Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-34-2025.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/34/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t. č. ÚVTOS Ilava, Mierové nám. č. 1, 019 17 Ilava, IČO: 00 738 344 proti žalovanému: ÚVTOS Želiezovce, Veľký Dvor 12, 937 01 Želiezovce, IČO: 00 738 298, o finančnom odškodnení vo výške 5.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 8C/28/2020-156, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 8C/28/2020-156 (napadnutý rozsudok) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia disciplinárnych trestov, preradenia do ľahšej podskupiny B a finančného odškodnenia vo výške 5.000 eur. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že koncom roka 2019 bol kázeňským trestom potrestaný z dôvodu, že neodovzdal stanovenú normu na pracovisku ÚVTOS, kde vykonával svoj trest. Začiatkom apríla 2019 bol disciplinárne potrestaný za to isté. Podľa vyjadrenia žalobcu prácu skúšal, avšak tá mu nešla. Samotné potrestanie vníma ako rozpor s rozhodnutím generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 27.06.2019. Ďalej uviedol, že podľa § 45 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. patrí odsúdenému pracovná odmena podľa druhu vykonanej práce za odpracovaný čas alebo normy spotrebnej práce. Za čas keď odsúdený nepracuje mu náhrada nepatrí. Na pracovisku ručného šitia obuvi sa uplatňuje odmeňovanie podľa noriem. Podľa § 4 ods. 2 nar. vlády Slovenskej republiky sa má pracovná odmena primerane znížiť, ak vlastným zavinením nesplnil normu. Žalobca tak má zato, že mu boli protiprávne uložené disciplinárne tresty ÚVTOS Želiezovce. Z dôvodu, že rozhodnutia považoval za protiprávne, tak požaduje aj náhradu škody vo výške 5.000 eur a to aj titulom, že bol držaný v ťažšej podskupine druhej nápravnovýchovnej skupine. Poškodenie svojich práv vníma žalobca pri obmedzeniach, ktoré mu vznikli odopieraním výhod ako návšteva posilňovne, športových aktivít atď. Ďalej mu bol aj dva krát zamietnutý preklad do iného ÚVTOS z kapacitných dôvodov. Žalobca uložené disciplinárne tresty považuje za dôvody, pre ktoré mu bol znevýhodnený jeho pobyt vo výkone trestu a strpčili život nielen jemu, ale aj celej jeho rodine.
3. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril tak, že disciplinárne tresty sa súdom nemôžu preskúmavať. Žalobca bol rozhodnutím komisie zaradený na pracovisko ručné šitie. Dňa 28.03.2019 bol z uvedeného pracoviska zamestnávateľom vyradený. Dôvod vyradenia spočíval v nesplnení kvóty, nakoľko odpracoval 14,5 pracovných smien a ušil jeden pár topánok, čo vychádza v priemere na
jednu pracovnú zmenu 0,06 páru topánok. Čo sa týka uložených disciplinárnych trestov tak žalovaný má zato, že boli uložené v zmysle zákona a vychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Umiestnenie odsúdeného, ktoré namietal žalobca vyplýva zo záverov a odporúčaní psychológa. Ďalej žalobca mal využiť návštevu v piatych prípadoch. Štyrikrát došlo k návšteve, piata sa nekonala z dôvodu neúčasti návštevníkov. Žalobca nikdy nepožiadal riaditeľa ústavu o umožnenie návštevy s priamym kontaktom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, na základe celkového objasnenia všetkých okolností, ktoré tvoria obsah žaloby, má žalovaný za preukázané, že sa tvrdenia žalobcu ani v jednej časti nepotvrdili. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákonodarca od 01.01.2014 explicitne vylúčil z preskúmavania v správnom súdnictve rozhodnutia o disciplinárnom previnení, vychádza z toho, že ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Sžo/53/2011, vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku. Ak aj nie je v prípade niektorých disciplinárnych previnení uložených podľa zákona o VTOS daná právomoc súdu, netreba opomínať, že v zmysle § 96 zákona o VTOS dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu a to v zmysle zákona č. 153/2001 o prokuratúre. Podľa § 36 ods. 1 zákona o VTOS na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa. Oprávnenie na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu teda spadá do právomoci prokurátora, ktorý je povinný rozhodnutie, ktoré odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému nariadeniu, písomným príkazom zrušil. Žalovaný vo všetkých napadnutých skutočnostiach postupoval zákonne a preto nie je dôvod na akékoľvek finančné odškodnenie odsúdeného. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhuje ju v celom rozsahu zrušiť.
