Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/58/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa –muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D., E. E. X, F., zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, proti matke maloletého dieťaťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. I. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o. so sídlom Galanta, Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372 a maloletému dieťaťu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. I. XXXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, IČO: 30 794 536,na zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že A. B., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX z matky A. A., nar. XX.XX.XXXX.

II. Matka maloletého dieťaťa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1377 eur do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.12.2024 domáhal zapretia otcovstva voči maloletému dieťaťu F. B. , z matky A. A.. Návrh odôvodňoval tým ,že od júna 2003 je zamestnaný v Nemecku, kde aj býva. Išiel tam za prácou, aby bola rodina zabezpečená po finančnej stránke. Dňa 14.04.2008 spolu s matkou maloletého dieťaťa kúpili v Nových Zámkoch trojizbový byt z peňazí, ktoré zarobil v Nemecku a následne i splácal. Matka dieťaťa bola v tom čase tehotná, bývali v garsónke a potrebovali vyriešiť bytovú otázku. Domov chodil iba občas, avšak financoval domácnosť. Keď prišiel domov po narodení maloletého dieťaťa, v byte bol neznámy človek, ktorý hneď odišiel s tým, že prišiel niečo opraviť. Keďže život na diaľku nevedie k utužovaniu vzťahu, napokon sa v júni 2021 rozviedli. Je pravdou, že nechodil domov, maloleté dieťa nepozná a ani dieťa nepozná jeho. Nemajú medzi sebou žiadne citové väzby, avšak platí výživné v sume 300 eur. Celá rodina z matkinej strany s ním prestala komunikovať. Po rozvode došlo k predaju bytu v novembri 2024 a kúpnu cenu si rozdelili. V tom čase ešte nevedel, že má problém s otcovstvom. V deň podpisu kúpnej zmluvy sa rozprával so synom J., ktorý mu poskytol veľa rodinných informácii, o ktorých nič nevedel, len nechápal, že s ním prestala širšia rodina komunikovať. Vtedy mu syn oznámil, že F. nie je jeho dcérou. I napriek tomu, že bol malý, keď sa jeho sestra narodila, pamätá si, že v tom čase v byte s nimi žil K. L., ktorý je taxikár v F. G. a je vraj biologickým otcom dieťaťa. Povedala mu to aj matka a vie to aj celá rodina. Následne kontaktoval členov širšej rodiny, ktoré mu uvedené skutočnosti potvrdili. Dňa 02.12.2024 právna zástupkyňa navrhovateľa vyzvala matku dieťaťa, aby sa vyjadrila k daným skutočnostiam a aby sa dostavila na prerokovanie dňa 16.12.2024. Dňa 03.12.2024 mu matka dieťaťa poslala správu, v ktorej ho žiadala o zmenu mena. E. oznámila, že si ju chce adoptovať jej biologický otec. V uvedený deň matka prevzala výzvu právnej zástupkyne. Na prerokovanie sa nedostavila a oznámila, že si zvolí právnu zástupkyňu, ktorá ju bude

kontaktovať. V návrhu poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zdôraznil článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V návrhu zároveň navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z oblasti genetiky.

