Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-34-2025.pdf
PDF · 82.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/34/2025
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: J&R INSPIRE, spol. s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 125, 962 21 Lieskovec, IČO: 36 021 351, právne zastúpený: advokátska spoločnosť Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. XXX/X, XXX XX D. E. C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa XX.XX.XXXX bol doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby sa žalovaný zdržal zverejňovania a šírenia nepravdivých, urážlivých, vulgárnych a hanlivých výrokov voči žalobcovi, a to na internete a na sociálnych sieťach: Facebook, F., G., H., H., I., J. J. K., L., H., B., J., H.. Ďalej sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby žalovaný v lehote najneskôr do troch dní odo dňa doručenia uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia vymazal nepravdivé, urážlivé, vulgárne a hanlivé výroky voči žalobcovi, a to na internete a na sociálnej sieti Facebook, zároveň žiadal priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
2. Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že žalovaný verejnými príspevkami na sociálnej sieti Facebook špecifikovanými v prílohách k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neoprávnene zasiahol a ďalej zasahuje do práva žalobcu ako obchodnej spoločnosti- právnickej osoby na ochranu názvu (dobrého mena) právnickej osoby a na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v zmysle ustanovenia § 19b ods. 2 a ustanovenia § 19 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. Vulgárne, urážlivé a nepravdivé príspevky žalovaného na sociálnej sieti Facebook poškodzujú a dehonestujú dobré meno žalobcu ako právnickej osoby, ktorá na slovenskom trhu podniká takmer tridsať rokov (pozn. vznik spoločnosti žalobcu dňa XX.XX.XXXX) v oblasti zhotovenia a dodávania technológií pre bezpečný oheň a teplo v domácnostiach: krby, pece, komíny, krbové a kachliarske produkty atď.
4. Žalovaný bez akýchkoľvek dôkazov o údajnej „nekvalite“ produktov a služieb spoločnosti žalobcu, o údajnom nečestnom konaní žalobcu, či o údajných nezákonných obchodných praktikách žalobcu spochybnil dôveryhodnosť žalobcu ako právnickej osoby a dobré meno žalobcu ako právnickej osoby. Žalobcu kontaktovali jeho obchodní partneri aj zákazníci, ktorí sa dopytovali k príspevkom žalovaného, keďže tento ich šíril verejne na internete – na sociálnej sieti Facebook.
5. Zásah do dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby predstavujú všetky neoprávnené a nepravdivé tvrdenia žalovaného, obsiahnuté v prílohách k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide o protiprávne zásahy takej intenzity, ktoré nie je možné v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte tolerovať. Spoločnosť žalobcu nie je subjektom verejného záujmu, ani právnickou osobou verejného práva, ani právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu či inej verejnoprávnej korporácie, ktoré sú povinné strpieť vyššiu mieru kritiky ako bežné právnické osoby súkromného práva (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 212/2007). Sloboda prejavu na strane žalovaného ako fyzickej osoby má tiež zákonné limity a obmedzenia a nie je nadradená právu žalobcu na ochranu názvu a dobrého mena právnickej osoby ani nie je nadradená právu žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby.
6. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby chráneného v zmysle ustanovenia § 19b ods. 2 a ustanovenia § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku spočíva v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa rušivých zásahov do práva žalobcu na ochranu dobrého mena právnickej osoby a do práva žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Navrhovaný výrok neodkladného opatrenia znie na individuálny zákaz protiprávnych aktivít žalovaného. S ohľadom na protiprávnosť (nedovolenosť) konania žalovaného nariadením neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu nevznikne na strane žalovaného žiadna ujma.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem).
14. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou z pravidla a k jeho nariadeniu súd pristupuje iba za predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
15. Z Civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú : 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samy o sebe ešte netvoria zákonný dôvod neodkladného opatrenia. Vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím veci nariadiť príslušné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť.
16. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
17. V predmetnej veci súd konal a rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej (žaloba vo veci samej podaná nebola). Súd sa ako prvou zaoberal otázkou naliehavosti situácie, ktorú žalobca v podanom návrhu opísal. Z návrhu vyplýva, že žalovaný od februára 2025 zverejňoval na sociálnej sieti Facebook hanlivé výroky na adresu žalobcu. Posledný príspevok žalovaného predložený žalobcom je zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe posúdenia žalobcom tvrdených skutočností, súd nemal preukázanú naliehavosť potreby úpravy vzťahov v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, nakoľko od napísania prvého príspevku žalovaného do podania návrhu (XX.XX.XXXX) na nariadenie neodkladného opatrenia uplynulo 5 mesiacov a od posledného príspevku napísaného žalovaným, preukázaného žalobcom do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynuli takmer 3 mesiace.
18. Z priložených dôkazov k návrhu nevyplynulo, že by osoba žalovaného disponovala takou mienkotvornou silou, ktorá by presahovala efekt verejného vyjadrenia bežne pripisovaný fyzickej osobe v postavení spotrebiteľa. Z priložených dôkazov v podobe príspevkov uverejnených žalovaným na sociálnej sieti Facebook nevyplýva takmer žiadna interakcia s ostatnými užívateľmi tejto platformy. Príspevky žalovaného neboli komentované inými užívateľmi sociálnej siete Facebook a obsahujú buď žiadne alebo maximálne jedno označenie „Páči sa mi to“. V čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení nie je ani jeden z príspevkov priložených žalobcom k návrhu na sociálnej sieti Facebook dohľadateľný. Z návrhu žalobcu nevyplýva, že by v dôsledku vyjadrení žalovaného došlo k poklesu záujemcov o služby, vyplývajúce z jeho obchodnej činnosti, prípadne k inému priamemu dôsledku na žalobcových právach a oprávnených záujmoch. Súd konštatuje, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, a to jeho naliehavosť, daná hrozbou nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako ani dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana neboli splnené.
19. Súd nemal na základe vyššie uvedených skutočností osvedčené, že žalobcovi hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Keďže žalobca konkrétnymi skutočnosťami neosvedčil naliehavosť ani dôvodnosť neodkladnej úpravy, súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V danej veci bol úspešným v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný, nakoľko okresný súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu preto ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.