Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-14-2025.pdf
PDF · 138.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. B., Mesto D. B., prechodne bytom XXX XX D. B., E. XXXXX/XX F., právne zastúpeného: AK Kovár a partneri s. r. o., advokátska kancelária so sídlom 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, Bajkalská 21/A, IČO: 50 971 662 proti žalovaným: 1/ A. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. B., I. H. XXXX/X, právne zastúpenému: KATONA LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 940 01 Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 53 098 684, 2/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. B., Mesto D. B., 3/ EKOPOS JK spol. s r.o., so sídlom 940 01 Nové Zámky, L. Kassáka 8, IČO: 46 016 023, právne zastúpenému: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 940 01 Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 51 816 865, v konaní o určenie, že žalovaná 2/ je spoločníkom spoločnosti a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/100/2023-264 zo dňa 21.10.2024, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/100/2023-264 zo dňa 21.10.2024 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ až 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol tak, že žalovaným v 1/ až 3/ rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 143, § 145 ods. 1 písm. c), zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj „OZ“), 137c písm. c), § 255 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra, domáhal proti žalovaným určenia, že žalovaná 2/ je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o., so sídlom Považská 18, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 423 736, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č. 3155/N, a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743,00 eur na základnom imaní spoločnosti, pričom obchodný podiel je splatený v rozsahu sumy 1.743,00 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tak, že žalobca a žalovaná 2/ uzavreli dňa 16.03.1984 manželstvo. Manželstvo žalobcu a žalovanej 2/ bolo ku dňu 16.09.2022 rozvedené na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 8Pc/22/2022 - 25 zo dňa 16.09.2022. Žalovaná 2/ nadobudla s účinnosťou ku dňu 03.09.2001 obchodný podiel v rozsahu vkladu spoločníka v tom čase vo výške 35.000,00 SK, splatený v rozsahu 35.000,00 SK, na základe zmluvy o odplatnom predaji obchodného podielu od otca žalovanej. Prostriedky na nadobudnutie predmetného obchodného podielu boli vynaložené počas
manželstva zo spoločného majetku manželov žalobcu a žalovanej 2/. Počas trvania zápisu žalovanej 2/ ako spoločníka spoločnosti v rozsahu obchodného podielu došlo k viacerým zmenám vo výške obchodného podielu, pričom poslednou takouto zmenou došlo s účinnosťou ku dňu 03.10.2020 k zápisu veľkosti vkladu žalovanej v rozsahu 1.743,00 eur, splateného v rozsahu 1.743,00 eur. V dôsledku nakladania žalovanej 2/ s obchodným podielom došlo k zmenšeniu jeho pomeru k základnému imaniu spoločnosti z pôvodných 25% na 4,36% základného imania. Týmto konaním tak zo strany žalovanej 2/ došlo k zjavnému zmenšeniu hodnoty spoločného majetku vo forme obchodného podielu. Žalovaná 2/ na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 31.01.2022 previedla celý svoj obchodný podiel zodpovedajúci vkladu vo výške 1.743,00 eur, splateného v rozsahu 1.743,00 eur na žalovaného 1/, formou žalobcovi neznámeho právneho úkonu (pravdepodobne zmluvou o prevode obchodného podielu), s účinnosťou ku dňu 18.03.2022. Na základe uvedeného úkonu sa žalovaný 1/ stal jediným spoločníkom spoločnosti vlastniaci obchodný podiel zodpovedajúci vkladu vo výške 40.000,00 eur, splatený v rozsahu sumy 40.000,00 eur. Žalovaný 1/ s účinnosťou ku dňu 11.04.2022 previedol časť svojho obchodného podielu v spoločnosti zodpovedajúci vkladu vo výške 39.250 eur, splatený v rozsahu 39.250 eur na žalovaného 3/. Toho času sú spoločníkmi žalovaný 1/ vlastniaci obchodný podiel v rozsahu vkladu 750,00 eur, splatený v sume 750,00 eur a žalovaný 3/ vlastniaci obchodný podiel zodpovedajúci vkladu vo výške 39.250,00 eur, splatený v sume 39.250,00 eur. Je zrejmé, že žalovaná 2/ nadobudla obchodný podiel za trvania manželstva so žalobcom. Na nadobudnutie obchodného podielu pritom použila prostriedky spoločné so žalobcom, ktoré boli predmetom ich BSM. Žalobca je toho názoru, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 2/. Aj napriek tejto skutočnosti, žalobca nikdy nevyslovil súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovaného 1/. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2020, sp.zn. 8Cdo/196/2018, z 1. mája 2007, sp.zn. 2Cdo 168/2008, z 25. júna 2008, sp.zn. 5Obdo 11/2007. V zmysle ustálenej a aktuálne platnej judikatúry NS SR tak jednoznačne vyplýva, že obchodný podiel bol zo strany žalovanej 2/ nadobudnutý zo spoločných prostriedkov a počas trvania manželstva so žalobcom, a preto sa tento obchodný podiel stal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 2/. Keďže prevod obchodného podielu nemožno v žiadnom prípade pokladať za bežnú vec, je prevod zo žalovanej 2/ na žalovaného 1/ neplatným právnym úkonom. Podľa § 137c) CSP, žaloba má preventívny charakter. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného darcu, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu.“ (Zo súdnej praxe 17/00 č. 2). Určením vlastníckeho práva k obchodnému podielu zo strany súdu možno odstrániť právnu neistotu v postavení žalobcu voči žalovaným, čím sa definitívne a jednoznačne predíde ďalším prípadným rozporom a zmätočným právnym úkonom.