2. Matka doručila súdu vyjadrenie k návrhu cestou právnej zástupkyne č.l. 26 a nasl., v ktorom uviedla, že matka nepopiera a ani doposiaľ nepopierala, že otec nie je biologickým otcom maloletej, popiera však otcom uvádzané okolnosti toho, ako sa dozvedel o tejto skutočnosti. Manželstvo účastníkov už po narodení spoločného syna nebolo harmonické. Výrazné sklamanie v očiach matky nastalo v momente, keď zistila, že otec počas ich manželstva nadväzoval a následne udržiaval kontakt s cudzími ženami. Vzťahy medzi účastníkmi sa nezlepšili. Odcudzili sa potom, ako sa otec presťahoval do Nemecka. Následne po naliehaní zo strany matky súhlasil s tým, aby matka spolu so synom vycestovali za ním do zahraničia. Matka túžila po druhom dieťati a otec sa jednoznačne vyjadril, že nechce ďalšie dieťa a že v žiadnom prípade nesúhlasí s prípadným rozvodom, nakoľko by klesol do inej platovej triedy v Nemecku. Správanie otca bolo nevyspytateľné a matka sa rozhodla vrátiť na Slovensko a v tom čase sa viac zblížila s biologickým otcom maloletej K. L., ktorého si obľúbil aj syn J.. Otec v tom čase nenavštevoval matku ani syna. Od doby, kedy sa presťahoval do Nemecka do roku 2021 bol na Slovensku iba niekoľkokrát a jeho návštevy boli spojené s praktickými záležitosťami, ako napr. kúpa bytu. V čase, kedy sa matka viac zblížila s K. L. otehotnela a vedela, že je biologickým otcom maloletej. Túto skutočnosť nikdy netajila pred otcom a tento mal od narodenia vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Nie je pravdivé tvrdenie otca, v zmysle ktorého K. L. mal žiť s matkou a deťmi v spoločnej domácnosti. Často sa stretávali a návštevy sa realizovali aj v domácnosti matky. Matka nikdy nebránila otcovi komunikovať s deťmi a práve otec bol ten, kto neprejavil o ne žiadny záujem. Nakoľko manželstvo účastníkov bolo už dlhé roky iba formálnym zväzkom, každý z nich už roky žil vlastný život, nezávisle od druhého, neprechovávali k sebe city a neplánovali spolu budúcnosť, dokonca nevychovávali deti spoločne, matka sa rozhodla podať návrh na rozvod. Manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 15.01.2020 bolo rozvedené dňa 04.06.2021. Následne otec znemožnil matke akýkoľvek kontakt s ním a zablokoval matkine telefónne číslo, aj na sociálnych sieťach. Od tejto doby účastníci neboli v priamom kontakte. V zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine bývalému manželovi matky, t.j. navrhovateľovi uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Zároveň poukázala i na prechodné ustanovenie § 119b Zákona o rodine. Navrhovateľ v návrhu uvádzal nepravdivé skutočnosti o tom, ako a kedy sa mal dozvedieť, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa a na základe toho navrhla vypočuť i svedka K. L.. Vzhľadom na to, že otec vedel o tom, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa už od narodenia nie je možné stotožniť sa s jeho tvrdením, že o tomto sa mal dozvedieť až v predchádzajúcom roku. Otec o neexistencii svojho biologického otcovstva vedel už od narodenia dieťaťa a teda návrh na zapretie otcovstva podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Na základe týchto skutočností matka žiadala návrh zamietnuť a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, výsluchom maloletého dieťaťa, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Výzva navrhovateľa zo dňa 02.12.2024 adresovaná matke maloletého dieťaťa, z ktorej mal súd preukázané, že právna zástupkyňa oznámila matke dieťaťa skutočnosti uvádzané v návrhu a vyzvala ju na zaujatie stanoviska do 15.12.2024, prípadne, aby sa dostavila do jej kancelárie dňa 16.12.2024. Doporučený list matka prevzala dňa 03.12.2024.

3.2 Pripojený spis tunajšieho súdu pod sp. zn. , z ktorého mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 22.03.2021 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu: F. B. na čas po rozvode. Z návrhu vyplýva, že manžel odišiel pracovať do Nemecka v roku 2003, keď sa zabýval, matka s dieťaťom išli za ním. Keď mal syn nastúpiť do škôlky, vrátila sa na Slovensko a manžel zostal pracovať v Nemecku. Chodil domov 3 - 4 krát do roka. V roku 2008 kúpili spoločne byt v Nových Zámkoch a po narodení maloletej F. otec chodil domov zriedkavejšie a od roku 2010 doma nebol. Manžel sa vyjadril k návrhu písomne (č. l. 88), z ktorého má súd preukázané, že uznal, že pracuje v Nemecku od roku 2003, do roku 2010 chodil domov sporadicky 3 - 4 krát do roka a od roku 2010 rodinu nenavštevuje, nie je s ňou v žiadnom kontakte. Súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené na čas po rozvode matke. Zápisnica z pojednávania zo dňa 04.06.2021 (č. l. 128). Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že od roku 2010 už manžel nechodil domov vôbec. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 133 zo dňa 04.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.06.2021, ktorým súd rozhodol tak, že:

I. Súd manželstvo navrhovateľky: A. B., M. N., nar. XX.XX.XXXX a manžela: A. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 15.01.2000 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 38 ročník 2000 na strane 294 pod poradovým číslom 4 r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: F. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej vo výške 300,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Styk otca s maloletým dieťaťom: F. B., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

Súd konštatoval, že v pripojenom spise pod sp. zn. sa na č. l. 91 - 95 nachádzajú výplatné pásky, ktoré predložil právny zástupca manžela v nemeckom jazyku a výpis z účtu manžela za obdobie od 01.06.2000 do 03.05.2021 (č. l. 96 - 100), z ktorých súd po nahliadnutí zisťuje, že A. B. boli zasielané sumy 1 250 eur (č. l. 96), 1 250 eur dňa 08.03.2021, 1 250 eur (č. l. 97), 1 240 eur dňa 11.01.2021, 1 200 eur (č. l. 98), 1 200 eur dňa 13.10.2020, 1 000 eur (č. l. 99), 1 200 eur dňa 10.02.2020, 1 000 eur (č. l. 100). Ostatné údaje sú v nemeckom jazyku.

3.3 Stanovisko navrhovateľa zo dňa 07.05.2025 č.l. 52 a nasl., z ktorého mal súd preukázané, že v nadväznosti na výpoveď matky a svedka K. L. zo dňa 15.04.2025 navrhovateľ bude skladať mesačne výživné na maloleté dieťa v sume 300 eur do advokátskej úschovy až do právoplatného skončenia konania v tejto veci. Zložené výživné advokátka vráti navrhovateľovi pokiaľ bude zapretie otcovstva úspešné. Z výpovede svedka K. L. vyplynulo, že nemá záujem byť zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa ako otec a s ohľadom na ustanovenie § 79 Zákona o rodine nebude mať navrhovateľ nárok voči K. L.. Navrhovateľ si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné až do momentu právoplatného zapretia otcovstva, avšak danú situáciu, pokladá za neetickú a nemorálnu. Navrhovateľ sa vyjadroval k výpovedi matky a zároveň doručil i listinné dôkazy oznámenie o úschove výživného, o realizovaných úhradách, ako aj LV číslo XXXX ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území F. G. I. X/X I. K. L.. Na č.l. 63 a 65 bola predložená SMS komunikácia medzi účastníkmi.

3.4 Kópia z katastrálnej mapy kat. územie F. G., parcela číslo 10276/1, ktorou navrhovateľ poukazoval na spoločné vlastníctvo nehnuteľnosti matky a jej partnera K. L..

