Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-36-2021.pdf
PDF · 126.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: PharmDr. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, zast. AK VAVRINČÍK s.r.o., IČO: 52 619 818, so sídlom Hurbanova 752/1, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanej: PharmDr. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, H. Z. nad N., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/59/2020 - 79 zo dňa 12. februára 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie : Žalovaná PharmDr. Z. S. j e p o v i n n á zdržať sa takého konania, ktorým by rozširovala zvukové nahrávky vyhotovené od 01.04.2020 do 20.04.2020, ktoré zachytávajú hlasový alebo ústny prejav žalobcu alebo iný prejav osobnej povahy žalobcu, a to akýmkoľvek spôsobom a akýmkoľvek subjektom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením (v poradím druhým) súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanej, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku vydala žalobcovi zvukové nahrávky, ktoré zachytávajú hlasový, ústny prejav žalobcu alebo iný prejav osobnej povahy žalobcu vyhotovené od 01.04.2020 do 20.04.2020. Súčasne so žalobou vo veci samej podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého žiadal žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým by rozširovala zvukové nahrávky vyhotovené od 01.04.2020 do 20.04.2020, ktoré zachytávajú hlasový alebo ústny prejav žalobcu alebo iný prejav osobnej povahy žalobcu, a to akýmkoľvek spôsobom a akýmkoľvek subjektom. V žalobe uviedol, že žalovaná disponuje zvukovými nahrávkami, ktoré sú účelovo vytvorené zo strany žalovanej, sú účelovo zostrihané, zmenené a zámerne upravované zo strany žalovanej proti žalobcovi. Tieto vyjadrenia potvrdzuje fakt, že dňa 20.04.2020 v pondelok večer si žalobca vzal zo spoločného bytu so žalovanou notebook, kľúče od práce a trezoru. Notebook je spoločným vlastníctvom žalobcu a žalovanej. Po obnovení žalovanou zmazanej histórie internetových hľadaní, žalobca zistil, že žalovaná používala a hľadala programy na úpravu, pozmeňovanie a strihanie týchto nahrávok. Žalovaná tieto nahrávky úmyselne predkladá orgánom činným v trestnom konaní do trestného konania, predkladá ich súdu do civilného konania, ale aj psychológom, znalcom a používa ich voľne naďalej, napriek tomu, že žalovaný v rámci trestného konania poukázal na účelové vytvorenie týchto nahrávok, ako aj neautenticitu, ich zostrihanie a za účelom preukázania manipulácie zo strany žalovanej s týmito nahrávkami formou ich strihania a upravovania, navrhoval znalecké dokazovanie. Žalovaná tieto zostrihané nahrávky predkladá nielen do trestného konania, ale aj do civilného konania, ale žalobca má vedomosť o tom, že žalovaná predkladá uvedené aj psychológom a ďalším znalcom. Tieto upravené a zostrihané nahrávky, ktorých obsah nie je vierohodný a je vytrhnutý z kontextu, čím nepodáva správny a pravdivý obraz o nahranej, prezentovanej situácie. Dátum histórie hľadaní z notebooku je taký, kedy žalobca v spoločnom byte nebol prítomný (t.j. 19.04.2020, nedeľa). Žalobca nikdy nevyhľadával žiadne takéto ani podobné stránky, preto toto zistenie sa v plnej miere
stotožňuje so žalobcovým podozrením o úprave audionahrávok zo strany žalovanej, pričom má za to, že žalobcovo podozrenie je potvrdené a preukázané predloženými dôkazmi. Žalobca ako dôkaz predložil históriu internetových hľadaní notebooku. Žalobca ďalej uvádzal, že zvukové nahrávky žalovaná účelovo upravila, predkladá ich nielen súdu, ale OČTK, ale aj psychologičke, ktorá vykonáva znalecké dokazovanie, ide o neprijateľné správanie. Tieto zvukové nahrávky vzhľadom na ich manipuláciu zo strany žalovanej predstavujú nevierohodný zdroj informácií, ktorým sa po vypočutí riadia tieto orgány i psychológ, znalec a ich následné závery sú ovplyvnené touto nahrávkou, ktorá je však vytrhnutá z kontextu a účelovo zostrihaná žalovanou. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konania vedené pod sp. zn. ČVS:ORP-147/VYS-NM-2020, ako aj civilné konania vedené na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom pod sp. zn. 11P/20/2020 a sp. zn. 5P/21/2020 medzi žalobcom a žalovanou, je potrebné, aby tieto nahrávky žalovaná ďalej nerozširovala medzi príslušné orgány a znalcov, ktorých výpovede a závery sú takýmto nezákonným spôsobom ovplyvnené, čím je narušená vierohodnosť ich vyjadrení a celkového spravodlivého a správneho záveru všetkých konaní.
