Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68Csp-28-2024.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
68Csp/28/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Simonou Stahovcovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: V. S., K.. XX.XX.XXXX, O. E. X, O., o zaplatenie 5.536,97 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.536,97 eur spolu s príslušenstvom z titulu úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobca tvrdil, že poskytnutý úver nebol splácaný riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného požiadal o zaplatenie celého dlhu z poskytnutého úveru, ktorý napriek výzve nezaplatil.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní dňa 15.07.2025 uviedol, že o dlhu má vedomosť.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to: aktuálny stav úveru ku dňu 20.05.2019 (č.l. 7), oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2019 (č.l. 15), pokus o zmier zo dňa 19.07.2024 spolu s podacím hárkom (č.l. 10-11), dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20.06.2015 (č.l. 12), zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019 (č.l. 15), zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.08.2016 (č.l. 22), výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.02.2018 spolu s kópiou doručenky (č.l. 26), všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. (ďalej len „VOP“) (č.l. 27), obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (č.l. 35 rub), sadzobníkom pre fyzické osoby (č.l. 46), výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 23.01.2018 (č.l. 46).
4. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že dňa 03.08.2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 10.100 eur právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi a záväzok žalovaného tento úver vrátiť riadne a včas v dohodnutých splátkach vo výške 194,45 eur mesačne, pričom výška poslednej splátky bola uvedená vo výške 194,01 eur, splatnosť splátok mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca, končená splatnosť bola dňa 20.08.2022. Úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná, vo výške 8,90 % ročne, RPMN vo výške 11,90 %, celková výška nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 13.999,96 eur. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu súd ďalej zistil, že žalovaný nesplácal daný úver riadne a včas. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 23.01.2018 (č.l. 46) vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.211,03 eur ako omeškanej
splátky a poplatkov vo výške 18 eur. Právny predchodca žalobcu v danej výzve zároveň žalovanému oznámil, že ak uvedený dlh nebude zaplatený do 15 dní od doručenia výzvy, môže uplatniť svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Následne listom zo dňa 19.02.2018 (č.l. 26) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 19.02.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ho na zaplatenie celého dlhu vo výške 9.553,59 eur najneskôr do 10 dní. Výzva zo dňa 19.02.2018 bola žalovanému doručená dňa 22.02.2018. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.06.2019 dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, na základe ktorej žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi zo zmluvy č. 1658357034 vo výške 10.670,40 eur.
5. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu žaloba nie je dôvodná.
6. Súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.08.2016 tak, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ (právny predchodca žalobcu) pri uzatváraní a plnení zo spornej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ (banka) a žalovaný, ako fyzická osoba, tak nekonal, a teda sa považuje za spotrebiteľa. Zároveň sa tým právny predchodca žalobcu považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“) a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) tohto zákona, pričom uvedená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., a teda na daný spotrebiteľský vzťah sa vzťahuje aj zák. č. 129/2010 Z.z. Súd preto posúdil uvedenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj podľa zák. č. 129/2010 Z.z.
7. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky voči žalovanému z titulu úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu na základe tejto zmluvy bolo potrebné skúmať, či v tomto prípade bol dodržaný zákonom stanovený postup postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“) a § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., keďže uvedené má vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, t.j. na zistenie, či žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia voči žalovanému. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27. októbra 2021 (publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. 6/2022) najvyšší súd zvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.
8. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov, akým môže dôjsť k zmene v osobe veriteľa (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aby však k tejto zmene došlo, musí postúpenie zodpovedať pravidlám, ktoré vyplývajú zo zákona alebo z dohody s dlžníkom postupovanej pohľadávky. Nemožno totiž postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súdna prax sa ustálila v tom, že dôsledkom takéhoto postúpenia by bola jeho (absolútna) neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo/76/2007, z 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo/147/2017).
9. Ustanovenie § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. upravuje všeobecný zákaz postúpenia pohľadávky ako práva vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Takúto pohľadávku možno postúpiť len za súčasného splnenia ďalších podmienok: a) možno ju postúpiť len so všetkými právami s ňou spojenými, b) musí ísť o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z. alebo zákona o bankách na veriteľa s povolením na neobmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov podľa zák. č. 129/2010 Z.z., banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a c) pohľadávka musí byť po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo musí ísť o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Dôsledkom nedodržania týchto podmienok by bol stav odporujúci zákonu (ustanoveniu § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.), čo znamená, že postúpenie by bolo pre rozpor so zákonom „nemožné“ (§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka), teda v zmysle cit. judikatúry zjavne aj neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
10. Platnosť postúpenia spornej pohľadávky na žalobcu tak závisí od posúdenia splnenia podmienok v ustanovení § 17 ods. 1 zák. č. 129/2005 Z.z. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2005 Z.z. je prípustné len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky tam uvedené podmienky. Ak teda nie je splnená čo i len jedna z nich, postúpenie pohľadávky je neplatné. Jednou zo spomínaných podmienok postúpenia je, aby išlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Bolo na žalobcovi, aby v konaní tvrdil a preukázal, že táto podmienka bola splnená.