3.5 Písomné vyjadrenie matky k stanovisku navrhovateľa č.l. 87 a nasl. spolu s predloženou SMS komunikáciou na č.l. 91-98, z ktorého mal súd preukázané, že matka dôrazne žiadala navrhovateľa, aby v ďalšej komunikácii striktne zachovával vecnosť, slušnosť a zdržiaval sa akýchkoľvek urážlivých výrokoch. Matka zdôraznila, že v mesiaci apríl 2008 prišiel navrhovateľ podpísať kúpnu zmluvu a počas tejto návštevy mali účastníci jedenkrát nechránený pohlavný styk. Nie je pravdou, že navrhovateľ nepozná K. L., pretože to sám potvrdil a opakovane využíval jeho služby taxikára. Matka našla navrhovateľa v stave po požití 80 tabliet. Navrhovateľ dlhodobo nejavil záujem o osobný kontakt s deťmi. Návrh navrhovateľa považuje za účelový, čo vyplýva i z jeho vyjadrenia zo dňa 07.05.2025 ohľadne toho, že si nebude môcť nárokovať výživné v zmysle § 79 Zákona o rodine. Matka návrh na vykonanie DNA testov vo vzťahu k K. L. žiada v celom rozsahu zamietnuť. Matka zdôraznila, že finančne prostriedky zasielané otcom neboli určené výlučne len ako výživné, ale aj na ďalšie záväzky hypotekárneho úveru, spotrebného úveru, leasingu na motorové vozidlo. Poskytovanie finančných prostriedkov v žiadnom prípade nemôže nahrádzať osobnú prítomnosť rodiča v živote dieťaťa. I napriek tomu, že navrhovateľ bol informovaný o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa odmietol rozvod a výslovne súhlasil so zápisom do rodného listu dieťaťa. Navrhovateľ ju výslovne žiadal, aby skutočnosť o tom, že nie je biologickým otcom zamlčala voči jej rodine a blízkym osobám na Slovensku. Navrhovateľ dobrovoľne akceptoval rolu zákonného otca. Navrhovateľ dobrovoľne zasielal finančné prostriedky. Nie je pravdou, že matka vyhodila z domu syna J.. Spoločný syn J. žil v domácnosti s matkou a odsťahoval sa k priateľke v polovici roka 2021. Nevyjadrila sa, že nie je jej synom. Reálne okolnosti, pre ktoré syn opustil domácnosť uviedol svedok N. A., terajší manžel matky. Po rozvode manželstva matka požiadala navrhovateľa, aby jej pomohol vybaviť rodinné prídavky v Nemecku kde pracuje, čo odmietol. Matka poberala rodinné prídavky iba krátke obdobie v roku 2022 a v roku 2023 jej boli pozastavené. Matka od navrhovateľa žiadala, aby finančné prostriedky namiesto pre maloletú platil priamo synovi J., ktorý v tom čase študoval

na vysokej škole. Matka sa nestotožnila s výpoveďou syna J.. K výpovedi sestry uviedla, že jej tvrdenia nie sú založené na pravde, ona s ňou kontakt neprerušila, o čom svedčí písomná komunikácia z roku 2023. je viac ako prekvapujúce, že aktuálne a. Matka mala výhrady voči vyjadreniu, že by povedala pred svojou matkou, že jej aktuálna svokra je sudkyňou. Odmieta akékoľvek ovplyvňovania.

3.6 Vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 09.06.2025 č.l. 108 a nasl., z ktorého mal súd preukázané, že matka maloletej sa dostavila k právnej zástupkyni navrhovateľa dňa 05.10.2023 a do zápisu z rokovania uviedla, že trojizbový byt, ktorý majú v spoluvlastníctve neužíva, býva v ňom syn J. B. s priateľkou, ktorej meno nepozná. Nájomné neplatí, platí spotreby tak, že jej dáva 315 eur na bytové družstvo, elektrinu 55 eur a internet 28 eur. Nájomnú zmluvu písomnú nemajú. Ona v byte nebýva od konca roka 2021. Svedok E. J. na pojednávaní uviedol, že najmenej od jeho svadby, t.j. od 14.05.2022 spolu nekomunikujú a v spoločnom byte nebýval tak, ako to tvrdila matka dieťaťa. Uvedenými skutočnosťami preukazuje svoje tvrdenia ohľadne vlastností matky dieťaťa. Skutočnosti ohľadne pobytu J. v spoločnej domácnosti potvrdil i svedok N. A., manžel matky. Z ohliadky bytu dňa 25.10.2023 vyplynulo, že byt užíval nájomca, o čom ho matka neinformovala. Rozhodla sa o prenajatí bytu sama. Bol prekvapený z toho, že matka otehotnela po jednom pohlavnom styku, ale nepokladal to za nemožné a nevedel, že žije s inou osobou. Svedok K. L. vypovedal tak, ako si to želela matka.

3.7 Uznesením č.k. -104 zo dňa 09.06.2025 súd ustanovil znalca z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA na vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia otcovstva u všetkých účastníkov konania a to navrhovateľa, maloletého dieťaťa a matky, i napriek súhlasným vyjadreniam matky ohľadne otcovstva, pretože je potrebné mať jednoznačne preukázané otcovstvo tak, aby sa predišlo ďalším sporom.