4. Uznesením zo dňa 21.11.2022, č. k. 8C/28/2020-96 súd vylúčil na samostatné konanie žalobu v časti o zrušenie disciplinárnych trestov a o preradenie do ľahšej podskupiny (B). 5. Uznesením zo dňa 02.01.2024, č. k. 8C/28/2020-119 súd prerušil konanie vedeného na tunajšom súde do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskej prokuratúre Nitra pod sp. zn. 3Kn 6/23/4400. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2024. Krajská prokuratúra dňa 10.06.2024 doručila súdu stanovisko k žiadosti žalobcu o preskúmanie zákonností rozhodnutí o disciplinárnych potrestaniach odsúdeného. Skutkový stav popísala Krajská prokuratúra v zhode s tvrdením žalovaného. Voči rozhodnutiu, ktoré napáda žalobca podľa vyjadrenia prokuratúry nepodal žalobca opravný prostriedok a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2019. Rovnako tak aj voči druhému rozhodnutiu žalobca nepodal opravný prostriedok a to tak mohlo nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.04.2019. Podľa vyjadrenia prokuratúry žalobca neplnil normy spotreby práce a pokyny na uvedenom pracovisku. Dôležitou je poznámka prokurátora, ktorý uviedol, že na pracovisku Euro-obuv pracoval žalobca po dobu 4 a následne 3 mesiacov. Počas uvedených období neboli zo strany zamestnávateľa ani ústavu zaznamenané nedostatky v práci žalobcu a dokonca ani neavizoval, že by si nevedel prácu osvojiť. Z uvedeného prokuratúre vyplynulo, že žalobca si vedel prácu osvojiť ako aj plniť dennú normu na zmenu. Uložené disciplinárne tresty tak považuje prokuratúra uložené v zmysle § 52a zák. v súlade s vtedy platnou vyhláškou č. 368/2008. Ďalej tvrdenie v tom zmysle, že zaradenie do diferenciačnej skupiny C súviselo s uloženými disciplinárnymi trestami sa nezakladá na pravde. Samotná neexistencia disciplinárnych trestov nie je podmienkou na umiestnenie do diferenciačnej skupiny B. Čo sa týka možnosti návštev, tak tam prokurátor konštatuje zhodne so žalovaným, že mal štyri návštevy. Záverom prokurátor konštatuje, že nezistil žiadne nedostatky ani porušenie zákona.
6. Uznesením zo dňa 13.06.2024, č. k. 8C/28/2020 - 131 súd po odpadnutí prekážky v konaní pokračoval. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2024. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie okrem oboznámením sa s listinnými dôkazmi na pojednávaní aj výsluchom žalobcu. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca bol dňa 23.05.2018, sp. zn. 16T/71/2017 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, pričom v rámci vonkajšej diferenciácie bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Do výkonu trestu nastúpil 26.01.2019 v Bratislave. Rozhodnutím ZVJS bol dňa 26.02.2019 premiestnený do ÚVTOS Želiezovce. Rozhodnutím komisie bol zaradený
na pracovisko ručné šitie topánok v období od 05.03.2019 do 27.03.2019, pričom dňa 28.03.2019 bol z uvedeného pracoviska vyradený na návrh zamestnávateľa. Ako dôvod vyradenia bolo nesplnenie normy pripadajúcej na pracovnú zmenu. Z tohto dôvodu boli žalobcovi uložené dva disciplinárne tresty, ktoré žalobca považuje za protizákonné. Z predmetného konania boli vylúčené na samostatné konanie zrušenie disciplinárnych trestov a preradenie do ľahšej podskupiny B.