2. Súd sa oboznámil so žalobou, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s dokladmi predloženými žalobcom, na ktoré poukazuje v žalobe samej a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s odvolaním žalobcu, s vyjadrením žalovanej, s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/82/2020-61, s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu 5P/21/2020, 11P/20/2020, 11P/32/2020, so spisom tunajšieho súdu 9Tp/15/2020 pripojeným v spise 5P/21/2020 a zistil nasledovný skutkový stav. Po oboznámení sa s predmetnými spismi bolo zistené, že v spise tunajšieho súdu 11P/32/2020 sa nenachádzajú žiadne nahrávky. V spise 11P/20/2020 sa nachádzajú nahrávky na čísle listu 257 v podobe "CD nosiča", prepis nahrávky je na čísle listu 258 až 265. V spise sp. zn. 5P/21/2020 sa nachádza prepis nahrávky na čísle listu 200 až 207. Uvedené prepisy sú v súčasnosti zažurnalizované v spise 6C/59/2020 pod číslami listov 71 až 78, ktoré súd založil do súdneho spisu z dôvodu, že nie je možné mať natrvalo pripojené predmetné spisy po vyhotovení ich fotokópií. Z podania právneho zástupcu žalobcu vo veci samej, v ktorej je podaný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že neodkladné opatrenie žalobca podáva z dôvodu, že žalovaná disponuje nahrávkami, ktoré ňou boli účelovo vytvorené, zostrihané, zmenené a zámerne upravované. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje skutočnosťou, že prebieha trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-147/VYS-NM-2020, ako aj civilné konania vedené na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom pod sp. zn. 11P/20/2020 a sp. zn. 5P/21/2020 medzi žalobcom a žalovanou a je potrebné, aby tieto nahrávky žalovaná ďalej nerozširovala medzi príslušné orgány a znalcov, ktorých výpovede a závery sú takýmto nezákonným spôsobom ovplyvnené, čím je narušená vierohodnosť ich vyjadrení a celkového spravodlivého a správneho záveru všetkých konaní. V žalobe, v ktorej súčasťou bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na ustanovenie § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, na skutočnosť, že zvukové nahrávky sú vytrhnuté z kontextu a účelovo spracované, žalovaná ich úmyselne upravovala pozmeňovala tak, aby vytrhnuté z kontextu vyznievali v jej prospech v snahe o očiernenie žalobcu. Poskytovaním nekompletných a zostrihaných nahrávok marí objasňovanie skutočností, pričom ďalším rozširovaním týchto nahrávok a ich ďalšou úpravou by došlo k narušeniu vierohodnosti nielen jednotlivých konaní, ale aj záverov znalcov. Po zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že preukázal, že žalovaná disponuje zvukovými nahrávkami, ktoré sú účelovo vytvorené z jej strany (zostrihané, zmenené a zámerne upravované zo strany žalovanej). Predkladá ich orgánom činným v trestnom konania do trestného konania, predkladá ich súdu do civilného konania a tiež psychológom a znalcom. Poukázal na skutočnosť, že v žalobe vo veci samej, ktorej súčasťou bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, poukázal na konania vedené na tunajšom súde 11P/20/2020, 11P/32/2020, resp. 5P/21/2020, na to, že prebieha trestné konanie, pričom z uznesenia súdu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, či sa s obsahom týchto spisov súd oboznámil. Konštatoval, že v týchto spisových materiáloch je jednoznačne poukazované, že žalovaná tieto účelovo zostrihané nahrávky predkladá do civilného konania o čom má súd prvej inštancie vedomosť. Uvedená skutočnosť je skutočnosťou známou súdu z jeho úradnej činnosti. Podľa jeho názoru, súd žiadnym spôsobom nezohľadnil právo na ochranu jeho súkromia a na ochranu jeho súkromia v obydlí, nakoľko žalovaná tieto nahrávky vyhotovovala v jeho byte, bez jeho súhlasu a vedomia. V tejto súvislosti poukázal na čl. 12 všeobecnej deklarácie ľudských práv, na čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, na čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, na § 16 ods. 1 Ústavy SR, čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Opätovne poukázal na ust. § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, na skutočnosť, že nedal žalovanej súhlas na vyhotovovanie týchto nahrávok, ktorými ho žalovaná nahrávala v jeho byte, ani na ich ďalšie rozširovanie, pričom súd prvej dištancie absolútne opomenul zaoberať sa týmto aspektom