3.7.1 V zákonnej lehote znalec vypracoval znalecký posudok číslo31/2025 zo záveru ktorého na č.l. 126 mal súd preukázané, že z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že A. B., nar. XX.XX.XXXX je vylúčený ako biologický otec maloletého dieťaťa: F. B., nar. XX.XX.XXXX v 8-tich STR systémoch. Možno konštatovať, že A. B. je jednoznačne vylúčený ako biologický otec maloletého dieťaťa.

3.7.2 Uznesením č.k. -150 zo dňa 08.07.2025 súd priznal ustanovenému znalcovi odmenu vo výške 494,60 eur.

3.8. Čestné prehlásenie starej matky maloletého dieťaťa O. N., zo dňa 09.07.2025 č.l. 168, z ktorého mal súd preukázané, že stará matka si prečítala zápisnice z pojednávaní a je sklamaná ako v mnohých veciach nehovorila pravdu jej dcéra matka maloletého dieťaťa a ani K. L.. Keď sa narodila maloletá, tak jej dcéra povedala, že otec má iný život s rodinou, ktorú si založil v Nemecku a nemá ho kontaktovať. V tom čase žila s K. L.. Nepovedala jej, že A. nie je otcom maloletej a nepovedala ani to, že otcom maloletej je K. L.. Dcéra si roky od nej požičiavala peniaze pre deti s odôvodnením, že otec posiela málo. Tvrdila, že peniaze jej vráti, čo však nikdy neurobila. Nevadilo jej to, pretože to bolo pre jej vnúčatá. Teraz je nahnevaná, keď zistila, že otec riadne platil. Na žiadosť dcéry a K. L. si zobrala pôžičku, ktorá bola použitá na zariadenie domu. Mesačné splátky vo výške 76 eur jej posielali a prestali s tým po tom, ako matka dieťaťa vypovedala na súde. Poprela, že by hodila po maloletej lyžičku. V minulosti sa pýtala svojej dcéry, či je rozvedená, na čo jej neodpovedala a uviedla, že to by som chcela vedieť. Dcéra vedela poľsky, nemecky rozprávať nevedela, pretože sa po nemecky nerozprávala ani so švagrom.

4. Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil a zdôraznil, že o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa sa dozvedel pri predaji bytu od syna, s ktorým strávil čas z piatka na sobotu. Ak by bol vedel o týchto skutočnostiach skôr, bol by sám podal návrh na rozvod a neplatil by výživné. Nepoprel, že ich manželstvo po narodení maloletej dcéry trvalo 13 rokov, aj keď len na papieri, ale rodinu finančnej zabezpečoval. Nebol by kúpil byt, auto a nezadlžil by sa na sumu 95 000 eur. Do roku 2010 chodil domov častejšie 3-4 krát do roka a potom už nie. V rozhodnom období pre splodenie maloletého dieťaťa od 13.02.2008 do 13.06.2008 sa s matkou maloletého dieťaťa stýkal. Vždy sa jednalo o intímny styk dokonaný a preto si ani nemyslel, že dieťa nie je jeho. V tom čase mal syn 8 rokov a bol na vážkach ohľadne ďalšieho dieťaťa, vzhľadom na výdavky, ktoré mali. Veľmi ťažko znášal informáciu, že fakticky 17 rokov vychovával cudzie dieťa. Nepoprel, že ho prekvapilo, keď mu matka povedala, že je tehotná, ale v danom období bol doma a mali pohlavný styk raz. Poprel tvrdenia matky, že vedel o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa, pretože v rokoch 2008-2009 Petra Imricha nepoznal, nevidel ho a nevedel o ňom. Ak telefonoval domov, mal záujem o deti, avšak nie vždy mu bolo umožnené s nimi hovoriť. Po narodení