3. Žalovaný 1/ poukázal na to, že v súčasnosti obchodný podiel zodpovedajúci sume 1.743,00 eur na základnom imaní spoločnosti HYKEMONT neexistuje a neexistoval ani v čase podania žaloby žalobcu zo dňa 16.11.2022. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je, nie je možné žiadať vydanie rozhodnutia, ktorým by sa určovalo právo v minulosti a nie je ani možné žalobou žiadať, aby sa právo určilo k veci (majetkovej hodnote), ktorá v čase rozhodnutia súdu neexistuje. Tento rozsudok by vo vzťahu k žalobcovi nebol nijak významný a ani užitočný a nemal by pre neho absolútne žiadny význam. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné celé sporové konanie je v tomto prípade celkom zbytočné. Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj ustálená súdna prax, keď súdy rozhodujúce o vyporiadaní BSM prikazujú obchodný podiel len tomu z manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti a v rámci vyporiadania BSM sa vyporiadava len cena (hodnota) obchodného podielu (viď 2Cdo 168/2005 R 27/2007 (NSSR). Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 1/ 100% náhradu trov.
4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla , že dáva na vedomie, že sa k danej veci nevie presne vyjadriť, nakoľko si nepamätá, či uvedený obchodný podiel patrí do BSM alebo nie. Uvedený obchodný podiel síce nadobudla počas manželstva, avšak podrobné skutočnosti nevie uviesť.
5. Žalovaný 3/ uviedol, že nie je nositeľom žiadnej žalobcom v žalobe tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Nie je teda subjektom, ktorý by mohol byť rušiteľom alebo ohroziteľom akéhokoľvek subjektívneho súkromného práva žalobcu. Nie je vecne legitimovaný byť stranou tohto sporu a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zo dňa 16.11.2022 vo vzťahu k žalovanému 3/ v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 3/ náhradu trov konania vo výške 100%.
6. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení strán, ústnych prednesov strán na pojednávaní a po vykonanom dokazovaní ustáli, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd prvej inštancie skonštatoval, že keď žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe, bude mať deklaratórne účinky. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Je preto dôvodné zisťovať, či má súdne konanie pre žalobcu zmysel. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde je postavenie strán sporu neisté a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. O naliehavý právny záujem naopak nemôže ísť vtedy, keď určovacia žaloba nie je spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je procesne prípustným nástrojom na ochranu práva (súd takto návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom veci). Žalobca sa podanou žalobou nedomáhal určenia vlastníckeho práva k obchodnému podielu, ako to uvádzal v odôvodnení žaloby, ale podľa petitu žaloby sa domáhal určenia žalovanej v 2. rade za spoločníka spoločnosti HYKEMONT s.r.o., a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743,00 eur na základnom imaní spoločnosti, ktorý však v súčasnosti už neexistuje a neexistoval ani v čase podania žaloby. Domáhať sa určenia vlastníckeho práva k veci alebo majetkovému právu, ktoré v čase podania žaloby už neexistujú, nie je možné, t.j. žalobou na určenie, či tu právo je, nie je možné žiadať o vydanie rozhodnutia, ktorým by sa určovalo právo k majetkovej hodnote, ktorá v čase rozhodnutia súdu neexistuje. Žalobca podľa súdu prvej inštancie tiež neosvedčil naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, keď v prípade vyhovenia takejto žalobe, akou sa žalobca domáhal určenia, či tu právo je, rozhodnutie súdu o určení, že žalovaná 2/ je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o., a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743,00 eur na základnom imaní spoločnosti, pričom obchodný podiel je splatený v rozsahu sumy 1.743,00 eur, vo vzťahu k žalobcovi by nebolo nijako významné a ani užitočné a nemalo by pre neho žiaden význam.