vyhotovovaných nahrávok, napriek tomu, že poukazoval na porušenie práva na ochranu osobnosti a súkromia výslovnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že tieto nahrávky žalovaná predložila už aj znalcovi vykonávajúcemu znalecké vyšetrenia. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný je obvinený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a), ods. 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona. Poukázala na uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom PV 240/20/3304-25 a na § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Razantne odmietla a nesúhlasila s tým, aby jej žalobca neustále vnucoval, že nahrávky sfalšovala, pozmeňovala, voľne šírila a neustále ju osočoval, verbálne a neverbálne a vnucoval jej skutočnosti, ktoré nikdy nespáchala a nikdy sa neuskutočnili. Podal na ňu aj trestné oznámenie za sfalšovanie nahrávok. S nahrávkami pracujú len OČTK a súd SR. Predmetné nahrávky poskytujú znalcom orgány činné v trestnom konaní a Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, kde prebiehajú civilné konania vo veci rozvodu manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Ďalej citovala poukázané skutočnosti na stretnutie laborantiek, uvedené je nezrozumiteľné. Konštatovala však, že jej kolegyne toto tvrdenie nepotvrdili a boli veľmi prekvapené, do čoho sú zatiahnuté. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že žalobcove útoky a osočovanie jej vážnym spôsobom zasahuje nielen do jej súkromného života, ale mu ničí aj pracovný život a pracovné vzťahy. K tvrdeniu, že predložila nahrávky na znaleckom vyšetrení jej synov uviedla, že znalkyňa obdržala uvedené od vyšetrovateľa v PZ Nové Mesto nad Váhom, ktorý bol zadávateľom k vypracovaniu znaleckého posudku. Ku skutočnosti, že by predložila uvedené nahrávky v Súkromnom centre zdravia, nepotvrdila. K tvrdeniu, že plánuje dať nahrávku PhDr. G. R., znalcovi z odboru klinická psychológia detí a dospelých, sa vyjadrila v tom kontexte, že táto nebude vypracovávať znalecký posudok, pričom s uvedenou znalkyňou nebola ani raz v žiadnom kontakte. Ďalej poukázala na skutočnosť, že na žalobcu doposiaľ nebol vypracovaný žiadny psychologický ani psychiatrický znalecký posudok, nepreukázal svoje tvrdenia, chce ju umlčať a zničiť skutočné a pravé dôkazy a vyhnúť sa následkom za svoje správanie. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, ako aj civilné konanie, je jej zákonnou povinnosťou predložiť všetky dôkazy, skutočnosti a nič pred súdom a OČTK nezamlčať. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd poukázal na to, že z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nevyplýva, či si súd prvej inštancie pripojil spisy, na ktoré sa v návrhu odvolával žalobca, a to spisy 11P/20/2020 alebo 11P/32/2020, resp. 5P/21/2020, či sa s existenciu, resp. neexistenciou nahrávok v spisových materiáloch a ich predkladaní zo strany žalovanej oboznámil, či tvrdenia žalobcu považoval z tohto hľadiska za osvedčené alebo neosvedčené, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré majú byť súdu prvej inštancie známe z jeho úradnej činnosti. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, ako sa vysporiadal s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu ustanovení § 11 a 12 Občianskeho zákonníka vzhľadom na absenciu jeho súhlasu pri vyhotovovaní nahrávok a na ich ďalšie použitie v zmysle § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, nakoľko nedal žalovanej súhlas na vyhotovenie týchto nahrávok, ktorými ho žalovaná nahrávala v jeho byte - v obydlí, ani na ich ďalšie rozširovanie.
