disponoval majetkom, ktorý postačoval nielen na úhradu trov a nákladov konkurzného konania, ale aj na pokrytie záväzkov spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že ani k termínu 31.12.2017 ani pred uvedeným termínom spoločnosť nebola predĺžená. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že nemá vedomosť o všetkých automobiloch a vzhľadom na odstup času si objektívne ani nepamätá, či skutočne všetkých 8 automobilov bolo prevedených na žalovaného 1/ a o ktoré všetky automobily sa konkrétne jednalo. Žalovaný 2/ nepoprel prevod automobilov pod poradovým č. 1 a 2, ale pri ďalších automobiloch má zásadné pochybnosti, resp. vôbec si nevybavuje, že by došlo k prevodu týchto automobilov na žalovaného 1/. Žalobca pri údajných tvrdených prevodoch zavádzajúcim spôsobom konštatuje len ním tvrdené údajné zostatkové ceny, ale neuvádza ceny, za ktoré boli tieto prevody realizované, aj keď tieto údaje má nesporne k dispozícii, inak by nemohol konštatovať tvrdenie o údajnom rozpore medzi predajnou cenou a trhovou cenou. Žalobca síce argumentuje trhovými cenami stanovenými neštandardným spôsobom, ktoré ale neporovnáva s konkrétnymi cenami, len vyslovuje tvrdenie, že tieto nešpecifikované realizačné ceny boli v hrubom nepomere s trhovými cenami. Žalobca svoje tvrdenie nijako nepreukazuje, ani nenavrhuje dôkaz o ním tvrdených skutočnostiach. Neuvádza konkrétne fakty, ale aj tak vie, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ poškodzovali žalobcu neprimerane nízkymi cenami, ktoré ale nepovažuje za potrebné uvádzať, špecifikovať, konkretizovať. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že skutočne týchto tvrdených 8 automobilov bolo prevedených na žalovaného 1/. Žalobca svoje domnienky o údajnej trhovej cene dokladá podkladmi, napr. inzerátmi z webu, kde si vybral tie najvyššie možné ponuky bez dôkazu o tom, že by sa tieto predaje za ponúkané ceny uskutočnili, resp. či tieto automobily sú porovnateľné s vozidlami, ktoré sú predmetom sporu. Správca disponuje technickými údajmi ako sú vek vozidla, počty najazdených kilometrov, výbava, obstarávacie hodnota., ktoré by mu umožnili stanoviť trhovú cenu vozidiel. Ohľadom motorového vozidla E. F. G. XXX X E. žalovaný 2/ uviedol, že bolo obstarané v hodnote 135.000,- eur dňa 24.04.2010. Dňa 01.06.2010 bolo predané žalobcovi za 113.445,38 eur. Po uplynutí 4 rokov, t.j. po účtovnom odpísaní a intenzívnom užívaní na cesty Vrbové – Elterlein – Rumunsko, resp. po celej Európe bolo predané dňa 22.08.2014 žalovanému 1/ za kúpnu cenu 20.000,- eur, následne bolo auto obratom predané za kúpnu cenu 21.000,- eur, čo preukazuje trhovú hodnotu v čase predaja. Je vylúčené, aby intenzívne využívané auto s nájazdom niekoľko sto tisíc kilometrov malo hodnotu 77.400,- eur. Ohľadom motorového vozidla K. L. L. L. uviedol, že bol predaný 11.09.2017, číslo faktúry 1711800929 za cenu 76.470,- eur (bez DPH) a v ten istý deň bol automobil predaný pod číslom faktúry 171001442 za rovnakú cenu na kupujúceho M. K.. Rok predtým bolo auto kúpené za cenu 96.512,- eur. Je vylúčené, aby po roku intenzívneho používania malo trhovú hodnotu zvýšenú o 3 tisíc eur. Žalovaný 1/ nikdy nedisponoval automobilom M. M. X, H. vo svojom vozovom parku v U. a preto je nepravdepodobné, že by bolo na neho toto konkrétne auto niekedy prevedené. Nákladný automobil E. M. bol obstaraný v r. 2001 v hodnote cca 28.000,- eur, po 20-tich rokoch sa však obstarávacia faktúra nedá dohľadať. Bol predaný na Slovensko v r. 2012 za zostatkovú hodnotu 4250,- eur, ktorá bola uhradená zápočtom. Je vylúčené, aby v r. 2018 bola zostatková hodnota automobilu 20.000,- eur. Žalovaný 2/ nemá informácie o ďalšom osude automobilu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bol predaný na Slovensku na súčiastky. Spätný dovoz tak starého automobilu do Nemecka by bol mimoriadne problematický vzhľadom na ekologické predpisy. Ohľadom ďalších motorových vozidiel žalovaný 2/ uviedol, že sa mu nepodarilo dohľadať žiadne doklady a na ich prevody na žalovaného 1/ si nespomína. Odporovať podľa možno len zvýhodňujúce úkony urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Keďže automobil E. F. G. XXX X E. I. bol prevedený na nového majiteľa dňa 22.08.2014, nespadá tento prevod pod charakteristiku zvýhodňujúceho úkonu. Žalovaný 2/ je toho názoru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a účelová, nakoľko neboli naplnené základné atribúty zvýhodňujúceho ani ukracujúceho právneho úkonu. Z ôsmich automobilov uvádzaných v žalobe boli na Žalovaného 1/ prevedené za trhové ceny, ktoré boli riadne uhradené len automobily pod bodom 1 a pod bodom 2. Medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nedošlo k prevodu ani jedného automobilu.

3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 2/ tvrdí, že nemá prístup ku kompletným účtovným ani iným dokladom žalovaného 1/, resp. má prístup len k tým dokladom, ktoré si vyžiadal od tretích osôb alebo ktoré mal k dispozícii v kópii. Podľa žalobcu ide o ničím nepodložené

tvrdenie, nakoľko nepredložil žiadne doklady o tom, že by účtovné doklady žalovaného 1/ odovzdal k rukám správcu p. S. B., pričom do času vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného 1/ týmito musel disponovať, keďže ako sám uvádza, disponuje kópiami účtovných dokladov. Žalovaný 2/ sám potvrdzuje, že motorové vozidla (por. č. 1 a pod por. č. 2) boli prevedené na žalovaného 1/, avšak tvrdí, že na žalovaného v 2. rade už nemohli byť prevedené lebo „...to ani nie je dosť dobre možné.“, bez toho, aby uviedol relevantné skutočnosti, ktoré toto jeho nekvalifikované a bližšie nešpecifikované tvrdenie akýmkoľvek spôsobom potvrdzovali. Z vyjadrenia žalovaného 2/ preukázateľne vyplýva, že zanedbal svoje fiduciárne povinnosti konateľa obchodnej spoločnosti, najmä pri správe cudzieho majetku konať s odbornou starostlivosťou, keď až z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017 zistil, že hospodárenie úpadcu má negatívnu tendenciu. Ako konateľ obchodnej spoločnosti má povinnosť vytvoriť účinné nástroje, aby úpadku predchádzal. Za účelom predchádzania úpadku nevykonal žiadne úkony, keďže začiatkom roka 2018 z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017 zistil, že hospodárenie spoločnosti má negatívnu tendenciu a zároveň začiatkom roka 2018 sa rapídne zhoršila platobná disciplína odberateľov a jediný spoločník spoločnosti mal rovnako vážne ekonomické problémy a žalovaný 2/ dal iba vypracovať ďalšiu účtovnú závierku k 31.03.2018 za účelom už zisteného zlého ekonomického stavu spoločnosti z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017, ako to aj sám uvádza. Uvedený postup žalovaného 2/ však žiadnym spôsobom nebol spôsobilý k naplneniu jeho povinnosti predchádzať úpadku, o to viac ak namiesto predchádzania úpadku spoločnosti úpadcu, prevádzal majetok úpadcu na s ním spriaznenú osobu (žalovaného 1/), čo sám pripúšťa keď tvrdí, že vie, že motorové vozidla s por. č. 1 a 2 boli prevedené na žalovaného 1/. Žalobca pri výkone svojej funkcie zistil, že hospodárenie spoločnosti malo negatívnu tendenciu už od roku 2013, kedy bol výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení - 726.871,- eur, pričom každým rokom až do vyhlásenia konkurzu táto hodnota klesala. Podľa poslednej účtovnej závierky úpadcu, a to ku dňu 31.03.2018 bol výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení v sume - 2.896.411,- eur. Žalobca skúmal prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj tvrdenia žalovaného 2/, z ktorých vyplýva, že hodnota záväzkov úpadcu činila celkovo sumu vo výške 8.072.682,98 eura, pričom majetok spoločnosti s výnimkou nehnuteľného majetku, bola v hodnote 1.420.879,84 eura. Žalobca, v rámci výkonu svojej činnosti, najmä za účelom stanovenia presnej hodnoty nehnuteľného majetku pre účely speňažovania, dal vyhotoviť znalecký posudok na nehnuteľnosti zapísané v súpise oddelenej ako aj všeobecnej podstaty úpadcu. Zo znaleckého posudku vyhotoveného T. T. B. zo dňa 30.07.2019 vyplýva, že nehnuteľný majetok úpadcu mal hodnotu len cca 2.630.000,- eur, ktorú skutočnosť potvrdil aj znalec T. R. Q., I., a to znaleckým posudkom č. 6/2021 vyhotoveným ku dňu 19.01.2021, z ktorého vyplýva hodnota nehnuteľností v sume 3.310.000,- eur. Vzhľadom na uvedené má správca za to, že žalovaným 2/ uvádzaný znalecký posudok č. 100/2018 zo dňa 07.05.2018 vyhotovený znalcom T. T. N. bol zjavne nadhodnotený, nakoľko podľa uvedeného znaleckého posudku bola hodnota nehnuteľností v sume 9.450.000,- eur, čo vo výsledku navodilo zdanie, že úpadca nebol predlžený. Pri reálne uvedenej hodnote nehnuteľností by bolo nepochybné, že výška záväzkov úpadcu výrazne prevyšovala majetok úpadcu, a to aj v rámci dlhodobého hľadiska, kedy podľa účtovných závierok úpadcu od roku 2013 pravidelne klesal výsledok hospodárskej činnosti úpadcu. Zároveň je potrebné uviesť, že na žalovaným 2/ predložený nekompletný znalecký posudok č. 100/2018 v rozsahu 4 strán (54 – 57) nie je možné prihliadať, nakoľko závery tohto posudku nie je možné objektívne posúdiť, a tento posudok neobsahuje ani podpis a pečiatku znalca. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu, dokonca ich sám v časti potvrdzuje, najmä čo sa týka prevodu motorových vozidiel pod por. č. 1 a 2.

