Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoEk-5-2025.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Subarea
14CoEk/5/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., o vymoženie 134,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Er/435/2015 - 18 zo 07. 07. 2016, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako bezdôvodne predloženú.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny exekútor dňa 07. 05. 2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:
„Súd žiadosť súdneho exekútora G. H. I. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.02.2015 doručenú tunajšiemu súdu dňa 07.05.2015 zamieta.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pri spotrebiteľov a o doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 53 ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1 veta práva zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 05. 05. 1993.
4. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený ako dodávateľ a právna predchodkyňa povinných ako spotrebiteľka uzavreli dňa 22. 03. 2012 zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu, že v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s právnou predchodkyňou povinných ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd prvej inštancie následne preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve zo dňa 22. 03. 2012, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a právna predchodkyňa povinných. Táto zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako aj zmluva o úvere. V danom prípade nedošlo k zmene charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, tento bol aj naďalej spotrebiteľským. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Na základe uvedeného ustálil, že spomínaná rozhodcovská zmluva je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu iba osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy. Rovnako sa súd prvej inštancie zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy vo forme vyhlásenia dlžníka, z ktorého vyplýva, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva však neobsahuje kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Čo sa týka možnosti, že o sporoch, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 22. 03. 2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu, môže rozhodnúť aj príslušný súd Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu, podľa názoru súdu prvej inštancie je uvedená možnosť výberu len zdanlivá. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Z uvedených dôvodov posúdil predmetnú rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú, a teda neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
6. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č. k. 4CoE/22/2018 - 39 z 31. 05. 2018 tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o žiadosti súdneho exekútora rozhodoval vyšší súdny úradník napriek tomu, že išlo o rozhodnutie, proti ktorému bolo prípustné odvolanie, preto mal napadnuté uznesenie vydať sudca súdu prvej inštancie. Postupom súdu prvej inštancie tak bol porušené právo na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v rámci odvolacieho konania. Zároveň vytkol, že pred vydaním napadnutého uznesenia nebolo rozhodnuté o oznámení súdneho exekútora v zmysle ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku. Úlohou súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť o oznámení súdneho exekútora podľa ust.§ 30 ods. 7 Exekučného poriadku, následne realizovať postup podľa ust. § 30 ods. 11 Exekučného priadku. V prípade, že oprávnený navrhne nového súdneho exekútora, ktorý bude pokračovať v exekučnom konaní je nevyhnutné, aby o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol zákonný sudca.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia preskúmal obsah spisu a zistil, že je potrebné vec opätovne vrátiť súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle inštruktívnej časti odôvodnenia obsiahnutého v rozhodnutí odvolacieho súdu č. k. 6CoEk/28/2024 - 82 z 10. 12. 2024.
9. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4CoE/22/2018-38 z 31. 05. 2018 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie bolo zo strany prvoinštančného súdu vydané len uznesenie č. k. 13Er/435/2015-73 zo dňa 22. 08. 2024, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní s právnou predchodkyňou povinných, keďže v priebehu konania podaním z 05. 08. 2024 súdny exekútor G. J. G. oznámil úmrtie A. B., právnej predchodkyne povinných. Súd prvej inštancie tak v zmysle pokynu odvolacieho súdu nerozhodol nielen o námietke predchádzajúceho súdneho exekútora G. H. I., K., ale opätovne nerozhodol ani o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vec predložil odvolaciemu súdu.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesením č. k. 6CoEk/28/2024 - 82 z 10. 12. 2024 vrátil vec súdu prvej inštancie ako bezdôvodne predloženú s tým, že po vrátení veci bude potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol v zmysle inštruktívneho poučenia obsiahnutého v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, t. j. aby rozhodol o (i) námietke zaujatosti súdneho exekútora G. H. I., K., (ii) následne realizoval postup v zmysle ust. § 30 ods. 11 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 (v prípade ak dôjde k vylúčeniu súdneho exekútora) a napokon, aby (iii) zákonný sudca rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Až v prípade, ak voči takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie bude podané odvolanie a súd prvej inštancie vykoná všetky potrebné úkony v zmysle ust. § 373 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 374 ods. 1 až 3 CSP, až potom predloží súd prvej inštancie vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove ako odvolaciemu súdu.
11. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 13Er/435/2015-85 z 30. 12. 2024 nevylúčil súdneho exekútora G. H. I., K., Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania exekučného konania tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 13Er/435/2015. Súd prvej inštancie tak v zmysle pokynu odvolacieho súdu síce rozhodol námietke zaujatosti súdneho exekútora G. H. I., K., ale už nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vec predložil odvolaciemu súdu.
12. Krajský súd v Prešove už v uznesení č. k. 4CoE/22/2018 - 39 z 31. 05. 2018 konštatoval, že o žiadosti súdneho exekútora rozhodoval vyšší súdny úradník napriek tomu, že išlo o rozhodnutie, proti ktorému bolo prípustné odvolanie, preto mal napadnuté uznesenie vydať sudca súdu prvej inštancie. Takýmto postupom tak došlo zo strany prvoinštančného súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd v spomínanom uznesení jasne uviedol, čo bude úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, teda, okrem iného, rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tento pokyn odvolacieho súdu zo strany súdu prvej inštancie ostal nenaplnený a o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie nerozhodol v uznesení č. k. 13Er/435/2015 - 73 z 22. 08. 2024 ani v uznesení č. k. 13Er/435/2015 - 85 z 30. 12. 2024.
13. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie opätovne predložil vec odvolaciemu súdu bezdôvodne. Totiž vzhľadom k právoplatnému zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 13Er/435/2015 - 18 zo 07. 07. 2016 na podklade podaného odvolania uznesením odvolacieho súdu č. k. 4CoE/22/2018 - 38 z 31. 05. 2018 nie je dôvodné opätovné predkladanie veci odvolaciemu súdu na prerokovanie tohto odvolania oprávneného voči označenému uzneseniu súdu prvej inštancie. Preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, než vec opätovne vrátiť súdu prvej inštancie ako bezdôvodne predloženú.
14. Po vrátení veci bude potrebné, aby zákonný sudca rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Iba v prípade, ak voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie bude podané odvolanie a súd prvej inštancie vykoná všetky potrebné úkony v zmysle ust. § 373 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 374 ods. 1 až 3 CSP, bude daná právomoc odvolacieho súdu vo veci konať a rozhodnúť.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).