3. V nadväznosti na citované ustanovenie § 12 Občianskeho zákonníka v zmysle odbornej právnickej literatúry, pokiaľ ide o vyhotovený zvukový záznam, predmetom ochrany nie je samotný zvukový záznam ako hmotný substrát, vec, ale na technickom nosiči obsiahnutý myšlienkový obsah a forma prejavu, práve ktorý v zmysle ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka sa smie vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Pri porušení predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka, fyzická osoba sa môže domáhať prostredníctvom žalôb podaných v rámci civilného konania voči osobe, ktorá do jej práv zasiahla, ochrany osobnosti, a to formou žaloby negatórnej, odstraňovacej a satisfakčnej. V danom prípade, navrhovaným neodkladným opatrením podaným v žalobe vo veci samej, v ktorej sa žalobca domáha vydania veci, navrhuje v zásade rozhodnúť, aby sa žalovaná zdržala ďalšieho neoprávneného zásahu tej úpravy, na ktorú by sa vo veci samej vyžadovalo splnenie predpokladov pre uplatnenie negatórnej žaloby, a to, že neoprávnený zásah do osobnosti alebo musí trvať, alebo musí pokračovať, alebo musí existovať konkrétne nebezpečie, či hrozba jeho opakovania i v budúcnosti, aby takto uplatňovaná žaloba na upustenie od neoprávneného zásahu bola úspešná. V danom prípade bolo preukázané, že určité zvukové nahrávky žalovanou boli vyhotovené, v ktorom období nie, pričom žalovanou nebolo popreté, že zvukové záznamy vyhotovovala. V danom prípade žalobcom však jednoznačne nebolo preukázané, že neoprávnený zásah zo strany žalovanej a ochrany jeho osobnosti trval, resp. že pokračuje a tiež ani nebezpečie, či jeho hrozba opakovania v budúcnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že pri takto uplatňovanej žalobe vychádzajúc z jednak z právnickej literatúry i zo súdnej praxe, musí byť už v navrhovanom petite, z ktorého súd vychádza a ktorým je viazaný, špecifikovaný jednak neoprávnený zásah, ale tiež ohrozená jednotlivá hodnota osobnosti fyzickej osoby, ktorá ako taká tvorí súčasť jej osobnosti, tiež jej celkovej, morálnej a fyzickej jednoty, vždy vymedzený
presne a konkrétne, čo samotný petit požadovaného neodkladného opatrenia neobsahuje. Súdu tiež nie je zrejmé a nevyplýva to ani z obsahu podaní žalobcu, akým spôsobom požadovaný petit vo veci samej vyrieši dočasnú úpravu, resp. vyrieši úpravu pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, keď týmto petitom vo veci samej sa žalobca domáha vydania veci.
4. Ku skutočnosti, či došlo k porušeniu ustanovenia § 11 a 12 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné konštatovať, že ustanovenie § 12 Občianskeho zákonníka vyžaduje k vyhotoveniu alebo použitiu zvukových záznamov súhlas. Napriek uvedenému je nevyhnutné konštatovať rôznorodosť názorovo na predkladanie takto vyhotoveného zvukového záznamu v konaní pred súdom. V zásade použitie takéhoto záznamu, ktorý bol vyhotovený nelegálne je v civilnom konaní možné, pričom súd zastáva názor, že použitie takejto nahrávky v civilnom konaní je dovolené. Pri predložení takejto nahrávky je možný ďalší postup súdu v rôznych alternatívach najmä s ohľadom na namietanie pravosti takejto nahrávky. V zásade však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmetné nahrávky boli vytvorené účelovo, sú neautentické, zostrihané, upravované. Výslovne konštatuje, tak ako bolo uvedené, že ním zaistené dôkazy, ktorých príklad uvádza z histórie hľadaní z 19.04.2020, že jeho "zistenie sa v plnej miere stotožňuje so žalobcovým podozrením o úprave audionahrávok zo strany žalovanej, ...". Na rozdiel od žalobcu, ktorý tvrdí, že toto jeho podozrenie je potvrdené a preukázané ním predloženými dôkazmi, súd uvedené za potvrdené a preukázané nepovažuje. V trestnom konaní takáto nahrávka by podľa názoru súdu použitá byť nemala ako samotný dôkaz, keďže tieto nahrávky vyhotovené bez súhlasu fyzickej osoby nemajú charakter zákonne získaného dôkazu. V danom prípade je na orgánoch činných v trestnom konaní, či takúto nahrávku pripustia ako podklad k legálne zisteným dôkazom s tým, že uvedené následne zdôvodňujú tieto orgány samé vo svojich rozhodnutiach. V nadväznosti však na už uvádzané skutočnosti, uvedené konštatovanie presahuje rozsahu možnosti súdu rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia.