7. Zo stanoviska Krajskej Prokuratúry Nitra zo dňa 04.06.2024 č. 3Kn 6/23/4400-9 vyplýva, že prokurátor krajskej prokuratúry si pre potrebu rozhodnutia vyžiadal od Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce potrebné podklady z disciplinárnych spisov číslo 2359540-1DT a číslo 2359540-2-DT. Zo záveru stanoviska vyplýva, že namietané disciplinárne tresty boli uložené žalobcovi v zmysle zákona, zvlášť v zmysle § 52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. v zmysle platných zásad ukladania disciplinárnych trestov, ako aj v súlade s vyhláškou č. 368/2008. Umiestnene žalobcu do diferenčnej skupiny „C“ v rámci výkonu trestu, v rámci vnútornej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce vykonal v súlade so zákonom 475/2005 Z.z. a naň sa vzťahujúcou vyhláškou č. 368/2008 a to na základe záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia realizovaného pri nástupe žalobcu do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 písm. b/, § 52 ods. 3 písm. a/, f/, § 48 ods. 1, § 24 ods. 4, § 52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 30.06.2019, § 7 ods. 3, 9 ods. 4 písm. a/, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 368/2008 , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení do 31.12.2023, § 18 ods. 1 písm. a/, § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, § 420, § 442 Občianskeho zákonníka a uviedol, že ako vyplýva s § 18 v spojení s § 47 zákona o prokuratúre dozor nad dodržiavaním zákonnosti osôb umiestnených v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva krajský prokurátor, ktorý dozerá na to, aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Vo veci preskúmania uloženia disciplinárnych trestov a preradenie do ľahšej podskupiny žalobcovi ÚVTOS Želiezovce bola zverená právomoc dozoru nad dodržiavaním zákonnosti krajskej prokuratúre v Nitre. Ako už bolo vyššie uvedené, prokurátor Krajskej Prokuratúry v Nitre vo svojom stanovisku zo dňa 04.06.2024 prijal záver, že žalobcom namietané disciplinárne tresty boli uložené žalobcovi v zmysle zákona, zvlášť v zmysle § 52a zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. v zmysle platných zásad ukladania disciplinárnych trestov, ako aj v súlade s vyhláškou č. 368/2008. Umiestnene žalobcu do diferenčnej skupiny „C“ v rámci výkonu trestu, v rámci vnútornej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce vykonal v súlade so zákonom 475/2005 Z.z. a naň sa vzťahujúcou vyhláškou č. 368/2008 a to na základe záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia realizovaného pri nástupe žalobcu do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce. S poukazom na uvedené okresný súd vo vzťahu k prijatiu záveru o správnosti, zákonnosti alebo procesu, ktorý predchádzal vydania rozhodnutí ÚVTOS Želiezovce, nemá právomoc tieto skutočnosti hodnotiť a prijať k nim právny názor hoci len prejudiciálny, pretože takáto právomoc bola zverená výlučne krajskému prokurátorovi. Vyslovený právny názor je jednoznačný a preukazujúci, že pri uložení disciplinárnych trestov a nepreradenie do ľahšej podskupiny bolo vykonané v súlade so zákonom.
9. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Obe strany sporu boli v spore správne vecne legitimovanými, avšak prvotný návrh obsahoval predmety sporu, ktoré neboli v právomoci tunajšieho súdu. Čo sa týka samotného nároku náhrady škody, tak tá mala vyplývať z dvoch disciplinárnych trestov uložených žalobcovi. Keďže sa v konaní preukázalo, na základe stanoviska Krajskej prokuratúry Nitra, že išlo o zákonné rozhodnutia, ktorým nebol porušený zákon. Chýba tak zákonný podklad, na základe ktorého by mohol súd priznať náhradu škodu žalobcovi v žiadanom priznaní finančného odškodnenia v rozsahu 500 eur. Pri žiadnej z povinných prvkov, ktoré sa vyžadujú pri spôsobení škody absentoval akýkoľvek právny základ tvrdený žalobcom. Reálne nikdy nedošlo ku žiadnej škode na právach žalobcu. Bol postihnutý v zmysle platných zákonov na úseku väzenstva a to nesplnením si povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona. Práve svojím konaním zapríčinil, že mu predmetné disciplinárne rozhodnutia boli uložené a dokonca sa voči nim ani neodvolal a nadobudli právoplatnosť. Ďalej sa jeho tvrdenia o obmedzenosti výhod pri pobyte v ÚVTOS Želiezovce nezakladajú na pravde, keďže štyri krát absolvoval návštevu a o priamo kontaktnú návštevu nepožiadal. Tiež sa tvrdenia žalobcu o zvládaní práce nezakladali na pravde, keďže podobnú pracovnú činnosť