11. Právo požadovať splatenie dlhu dohodnutého v splátkach umožňuje v spotrebiteľských vzťahoch § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadať o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Pre platný úkon zosplatnenia podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby veriteľ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo 2/2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.06.2024, sp.zn. 5Cdo/197/2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.09.2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.02.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022).
12. Aj keď ustanovenie § 53 ods. 9 a ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka výslovne neustanovuje ako náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatní dlh, je potrebné na daný úkon aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, a to konkrétne § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Právny úkon aj pri uvedení obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/4/2025 zo dňa 26.03.2025). Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/149/2021). Nestačí teda, že veriteľ vo svojom úkone podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorní dlžníka (spotrebiteľa) na možnosť využitia práva podľa 565 Občianskeho zákonníka, pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom. Dlžníkovi (spotrebiteľovi) totiž musí byť zrejmé, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku úveru veriteľ zvažuje možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že konkrétnu omeškanú splátku zaplatí. Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka totiž nemá byť prostriedkom, ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu ale len toho dlhu, pre ktorý by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/4/2025 zo dňa 26.03.2025). Identifikácia splátky je podstatná najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/197/2022).
13. V spotrebiteľských veciach, akou je aj predmetná právna vec, sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie musí konajúci súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach zo spotrebiteľskej zmluvy nahradiť formálnu rovnováhu skutočnou rovnováhou, čo platí aj pri skúmaní výkladu právnych úkonov adresovaných dodávateľom spotrebiteľovi. Ak zákon stanovil, že veriteľ môže pristúpiť k predčasnému zosplatneniu len vtedy, ak je dlžník (spotrebiteľ) v omeškaní s plnením splátky po dobu najmenej tri mesiace a veriteľ súčasne upozornil dlžníka (spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, môže priemerný spotrebiteľ
legitímne očakávať, že zaplatením takejto omeškanej splátky sa vyhne následku predčasného zosplatnia celého dlhu, a preto je oprávnený očakávať, že dodávateľ ho vo svojej výzve zrozumiteľne vyzve na zaplatenie tejto konkrétnej omeškanej splátky. Len takýmto spôsobom môže byť naplnený účel samotnej výzvy veriteľa dlžníkovi (spotrebiteľovi) pred predčasným zosplatnením, ktorým nie je vytvorenie nástroja pre dodávateľa, ktorý spotrebiteľa svojou výzvou s „hrozbou“ zosplatnenia pohne k zaplateniu jeho omeškaného dlhu, ale vytvorenie dodatočného časového rámca, v ktorom sa môže spotrebiteľ splnením omeškanej splátky vyhnúť zosplatneniu celého dlhu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva tak aj z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany úverového vzťahu; dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru má pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára, ale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok. Preto musí konajúci súd, ktorý má zaistiť plnú mieru ochrany práv spotrebiteľa, trvať na uvedení konkrétnej omeškanej splátky vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka aj pri vedomí si zásady preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/4/2025 zo dňa 26.03.2025).
14. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nešpecifikoval splátku, pre ktorú zosplatňuje celý dlh žalovanému v oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 19.02.2018, ani vo výzve zo dňa 23.01.2018 (pri ktorej navyše ani nepreukázal, že bola vôbec žalovanému doručená). Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pokiaľ v prejednávanej veci nebol žalovaný riadne upozornený na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru s uvedením splátky, pre nezaplatenie ktorej môže využiť svoje právo na zosplatnenie dlhu, neboli pre vyhlásenie splatnosti celého úveru veriteľom splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (absentuje platné a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru), a preto je právny úkon zosplatnenia úveru neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
15. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že by predmetom postúpenia bola pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej postúpená v rozpore s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo vo výsledku vedie k záveru, že bola postúpená neplatne (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca potom nebol oprávnený ani na uzatvorenie dohody uznaní záväzku zo dňa 20.06.2019, keďže nebol hmotnoprávnym veriteľom žalovaného, a preto je dohoda o uznaní dlhu podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom (dlh voči žalobcovi v danom čase neexistoval). Žalobca tak nie je nositeľom žalobou uplatneného nároku, a teda nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Z tohto dôvodu jeho žaloba nie je dôvodná.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilné sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.