4. Insolvenčný správca žalovaného 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu je potrebné zamietnuť z toho dôvodu, že žalovaný 1/ nemá v spore pasívnu vecnú legitimáciu. Rozhodnutím Okresného súdu v Chemnitzi, Nemecko, sp.zn. zo dňa 30.8.2018 bolo na majetok žalovaného 1/ vyhlásené insolvenčné (konkurzné) konanie. Za insolvenčného správcu bol tým istým rozhodnutím vymenovaný S. S. B.. Správca poukázal na čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.5.2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „insolvenčné nariadenie“) podľa ktorého „právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a ukončenie.“ Vzhľadom na skutočnosť, že insolvenčné konanie na majetok žalovaného 1/ sa začalo v Nemeckej spolkovej republike (Okresný súd v meste Chemnitz), je zrejmé, že právomoci ako aj postavenie insolvenčného správcu upravuje výlučne nemecké právo. V tejto súvislosti správca poukázal na ust. § 80 ods. 1 Insolvenzordnung (nemeckého insolvenčného poriadku), ktorý upravuje prechod práv spravovať a nakladať s majetkom dlžníka - úpadcu. V zmysle uvedeného ustanovenia platí, že cit.: „vyhlásením insolvenčného konania prechádza právo dlžníka, spravovať majetok patriaci do insolvenčnej podstaty a nakladať s ním, na insolvenčného správcu.“ Vyhlásením insolvenčného konania stráca dlžník dispozičné

právo nad svojím majetkom, pričom toto právo prechádza na insolvenčného správcu. Ustanovenie § 80 ods. 1 nemeckého insolvenčného poriadku začatím insolvenčného konania a počas celého jeho trvania odníma dlžníkovi (v tomto prípade žalovanému 1/) oprávnenie spravovať jeho súčasný a budúci majetok a disponovať ním a nariaďuje prechod tohto oprávnenia na insolvenčného správcu. S účinnosťou odo dňa 30.8.2018 prešlo hmotnoprávne a procesnoprávne oprávnenie žalovaného 1/ spravovať a nakladať s majetkom žalovaného 1/ na správcu. Nároky týkajúce sa majetku podliehajúceho insolvencii môžu byť preto uplatnené iba proti konkurznej podstate, vo forme ustanovenej insolvenčným poriadkom, a teda voči pánovi S. B. ako insolvenčnému správcovi žalovaného 1/. Žalobca v okamihu podania žaloby vedel, že v súvislosti s majetkom žalovaného 1/ prebieha insolvenčné konanie. Navyše, právny zástupca žalobcu bol v priamom kontakte (spojení) s insolvenčným správcom. Začatím insolvenčného konania dlžník nestráca svoju právnu subjektivitu, spôsobilosť na právne úkony, procesnú subjektivitu ani spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Stráca však svoje oprávnenie viesť spor, pokiaľ sa predmet sporu týka toho, čo patrí do konkurznej podstaty. Podľa § 35 ods. 1 nemeckého insolvenčného poriadku zahŕňa insolvenčné konanie celý majetok, ktorý dlžníkovi patril v čase začatia konania, ako aj majetok, ktorý nadobudol počas neho. Ustanovenie § 36 nemeckého insolvenčného poriadku ustanovuje, čo nepodlieha insolvencii a tým pádom ani oprávneniu insolvenčného správcu spravovať a disponovať s majetkom. S ohľadom na postavenie insolvenčného správcu v Nemecku absolútne prevláda tzv. teória úradu (vrátane judikatúry, napr. Najvyšší spolkový súd, uznesenie zo dňa 28.3.2007 – VII ZB 25/05). V dôsledku tejto teórie je insolvenčný správca stranou v civilnom procese mocou svojho úradu. Žalobu týkajúcu sa konkurznej podstaty je v dôsledku toho nevyhnutné smerovať voči insolvenčnému správcovi konkurznej podstaty insolvenčného dlžníka. Insolvenčný správca zastáva názor, že žalovaný 1/ nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Z tohto dôvodu nie je splnená jedna zo základných podmienok pre úspešnosť žaloby a je preto potrebné žalobu zamietnuť. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.1.2012, sp. zn. . Žalobca v žalobe tvrdí, že úpadca ako predávajúci uzavrel so žalovaným 1/ postupne spolu 8 kúpnych zmlúv, ktorými úpadca previedol na žalovaného I vlastnícke právo k 8 osobným motorovým vozidlám, pričom žalobca zároveň tvrdí, že úpadca vo svojom účtovníctve neeviduje zaplatenie kúpnej ceny. Podľa žaloby boli tieto vozidlá údajne následne prevedené na základe ďalších kúpnych zmlúv do vlastníctva žalovaného 2/. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti iba tvrdí, avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia preukázal, pričom pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je nevyhnutné, aby žalobca splnil viaceré podmienky, najmä aby preukázal: existenciu právneho úkonu (v tomto prípade kúpnych zmlúv), ktorým malo dôjsť k údajnému ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov; účinnosť tohto právneho úkonu; skutočnosť, že daným právnym úkonom naozaj došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov; skutočnosť, že daný právny úkon je úkonom bez primeraného protiplnenia; skutočnosť, že daný právny úkon je zvýhodňujúcim právnym úkonom. V časti týkajúcej sa uzavretia kúpnych zmlúv, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiaden dokument, preukazujúci jeho tvrdenia. Žalobca nepredložil žiadnu z uvedených kúpnych zmlúv a obmedzil sa len na strohé konštatovanie, že kúpne zmluvy boli uzavreté, resp. že došlo k prevodu vlastníckeho práva. Pri uplatnení odporovateľnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby boli napádané právne úkony presne špecifikované a odlíšiteľné od iných právnych úkonov. Žalobca nielenže nepreukázal existenciu a účinnosť napádaných právnych úkonov, ale ani nedokázal špecifikovať jednotlivé právne úkony tak, aby boli jednoznačne určiteľné. Žalobca určil hodnotu jednotlivých právnych úkonov (t.j. kúpnu cenu, za ktorú mali byť autá údajne predané) iba odhadom, spriemerovaním náhodných ponúk dostupných na internete. Kúpne ceny, za ktoré mali byť autá údajne predané, sú teda určené iba približne, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za dostatočné. Žalobca by bol musel objasniť a preukázať, akú skutočnú hodnotu mali vozidlá v okamihu uzavretia kúpnych zmlúv. Ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Insolvenčný správca žalovaného 1/ ďalej uviedol, že ak malo údajnými kúpnymi zmluvami dôjsť k ukráteniu veriteľov, je nevyhnutné, aby žalobca presne určil, v akom rozsahu k danému ukráteniu došlo. Podstatné pritom nie sú dnešné pomery, ale pomery v okamihu uskutočnenia predmetných právnych úkonov. Keďže ale žalobca nevie preukázať, ani len uzavretie kúpnych zmlúv, je zrejmé, že nevie preukázať ani presný rozsah, v akom malo právnymi úkonmi dôjsť k údajnému ukráteniu veriteľov. Pri odporovaní právnym úkonom v zásade platí, že odporovať možno len tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania; ak ide o právny úkon v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Vychádzajúc z toho, že úpadca a žalovaný 1/ sú spriaznenými osobami, museli byť žalobou napádané právne úkony (kúpne zmluvy) urobené najskôr 13.6.2015. Žalobca však splnenie tejto podmienky nijakým spôsobom nepreukázal. Obmedzil sa iba na uvedenie dátumov, kedy boli jednotlivé vozidlá, ktorých prevod je