7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že žalobca v tomto konaní neuviedol ani žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že odplata za prevod obchodného podielu, ktorú zaplatila žalovaná 2/ svojmu otcovi E. K., pochádzala z finančných prostriedkov patriacich do spoločného majetku žalobcu a žalovanej 2/, taktiež ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že obchodný podiel nadobudnutý od p. L. zmluvou zo dňa 28.03.2008 bol nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM žalobcu a žalovanej 2/ a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že minimálne na časť podielu žalovanej 2/, ktorý previedla na žalovaného 1/, boli použité prostriedky patriace do BSM. V konaní boli zo strany žalovaných predložené dôkazné prostriedky preukazujúce a podporujúce pravdivosť tvrdenia žalovanej 2/, že finančné prostriedky použité na nadobudnutie obchodných podielov spoločnosti HYKEMONT s.r.o. boli len v jej vlastníctve.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v 1/ až 3/rade mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaná 2/ je spoločníkom spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o., so sídlom Považská 18, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 423 736, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka číslo 3155/N, a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume
1.743,00 eur na základnom imaní spoločnosti, pričom obchodný podiel je splatený v rozsahu sumy 1.743,00 eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu, alternatívne aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca opísal chronologický popis udalostí, tak ako ich uviedol pred súdom prvej inštancie. Naliehavý právny záujem je podľa žalobcu daný práve tým, že zatiaľ je sporné, či predmetný obchodný podiel v spoločnosti patrí do BSM žalobcu a žalovanej 2/. Žalobca má za to, že žalovaná 2/ nadobudla predmetný obchodný podiel v spoločnosti za trvania BSM a z prostriedkov patriacich do BSM. Keďže obchodný podiel žalovanej 2/ v spoločnosti patril do BSM, vyžadoval sa súhlas žalobcu na nakladanie s týmto obchodným podielom, teda súhlas žalobcu sa vyžadoval pri prevode obchodného podielu zo žalovanej 2/ na žalovaného 1/ na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 09.02.2022. Žalobca však žalovanej 2/ nikdy súhlas na prevod obchodného podielu neudelil a z toho dôvodu žalobca považuje právny úkon (Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 09.02.2022) za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca považuje žalovanú 2/ za vlastníčku obchodného podielu v spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o.. Pokiaľ súd v tomto konaní rozhodne, že žalovaná 2/ je vlastníčkou obchodného podielu v spoločnosti, teda vyhovie žalobe, bude takýto určujúci rozsudok pre žalobcu významný a užitočný v tom smere, že predmetný obchodný podiel bude zahrnutý do BSM žalobcu a žalovanej 2/ a predmetom konania o vyporiadanie BSM bude aj obchodný podiel v spoločnosti. Zároveň sa vyhovujúcim rozsudkom odstránia všetky pochybnosti a právna neistota žalobcu vo vzťahu k predmetnému obchodnému podielu žalovanej 2/ v spoločnosti a rozsahu BSM žalobcu a žalovanej 2/ ako aj vo vzťahu k ostatným žalovaným. Inými slovami, požadované určenie má pre žalobcu zásadný význam v tom smere, že bez neho by žalobca nemohol v konaní o vyporiadanie BSM brániť svoje majetkové práva. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením súdu ohľadom zániku obchodného podielu žalovanej 2/ v spoločnosti, nakoľko právny vzťah týkajúci sa predmetného obchodné podielu pretrváva z hľadiska jeho nadobudnutia a prevodu počas trvania BSM žalobcu a žalovanej 2/.
10. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena z jeho strany. Žalobca uviedol, že v konaní tvrdil, že kúpna cena 30.000,- SK, za ktorú žalovaná 2/ nadobudla obchodný podiel na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 02.08.2001 od svojho otca E. K. v spoločnosti, bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM, pričom žalobca spochybnil čestné prehlásenie brata žalovanej 2/ - M. K., nakoľko nie je logické, prečo by pán E. K. daroval peniaze svojej dcére (žalovanej 2/) a tieto peniaze by žalovaná 2/ „vrátila“ svojmu otcovi ako úhradu kúpnej ceny za jeho obchodný podiel v spoločnosti. Zároveň žalobca poukázal aj na rozpor tvrdení žalovanej 2/, ktorá najprv vo vyjadrení zo dňa 03.04.2023 uviedla, že si bližšie nepamätá okolnosti nadobudnutia obchodného podielu v spoločnosti a následne vo vyjadrení zo dňa 19.06.2023 už uviedla, že peniaze na úhradu kúpnej ceny jej poskytol jej otec E. K.. Na tento rozpor žalovaná 2/ reagovala tak, že „diskutovali s matkou, bratom a dospeli k záveru, že to nepatrí do BSM“. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že kúpna cena 5.125.000,- SK, za ktorú žalovaná 2/ nadobudla obchodný podiel na základe zmluvy o prevode časti obchodného podielu na spoločníka zo dňa 28.03.2008 od pána N. L., bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM žalobcu a žalovanej 2/. Žalovaná po otázke žalobcu ohľadom pôvodu týchto prostriedkov uviedla, že otec jej poskytol peniaze a viac si nepamätá vzhľadom na odstup času. Žalobca spochybnil toto tvrdenie žalovanej 2/, keď uviedol, že úhrada kúpnej ceny bola realizovaná vo forme pôžičky od spoločnosti Containex Container-Handelsgesellschaft m.b.H. Spoločnosti, k čomu žalovaná 2/ uviedla, že si nepamätá. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej 2/ ohľadom nadobudnutia obchodného podielu od pána N. L. žalobca uvádza, že toto je nepravdivé. V skutočnosti boli finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny poskytnuté od rakúskej obchodnej spoločnosti Containex Container-Handelsgesellschaft m.b.H. spoločnosti HYKEMONT, spol. s r.o. ako forma pôžičky, ktorú spoločnosť HYKEMNOT, spol. s r.o. splácala po dobu 10 rokov, a ktorú pôžičku spoločnosť „postúpila“ svojim spoločníkom. žalovaná 2/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.03.2008 zriadila záložné právo na svoj obchodný podiel v prospech spoločnosti Containex Container-Handelsgesellschaft m.b.H., IZ NÖ-Süd, Strasse 14, Obj. 15, 2355 Wiener Neudorf, Rakúska republika. Zároveň bola táto pôžička od spoločnosti Containex zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve HYKEMONT, spol. s r.o., ktoré boli evidované na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D. B.. Uvedené skutočnosti preukazujú, že žalovaná 2/ nehovorila pravdu ohľadom pôvodu finančných prostriedkov použitých na úhradu kúpnej ceny vo výške 5.125.000,- SK, pričom Žalobca preukázal, že sa jedná o spoločné finančné prostriedky patriace do BSM žalobcu a žalovanej 2/. Keďže minimálne na časť obchodného podielu žalovanej 2/, ktorý previedla na žalovaného 1/, boli použité prostriedky patriace do BSM, je celý podiel, ktorého spoločníkom bola zapísaná žalovaná 2/,
predmetom BSM žalobcu a žalovanej 2/, a preto na prevod takéhoto majetku bol potrebný súhlas aj druhého manžela, t.j. žalobcu. Z uvedených dôvodov je prevod obchodného podielu zo strany žalovanej 2/ bez súhlasu žalobcu neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Namietal, že uvedené tvrdenia uviedol v námietke proti protokolácii zápisnice z 25.09.2024 a súd prvej inštancie sa s nimi nijako nevysporiadal.
11. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na námietku protokolácie zápisnice z pojednávania zo dňa 25.09.2024 keď v zápisnici z pojednávania je ako prvá otázka právneho zástupcu žalobcu pri výsluchu žalobcu uvedená otázka: „Napáda Vás dôvod, prečo E. K., Váš svokor, zvolil taký spôsob, aký uvádza žalovaná 2/, že jej a jej bratovi daroval ich otec peniaze na kúpu obchodného podielu od neho?“ Zo zvukového záznamu z predmetného pojednávania vyplýva (v čase od 03:00 min.), že prvá otázka, ktorú právny zástupca žalobcu položil žalobcovi znela: „Aký bol váš vzťah s vašim svokrom E. K.?“ Po námietke právneho zástupcu žalovaného 1/ právny zástupca žalobcu ozrejmil súdu, že touto otázkou sa snaží poukázať na to, že E. K. mal so svojim zaťom – žalobcom pozitívny vzťah a nemal dôvod „vylúčiť“ prevádzaný obchodný podiel z bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 2/. Žalobca má za to, že táto otázka položená právnym zástupcom žalobcu mala byť pripustená ako relevantná otázka a zároveň mala uvedená v zápisnici z pojednávania. Položením predmetnej otázky a jej zodpovedaním žalobcom by sa umocnilo preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Uvedeným konaním podľa žalobcu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a zároveň by žalobca v tomto smere mohol viesť dokazovania ďalšími prostriedkami procesného útoku.
12. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý skonštatoval, že napadnutý rozsudok je správny a zákonný. V podanom odvolaní podľa neho absentuje zdôvodnenie nesprávnosti napadnutého rozsudku. Odvolanie obsahuje podľa žalovaného 1/ len prepis k ustanoveniu § 137 písm. c) CSP a chronologický popis skutočnosti subjektívne vnímaných žalobcom. Žalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záveru. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
13. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná 2/, ktorá uviedla, že je pravda, že za trvania manželstva nadobudla obchodný podiel v spoločnosti HYKEMONT s.r.o., avšak tento podiel nepatril do BSM. Bola výlučným vlastníkom. Finančné prostriedky získala od otca. Bezpodielové vlastníctvo manželov nebolo vysporiadané. Žalobca nemá právny vzťah k obchodnému podielu. Kúpna cena obchodného podielu 30.000,00 Sk nebola uhradená z prostriedkov BSM. Kúpna cena obchodného podielu 5.125.000,00 Sk nebola uhradená z prostriedkov BSM. Finančné prostriedky boli poskytnuté rakúskou spoločnosťou CONTAINEX G.M.B.H. spoločnosti HYKEMONT s.r.o. formou pôžičky. Finančné prostriedky z predaja obchodného podielu jej neboli vyplatené.
14. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý skonštatoval, že žalovaný 3/ zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach. Žalobca naliehavý právny záujem vôbec neosvedčil. Poukázal na preventívny charakter určovacej žaloby, podľa ktorej žalobca nemá naliehavý právny záujem ak už k porušeniu práva došlo. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
15. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.03.2025 uviedol, že v odvolaní ako aj počas konania na súde prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré je podľa jeho názoru daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a prečo sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v otázke naliehavého právneho záujmu. Žalobca má za to, že osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to hlavne tým, že pokiaľ by súd vyhovel žalobe a dospel by teda k záveru, že žalovaná 2/ previedla obchodný podiel bez súhlasu manžela – žalobcu, bolo by takéto rozhodnutie významné z pohľadu vyporiadania BSM žalobcu a žalovanej 2/. Pričom bez takéhoto určenia by žalobca s ťažkosťami mohol účinne brániť svoje majetkové práva v konaní o vyporiadaní BSM. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že prostriedky, za ktoré nadobudla žalovaná 2/ svoj obchodný podiel v spoločnosti HYKEMONT s.r.o. od svojho otca, ale hlavne od pána N. L. v sume 5.125.000,- SK, nadobudla z prostriedkov patriacich do BSM, pričom vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že tieto prostriedky boli poskytnuté obchodnou spoločnosťou CONTAINEX GmbH spoločnosti HYKEMONT s.r.o. formou pôžičky. Uvedené samo osebe nedáva logiku, pretože obchodný podiel žalovaná 2/ odkúpila od pána N. L., ktorému bola kúpna cena uhradená, preto je nepravdepodobné, že
by spoločnosť CONTAINEX GmbH poskytla pôžičku spoločnosti HYKEMONT s.r.o. a nie žalovanej 2/. Vo zvyšnej časti žalobca zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach.
16. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 07.04.2025 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení len uvádza svoje vnútorné presvedčenie, podľa ktorého je daný naliehavý právny záujem. Právo žalobcu podľa neho nie je neisté, nebolo neisté a nebolo ohrozené. žalobca sa domáha určenia žalovanej 2/ za vlastníka obchodného podielu v spoločnosti Hykemont, ktorý obchodný podiel neexistuje.
17. Žalovaná 2/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.04.2025 uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa odkúpenia obchodného podielu pána L. z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodná spoločnosť CONTAINEX Gmbh., mala v tom čase dlhoročnú spoluprácu so spoločnosť Hykemont s.r.o., takže bola ochotná poskytnúť pôžičku, ktorú splácala spoločnosť Hykemont s.r.o., a nie jej spoločníci. Spoločníci podpisovali zmenku, kde ručili vlastným majetkom. Uviedla, že aj keď obchodný podiel predala k odplate sa ešte nedostala.
18. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.04.2025 zotrval na svojich vyjadreniach. V prípade absencie ohrozenia je podľa neho nemožné sa domáhať svojho práva určovacou žalobou. Nie je možné zakladať existenciu naliehavé právneho záujmu možným úspechom v súdnom konaní.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalobcu, vyjadreniami v odvolacom konaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nenaplnilo odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil dňa 26.06.2025 termín vyhlásenia rozsudku na deň 15.07.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke súdu
20. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a následným vyjadrením strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
23. Predmetom konania je žaloba podľa § 137 písm. c) CSP. Zákon podmieňuje prípustnosť tohto typu žaloby preukázaním existencie naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie teda správne v prvom rade riešil existenciu naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd sa vo vzťahu k namietanému záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určovacom petite žaloby zo strany žalobcu, vecne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie.
24. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú treba považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012.)
25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba je pre žalobcu bez významu. Z obsahu spisu vyplýva, že naliehavý právny záujem videl žalobca v predmetnej žalobe v kontexte toho, že vzhľadom k tomu, že žalovaný nikdy nevyjadril súhlas s prevodom obchodného podielu, tento bol za trvania manželstva prevedený a teda právny úkon je neplatný. Tento stav nemôže byť podľa žalobcu v našom poriadku prijateľný a bez rozhodnutia príslušného súdu nemožno tento stav zvrátiť. Požadovaným určením možno podľa žalobcu odstrániť právnu neistotu v právnom postavení žalobcu voči žalovaným. Žalobca uviedol, že má jedinú právnu možnosť ako ochrániť svoje práva, nakoľko v konaní o vyporiadanie BSM medzi žalobcom a žalovanou 2/ nie je možné vyriešiť tieto právne vzťahy a to z dôvodu, že stranami sporu o vyporiadanie BSM nemôže byť žiadna zo strán tohto sporu. Teda len určovacím výrokom podľa tejto žaloby je možnosť žalobcu o riadne vyporiadanie majetkových práv bývalých manželov. Žalobný petit tak ako ho navrhol žalobca, teda určenie že žalovaná 2/ je spoločníčkou spoločnosti HYKEMONT s.r.o nemá podľa odvolacieho súdu pre žalobcu žiaden význam, z čoho vyplýva neexistencia naliehavého právneho záujmu. Postavenie žalobcu sa nijako nezmení. Prípadné určenie, že žalovaná 2/ je k okamihu rozhodovania súdu prvej inštancie spoločníčkou spoločnosti HYKEMONT s.r.o. nijako nerieši otázku, či predmetný obchodný podiel spadal do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ alebo bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 2/ v čase zániku bezpodielového manželov žalobcu a žalovanej 2/ a či predmetný obchodný podiel má byť resp. bude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K okamihu rozhodovania súdu prvej inštancie už bezpodielové vlastníctvo manželov zaniklo rozvodom v zmysle § 148 OZ (z konania nevyplynula aplikácia § 143a od. 2 OZ) a nasleduje už len jeho vyporiadanie. K času rozhodovania súdu, už teda bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo.
26. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že určenie žalovanej 2/ ako spoločníčky spoločnosti HYKEMONT s.r.o. je pre žalobcu, bez právneho významu. Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Naliehavý právny záujem nemôže byť odôvodnený prípadným úspechom žalobcu v inom súdnom konaní. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou nedomáhal určenia vlastníckeho práva k obchodnému podielu, ako to uvádzal v odôvodnení žaloby, ale podľa petitu žaloby sa domáhal určenia žalovanej v 2. rade za spoločníka spoločnosti HYKEMONT s.r.o., a to v rozsahu obchodného podielu zodpovedajúceho sume 1.743,00 eur na základnom imaní spoločnosti, Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení že jeho bývalá manželka je spoločníčkou v spoločnosti HYKEMONT s.r.o., uvedeným prípadným určením sa jeho právne postavenie nijako nezmení a rozsudok súdu by nebol spôsobilým podkladom pre konanie o vyporiadanie BSM. Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalobca domáha určenia, ktoré je spôsobilé ovplyvniť vzťahy medzi bývalou manželkou a tretími osobami a teda prekračujem rámec vlastnej právnej ochrany žaloby, ktorej sa v tomto spore mienil domáhať.
27. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu žalobou doručenou dňa 15.11.2023, na určenie, že žalovaná 2/ je spoločníčkou spoločnosti HYKEMONT s.r.o. IČO: 31 423 736 a to v rozsahu podielu zodpovedajúceho sume 1.743,00 eur na základnom imaní. Odvolací súd nahliadnutím do verejného registra, t.j. obchodného registra na internete zistil, že ku dňu podania žaloby bol ako jediný spoločník spoločnosti HYKEMONT s.r.o. IČO: 31 423 736 zapísaný žalovaný 3/ s výškou v kladu 40.000,00 eur pri základnom imaní spoločnosti HYKEMONT s.r.o. IČO: 31 423 736 vo výške 40.000,00 eur a to od 30.11.2022. Žalobca svoj nárok na určení odôvodňuje dovolávaním sa absolútnej neplatnosti neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/. Aj keď sa žalobca domáhal absolútnej neplatnosť, odvolací súd uvádza, že absencia súhlasu podľa § 145 ods. 1 OZ na základe ktorej sa žalobca domáhal svojho nároku zakladá relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ. Otázka relatívnej neplatnosti by bola teda pri preukázaní naliehavého právneho záujmu riešená v predmetnom konaní ako otázka prejudiciálna. Obsahom výroku by nebolo rozhodnutie o určení neplatnosti právneho úkonu. Vyriešenie prejudiciálnej otázky v jednom konaní, nie je právne záväzné v inom konaní. Vzhľadom na uvedené posúdenie prejudiciálnej otázky nezakladá naliehavý právny záujemcu žalobcu na podanej žalobe.
28. „Naopak o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípade, ak súd určitú otázku v konaní posúdi prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia. Výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť.
Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.“...“Inak povedané prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom) občianskom súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by tu bola prekážka rei iudicatae) je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané, pretože by tým dochádzalo k obmedzeniu subjektívneho hmotného práva žalobcu a jeho výkonu. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,.zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.06.2017)
29. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2010, sp. zn. 4Cdo 136/2009).
30. Žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem nie je daný z dôvodu, že obchodný podiel vo výške 1.743,00 eur neexistuje, resp. neexistoval ani v čase podania žaloby. Pri prevode obchodného podielu a jeho prípadnom následnom navýšení nemožno podľa názoru odvolacieho súdu hovoriť o zániku obchodného podielu. V tejto časti sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil. Uvedený názor však nemá vplyv na vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu.
31. Žalobca namietal aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie ohľadom toho, či obchodný podiel žalovanej 2/ v spoločnosti bol nadobudnutý z prostriedkov BSM žalobcu a žalovanej 2/. Žalobca tvrdil, že osvedčil svoje tvrdenie ohľadom pôvodu finančných prostriedkov použitých na úhradu kúpnej ceny za obchodné podiely a teda aj tvrdenie, že obchodný podiel bol nadobudnutý z prostriedkov BSM. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že odplata za prevod obchodného podielu, ktorý žalovaná 2/ zaplatila svojmu otcovi pochádzala z BSM a taktiež nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že obchodný podiel od pána L. bol nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní nestačí osvedčovať svoj tvrdený nárok, ale je potrebné uniesť dôkazné bremeno. Prípadné tvrdenia strán je nutné poprieť spôsob predpokladaným zákonom, a teda s povinnosťou uniesť pri popieraní tvrdení vlastné dôkazné bremeno.
32. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že kúpna cena 30.000,00 Sk, za ktorú nadobudla žalovaná 2/ obchodný podiel od svojho otca, bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM, pričom spochybnil čestné prehlásenie brata žalovanej 2/, uvedené odôvodnil tým, že je nelogické prečo by otec peniaze daroval dcére a tieto peniaze by dcéra vrátila otcovi ako úhradu kúpnej ceny a zároveň žalobca poukázal
na rozpor, keď žalovaná 2/ najprv vo vyjadrení zo dňa 03.04.2023 uviedla, že si bližšie nepamätá okolnosti nadobudnutia obchodného podielu a následne vo vyjadrení zo dňa 19.06.2023 už uviedla, že je peniaze poskytol otec. Zároveň uviedol, že v konaní tvrdil, že kúpna cena, za ktorú nadobudla žalovaná 2/ obchodný podiel od pána L., bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM. Žalobca uvádzal, že finančné prostriedky a to skutočnosťami, že finančné prostriedky na kúpu obchodného podielu boli poskytnuté na úhradu kúpnej ceny od rakúskej spoločnosti Containex Container-Handelsgesellschaft m.b.H spoločnosti Hykemont, spol. s r.o. ako forma pôžičky, ktorá bola neskôr postúpená na spoločníkov spoločnosti Hykemont spol. s r.o. a žalovaná 2/ na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.03.2008 zriadila záložné právo na svoj obchodný podiel. Zároveň mala byť predmetná pôžička zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti Hykemont spol. s r.o.. Žalobca namietal, že uvedené tvrdenia uviedol v námietke proti protokolácii zápisnice zo dňa 25.09.2024, pričom súd prvej inštancie sa s uvedeným nijako nevysporiadal. Odvolací súd konštatuje, že uvedené podanie označené žalobcom ako „Námietky proti protokolácii zápisnice z pojednávania z 25.09.2024“ nachádzajúce sa na č.l. 256, bolo súdu prvej inštancie doručené až po vyhlásení dokazovania za skončené a po odročení pojednávania za účelom vyhlásenie rozsudku. Uvedené tvrdenia neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie včas. Uvedené tvrdenia odvolací súd považuje za neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP.
33. Odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa námietky voči zápisnici zo dňa 25.09.2024 odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca namietal nepripustenie otázky týkajúcej sa vzťahu otca žalovanej 2/ a žalobcu, nakoľko ide podľa neho o relevantnú otázku. Žalobca sa snažil poukázať na skutočnosť, že žalobca mal s otcom žalovanej 2/ pozitívny vzťah a ten nemal dôvod ho vylúčiť z prevádzaného obchodného podielu. Podľa zvukového záznamu uvedenú otázku namietal právny zástupca žalovaného 1/ a súd sa k nej vyjadril, len v tom zmysle, že keďže otec žalovanej 2/ už nežije nie je ho možné k uvedenému vypočuť. Následne právny zástupca žalobcu položil ďalšiu otázku, ktorá už je zachytená v zápisnici z pojednávania zo dňa 25.09.2024. Dňa 14.10.2024 bola súdu prvej inštancie doručená námietka protokolácie zápisnice zo dňa 25.09.2024, v ktorej právny zástupca žalobcu namietal, že aj pôvodná otázka mala byť zachytená v zápisnici, nakoľko zodpovedanie uvedenej otázky by umocnilo preukázanie naliehavého právneho záujmu. Samotné nezachytenie uvedenej otázky, na ktorú sa následne ani neodpovedalo v zápisnici, neznamená také pochybenie, ktoré by znamenalo porušenie práv žalobcu. Odvolací súd považuje za správne posúdenie dôvodov pre ktoré súd prvej inštancie nepovažoval zodpovedanie otázky subjektívneho hodnotenia vnútorného stavu inej osoby za relevantné. Ide o následnú nemožnosti samotného overenia si uvedeného záveru výsluchom danej osoby. Zároveň odvolací súd uvádza, že uvedené nie je relevantné pre posúdenie naliehavého právneho záveru. Odvolací súd nezistil v nadväznosti na vyššie uvedené také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo mať za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní.
34. Keďže žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je potrebné ani dôvodné spor meritórne posúdiť, aby neboli predčasne vyvodené závery, ktoré by mohli mať význam pre prípadné iné súdne konanie.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. Odvolací súd potvrdil ako správny aj závislý výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil 100% úspech žalovaných v konaní pred súdom prvej inštancie.
36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).