Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-36-2025.pdf
PDF · 77.6 KB
Case nature
Subarea
8C/36/2025
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, IČO: 56 398 255, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 77,32 eura s prísl. s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 28.04.2025, č.k. 8C/36/2025-11 v plnom rozsahu.
II. Súd vyhlasuje sa, že n e m á p r á v o m o c.
III. Súd konanie z a s t a v u j e.
IV. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
V. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok 25,00 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2025 požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 77,32 eura s príslušenstvom.
2. Súd vydal vo veci dňa 28.04.2025 č.k. 8C/36/2025-11 platobný rozkaz, ktorý spolu so žalobou doručoval žalovanému poštou na adresu uvedenú v žalobe a to na C. XXXX/XX, A., avšak neúspešne, pretože si ho žalovaný v odbornej lehote nevyzdvihol.
3. Súd preto vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, pri ktorých z oznámenia Ministerstva vnútra SR, D. E. F. A. zo dňa 31.05.2025 vyplynulo, že sa žalovaný na uvedenej adrese v Slovenskej republike nezdržiava a mal sa presťahovať do G.. Z lustrácie v súdnom manažmente súd zistil, že žalovaný bol účastníkom konania, ktoré je právoplatne skočené na Okresnom súde Nitra - pracovisko Topoľčany pod sp.zn. 10P/234/2018, kde v rozhodnutí, ako aj v prílohe návrhu otca A. B. na zníženie výživného, predložil nájomnú zmluvu, kde uviedol svoju adresu H., XXXX H., G. I.. Súd sa oboznámil aj s kópiou rozhodnutia v konaní 10P/234/2018, kde súd vyhlásil, že nemá právomoc a konanie zastavil podľa Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
4. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu, to neplatí ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP.
6. Žalovanému nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a preto ho súd podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil v plnom rozsahu.
7. Podľa § 9 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky), pričom jednou z procesných podmienok je právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť. V prípade ak súd nemá právomoc, ide o nedostatok, ktorý nie je možné odstrániť a súd musí konanie zastaviť.
9. Podľa Článku 1 ods. 1 Lugánskeho dohovoru tento dohovor sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci.
10. Podľa Článku 2 ods. 1 Lugánskeho dohovoru ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.
11. Podľa Článku 24 Lugánskeho dohovoru okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto dohovoru má právomoc súd štátu viazaného týmto dohovorom vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len, aby namietol absenciu právomoci alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.
12. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
13. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že prejednávaný spor vykazuje medzinárodné prvky. Žalovaný má v súčasnosti bydlisko v inom štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. Súd posúdil svoju právomoc podľa Dohovoru o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach zo dňa 30.10.2007 ( ďalej len „Lugánsky dohovor “). Predmetom sporu je zaplatenie sumy titulom § 4 ods. 1, § 10 ods. 5 zák.č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, teda ide o občianskoprávny vzťah ( Článok 1 ods. 1 Lugánskeho dohovoru ).
14. Podľa čl. 2 ods. 1 dohovoru osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Teda žalobca je oprávnený podať žalobu voči žalovanému na súde podľa jeho bydliska. V zmysle vyššie citovaného dohovoru by mohol tunajší súd konať len za predpokladu, že sa žalovaný zúčastní na konaní. Žalovaný doposiaľ na konanie žiadnym spôsobom nereagoval.
15. Bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014). Taktiež aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 444/2004, bydlisko nie je totožné s obsahom pojmu trvalý pobyt, spravidla sa síce tieto pojmy budú prekrývať, nie vždy však zápis v identifikačnom doklade (napr. v občianskom preukaze alebo inom doklade totožnosti), či v evidencii obyvateľstva o trvalom pobyte fyzickej osoby bude totožný so skutočným bydliskom tejto osoby. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva s úmyslom sa tu zdržiavať. Podľa uznesenia Ústavného súdu
ČR sp. zn. III. ÚS 3436/10, bydliskom je potom treba chápať miesto pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu zdržiavať trvale. Bydliskom nie je každé miesto, kde konkrétna fyzická osoba býva, pokiaľ sa na takom mieste zdržuje bez úmyslu zdržovať sa tam trvale. Pri posudzovaní, kde má osoba obvyklý pobyt, je potrebné brať do úvahy aj cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc, či voľbu rozhodného práva sledovalo a ktorým bola teda snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie tak v rovine právnej, ako aj praktickej, a teda v rovine súdnej právomoci, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je danej osobe najbližší; to znamená, konať by mal súd miesta, kde sa osoba prevažne nachádza, aby sa táto osoba mohla bez problémov konania aj fyzicky zúčastniť a súčasne aj miesta, kde sa nachádzajú všetky alebo aspoň väčšina dôkazných prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo vzťahu k danej osobe.
16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný ukončil poistný vzťah povinného zdravotného poistenia v SR k 31.03.2007 z dôvodu, že vykonáva prácu mimo územia SR. Z konania 10P/234/2018 vyplýva, že žalovaný žije v G., kde aj pracuje, v G. žije aj bývalá manželka žalovaného a ich dve maloleté deti. Bydlisko žalovaného v G. na adrese H., XXXX H., je potvrdené aj nájomnou zmluvou z 30.10.2017. Z oznámenia o výsledku doručovania zásielky OR PZ v Topoľčanoch z mája 2025 vyplýva, že podľa vyjadrenia osoby prítomnej na adrese trvalého pobytu žalovaného v Slovenskej republike (C. XXXX/XX, A.), sa mal žalovaný odsťahovať do G.. Sumarizujúc uvedené má súd preukázané, že žalovaný žije v G. s úmyslom dlhodobo sa tu zdržiavať a žiť a vytvoriť si tu sociálne väzby (má tu prácu a rodinu, nájomnú zmluvu uzatvorenú najmenej od roku XXXX).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná, nakoľko žalovaný mal v čase začatia konania až po súčasnosť bydlisko ( ktorý pojem je potrebné vykladať podľa vnútroštátneho práva, t.j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava ) na území Nórska a súčasne relevantným spôsobom neprejavil záujem zúčastniť sa konania na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia čl. 24 dohovoru. Súd preto s poukazom na § 161 ods.1 CSP konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky konať vo veci.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Tým, že žalobca zažaloval žalovaného na súde, ktorý nemá právomoc konať, zavinil zastavenie konania. Pretože však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu podľa § 256 ods. 1 CSP nepriznal.
20. Žalobca zo žaloby zaplatil súdny poplatok vo výške 25,00 eur a pretože súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, rozhodol podľa § 11 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov o vrátení zaplateného súdneho poplatku prostredníctvom prevádzkovateľa systému do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku II., III. a IV. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Proti výroku I. a V. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.