5. Súd k veci dodal, že doposiaľ nebolo preukázané žalobcom, že by sa marilo objasňovanie skutočností podľa neho zostrihanými nahrávkami predkladanými žalovanou a tiež, že ich rozširovaním a ich prípadnou ďalšou úpravou by došlo k narušeniu vierohodnosti nielen jednotlivých konaní, ale aj záverov znalcov. Nebolo preukázané, že by žalovaná predložila uvedené nahrávky iným subjektom ako súdu v civilných konaniach. V konaní, ktoré sa na tunajšom súde viedlo, a to 9Tp/15/2020 bolo rozhodnuté v prospech žalobcu a nebolo zistené, že by obsahom tohto spisu boli nejaké nahrávky, resp. ich prepis. Práve toto konanie, ktoré sa viedlo sa týkalo vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP-147/VYS-NM-2020, ktorým spisom však súd nedisponuje a teda nemožno konštatovať, že by mu bol známy z jeho úradnej činnosti. Súd zdôrazňuje, že vyhodnocuje dôkazy jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach, pričom žalobca nijako nezdôvodnil, ako by ďalším rozširovaním týchto nahrávok, resp. ich prípadnou ďalšou úpravou (rozširovanie a upravovanie nebolo preukázané) došlo k narušeniu vierohodnosti jednotlivých konaní. Pokiaľ ide o závery znalcov, o ktoré sa opiera súd v konaní, pokiaľ je to navrhnuté stranou a pokiaľ závery nie sú jednoznačné, či znalecký posudok nevychádza z komplexných skutočností, súd znalca predvolá vo veciach úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o ktoré veci sa v danom prípade jedná a ktoré veci sa na súde prejednávajú, súdneho znalca vypočuje i bez návrhu strán, keď má akékoľvek pochybnosti o záveroch znaleckého posudku, resp. o skutočnostiach ním uvádzaných, či potrebuje vysvetliť odborné veci, za účelom ktorých bol znalec ustanovený a pribratý do konania. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vydal neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu, alternatívne, aby zrušil uznesenie okresného súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súdu riadne preukázal existenciu naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko osvedčil, že žalovaná rozširuje nezákonne získané nahrávky zachytávajúce prejavy žalobcu. Ako uviedol v návrhu, žalovaná disponuje zvukovými nahrávkami, ktoré sú účelovo vytvorené zo strany žalovanej, sú zostrihané, zmenené a zámerne upravované zo strany žalovanej proti žalobcovi. Uvedené potvrdzuje ten fakt, že dňa 20.04.2020 v pondelok večer si vzal zo spoločného bytu so žalovanou notebook, kľúče od práce a trezoru. Po obnovení žalovanou zmazanej histórie internetových hľadaní, zistil, že žalovaná používala a hľadala v rozhodnom čase programy na úpravu, pozmeňovanie a strihanie týchto nahrávok. Podotýka, že žalovaná nepoprela existenciu týchto nahrávok. Žalobca nikdy nevyhľadával žiadne takéto ani podobné stránky, preto je si istý, že tieto nahrávky upravovala žalovaná. Súdu tieto histórie hľadaní na notebooku predložil ako listinný dôkaz preukazujúci ním tvrdené
skutočnosti. Súd sa však týmto dôkazom nezaoberal. Má vedomosť o tom, že žalovaná tieto nahrávky úmyselne predkladá orgánom činným v trestnom konaní do trestného konania, predkladá ich súdu do civilného konania, ale aj psychológom, znalcom, pričom má vedomosť, že ich používa voľne naďalej, napriek tomu, že v rámci trestného i civilného konania poukázal na účelové vytvorenie týchto nahrávok, ich neautentickosť, ich zostrihanie a za účelom preukázania manipulácie zo strany žalovanej s týmito nahrávkami formou ich strihania a upravovania, navrhoval znalecké dokazovanie. Žalovaná podľa vedomostí žalobcu predkladá tieto nahrávky aj psychológom a ďalším znalcom. Jedná sa o upravené a zostrihané nahrávky, ktorých obsah nie je vierohodný a je vytrhnutý z kontextu, čím nepodáva správny a pravdivý obraz o nahranej, prezentovanej, situácií. Konaním žalovanej je poškodený na dobrej povesti, a dobrom mene, nakoľko sa o ňom hovorí medzi jeho zamestnancami, ktorý mali prístup k týmto nahrávkam, nakoľko ich žalovaná predložila aj svojim zamestnancom, ktorí spolupracujú a sú v styku so zamestnancami žalobcu. Žalobca je zodpovedný farmaceut v lekárni na Starej Turej, kde má vedúcu pozíciu a je potrebné, aby jeho dobrá povesť nebola narúšaná a poškodená nezákonnými, upravenými nahrávkami, ktorých obsah je vytrhnutý z kontextu. Ide o neprijateľné správanie zo strany žalovanej, ktorému treba zabrániť. Tieto zvukové nahrávky vzhľadom na ich manipuláciu zo strany žalovanej predstavujú nevierohodný zdroj informácií, ktorým sa po vypočutí riadia tieto orgány i psychológ, znalec a ich následne závery sú ovplyvnené touto nahrávkou, ktorá je vytrhnutá z kontextu a účelovo zostrihaná žalovanou, o čom súdu predložil dôkaz. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie vedené pod sp.zn. ČVS:ORP-147/VYS-NM-2020, ako aj civilné konania vedené na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom pod sp.zn. 11P/20/2020 a sp.zn. 5P/21/2020 medzi žalobcom a žalovanou je potrebné, aby tieto nahrávky žalovaná ďalej nerozširovala medzi príslušné orgány a znalcov, ktorých výpovede a závery sú takýmto nezákonným spôsobom ovplyvnené, čím je narušená vierohodnosť ich vyjadrení a celkového spravodlivého a správneho záveru všetkých konaní. Nahrávky sú falošné a účelovo vytvorené na osobu žalobcu za účelom očiernenia jeho osoby a v snahe o zabránenie žalovanej v styku s maloletými deťmi. V tomto smere trvá na tom, že takýmto spôsobom dochádza k porušeniu ustanovení týkajúcich sa ochrany dobrého mena žalobcu, práva na jeho súkromie, ochranu osobnosti a jeho rodinný život a takisto aj k porušeniu § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na absenciu súhlasu žalobcu pri vyhotovovaní a na ďalšie použitie týchto nahrávok v zmysle § 11 a 12 Občianskeho zákonníka - zo strany žalovanej došlo k nahrávaniu bez súhlasu žalobcu a k ďalšiemu rozširovaniu týchto nahrávok bez jeho súhlasu a dokonca v jeho obydlí. Ďalším rozširovaním týchto nahrávok a ich prípadnou ďalšou úpravou zo strany žalovanej by okrem porušenia práva žalobcu na udelenie súhlasu s nahrávaním a ďalším rozširovaním nahrávok, došlo k narušeniu vierohodnosti nielen jednotlivých konaní, ale aj záverov znalcov. Je toho názoru, že súdu jednoznačne osvedčil naliehavú potrebu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Znova poukázal aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil právo na ochranu súkromia žalobcu, navyše na ochranu súkromia žalobcu v obydlí, nakoľko žalovaná tieto nahrávky vyhotovovala v byte žalobcu bez jeho súhlasu a vedomia. Ochrana súkromia osôb a ochrana súkromia osôb v obydlí predstavuje základné práva osôb, ktoré vychádzajú z viacerých zákonov a medzinárodných dohovorov. Predovšetkým poukázal na čl. 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, na čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 16, 19 ods. 2 Ústavy SR. Súd prvej inštancie absolútne opomenul zaoberať sa týmto aspektom vyhotovovaných nahrávok, napriek tomu, že poukazoval na porušenia práva na ochranu osobnosti a súkromia výslovnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a inými medzinárodnými zmluvami záväznými pre Slovenskú republiku. Žalovaná týmto úmyselným rozširovaním nahrávok teda porušila v značnej miere právo na súkromie žalobcu a právo na ochranu jeho súkromia a súkromného života, nakoľko tieto nahrávky rozširuje verejne konajúcim orgánom a znalcom, čo žalovaná priamo nepoprela. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektoval na porušenie týchto práv žalobcu, nezaoberal sa ani absenciou súhlasu žalobcu pri vyhotovovaní a ďalšom použití nahrávok zo strany žalovanej. Je nemysliteľné, aby súd poskytol právnu ochranu takémuto konaniu žalovanej, ktorá týmto spôsobom porušuje právo na súkromie žalobcu a právo na ochranu súkromia a dobrého mena žalobcu, nakoľko tieto informácie poškodzujú žalobcu nielen v pracovnoprávnych vzťahoch tak, že poškodzujú jeho dobrú povesť a povesť medzi zamestnancami, ale aj jeho ďalšie práva ako rodiča v jednotlivých civilných konaniach. Žalovaná predkladaním týchto účelovo zostrihaných nahrávok vytvára o osobe žalobcu negatívny obraz a tak skresľuje realitu a charakter žalobcu, čo negatívne vplýva na celé civilné konania, kde sa rozhoduje o styku otca s maloletými- podotýka, že žalovaná mu bráni v styku s maloletými od apríla 2020, neplní súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol nariadený styk maloletých so žalobcom, súd nariadil jeho výkon, ktorý sa doposiaľ nerealizoval; žalovaná sa snaží týmto spôsobom žalobcu natrvalo odstaviť od maloletých detí. Žalobca sa na svojom práve na ochranu súkromia a dobrého mena cíti byť dotknutý a je presvedčený, že súdu dostatočne preukázal a osvedčil