predmetom napádaných kúpnych zmlúv, odhlásené z evidencie. Insolvenčný správca žalovaného 1/ zastáva názor, že dátum odhlásenia jednotlivých vozidiel nie je v tomto prípade relevantný, a to z nasledovných dôvodov: žalobca nepreukázal, že k odhláseniu vozidiel došlo v dôsledku údajného prevodu vozidiel z úpadcu na žalovaného 1/, k odhláseniu vozidla z evidencie dochádza v zásade až potom, čo je vozidlo prevedené na nového majiteľa; právny úkon, ktorým sa vozidlo prevádza na nového majiteľa (napr. kúpna zmluva) musí mať teda vždy skorší dátum než je dátum odhlásenia vozidla z evidencie. Medzi uzavretím kúpnej zmluvy a odhlásením vozidla uplynie niekedy aj niekoľko týždňov, resp. mesiacov, - dátum odhlásenia z evidencie nie je sám osebe na účely žaloby vôbec relevantný, pretože samotné odhlásenie ani nemôže byť považované za odporovateľný právny úkon. Žalobca nemôže byť v konaní úspešný, pokiaľ nepreukáže, že napádané právne úkony (uzavretie kúpnych zmlúv) boli urobené najskôr 13.6.2015. Odporovacia žaloba ako žaloba na vydanie veci, resp. žaloba na plnenie voči pánovi S. B. v jeho postavení insolvenčného správcu by mala byť zamietnutá, pretože by najprv mali byť prihlásené pohľadávky do konkurznej podstaty. Otázka ohľadom toho, ktoré pohľadávky možno prihlásiť do konkurznej podstaty a akým spôsobom zaobchádzať s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania, sa v zmysle ust. čl. 7 ods. 2 písm. g) insolvenčného nariadenia riadi takisto lex fori concursus, a teda podlieha nemeckému právu. Ak je žalovaný, voči ktorému bola podaná odporovacia žaloba, v insolvencii, môže odporovacia žaloba v zmysle všeobecnej právnej náuky odôvodňovať právo na vylúčenie z majetkovej podstaty (podľa § 47 nemeckého insolvenčného poriadku). Judikatúra najvyšších nemeckých súdov však ustálila, že odporovacia žaloba voči žalovanému, ktorý je v insolvencii, poskytuje právo na vyňatie z majetkovej podstaty iba v tom prípade, ak je vec, ktorá je predmetom odporovacej žaloby a ktorá bola žalobcovi odobratá, rozoznateľne zahrnutá v konkurznej podstate žalovaného. (Najvyšší nemecký súd, Rozsudok zo dňa 23.10.2002, IX ZR 252/01, BGHZ 156, 350 (358 ff.).V prejednávanom prípade však tomu tak nie je. Žalobcom tvrdené platby kúpnych cien (týkajúce sa vozidiel) nie sú v konkurznej podstate zahrnuté. Všetky kúpne zmluvy, ktorých sa žaloba týka, mali byť aj podľa vlastného vyjadrenia žalobcu uzavreté dávno pred začatím insolvenčného konania na majetok žalovaného 1/. Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdený odporovací nárok znie na zaplatenie - keďže vec, alebo to, čo sa za ňu získalo, už nie je viac zahrnuté v majetkovej podstate, predstavuje odporovací nárok voči žalovanému v insolvencii iba insolvenčnú pohľadávku. Insolvenčná pohľadávka, ktorá sa mala prihlásiť, by bola preskúmaná insolvenčným súdom v Chemnitzi. Iba v prípade popretia pohľadávky insolvenčným správcom, by bolo možné podať určovaciu žalobu s cieľom zaradenia pohľadávky do súpisu pohľadávok. Žaloba na plnenie týkajúca sa pohľadávky kvalifikovanej ako insolvenčná pohľadávka, nie je prípustným právnym prostriedkom.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu správcu žalovaného 1/ uviedol, že nemal objektívnu vedomosť o insolvenčnom konaní žalovaného 1/, najmä ak túto skutočnosť osvedčuje fakt, že nebol správcom žalovaného 1/ vyzvaný na uplatnenie pohľadávok v insolvenčnom konaní žalovaného 1/ v súlade s postupom podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia. Konanie o určenie neúčinnosti je konanie vyvolané konkurzom, ktorý konkurz na majetok úpadcu je vedený na Slovensku ako hlavné insolvenčné konanie a spravuje sa slovenským právnym poriadkom tzv. lex fori concursus. Pôsobnosť nemeckého právneho poriadku je vzhľadom na uvedené v tomto konaní vylúčená. Uvedenému svedčí čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Vzhľadom na uvedené akékoľvek účinky práva členského štátu (Nemecka) spojené s vyhlásením konkurzu majetok žalovaného 1/, nemajú vplyv na jeho pasívnu (vecnú) legitimáciu v tomto konaní, ktoré konanie sa riadi slovenským právnym poriadkom (lex fori concursus). Z uvedených tvrdení žalovaného 2/ je zrejmé, že žalovaný 1/ disponuje listinami – jednotlivými kúpnymi zmluvami, ktorými došlo k prevodu majetku úpadcu. Žalovaný 2/ potvrdzuje, že motorové vozidla (por. č. 1 a pod por. č. 2) boli prevedené na žalovaného 1/. V prípade, že súd uloží žalovanému 1/ splniť svoju edičnú povinnosť, bude môcť žalobca bez ďalšieho preukázať účinnosť právnych úkonov – jednotlivých kúpnych zmlúv, ktorými došlo k prevodu 8 osobných motorových vozidiel; skutočnosť, že ich uzavretím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok; skutočnosť, že predmetné kúpne zmluvy sú úkonmi bez primeraného protiplnenia; skutočnosť, že predmetné kúpne zmluvy sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi. Postup žalovaného 2/ žiadnym spôsobom nebol spôsobilý k naplneniu jeho povinnosti predchádzať úpadku, o to viac ak namiesto predchádzania úpadku spoločnosti úpadcu, prevádzal majetok úpadcu na s ním spriaznenú osobu (žalovaného 1/). Z uvedeného je preukázané, že došlo k uzavretiu jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré sú odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré podľa vyjadrenia žalovaného 2/ sú v dispozícii žalovaného 1/. Neobstojí tvrdenie žalovaného 1/, že žalobu je potrebné zamietnuť, lebo žalobca nepredložil jednotlivé zmluvy, ktoré sú podľa tvrdení žalovaného 2/ v dispozícii žalovaného 1/. Vyššie uvedené sa primerané vzťahuje aj na tvrdenia žalovaného 1/ o časovom hľadisku napadnutých

právnych úkonov. V prípade, ak žalovaný 1/ predloží jednotlivé zmluvy, ktorými preukázateľne disponuje, bude objektívne možné určiť splnenie časového hľadiska uvádzaného žalobcom v žalobe.