už v minulosti vykonával a to v prerušovanom trvaní spolu o dĺžke 7 mesiacov. Vtedy neexistovali pochybnosti o jeho adaptácii sa na pracovnú činnosť. Výsledkom vykonaného dokazovania tak nedošlo k naplneniu podmienok pre ktoré zákon priznáva náhradu škody a rovnako tak opodstatnenosti nároku akéhokoľvek finančného zadosťučinenia a to aj z dôvodu, že ak by neexistovali disciplinárne tresty na strane žalobcu, nedáva to ešte záruku toho, že by bol býval premiestnený do iného ÚVTOS alebo ľahšej podskupiny. Ide len o argumenty žalobcu, na hranici pravdepodobnosti, ktoré nemajú zákonný podklad. Žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, medzi konaním žalovaného a vznikom škody nebola preukázaná príčinná súvislosť a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za chybné, pretože súd vôbec neskúmal porušenie zákona zo strany ÚVTOS Želiezovce. Normy v nápravnovýchovných zariadeniach, ktoré tu boli za čias bývalého režimu dávno neexistujú. ÚVTOS trestajú za nesplnenie ich fiktívnych noriem väzňov ako keby sme boli v nejakej feudálnej spoločnosti. Poukázal na stanovisko ombudsmana SR, ktoré súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ani platné zákony a stanoviská Európskeho súdu a núti väzňov pracovať pod tlakom nejakých ich interných noriem, ktorými vlastne porušujú zákon. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že na pracovisku ručné šitie obuvi šil nejaké topánky. Páry, ktoré musel odovzdať, si musel od iných väzňov kupovať, aby splnil fiktívnu normu, inak by bol potrestaný (čo sa aj stalo). Takéto vydieranie odsúdených je zo strany ÚVTOS Želiezovce absolútne neprípustné. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení zaoberá všetkými inými dôvodmi prečo nie je možné mu dať za pravdu, ale podstatnú vec – porušovanie zákonov a noriem SR, nevidí.
12. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.03.2025 č. k. 8C/28/2020-173 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, svoje odvolanie doplnil tak, aby bolo z neho zrejmé čoho sa odvolaním domáha a z akých dôvodov – je potrebné uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku ako má odvolací súd rozhodnúť). Uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 20.03.2025. Žalobca na doručené uznesenie vôbec nereagoval, doplnenia odvolania súdu nedoručil.
13. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach prezentovaných v priebehu konania, v ktorom bolo preukázané, že postupoval zákonne.
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vychádzajúc z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
15. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
16. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Podľa § 368 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
18. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
19. V tomto prípade odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako také, ktoré napriek poučeniu v rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje právne významné odôvodnenie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 365 CSP. Zákonné náležitosti v odvolaní žalobcu jednoznačne absentujú a pre tento nedostatok v odvolacom konaní nemožno pokračovať. Žalobca v odvolaní predovšetkým riadne neuviedol odvolacie dôvody, nereagoval na konkrétne dôvody súdu prvej inštancie, jeho obsahuje iba všeobecné nekonkrétne tvrdenia.
20. Odvolanie žalobcu teda neobsahuje žiadny zákonný dôvod predpokladaný v ustanovení § 363 a § 365 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v zmysle § 373 ods. 1 CSP vyzval odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, avšak žalobca na výzvu nereagoval odvolanie nedoplnil. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP. Absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Z podaného odvolania nie sú zrejmé jeho konkrétne dôvody, teda konkrétne okolnosti prípadu, ktoré by mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Uvedenie iba všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce pre rozhodovanie odvolacieho súdu, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“ (obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesením č. k. IV.ÚS 90/2019-20 zo dňa 05.11.2019). Keďže v odvolacom konaní pre vady odvolania nie je možné ďalej pokračovať, odvolací súd podľa § 386 písm. d) CSP odvolanie odmietol.
21. Vo všeobecnosti ak je nutné odmietnuť odvolanie podľa § 386 CSP, t. j. aj v prípade, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP, odvolací súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k ustanoveniu § 255 CSP. Nárok na náhradu trov v takomto prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie, ak jej objektívne vznikli trovy konania. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v konaní. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 378 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 CSP žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).