potrebu zabránenia ďalšej ujmy na jeho osobnostných právach, práva na ochranu súkromia, ako aj ďalších súvisiacich práv, ktoré sú konaním žalovanej poškodené- najmä rodičovských práv. Ďalšie rozširovanie týchto nahrávok zo strany žalovanej spôsobí ovplyvnenie ďalších subjektov a predovšetkým ďalšie zásahy do práv žalobcu na ochranu súkromia. Žalobca má obavu z toho, akým ďalším spôsobom by žalovaná mohla zverejniť tieto pozmenené a účelovo vytvorené nahrávky, nakoľko jej konania sú nevyspytateľné. Postavenie žalobcu v spoločnosti, jeho práca ako zodpovedného farmaceuta v lekárni mu nedovoľuje, aby žalovaná týmito účelovými zostrihanými nahrávkami znevažovala jeho osobu v spoločnosti, čo systematicky robí vzhľadom k tomu, že žalobca má vedomosť o tom, že okrem OČTK a súdu v civilnom konaní, tieto nahrávky predložila už aj znalcovi vykonávajúcemu znalecké vyšetrenia a svojim spolupracovníkom. Okresný súd zistil, že tieto nahrávky existujú a nachádzajú sa v predmetných spisových materiáloch- dokonca ich doslovné prepisy. Neodkladným opatrením žiada iba uloženie povinnosti zdržať sa rozširovania zvukových nahrávok poškodzujúcich žalobcu. Čo sa týka uvedeného časového obdobia je to obdobie, v ktorom žalobca má vedomosť o tom, že boli tieto nahrávky bez jeho vedomia a súhlasu vykonávané a následne bez jeho súhlasu použité v ďalších konaniach a pred psychológmi vypracujúcimi znalecké posudky- rozhodujúce dôkazy v jednotlivých konaniach. On neničí žiadne dôkazy. Nahrávky predstavujú zásah do jeho súkromia, ktorý bol bez súhlasu a bez svojho vedomia nahrávaný vo vlastnom byte, čo predstavuje hrubé porušenie jeho osobnostných práv a ochrany súkromia v obydlí. Nežiada, aby žalovaná tieto nahrávky zničila, žiada zdržania sa rozširovania týchto nahrávok. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca chce zničiť skutočné a pravé dôkazy. V tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že tieto nahrávky, ako aj ich prepisy sa už nachádzajú v jednotlivých konaniach, preto už tvoria obsah spisového materiálu. Žalobca má prioritne záujem na tom, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu rozširovaniu a poškodzovaniu jeho dobrej povesti a na zachovanie ochrany osobnosti a ochrany súkromia. Žalovaná síce uvádza, že je jej povinnosťou pred OČTK a súdom uviesť všetky dôkazy a nič pred súdom a OČTK nezamlčať, no žalovaná pred súdom a OČTK predkladá nezákonné, pozmeňované nahrávky, ktorých obsah účelovo zostrihala, čo súdu preukázal. Súd sa však nezaoberal dostatočným spôsobom týmto dôkazom a neuviedol ako tento dôkaz zhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzťahu k ďalším dôkazom. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny stav veci a k danej veci zaujal nesprávne právne stanovisko ohľadne posúdenia porušenia ustanovení § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka. Neoprávnený zásah do práv žalobcu trvá, žalobca nemá právnu istotu v tom, kde a kedy môže žalovaná tieto nahrávky ďalej využívať a kam ich môže ešte ďalej rozširovať. Preto je potrebné, aby bolo v tomto smere rozhodnuté neodkladným opatrením, ktoré má poskytnúť bezodkladnú ochranu. Súd takisto odôvodňuje zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosťami týkajúcimi sa konania vo veci samej. Je presvedčený, že otázky rozhodovania žaloby vo veci samej budú predmetom žaloby vo veci samej a nie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko súd prvej inštancie v súčasnosti rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K bodu 20 odôvodnenia rovnako uviedol, že súd uvádza, že doposiaľ nebolo žalobcom preukázané, že by sa marilo objasňovanie skutočností podľa neho zostrihanými nahrávkami predkladanými žalovanou a tiež, že ich rozširovaním a ich prípadnou ďalšou úpravou by došlo k narušeniu vierohodnosti nielen jednotlivých konaní, ale aj záverov znalcov, nie je však potrebné, vzhľadom na citovanú judikatúru, aby zásah do práv žalobcu bol aj skutočne dokázaný. V tomto smere postačuje odôvodnená obava z takéhoto možného zásahu. V zmysle ustálenej judikatúry nie je ani potrebné nevyhnutne vyvolať následky takéhoto porušenia práv. V tomto smere poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 232/2010 zo dňa 29.06.2011, Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 83/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 6Co/207/2016 zo dňa 25.04.2017, rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 16C0/171/2017. Je presvedčený, že súdu dostatočným spôsobom osvedčil potrebu naliehavej úpravy riešenia pomerov medzi stranami formou neodkladného opatrenia- a to povinnosťou žalovanej zdržať sa konania, ktorým by rozširovala tieto nahrávky.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. 13. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka; fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 15. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. 16. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje právo na ochranu osobnosti i z hľadiska života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, ochrany mena fyzickej osoby a prejavov osobnej povahy. 