Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Csp/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: J. Q., S..D.., W.: XX XXX XXX, D. D. E. XXX/A, J., G. X.: I.. M. Q., S. D. D. T. X, J. J., W. XX XXX XXX, G. Ž.: C. C., L.. X.X.XXXX, P. J. B. XXX/X, T. L. C. Š. M. D., o zaplatenie 1.020,23 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 3.5.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.3.2021 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 703,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 125,38 Eur od 6.5.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 105,44 Eur od 7.6.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 105,44 Eur od 7.7.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 125,24 Eur od 8.8.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 105,44 Eur od 7.9.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 121,89 Eur od 13.10.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14,24 Eur od 7.112017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 317,16 Eur a nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 6.8.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/ B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. Žalobca je v konaní zastúpený advokátom. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 2576152202. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 21.04.2017 uvedená pod VS 3415333443 vo výške 125,38 Eur s lehotou splatnosti 05.05.2017, Faktúra zo dňa 21.05.2017 uvedená pod VS 3416304537 vo výške 105,44 Eur s lehotou splatnosti 06.06.2017, Faktúra zo dňa 21.06.2017 uvedená pod VS 3417292382 vo výške 105,44 Eur s lehotou splatnosti 06.07.2017. Faktúra zo dňa 21.07.2017 uvedená pod VS 3418268387 vo výške 125,24 Eur s lehotou splatnosti 07.08.2017, Faktúra zo dňa 21.08.2017 uvedená pod VS 3419233779 vo výške 105,44 Eur s lehotou splatnosti 06.09.2017, Faktúra zo dňa 21.09.2017 uvedená pod VS 3420170009 vo výške 121,89 Eur s lehotou splatnosti 12.10.2017, Faktúra zo dňa 21.10.2017 uvedená pod VS 3420278638 vo výške 14,24 Eur s lehotou splatnosti 06.11.2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry,

pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa .

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 28.5.2020, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a tak vec postúpil miestne príslušnému súdu na základe žiadosti žalobcu, a to dňa 22.3.2021.

4. Okresný súd Žilina žalobu s prílohami doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 5.5.2021, pričom žalovaný sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril a v konaní ostal procesne nečinný.

5. Následne okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na 7.7.2021. Na výzvu súdu právny predchodca žalobcu doručila dňa 2.7.2021 doručil súdu všeobecné obchodné podmienky a cenník služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Zároveň súdu oznámil, že nedisponuje ukončením zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo strany žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu ani odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní dňa 7.7.2021 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

7. Podľa o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

8. Podľa o elektronických komunikáciách účinný od 01. 04. do 31. 08. 2018, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

9. Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Podľa o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

12. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa a : 1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

20. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

21. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 7.11.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných dodatok k zmluve zo dňa 7.11.2014. Následne právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb aj dňa 16.12.2015 a 13.1.2016 a na ne nadväzujúce dodatky k zmluvám. Poskytovateľ sa zaviazal aktivovať žalovanému zvolené programy služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP a platným Cenníkom služieb.

24. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrami platby za služby: Faktúra zo dňa 21.04.2017 uvedená pod VS 3415333443 vo výške 125,38 Eur s lehotou splatnosti 05.05.2017, Faktúra zo dňa 21.05.2017 uvedená pod VS 3416304537 vo výške 105,44 Eur s lehotou splatnosti 06.06.2017, Faktúra zo dňa 21.06.2017 uvedená pod VS 3417292382 vo výške 105,44 Eur s lehotou splatnosti 06.07.2017. Faktúra zo dňa 21.07.2017 uvedená pod VS 3418268387 vo výške 125,24 Eur s lehotou splatnosti 07.08.2017, Faktúra zo dňa 21.08.2017 uvedená pod VS 3419233779 vo výške 105,44 Eur s lehotou splatnosti 06.09.2017, Faktúra zo dňa 21.09.2017 uvedená pod VS 3420170009 vo výške 121,89 Eur s lehotou splatnosti 12.10.2017, Faktúra zo dňa 21.10.2017 uvedená pod VS 3420278638 vo výške 14,24 Eur s lehotou splatnosti 06.11.2017, Faktúrami vyúčtoval žalovanej cenu služieb poskytnutých podľa zmluvy o pripojení a platného Cenníka. Zároveň si v konaní uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 317,16 Eur.

25. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.9.2019 (č.l. 18) právny predchodca žalobu oznámil žalovanému, že pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. titulom faktúr v celkovej sume 1.020,23 Eur s príslušenstvom bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.7.2019 postúpená na žalobcu. Žalobca nepreukázal doručovanie a doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému.

26. Súd považoval medzi stranami za nesporné tvrdenie žalobcu, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Za nepreukázané súd považoval základné hmotnoprávne podmienky konania, t.j. či je žalobca aktívne legitimovaný. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (z rozsudku NS SR sp.zn. )

27. Postúpenie pohľadávky podľa a nasledujúce zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi ( ); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení , mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku.

28. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003). V prejednávanej veci má súd za to, že žalobca súdu predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.9.2019, avšak súdu nijakým spôsobom nepreukázal aj jeho relevantné doručenie žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi nebolo v konaní nepochybne preukázané, t.j. žalobca nepreukázal, že by predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručované, resp. že sa dostalo do dispozície žalovaného. Následne potom súd s prihliadnutím na judikatúru súdov vyššieho stupňa konštatuje, že iba relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhania postúpenej pohľadávky, avšak v predmetnom prípade podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, pričom podľa názoru súdu tak bol aj v zmysle ust. povinný urobiť. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému spolu so žalobou v rámci postupu súdu podľa nemožno podľa názoru súdu prihliadať, nakoľko v zmysle ustanovenia má povinnosť oznámiť dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky postupca (Slovak Telekom, a.s.). Pokiaľ teda súd má odvodzovať aktívnu legitimáciu žalobcu z titulu postúpenia pohľadávky, je žalobca povinný preukázať súdu, že k predmetnému postúpeniu došlo. Súd v ďalšom poukazuje na závery prijaté v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorými sa stotožňuje: Z ustanovenia súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami návrhu) s tým, že doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 11. 2014 dlžníkovi (žalovanej) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanej a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry ( ). Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky voči žalovanej alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky ( a ). Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej v rámci príloh žaloby pritom nebolo možné

prihliadať, pretože jednak povinnosť doručiť uvedené oznámenie má podľa postupca ako svoj prejav vôle a súčasne uvedené oznámenie odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 03. 2013 (ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 2 B. V. s registračným číslom XXXXXXXX), kým žalobca v žalobe tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014. (z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 26. 10. 2016). Súd v tomto smere zdôrazňuje, že aktívnu legitimáciu žalobca nepreukázal ani samotnou zmluvou o postúpení pohľadávok, z ktorej nevyplývalo, že predmetom postúpenia je aj pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej. Ide iba o zmluvu bez príloh a špecifikácii pohľadávky, ktorá má byť predmetom tohto sporu.

29. Záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vyplýva nielen z vyššie citovanej právnej úpravy, ale aj v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka uvedeného zákonného ustanovenia, t.j. v spore nebola preukázaná existencia písomnej výzvy podniku (Slovak Telekom, a.s.), a existencia predmetnej výzvy nebola zo strany žalobcu ani tvrdená, a v nadväznosti na to nebola splnená ani druhá podmienka, a to následné 90-dňové omeškanie žalovanej nasledujúce po písomnej výzve podniku. Zo strany Slovak Telekom, a.s. potom nebolo možné platne postúpiť pohľadávku, nakoľko jej postúpenie v dôsledku absencie vyššie uvedeného odporovalo zákonu a vzhľadom na to súd predmetný úkon postúpenia pohľadávky považoval za neplatný (v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením ).

30. S ohľadom na uvedené skutočnosti, t.j. nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. V závere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v konaní označil ako prílohu žaloby aj žiadosť o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb a odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalobca k žalobe tieto listiny nedoložil a na výzvu súdu oznámil, že takýmito listinami nedisponuje. S ohľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným trvá.

32. Podľa a : 1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní. S ohľadom na skutočnosť, že žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou sporu je žalovaný. Nakoľko si žalovaný v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania, v priebehu sporu bol pasívny, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.