6. Žalovaný 2/ v duplike zopakoval argumentáciu správcu žalovaného 1/ uvedenú v jeho vyjadrení k žalobe, pričom v závere zhrnul, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a účelová, keď žalobca nepreukázal existenciu napádaných právnych úkonov (kúpnych zmlúv), žalobca nedostatočne určil napádané údajné právne úkony, žalobca nepreukázal, v akom okamihu boli napadnuté údajné právne úkony urobené, znevýhodnenie veriteľov nebolo preukázané, žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

7. Správca žalovaného 1/ v duplike dodal, že nepopiera skutočnosť, že insolvenčné konanie vedené na majetok úpadcu sa ako hlavné insolvenčné konanie v súlade s nariadením riadi slovenským právnym poriadkom (keďže centrum hlavných záujmov úpadcu – slovenskej spoločnosti Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. - je v Slovenskej republike). Zároveň je však potrebné doplniť, že rovnako aj insolvenčné konanie vyhlásené na majetok žalovaného 1/ (t.j. nemeckej spoločnosti Bodet & Horst Holding GmbH & Co.KG) je takisto hlavným insolvenčným konaním, ktoré podlieha nemeckému právnemu poriadku. Hoci sú úpadca (slovenská spoločnosť) a žalovaný 1/ (nemecká spoločnosť) spriaznenými osobami, ide o dve samostatné entity, ktorých insolvenčné konania prebiehajú v samostatných režimoch, každé podľa iného právneho poriadku. Hmotnoprávne a procesnoprávne oprávnenie žalovaného 1/ spravovať a nakladať s majetkom žalovaného 1/ prešlo bezpochyby na správcu, čo potvrdzuje ustanovenie § 80 ods. 1 nemeckého Insolvenčného poriadku. Insolvenčný správca žalovaného 1/ má za to, že žalobca mal vedomosť o tom, že na majetok žalovaného 1/ bolo v Nemecku vyhlásené insolvenčné konanie. O tejto vedomosti žalobcu svedčí skutočnosť, že žalobca viackrát komunikoval priamo s pánom S. B., ako s insolvenčným správcom žalovaného 1/. Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že vzájomná komunikácia prebiehala okrem iného v dňoch 14. a 21. decembra 2018, t. j. v čase, keď insolvenčné konanie na majetok žalovaného 1/ trvalo už takmer štyri mesiace. E-mail, ktorý zaslal pán S. B. žalobcovi dňa 14. decembra 2018, bol v kópii zaslaný aj pánovi Fadi Fardous (právny zástupca žalobcu v tomto spore). Subjektívna nevedomosť žalobcu by bola aj právne irelevantná, nakoľko vyhlásenie insolvenčného konania na majetok žalovaného 1/ bolo totiž verejne oznámené, pričom podľa nemeckého insolvenčného poriadku sa má za to, že uverejnením tohto oznámenia boli o insolvenčnom konaní riadne informovaní všetci účastníci. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na čl. 54 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní. Z uvedeného článku vyplýva povinnosť príslušného súdu, resp. správcu hneď po začatí insolvenčného konania informovať známych zahraničných veriteľov. Uvedenými tvrdeniami sa žalobca snaží navodiť dojem, že voči žalovanému 1/ má úpadca (slovenská spoločnosť) postavenie zahraničného veriteľa. Tieto tvrdenia žalobcu však insolvenčný správca zásadne odmieta. Predpokladom plnenia povinnosti podľa čl. 54 nariadenia je existencia zahraničného veriteľa, t.j. existencia vzťahu dlžník (úpadca) - zahraničný veriteľ. V čase začatia insolvenčného konania na majetok žalovaného 1/ a ani v priebehu tohto konania však žalovaný 1/, resp. insolvenčný správca žalovaného 1/ nemal akýkoľvek dôvod považovať úpadcu (slovenskú spoločnosť) za zahraničného veriteľa, a teda informovať ho o začatí insolvenčného konania na svoj majetok. Tvrdenie žalobcu o jeho nevedomosti o prebiehajúcom insolvenčnom konaní neobstojí ani z toho dôvodu, že podľa nemeckého insolvenčného práva sa má za to, že žalobca bol o danom insolvenčnom konaní informovaný. Podľa ust. § 9 nemeckého insolvenčného poriadku totiž platí nasledovné: Verejné oznámenie prebieha prostredníctvom centrálneho a nadnárodného uverejnenia na internete (ktoré môže byť urobené aj čiastočne). V rámci oznámenia je potrebné presne špecifikovať dlžníka, najmä uviesť jeho adresu a predmet podnikania. Oznámenie sa považuje za účinné, len čo od uverejnenia uplynuli dva ďalšie dni. Účelom verejného oznámenia je to, aby sa o ňom dozvedeli aj tie osoby, ktorým sa nedoručilo osobitné oznámenie. Verejné oznámenie slúži ako dôkaz o doručení všetkým účastníkom, a to aj v prípadoch, keď zákon - insolvenčný poriadok vyžaduje osobitné doručenie. Verejné oznámenie, ktoré bolo podľa vyššie uvedeného publikované v prípade žalovaného I, bolo priložené k vyjadreniu insolvenčného správcu žalovaného 1/ zo dňa 13.5.2021. Žalobca vo svojom vyjadrení sám priznáva, že je v dôkaznej núdzi a žiada, aby predmetné kúpne zmluvy predložil žalovaný 1/. Je však povinnosťou žalobcu, aby všetky tvrdené skutočnosti riadne preukázal, čo však nesplnil, keďže kúpne zmluvy dosiaľ nepredložil. Insolvenčný správca žalovaného 1/ na uviedol, že sám nemá vedomosť o týchto kúpnych zmluvách.

8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržal celého rozsahu podanej žaloby a doposiaľ predložených písomných vyjadrení. Uviedol, že spory vyvolané konkurzom podľa Nariadenia 848/2015 sa riadia právom členského štátu, v ktorom bolo vyhlásené hlavné insolvenčné konanie, to znamená

o konkurze a reštrukturalizácii z ktorého jednoznačne vyplýva, kto je v konaní pasívne legitimovaný a v príp. ak žalovaný 1/ chce namietať svoju pasívnu legitimáciu, mal preukázať v tomto konaní, že došlo k vyhláseniu hlavného insolvenčného konania v členskom štáte EÚ, že prešli práva týkajúce sa pasívnej legitimácie v sporoch na insolvenčného správcu. Nebolo preukázané, či dochádza k prechodu práv na insolvenčného správcu ako tvrdí žalovaný 1/ a či má insolvenčný správca vystupovať v tomto konaní, ak tu koná za žalovaného 1/. Zároveň žalovaný 1/ tvrdí, že žalobca mal prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania v Nemecku, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že si splnil svoju zákonnú povinnosť uloženú Nariadením 848/2015, kde sa výslovne uvádza, že insolvenčný správca je povinný vyzvať zahraničných veriteľov na prihlásenie svojej pohľadávky do insolvenčného konania. Je potrebné preukázať relevantné ustanovenia nemeckého práva spojené s právami a povinnosťami insolvenčného správcu v Nemecku, tak, aby bolo možné ustáliť kto dnes koná v mene žalovaného 1/, kto je žalovaný 1/, či je to nemecká spoločnosť, alternatívne, či momentom vyjadreniami insolvenčného správcu konkurznej podstaty produkovanými v tomto konaní, vstúpil do tohto konania insolvenčný správca konkurznej podstaty namiesto žalovaného 1/, resp. či je potrebné rozšíriť žalobu o žalovaného v treťom rade – insolvenčného správcu konkurznej podstaty. Vo vzťahu k motorovému vozidlu E. F. G. XXX X E. má žalovaný 2/ presnú vedomosť o tom, kedy došlo k obstaraniu tohto motorového vozidla, za akú kúpnu ceny, kedy bolo odhlásené z dopravného inšpektorátu na Slovensku a rovnako presne vedel uviesť, kedy bolo toto motorové vozidlo predané žalovanému 1/, je zrejmé, že žalovaný disponuje objektívnymi vedomosťami týkajúcimi sa jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom odporovacej žaloby, má objektívne informácie týkajúce sa skutkových okolností predaja týchto motorových vozidiel. Žalobca v žalobe jednoznačne preukázal stav aktív a pasív úpadcu t.j, že majetok úpadcu nepostačoval na úhradu záväzkov úpadcu, pričom skutočnosť záporného vlastného imania úpadcu je preukázaná aj účtovnými závierkami od r. 2013, teda úpadca bol v stave predlženia a jeho majetok nepostačoval na úhradu záväzkov. To, že hodnota nehnuteľnosti má byť až v sume 9,5 milióna eur bol jednoznačne vyvrátený znaleckými posudkami vypracovanými v konkurznom konaní úpadcu. Žalobca má za to, že otázka procesnej legitimácie, tzn. že žalovaný 1/ je procesne legitimovaný nie je sporná, avšak s poukazom na doposiaľ neodstránený rozpor v otázke vedenia konkurzného konania v Nemecku na žalovaného 1/ je potrebné vyriešiť rozpor medzi skutočnosťami uvedenými v odpovedi nemeckého Ministerstva spravodlivosti, kde sa hovorí o účinkoch spojených so zahájením konkurzného konania, pričom v konaní predložené uznesenie Okresného súdu Chemnitz zo dňa 30.8.2018 hovorí o otvorení konkurzu. Je teda otázne, či nastali účinky spojené s Insolvenzordnung, zahájenie konkurzného konania, teda prechod práva spravovať majetok prešiel na správcu, alternatívne ide iba o stav predchádzajúci pripodobnením slovenskému konkurzu a teda tieto účinky nenastali. Slovenské a české právo pozná stav kedy je začatý insolvenčný proces, avšak nenastávajú účinky spojené s vyhlásením konkurzu, ktorého účinky nastávajú až neskôr, začatím akoby druhej fázy procesu a to je vyhlásenie konkurzu. S poukazom na uvedené tento rozpor a samotný proces vedenia insolvenčného konania v Nemecku na žalovaného 1/ nebol odpoveďou zo strany Ministerstva spravodlivosti odstránený. Strata procesnej spôsobilosti viesť konanie v prípade, ak by účinky Insolvenzordnung nastali je viazaná na ustanovenie Zivilprozessordnung, ktorý predpis je vnútroštátnym súkromnoprávnym predpisom nemeckého práva, ktorý nemá exteritoriálne účinky vo vzťahu k procesnej spôsobilosti viesť konanie voči žalovanému v SR. Uplatňujú sa účinky slovenského súkromnoprávneho predpisu a to , pričom v tomto smere nedošlo k strate procesnej spôsobilosti žalovaného 1/. Pokiaľ žalovaný 1/ hovorí, že insolvenčný správca výlučne z procesnej opatrnosti urobil prejav vôle smerujúci k započítaniu pohľadávok voči žalobcovi, tak uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nevyplýva z obsahu písomného podania žalovaného 1/ zo dňa 29.11.2022, nakoľko hovorí o tom, že si insolvenčný správca si vyhradil právo v ďalšom priebehu konania pohľadávky započítať. K započítaniu nedošlo, avšak deklaruje sa existencia pohľadávok, ktoré by mali byť predmetom započítania a ktoré majú vyplývať z účtovnej evidencie, ktorú musí mať insolvenčný správca.