maloletej matka zakázala švagrinej, svojej matke, ako aj synovi kontaktovať s a s ním. Postupne sa mu podarilo nadviazať kontakt so synom a s bývalou švagrinou. Pred rozvodom boli s matkou dieťaťa v telefonickom alebo písomnom kontakte a nezablokoval si ju ani po rozvode, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že dostal od nej správu v roku 2023. V roku keď kúpili byt, bola za ním v máji manželka a povedala mu, že je tehotná. Následne spolu so synom s ním strávili letné prázdniny. K predloženej fotodokumentácii zo sonografického vyšetrenia navrhovateľ uviedol, že si nepamätá, či mu bola takáto fotografia predložená, ale vzhľadom na svoje vzdelanie – mäsiar, by nevedel vyčítať údaje z fotografie. Od roku 2010 nebol doma, pretože si dal preplácať dovolenku a peniaze posielal rodine. Rodina bola na dovolenke v Bulharsku, Chorvátsku, odkaľ mu poslali fotky. Matka dieťaťa bola počas manželstva až do roku 2018 nezamestnaná, až na 7-8 mesiacov, pretože s tým súhlasil a uviedol, že rodinu finančne zabezpečí. Do rozvodu poberal rodinné prídavky na maloleté dieťa on. Maloletú F. videl párkrát ako bábätko a naposledy v roku 2009 keď mala 1 rok. Po vykonanom dokazovaní žiadal návrhu vyhovieť.

4.1 Právna zástupkyňa navrhovateľa po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu vyhovieť a poukázala i na predloženú záverečnú reč v písomnej forme. Mala za to, že stav nesúladu právneho otcovstva s otcovstvom biologickým závažným spôsobom zasahuje do súkromnej sféry právneho otca dieťaťa. Práve na odstránenie tohto rozporu slúži zapieracia žaloba otca, ktorého právne otcovstvo bolo určené iba na základe domnienky otcovstva. Bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a maloletou nie sú vybudované žiadne rodinné väzby. Navrhovateľ preukázal, že oznámil matke zapretie otcovstva podaním zo dňa 02.12.2024, teda ani nie mesiac po tom, ako sa o dôvode na zapretie otcovstva dozvedel. Matka dieťaťa od začiatku vedela, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa. V rozvodovom konaní tieto skutočnosti neuvádzala a tvrdila, že navrhovateľ je otcom maloletého dieťaťa. Dieťa neoslovuje biologického otca ako otec a matka ani biologický otec nemajú záujem na tom, aby bol zapísaný v rodnom liste dieťaťa. Súčasný manžel matky mal záujem osvojiť si maloleté dieťa. Matka maloletého dieťaťa od začatia konania navrhovala zamietnutie žaloby. ničím nepreukázala, že navrhovateľ vedel, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Naopak, navrhovateľ potvrdil a preukázal, že sa dozvedel o týchto skutočnostiach v novembri 2024 od syna J. potom, ako predal byt, ktorý spolu s matkou vlastnili. Tieto skutočnosti potvrdil syn účastníkov, ktorý bol vypočutý ako svedok a rovnako aj sestra matky maloletého dieťaťa. Z rozvodového konania tvrdenia matky ohľadne toho, že navrhovateľ nie je biologickým otcom nevyplývajú. Navrhovateľ dospel k záveru, že matka s ním mala v inkriminovanom období pomer cielene a jedine z dôvodu, aby ho presvedčila, že je otcom nenarodeného dieťaťa a aby si zabezpečila príjem vo forme mzdy, ktorú jej navrhovateľ posielal. Od roku 2008 až do roku 2018 matka dieťaťa nepracovala. Tento stav jej vyhovoval v čase, keď žila s K. L. a následne až do času, keď jej známosť s N. A. prerástla do takého vzťahu, že sa za neho chcela vydať. Vyhovovalo jej prijímať výživné na maloleté dieťa. Iniciátorom predaja bytu bol navrhovateľ a nikto nepredpokladal, že predaj bytu zblíži navrhovateľa a syna J.. Matka tvrdila, že v byte býva J. a preto nie je príjem z nájmu, čo však nebola pravda. Navrhovateľ od začiatku konania podozrieval matku z nekalého úmyslu, keď na jednej strane tvrdí, že on nie je biologickým otcom dieťaťa na druhej strane požaduje zamietnutie žaloby. Predpoklad navrhovateľa potvrdila i svedecká výpoveď manžela matky, ktorý uviedol, že sa rovnako obáva konania navrhovateľa, že by mohol žiadať späť výživné. Matke je úplne jedno, kto je otcom jej dcéry. Sledovala jediný cieľ, získať od navrhovateľa čo najviac peňazí, čo sa jej podarilo. Matka získala peniaze nie len od navrhovateľa, ale aj od svojej matky tak, ako to vyplýva z jej „čestného vyhlásenia“ zo dňa 09.07.2025. Matka sa vysmieva navrhovateľovi a jej myslenie je v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdí, že navrhovateľ nie je otcom maloletej, meno otca pozná a napriek tomu trvá na tom, aby bol navrhovateľ zapísaný ako právny otec. Právny poriadok zaviedol od 01.01.2016 právo otca zaprieť otcovstvo v lehote 3 roky od kedy sa dozvie, že nie je biologickým otcom. Otec sa môže dozvedieť, že nie je biologickým otcom testom DNA, ktorý ako jediný môže vyvrátiť jeho otcovstvo. Navrhovateľ sa domáhal vykonania testu v žalobe, ako aj v podaní zo dňa 07.05.2025. Dôvodnosť návrhu potvrdil znalecký posudok, ktorý navrhovateľa jednoznačne vylúčil ako biologického otca. V závere zdôraznila, že výsluch maloletej bol vykonaný nezákonne a odmietnutie súdu sprístupniť zvukovú nahrávku je tiež protiprávne. Maloletá je vo veku blízkom plnoletosti. Nebola poučená o povinnosti hovoriť pravdu. Vypovedala ako účastníčka konania. Navrhovateľovi nebolo umožnené položiť jej otázky a neboli jej položené otázky na ktoré by bolo potrebné odpoveď poznať. Navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o sprístupnenie zvukovej nahrávky. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu navrhovala vyhovieť a uplatnila si trovy konania vo výške 100% v sume 4000 eur podľa , pretože to považovala za spravodlivé.

5. Matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že nepopiera, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa. Chcela, aby si kúpili byt, pretože na Slovensku bývali v garsónke.

Svoju matku informovala o ich manželstve a nezhodách. Matka je sľúbila, že sa o J. postará, aby sa vrátila do Nemecka. Uznala, že v roku 2007 nadviazala mimomanželský vzťah s pánom K. L., ktorého si obľúbil i J. a hoci mal len 7 rokov vedel rozlíšiť rozdielne správanie sa K. L. a otca voči nemu. Našla byt, ktorý stál 61 408 eur (1 850 000 Sk) čo platili z úspor a hypotéky. Navrhovateľ prišiel domov v apríli 2008 podpísať zmluvu, kedy mali 1 krát intímny styk. Keď išla ku gynekológovi tak zistila, že k počatiu došlo zhruba v marci a preto biologickým otcom je K. L.. S K. L. sa intímne stýkala od konca roka 2007, plánovali spolu rodinu s tým, že sa rozvedie. B. otca K. L. o tehotenstve informovala, bol rád a povedal, že jej pomôže i s hypotékou. Následne odišla do Nemecka kde manželovi ukázala záznam z ultrazvuku a pýtal sa aké je to veľké. Spolu boli u gynekológa v Nemecku, s ktorým komunikoval navrhovateľ, pretože dobre ovláda jazyk. Vedel o veľkosti plodu a dĺžke tehotenstva. Uznala, že jej posielal peniaze mesačne od 1000 do 1200 eur, z čoho 400 eur boli rodinné prídavky a ostatné na hypotéku a domácnosť. I napriek tomu, že navrhovateľa informovala o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa, nechcel sa rozvádzať. V roku 2018 sa začala stretávať s terajším manželom, ktorý si chce osvojiť maloletú. V roku 2020 ochorela, mala zdravotné problémy a bola práceneschopná dlhšie ako rok. Potom podala návrh na rozvod. