Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Csp-92-2024.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Subarea
17Csp/92/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného zástupcom: Bobák, Bollová a spol. s.r.o. so sídlom Tomášikova 28, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom C. XX, D., trvale bytom E. X, XXXX F., štátnemu občanovi G., o zaplatenie 1.185,21 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd v y h l a s u j e , že vo veci nemá právomoc.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi s a v r a c i a krátený súdny poplatok vo výške 25,50 eur, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
IV. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.09.2024 a postúpenou tunajšiemu súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.185,21 eur spolu s príslušenstvom, titulom neuhradených cien za poskytnuté služby, zmluvných pokút a nezaplatených splátok za telekomunikačné zariadenia na základe zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným č. A 21879459, č. A 21880600 a splátkových zmlúv č. 3507025778 a č. 3507026010.
2. Po začatí konania súd lustráciou v registri obyvateľov SR a dopytom na oddelenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave (odpoveď zo dňa 17.03.2025) zistil, že žalovaný, ktorý je občanom G. má od 21.03.2023 do 31.01.2026 evidovaný prechodný pobyt na území SR, od 04.07.2024 na adrese C. XXXX/XX, D.. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 30.05.2025 a dňa 23.7.2025 vyplýva, že žalovaný má v Sociálnej poisťovni evidovanú adresu na ulici E. X, XXXX F.. Žalovaný je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec s pravidelným príjmom, a to v období od 13.02.2023 do 17.04.2023, kedy bol zamestnaný v spoločnosti H. I., I. so sídlom J. K. X, D.. Žalovaný na zmluvách o poskytovaní verejných služieb a dohodách o splátkach uzatvorených so žalobcom uviedol svoju adresu pobytu: H. XXX/X, L., kde sú ubytovávaní aj zamestnanci spoločnosti H. I.. Následne žalovaný už v Sociálnej poisťovni prihlásený nebol. Z informácie o výsledku doručenia súdnych písomností žalovanému, doručenej tunajšiemu súdu elektronicky Slovenskou poštou, a.s. dňa 10.04.2025, vyplýva, že žalovaný je na adrese H. XXX/X, L., neznámy. Z odpovede Mestskej polície Trenčín zo dňa 02.05.2025 vyplýva, že na adrese prechodného pobytu evidovaného v registri obyvateľov od 04.07.2024 - C. XX, D., žalovaný údajne nebýva a údajne sa tam ani nikdy nezdržiaval. Uvedené skutočnosti potvrdili polícii obyvatelia žijúci na adrese C. XX, D..
3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. V prípade, že v konaní vystupuje strana sporu, ktorá má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
6. Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.
7. Súd konštatuje, že v prípade slovenského konania vo veci spotrebiteľskej zmluvy/sporu sa uplatní Nariadenie EP a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), ktoré je univerzálne aplikovateľné. Univerzálna aplikácia vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C – 412/98 Group Josi a C – 281/02 Owusu). To znamená, že aj keď ide o G. občana, slovenský súd si založí právomoc podľa ustanovení tohto nariadenia. V oboch prípadoch ide o spotrebiteľský spor, preto je potrebné postupovať podľa kapitoly II, oddielu IV, čl. 18 ods. 2 nariadenia.
8. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia EP a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 6 ods. 1 citovaného nariadenia, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je stanovené v článku 18 ods. 1, čl. 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25. V prípade, že si súd nevie založiť právomoc podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia z dôvodu, že žalovaný nemá bydlisko na Slovensku, ani v inom členskom štáte, bude teda postupovať podľa čl. 6 nariadenia a teda aplikuje svoje vnútroštátne právo, t. j. ZMPS. Právomoc súdu na konanie v takomto prípade je teda potrebné založiť na základe zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko G. republika nie je členským štátom Európskej únie a medzi Slovenskou republikou a G. republikou nie je uzatvorená medzinárodná zmluva upravujúca právomoc súdov.
9. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci .
10. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
11. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
12. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný je občanom G. republiky, ktorý má od 21.03.2023 do 31.01.2026 vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Zo žaloby a k žalobe pripojených listín je zrejmé, že predmet sporu má občianskoprávny, spotrebiteľský charakter. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný má evidovaný prechodný pobyt na adrese C. XX, D., kde podľa zistenia Mestskej polície Trenčín údajne nebýva a údajne sa tam ani nikdy nezdržiaval. Pri určovaní právomocí súdu je potrebné postupovať podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, podľa ktorého kritériom na určovanie právomoci je bydlisko, prípadne sídlo žalovaného. Žalovaný má síce hlásený prechodný pobyt na vyššie uvedenej adrese v okrese Trenčín, avšak bydliskom podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 40/2014 sa rozumie miesto, kde sa osobne skutočne zdržiava. Zo spisu má súd za preukázané, že žalovaný sa na území Slovenskej republiky skutočne zdržiaval od 13.02.2023 do 17.04.2023, kedy bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. Odvtedy už podľa lustrácie Sociálnej poisťovne na území Slovenskej republiky nepracuje a na adrese prechodného pobytu nie je známy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto slovenský súd nemôže založiť právomoc podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd nezistil, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o právomoci súdu v prípade riešenia sporov v zmysle § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Preto slovenský súd nemôže založiť právomoc ani postupom podľa tohto ustanovenia.
13. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu. 14. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
15. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v G..
16. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,50 eur zo žaloby, kráteného o 10 eur, t.j. vo výške 25,50 eur. Súd preto krátený súdny poplatok vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi. Súdny poplatok vráti žalobcovi spoločnosť Slovenská pošta a.s. ako prevádzkovateľ systému (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.).
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP, kedy mal zato, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, no keďže zo spisu žalovanému žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku II. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
- a) ktorému súdu je určené,
- b) kto ho robí,
- c) ktorej veci sa týka,
- d) čo sa ním sleduje a
- e) podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli é v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).