9. Právny zástupca správcu žalovaného 1/ na pojednávaní navrhol, aby súd zamietol žalobu z dôvodu chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácie a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Keďže dňa 30.08.2018 bolo na žalovaného 1/ vyhlásené insolvenčné konanie, v tomto momente a podobne ako podľa slovenského práva, žalovaný 1/ stratil dispozičné právo nad svojim majetkom a teda hmotnoprávne a procesnoprávne oprávnenie nakladať s majetkom prešlo na insolvenčného správcu. Žalobca neobjasnil a nepreukázal skutočnosti relevantné pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby – nepreukázal existenciu právnych úkonov, ich účinnosť, skutočnosť, že týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, nepreukázal skutočnosť, že právne úkony sú úkonmi bez

primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi, teda všeobecne ich nedostatočne určil. Kúpna cena ako súčasť kúpnej zmluvy bola určená len spriemerovaním náhodných ponúk v podstate približne a teda aj žalovaná suma je uvedená v žalobe len približne, čo je pre úspešnú žalobu samozrejme neakceptovateľné, aby žalovaná suma bola uvedená len približne. Čo sa týka časového hľadiska uskutočnenia právnych úkonov, žalobca takisto nepreukázal kedy boli kúpne zmluvy účinné v tomto smere len stroho odkázal na odhlásenie vozidiel z evidencie motorových vozidiel, čo však samo o sebe nie je dôkazom účinnosti kúpnych zmlúv a teda nie je preukázané, či žaloba bola podaná v lehote v zmysle zákona. Každý správca musí informovať o začatí konkurzného konania známych zahraničných veriteľov. To, že úpadca je zahraničným veriteľom nemeckej spoločnosti je len vnímanie žalobcu, úpadca však z pohľadu nemeckého insolvenčného správcu nie je zahraničným veriteľom a teda voči úpadcovi nemecký insolvenčný správca nemal povinnosť oficiálne oznámiť vyhlásenie konkurzu a vyzvať ho na prihlásenie pohľadávky, keďže nie je zahraničným veriteľom nemeckej spoločnosti. Právny zástupca správcu žalovaného 1/ navrhol návrh žalobcu, aby namiesto žalovaného 1/ vstúpil do konania insolvenčný správca žalovaného 1/ zamietnuť, keďže tento návrh prichádza po 7 rokoch od podania žaloby, v čase po viacerých pojednávaniach, vyjadreniach strán sporu a vynaložených nákladov. Tak ako uvádza Ministerstvo spravodlivosti Nemecka v odpovediach na otázky, dlžník po zahájení konkurzného konania stráca oprávnenie viesť proces a právo dlžníka spravovať majetok prechádza na správcu. Čo je ale podstatné v súvislosti s návrhom žalobcu aplikovať ustanovenie je možné len v prípade, keď tento prechod práv nastal po podaní žaloby. Prechod práv a povinností však nenastal po podaní žaloby, ale pred podaním žaloby. Žaloba je datovaná k 20.6.2019 a insolvenčné konanie žalovaného 1/ začalo dňa 30.08.2018, teda takmer rok pred podaním žaloby. Ustanovenie preto nemožno aplikovať, nakoľko tu je opačná situácia - prechod práv a povinností nastal pred podaním žaloby. Už od začiatku konania chýbajúcu pasívnu vecnú legitimáciu nie je možné odstrániť dodatočnou korekciou žaloby, teda zmenou subjektu. Ustanovenie opäť nemožno aplikovať, keďže nedošlo k strate procesnej subjektivity po podaní žaloby, nie je tu žiadne právne nástupníctvo, osoba žalovaného 1/ nezanikla. Rozhodnutie Okresného súdu Chemnitz z 30.8.2018, hovorí: insolvenzverfahren eröffnet, pričom ustanovenie hovorí: eröffnung insolvenzberfahrens a teda pokiaľ nemecké ministerstvo spravodlivosti hovorí o konaní, ktoré bolo otvorené, zahájené 30.8.2018 je presne to konanie, ktoré sa uvádza v ustanovení nemeckého insolvenčného kódexu, teda ide o jedno a to isté ustanovenie, ktorého účinky nastali vydaním Okresného súdu Chemnitz.

10. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a nie sú splnené elementárne predpoklady podľa . Skutočnosť, že žalovaný 1/ je v konkurze, bola uvedená v samotnom návrhu na vyhlásenie konkurzu a teda žalobca mal už z návrhu na vyhlásenie konkurzu informácie o prebiehajúcom konkurznom konaní. Žalobca žiadnym spôsobom neobjasnil skutočnosti dôležité pre úspešnosť žaloby, nedostatočne určil tieto právne úkony, nepreukázal moment, v ktorom došlo k samotným napadnutým právnym úkonom a nepreukázal, že by došlo k ukráteniu veriteľov, v dôsledku konania konateľov. V momente vyhlásenia konkurzu bola hodnota majetku úpadcu vyššia ako hodnota prihlásených pohľadávok, čo bolo preukázané aj znaleckým posudkom. Pokiaľ mal žalovaný 2/ k dispozícii doklady, tak ich súdu predložil, čo sa týka ostatných dokladov tieto nemá k dispozícii, predmetom žalobného návrhu je 8 automobilov, z toho 4 boli odhlásené z dopravného inšpektorátu pred dátumom 13.06.2015, už z tohto bodu je zrejmé, že žaloba je vo vzťahu k týmto 4 motorovým vozidlám nedôvodná. Nemecký insolvenčný zákon jednoznačne používa pojem eröffnung a skutočnosť, že tlmočník použil pojem otvorenie, neznamená, že tento pojem by bol odlišný od pojmu uvedeného v slovenskom zákone o konkurze, kde je terminológia trochu iná, ale právne dopady sú jednoznačné.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s obsahom Zoznamu vozidiel subjektu, zverejnení v Obchodnom vestníku č. 206/2018 zo dňa 24.10.2018 pod položkou č. K080788, č. K080789, č. K080790, v Obchodnom vestníku č. 186/2018 zo dňa 26.09.2018, cenových ponúk č.l. 57, s obsahom faktúry č. 131007407, faktúry č. DR0000389, faktúry č. FH3001298, faktúry č. 141014785, faktúry č. 171001442, rozhodnutia Okresného súdu Chemnitz sp. zn. , vyjadrenia spoločnosti Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG, výpisu z Obchodného registra ohľadom spoločnosti žalovaného 1/, vyjadrenia Spolkového ministerstva spravodlivosti a zistil tento skutkový a právny stav:

12. Zo zoznamu vozidiel subjektu- úpadcu vyplýva, že nákladné vozidlo značky E. F. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby bolo odhlásené dňa 19.06.2018, pričom k zmene vlastníka a držiteľa došlo dňa 29.01.2018; osobné vozidlo N. O. P., VIN: Q., EČV: D., striebornej farby (metalíza) je v premávke od 23.01.2015, pričom k zmene vlastníka a držiteľa došlo dňa 15.07.2013; nákladné vozidlo M. M. J., VIN: H., EČV: I. XXXXX, striebornej farby (metalíza) je v premávke od 25.04.2018, pričom k zmene vlastníka a držiteľa došlo dňa 28.01.2015; osobné vozidlo J. I., VIN: H., EČV: I., čiernej farby bolo vyradené z evidencie 19.12.2014; osobné vozidlo E. F. G. XXX X E., VIN: H., EČV: I. J., čiernej farby (metalíza) bolo vyradené z evidencie 19.02.2015; nákladné vozidlo L. E., VIN: J., EČV: I., šedej farby (metalíza) bolo vyradené z evidencie ; osobné vozidlo K. L. L. L., VIN: G., EČV: I., čiernej farby (metalíza) bolo vyradené z evidencie dňa 12.09.2017.

13. Zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 186/2018 pod položkou č. K072192 vyplýva, že správca úpadcu zapísal do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. nehnuteľnosti (pozemky a stavby) v súpisovej hodnote 7.613.900,- eur. Zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 206/2018 pod položkou č. K080789 vyplýva, že správca úpadcu zapísal do súpisu všeobecnej podstaty hnuteľné veci v súpisovej hodnote 197.490,- eur. Zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 206/2018 pod položkou č. K080788 vyplýva, že správca úpadcu zapísal do súpisu všeobecnej podstaty stavbu- sklad materiálov a hnuteľné veci v súpisovej hodnote 2.378.610,- eur. Zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 206/2018 pod položkou č. K080790 vyplýva, že správca úpadcu zapísal do súpisu oddelenej podstaty pohľadávky v súpisovej hodnote 2.938.469,- eur.

14. Z faktúry č. 131007407 vystavenej dňa 17.12.2012, splatnej dňa 31.12.2012 vystavenej žalovaným 1/ úpadcovi vyplýva, že za použité nákladné vozidlo značky E.- F. M. VIN: H. mu fakturoval cenu 4.250,- eur.

15. Z faktúry č. DR0000389 vystavenej dňa 01.06.2010 vyplýva, že úpadcovi bola fakturovaná cena za motorové vozidlo E. F., identifikačné číslo vozidla H. suma vo výške 113.445,38 eura.

16. Z faktúry č. FH3001298 vystavenej spoločnosťou Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG úpadcovi vyplýva, že spoločnosť fakturovala úpadcovi za predaj nového motorového vozidla K. L. L. L. sumu 118.260,50 eura.

17. Z faktúry č. 141014785 vystavenej dňa 22.08.2014, splatnej dňa 29.08.2014 vyplýva, že žalovaný 1/ fakturoval spoločnosti Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG za predaj motorového vozidla E. F. G. XXX, XXXXXX, číslo H., s dátumom prvej registrácie 16.06.2010 sumu 24.990,- eur vrátane DPH.

18. Z faktúry č. 171001442 vystavenej dňa 19.09.2017, splatnej dňa 03.10.2017 vyplýva, že žalovaný 1/ fakturoval spoločnosti Auto Leonhardt GmbH za predaj motorového vozidla L. L. X,X G., číslo M. , sumu 91.000,- eur vrátane DPH.

19. Z rozhodnutia Okresného súdu Chemnitz sp. zn. vyplýva, že dňa 30.08.2018 o 09.00 hod. rozhodol o otvorení konkurzu na majetok dlžníka a do funkcie správcu bol ustanovený S. S. B..

20. Z vyjadrenia spoločnosti Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG vyplýva, že predmetné motorové vozidlo E. F. G. XXX, J.: H. zo dňa 06.10.2010 kúpili dňa 22.08.2014, pričom predajcom vozidla bola spoločnosť žalovaného 1/. Fakturovaná suma bola 24.990,- eur vrátane 19 % DPH. Spoločnosť k vyjadreniu priložila totožnú faktúru č. 141014785 vystavenú dňa 22.08.2014 ako žalovaný 2/ (bod 13. odôvodnenia rozhodnutia).

21. Zo správy spoločnosti TÜV NORD Mobilität GmbH & Co. KG ohľadom motorového vozidla E. F. G. XXX, J.: H., vyplýva dátum prvej registrácie 06.01.2010, počet km 184 700. V správe sa ďalej uvádza, že pri kontrole sa nezistili žiadne závady a bolo uznané za vyhovujúce a spôsobilé na pojazdnú premávku.

22. Z výpisu z Obchodného registra ohľadom spoločnosti žalovaného 1/ vyplýva, že spoločnosť je zrušená, pričom na majetok spoločnosti bolo uznesením Okresného súdu Chemnitz z 30.08.2018, sp. zn. začaté konkurzné konanie.

23. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným 2/ a to výsluch svedkov pána K. C., bývalej účtovníčky úpadcu pani G. F. a R. J., nakoľko žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 04.07.2025 uviedol, že na ich výsluchu netrvá. K argumentácii žalobcu, že tieto výsluchy mohli prispieť k odstráneniu sporných skutočností v konaní súd uvádza, že samotný žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 22.03.2021 navrhoval vykonanie týchto dôkazov zamietnuť, keďže žalovaný neuviedol k akým skutočnostiam ich navrhuje vypočuť. Súd zároveň nevykonal výsluch správcu žalovaného 1/ a výsluch žalovaného 2/ za účelom identifikácie jednotlivých kúpnych zmlúv minimálne dátumom ich uzavretia a kúpnej ceny a to z dôvodu hospodárnosti konania a v záujme jeho efektívnosti, keď žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 25.02.2021 uviedol, že má vedomosť o prevode motorových vozidiel E. F. G. XXX a K. L. L. L. z úpadcu na žalovaného 1/ a následne zo žalovaného 1/ na tretie subjekty, o čom predložil aj listinné dôkazy, avšak ohľadom ostatných prevodov uviedol, že si na tieto nespomína a má dôvodnú pochybnosť o ich prevode. Tiež poprel akýkoľvek prevod motorových vozidiel zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Zároveň správca konkurznej podstaty žalovaného 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2022 uviedol, že nemá vedomosť o napádaných kúpnych zmluvách, pričom svoju argumentáciu zopakoval aj v podaní zo dňa 30.03.2023 v reakcii na výzvu súdu na predloženie kúpnych zmlúv. Napokon žalovaný 2/ v podaní zo dňa 05.04.2023 potvrdil, že nedisponuje kúpnymi zmluvami predmetom ktorých bol prevod osobných motorových a nákladných motorových vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaný výsluch správcu žalovaného 1/ a výsluch žalovaného 2/ nie je spôsobilý prispieť k preukázaniu žalobcom tvrdenej skutočnosti o uzavretí sporných kúpnych zmlúv.

24. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20.mája 2015 o insolvenčnom konaní, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom sa začalo konanie“).

25. Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a ukončenie.

26. Podľa § 9 ods. 1 Insolvenčného poriadku (Insolvenzordnung), verejné oznámenie sa vykoná ústredným, cezhraničným zverejnením na internete (H.); to je možné i v skrátenej forme. Pritom sa musí presne označiť dlžník, najmä uviesť jeho adresa a jeho odvetvie. Oznámenie sa považuje za účinné, ak prešli dva ďalšie dni od dňa zverejnenia.

27. Podľa § 80 ods. 1 Insolvenčného poriadku, zahájením insolvenčného konania prechádza právo dlžníka spravovať a nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu konkurznej podstaty.