17. Ustanovenie § 12 Občianskeho zákonníka zakotvuje, čo sa týka i zvukových záznamov, že tieto môžu sa vyhotoviť alebo použiť len s privolením fyzickej osoby, ak sa týkajú fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. 18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu, a to z podanej žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanej, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku vydala žalobcovi zvukové nahrávky, ktoré zachytávajú hlasový, ústny prejav žalobcu alebo iný prejav osobnej povahy žalobcu vyhotovené od 01.04.2020 do 20.04.2020. Súčasne so žalobou vo veci samej podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého žiadal žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým by rozširovala zvukové nahrávky vyhotovené od 01.04.2020 do 20.04.2020, ktoré zachytávajú hlasový alebo ústny prejav žalobcu alebo iný prejav osobnej povahy žalobcu, a to akýmkoľvek spôsobom a akýmkoľvek subjektom. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že prebieha trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-147/ VYS-NM-2020, ako aj civilné konania vedené na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom pod
sp. zn. 11P/20/2020 a sp. zn. 5P/21/2020 medzi žalobcom a žalovanou a je potrebné, aby tieto nahrávky žalovaná ďalej nerozširovala medzi príslušné orgány a znalcov, ktorých výpovede a závery sú takýmto nezákonným spôsobom ovplyvnené, čím je narušená vierohodnosť ich vyjadrení a celkového spravodlivého a správneho záveru všetkých konaní. Zároveň poukázal nato, že došlo k porušeniu ust. § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, nakoľko zvukové nahrávky sú vytrhnuté z kontextu a účelovo spracované, žalovaná ich úmyselne upravovala pozmeňovala tak, aby vytrhnuté z kontextu vyznievali v jej prospech v snahe o očiernenie žalobcu. Poskytovaním nekompletných a zostrihaných nahrávok marí objasňovanie skutočností, pričom ďalším rozširovaním týchto nahrávok a ich ďalšou úpravou by došlo k narušeniu vierohodnosti nielen jednotlivých konaní, ale aj záverov znalcov. Preukázal, že žalovaná disponuje zvukovými nahrávkami, ktoré sú účelovo vytvorené z jej strany (zostrihané, zmenené a zámerne upravované zo strany žalovanej), že ich predkladá orgánom činným v trestnom konaní do trestného konania, predkladá ich súdu do civilného konania a tiež psychológom, znalcom a svojim spolupracovníkom. Je potrebné zohľadniť právo na ochranu jeho súkromia a na ochranu jeho súkromia v obydlí, nakoľko žalovaná tieto nahrávky vyhotovovala v jeho byte, bez jeho súhlasu a vedomia. V tejto súvislosti poukázal na čl. 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, na čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, na čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, na § 16 ods. 1 Ústavy SR, čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Opätovne poukázal na ust. § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, na skutočnosť, že nedal žalovanej súhlas na vyhotovovanie týchto nahrávok, ktorými ho žalovaná nahrávala v jeho byte, ani na ich ďalšie rozširovanie.
19. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že zvukové nahrávky, ktoré zachytávajú osobný prejav žalobcu existujú a že boli vyhotovené žalovanou, pričom žalovanou nebolo popreté, že zvukové záznamy vyhotovovala. Rovnako bolo osvedčené, čo žalovaná taktiež nepoprela, že nahrávky vyhotovila bez súhlasu žalobcu a že ich bez jeho súhlasu aj rozširuje. Teda odvolací súd z takto osvedčených skutočností na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako navrhoval žalobca, nakoľko takýmto spôsobom dochádza k porušeniu zákonných ustanovení týkajúcich sa ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na absenciu súhlasu žalobcu pri vyhotovovaní zvukových nahrávok a absenciu súhlasu žalobcu na ďalšie použitie týchto nahrávok, nakoľko zo strany žalovanej došlo k nahrávaniu bez súhlasu žalobcu a rovnako k ďalšiemu rozširovaniu týchto nahrávok bez jeho súhlasu. Teda žalobca osvedčil naliehavú potrebu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Čo sa týka nahrávok, ktoré už boli predložené do trestného konania a civilných konaní, prípadne, ktoré by ešte boli predkladané do súdnych konaní a orgánom OČTK, odvolací súd uvádza, že s týmito sa musia vysporiadať sami tieto orgány v rámci týchto konaní, nakoľko to nie je úlohou ani oprávnením súdu v tomto konaní.
20. Odvolací súd záverom pritom zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).