Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-22-2018.pdf
PDF · 78.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/22/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., o vymoženie 134,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Er/435/2015 - 18 zo dňa 07.07.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora D.. S. P., H.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 134,- eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 22.10.2014 sp. zn. SR 05398/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2014 a vykonateľnosť dňa 11.12.2014. Rozhodcovský súd uložil povinnej povinnosť zaplatiť istinu vo výške 134,- eur, známy úrok vo výške 37,41 eura, známy úrok z omeškania vo výške 6,91 eura, poplatok vo výške 133,28 eura, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 134,00 eur od 07.11.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 267,28 eura od 07.11.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,- eur, trovy mediačného konania vo výške 138,25 eura, trovy rozhodcovského konania vo výške 199,34 eura a poplatok za upomienky vo výške 20,- eur a to všetko spoločne v mesačných splátkach po 100,- eur. Súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), čl. 2. písm. a), čl. 3 ods. 1, 3, čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 22.03.2012 zmluvu o úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. V ten istý deň uzavreli účastníci konania rozhodcovskú zmluvu, ktorá je typizovanou, štandardnou zmluvou. Uzatvárala sa vo viacerých prípadoch, spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. Boli iba dopísané osobné údaje povinnej, dátum a miesto podpísania. Takto vypísané tlačivá preto nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Spotrebiteľovi mohla byť nanútená právomoc rozhodcovského súdu, preto je rozhodcovská zmluva neplatná. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovský rozsudok preto predstavuje nulitný právny akt. Týmto bol daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
2. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený tiež namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinná, ani súdny exekútor D.. S. P., H.. sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že postupom súdu bolo porušené právo na spravodlivý proces.
Podľa čl. 48 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 142 ods. 2 ústavy, súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.
Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. Podľa § 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodoval vyšší súdny úradník, napriek tomu, že išlo o rozhodnutie, proti ktorému bolo prípustné odvolanie, a preto napadnuté rozhodnutie nemal vydať vyšší súdny úradník, ale sudca súdu prvej inštancie (§ 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov). Vyšší súdny úradník je štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom zákonom č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydané vyšším súdnym úradníkom je potrebné považovať za nezákonné, lebo vyšší súdny úradník nie je oprávnený vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.
Postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v rámci odvolacieho konania.
6. Odvolací súd zároveň uvádza, že pred vydaním napadnutého uznesenia nebolo rozhodnuté o oznámení súdneho exekútora D.. S. P., H.. v zmysle ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku. Rozhodovanie o tom, či súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie je súčasťou práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Úlohou súdu prvej inštancie bolo prioritne rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku o oznámení súdneho exekútora a následne zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11 Exekučného poriadku. Napadnuté rozhodnutie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je preto predčasné.
Z týchto dôvodov odvolací zrušil napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože nesprávnym procesným postupom boli porušené procesné práva účastníkov v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o oznámení súdneho exekútora D.. S. P., H.. podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, následne realizovať postup podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku. V prípade, že oprávnený navrhne nového súdneho exekútora, ktorý bude pokračovať v exekučnom konaní, je nevyhnutné, aby o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol zákonný sudca.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.