28. Podľa § 85 ods. 1 (pokračovanie aktívnych procesov) Insolvenčného poriadku, v právnych sporoch týkajúcich sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty , ktoré sú voči dlžníkovi vedené v čase zahájenia konkurzného konania, môže správca pokračovať v stave, v ktorom sa nachádzajú.

29. Podľa § 85 ods. 2 Insolvenčného poriadku, ak správca odmietne pokračovať v právnom spore, môže v spore pokračovať dlžník i protistrana..

30. Podľa § 86 ods. 1 (pokračovanie určitých pasívnych procesov) Insolvenčného poriadku, v právnych sporoch vedených proti dlžníkovi môže pokračovať konkurzný správca i protistrana, ak sa týkajú: 1. vylúčenia veci z konkurznej podstaty, 2. oddeleného uspokojovania alebo 3. záväzku konkurznej podstaty.

31. Podľa ustanovenia , právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

32. Podľa ustanovenia , právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

33. Podľa ustanovenia , odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

34. Podľa ustanovenia , právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

35. Podľa ustanovenia , právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

36. Podľa ustanovenia , odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

37. Podľa ustanovenia , zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

38. Podľa ustanovenia , zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

39. Podľa ustanovenia , zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

40. Podľa ustanovenia , odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

41. Podľa ustanovenia , odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

42. Podľa ustanovenia , ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

43. Podľa ustanovenia , odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

44. Podľa ustanovenia , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

45. Podľa ustanovenia , právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného

právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

46. Podľa ustanovenia , pohľadávku, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

47. Predmetom podanej žaloby je určenie neúčinnosti právnych úkonov, pričom žalobca tvrdí, že právnymi úkonmi, ktorými došlo k predaju motorových vozidiel z úpadcu na žalovaného 1/ a zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ sú ukracujúcimi právnymi úkonmi. Z hľadiska jednotlivých skutkových podstát v zmysle ustanovení § až 60 , žalobca označuje tieto úkony ako úkony bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúce právne úkony a ako ukracujúce úkony.

48. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze je dosiahnuť, aby bola do konkurznej podstaty získaná náhrada za majetok alebo priamo ten majetok, ktorý bol dlžníkovými právnymi úkonmi zmenšený na úkor jeho konkurzných veriteľov. Odporovacia žaloba teda slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou) odporovaného právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú právny úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil.

49. Pri rozhodovaní o žalobe súd v prvom rade posudzoval otázku včasnosti podania odporovacej žaloby v tejto veci podľa ustanovenia , v zmysle ktorého právo odporovať zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňom 26.06.2018. Pri doručení žaloby súdu dňom 24.06.2019, súd konštatuje včasné podanie žaloby žalobcom a to v prekluzívnej lehote na jej podanie.

50. Ďalej súd skúmal otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ vzhľadom na skutočnosť, že na jeho majetok sa začalo v Nemeckej spolkovej republike insolvenčné konanie rozhodnutím Okresného súdu v Chemnitzi sp. zn. 12IN 477/18 zo dňa 30.08.2018 (teda v čase pred podaním tejto žaloby), pričom insolvenčný správca žalovaného 1/ poukázal na ustanovenie § 80 ods. 1 Nemeckého insolvenčného poriadku podľa ktorého začatím insolvenčného konania prechádza právo dlžníka spravovať majetok patriaci do insolvenčnej podstaty a nakladať s ním na insolvenčného správcu. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo. Lex fori concursus stanoví procesnoprávne a súčasne hmotnoprávne aspekty insolvenčného konania, okrem iného stanoví rozsah pozbavenia dlžníka práva nakladať s jeho majetkom, podmienky správy konkurznej podstaty, rozsah pozbavenia dlžníka práva nakladať s jeho majetkom, podmienky a spôsob ustanovenia správcu atď. Lex fori concursus sa vzťahuje aj na určenie právomoci dlžníka a správcu, pričom pod pojmom „právomoci“ sa rozumejú práva a povinnosti správcu a práva a povinnosti, ktoré dlžníkovi, prípadne jeho štatutárnemu orgánu zostávajú zachované počas insolvenčného konania alebo ktoré mu vzniknú začatím insolvenčného konania. Podľa lex fori concursus sa posudzuje otázka prípustnosti začatia súdnych konaní vo vzťahu k dlžníkovi v insolvenčnom konaní. Účinky začatia insolvenčného konania na konania začaté jednotlivými veriteľmi sa riadia pravidlami lex fori concursus, ktoré stanoví, či je vôbec prípustné začať konania jednotlivými veriteľmi alebo či sa už začaté konania ex lege prerušujú.

51. Insolvenčné konanie vyhlásené na majetok nemeckej spoločnosti žalovaného 1/ je hlavným insolvenčným konaním, ktoré sa riadi nemeckým právnym poriadkom. Podľa § 80 Insolvenčného poriadku zahájením konkurzného konania prechádza právo spravovať a nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu konkurznej podstaty. Tak ako vyplýva z odpovede Spolkového ministerstva spravodlivosti v prípade procesného postavenia konkurzného správcu sa jedná o zákonnú

procesnú spôsobilosť, keď konkurzný správca svoju legitimáciu odvodzuje priamo z konkurzného poriadku. Nie je ani zákonným zástupcom, ani orgánom žalovaného, ale „stranou z úradnej moci“. Ako strana z úradnej moci je konkurzný správca stranou sporu, zatiaľ čo konkurzný dlžník má v konaní postavenie tretej osoby a tým podľa možnosti aj svedka. Zahájenie insolvenčného konania nemá za následok zánik spôsobilosti úpadcu (v tomto prípade žalovaného 1/) byť účastníkom súdneho konania. Avšak žaloby na uplatnenie pohľadávky voči úpadcovi sú počas konkurzného konania neprípustné, pretože insolvenčné pohľadávky podľa § 87 v spojení s § 174 Insolvenčného poriadku sa musia prihlásiť u insolvenčného správcu na zápis do insolvenčného registra. Konanie proti úpadcovi však možno viesť, ak existencia konkurznej pohľadávky je sporná. Iné žaloby, napríklad žaloby o vydanie veci nepatriacej do konkurznej podstaty musia byť podané proti konkurznému správcovi ako strane z úradnej moci. Z rozhodnutia Okresného súdu Chemnitz vyplýva, že k zahájeniu insolvenčného konania došlo dňa 30.08.2018 o 09.00 hod, aplikujúc ustanovenie § 80 nemeckého insolvenčného poriadku súd dospel k záveru, že oprávnenie žalovaného 1/ spravovať a nakladať s majetkom prešlo týmto okamihom na insolvenčného správcu a nároky týkajúce sa majetku podliehajúce insolvenčnému konaniu musia byť uplatnené proti insolvenčnému správcovi a preto, ak žaloba podaná na súd dňa 25.06.2019 smeruje proti žalovanému 1/ a nie insolvenčnému správcovi žalovaného 1/, je potrebné ju pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť. Tento nedostatok nebolo možné odstrániť žalobcom navrhovaným procesným postupom a to pripusteným zmeny strany sporu na strane žalovaného 1/, keďže v danom prípade nebolo preukázané, že po začatí konania nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých súd koná ani postupom podľa , teda pokračovaním s právnym nástupcom žalovaného 1/, keďže žalovaný 1/ nezanikol.

52. Žalobca v konaní argumentoval tiež tým, že je otázne, či nastali účinky spojené s § 80 Insolvenčného poriadku, teda prechod práva spravovať majetok, keď v odpovedi Spolkového ministerstva spravodlivosti sa hovorí o účinkoch spojených so „zahájením konkurzného konania“, pričom v rozhodnutí Okresného súdu Chemnitz o „otvorení konkurzu na majetok dlžníka“ a vo výpise žalovaného 1/ z Obchodného registra o „začatí konkurzného konania“. Súd v tomto smere poukazuje na to, že napriek tomu, že slovenský preklad pojmu Insolvenzverfahren eröffnet sa v uvádzaných listinách líši, rozhodnutie Okresného súdu Chemnitz, vyjadrenie Spolkového ministerstva spravodlivosti v bode 1, ustanovenie § 80 ods. 1 InsO, či výpis z Obchodného registra uvádzajú totožný pojem a to „Insolvenzverfahren eröffnet“ „Eröffnung des Insolvezverfahrens“. S poukazom na uvedené teda nie je daný rozpor v tom, že rozhodnutím Okresného súdu v Chemnitz došlo k zahájeniu konkurzného konania s ktorým ustanovenie § 80 Insolvenzordnung spája prechod práva spravovať a disponovať s majetkom dlžníka na vymenovaného správcu konkurznej podstaty.

53. K tvrdeniu žalobcu, že nemal vedomosť o zahájení konkurzného konania na majetok žalovaného 1/ súd poukazuje na vyjadrenie Spolkového ministerstva spravodlivosti v bode 10. z ktorého vyplýva, že zverejnenie uznesenia o zahájení konkurzného konania na úradnom oznamovacom portály www.insolvenzbekanntmachungen.de sa podľa § 9 ods. 1 veta druhá Insolvenčného poriadku tretím dňom po zverejnení považuje za účinné a preto už nie je potrebné doručenie jednotlivým veriteľom. Zároveň uvedené tvrdenie žalobcu sa javí súdu ako účelové s poukazom na žalovaným 1/ predloženú e-mailovú komunikáciu zo dňa 14.12.2018 a 21.12.2018 (č.l. 298 súdneho spisu) z ktorej vyplýva, že žalobca komunikoval so správcom žalovaného 1/ a informoval ho na základe jeho dopytu o stave speňažovania majetku úpadcu a teda zjavne mal vedomosť o prebiehajúcom konkurze na majetok žalovaného 1/, ktorý je spoločníkom úpadcu.

54. Súd nad rozsah uvedeného uvádza, že ak by aj súd žalobu voči žalovanému 1/ nezamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, túto by bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nenaplnenia podmienok pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu, keď žalobca nepreukázal uzatvorenie predmetných kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalovaným 1/ predmetom ktorých boli motorové vozidlá M. M., E. F. M., N. O. P., M. M. J., J. I., L. E., kedy došlo k uzatvoreniu predmetných kúpnych zmlúv. Časové hľadisko je dôležité pre určenie, či boli uskutočnené v prípade zvýhodňujúcich právnych úkonov a úkonov bez primeraného protiplnenia počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Zo žalobcom predloženého Zoznamu vozidiel subjektu mal však súd preukázané, že motorové vozidlá M. M. (odhlásené do cudziny 04.09.2013), N. O. P. (zmena vlastníka 15.07.2013), M. M. J. (zmena vlastníka 28.01.2015), J. I. (vyradené z evidencie 19.12.2014) boli odhlásené do cudziny,

vyradené z evidencie alebo došlo k zmene vlastníka viac ako tri roky pred začatím konkurzného konania a teda takýmto právnym úkonom nemožno odporovať ako zvýhodňujúcim právnym úkonom a úkonom bez primeraného protiplnenia. Žalovaný 2/ uviedol a preukázal, že úpadca previedol osobné motorové vozidlo zn. E. F. S 500 na žalovaného 1/ dňa 22.08.2014, ktorý ho následne previedol na tretiu osobu- Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG za kúpnu cenu 21.000,- eur, uvedené v konaní nebolo sporné, keďže žalobca tieto tvrdenia žalovaného 2/ účinne nepoprel. K prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu E. F. G. XXX tak došlo viac ako tri roky pred začatím konkurzného konania a teda takémuto právnemu úkonu nemožno odporovať ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu a úkonu bez primeraného protiplnenia.

55. Časové hľadisko je dôležité aj pre určenie či a v akom rozsahu k ukráteniu došlo v okamihu uskutočnenia predmetných právnych úkonov. Žalobca napriek tomu neuviedol ohľadom prevodu motorového vozidla E. F. G. XXX presnú výšku pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, pričom z obsahu Zoznamu pohľadávok predložených žalobcom vyplývajú aj pohľadávky, ktoré v čase odporovaného právneho úkonu neexistovali prípadne sa v ňom uvádzajú aj pohľadávky bez uvedenia ich vzniku. Je pritom procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. Tiež stav majetku úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov je potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v prípade zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Zistenie stavu majetku je spoľahlivé vtedy, ak je vyčíslené hodnoverným spôsobom ku konkrétnemu dátumu odporovaného právneho úkonu, pričom nepostačuje poukázať na súpis majetku, nakoľko neposkytuje hodnoverné preukázanie rozhodujúcich skutočností ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov. K ukráteniu žalobca v konaní iba všeobecne uviedol, že úpadca nemal v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov dostatok iného majetku na uspokojenie svojich existujúcich veriteľov, pričom otázku ukrátenia nemožno posudzovať iba s ohľadom na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu, ale s ohľadom na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia právneho úkonu. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplývajú skutočnosti týkajúce sa stavu majetku úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase jeho uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto úkonu a boli prihlásené do konkurzu. Správca v žalobe nesprávne vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy, a preto správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať.

56. Vyššie uvedené, teda, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno bez akýchkoľvek pochybností hodnoverne a spoľahlivo preukázať naplnenie zákonného predpokladu ukrátenia pri každom konkrétnom odporovateľnom právnom úkone a uviesť pohľadávky veriteľov a majetok úpadcu ku konkrétnemu dátumu jeho vykonania, platí aj v prípade prevodu osobného motorového vozidla K. L. K. L. ohľadom ktorého žalovaný 2/ uviedol, že úpadca previedol osobné motorové vozidlo na žalovaného 1/ dňa 11.09.2017, ktorý ho následne previedol na tretiu osobu- Autohaus Leonhardt za kúpnu cenu 76.470,- eur, uvedené v konaní nebolo sporné, keďže žalobca tieto tvrdenia žalovaného 2/ účinne nepoprel. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka nie je možné prijať len z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu a po ich uskutočnení a neumožňovali tak vyhodnotiť dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére.

57. Žalobca v konaní ďalej argumentoval tým, že žalovaný 1/ predmetné vozidlá osobitnými kúpnymi zmluvami previedol na žalovaného v 2/ rade. Žalobca nepreukázal uzatvorenie predmetných kúpnych zmlúv medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predmetom ktorých boli motorové vozidlá M. M., E. F. M., N. O. P., M. M. J., J. I., L. E., kedy došlo k uzatvoreniu predmetných kúpnych zmlúv, pričom časové hľadisko je dôležité pre určenie, či boli uskutočnené v prípade zvýhodňujúcich právnych úkonov a úkonov bez primeraného protiplnenia počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Tak ako už bolo uvedené v bode 54. odôvodnenia rozhodnutia zo žalobcom predloženého Zoznamu vozidiel subjektu mal však súd preukázané, že motorové vozidlá M. M. (odhlásené do cudziny 04.09.2013), N. O. P. (zmena

vlastníka 15.07.2013), M. M. J. (zmena vlastníka 28.01.2015), J. I. (vyradené z evidencie 19.12.2014) boli vyradené z evidencie alebo došlo k zmene vlastníka viac ako tri roky pred začatím konkurzného konania a teda takýmto právnym úkonom nemožno odporovať ako zvýhodňujúcim právnym úkonom a úkonom bez primeraného protiplnenia.

58. Na základe vykonaného dokazovania predloženými faktúrami, ako aj z vyjadrenia spoločnosti Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG súd zistil, že žalovaný 1/ previedol dňa 22.08.2014 motorové vozidlo E. F. G. XXX, J.: H. na uvedenú spoločnosť za kúpnu cenu 24.990,-eur a nie na žalovaného 2/ ako tvrdí žalobca. Žalobca tak nepreukázal existenciu právneho úkonu a jeho účinnosť, teda kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu E. F. G. XXX, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na tretí subjekt.

59. Z vykonaného dokazovania súd zároveň zistil, že žalovaný 1/ previedol dňa 11.09.2017 motorové vozidlo K. L. na spoločnosť Autohaus Leonhardt za kúpnu cenu 74.470,-eur a teda žalobca ani v tomto prípade nepreukázal existenciu napádaného právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu K. L. L. L., pričom je zrejmé, že žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na tretí subjekt.

60. Predpokladom úspešného odporovania napadnutého právneho úkonu je v súlade s to, aby na osobu, voči ktorej žaloba, bolo prevedené právo nadobudnuté odporovateľným právnym úkonom, v dôsledku ktorého by sa majetok úpadcu zmenšil. Vzhľadom k tomu, že žalobca predovšetkým nepreukázal existenciu a účinnosť kúpnych zmlúv, ktorých predmetom mal byť prevod motorových vozidiel uvedených v žalobe zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a kedy mali byť predmetné právne úkony urobené, súd zamietol žalobu ako nedôvodnú aj voči žalovanému 2/.

61. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 64. Podľa ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a a žalobcu ako stranu v konaní procesne neúspešnú zaviazal nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).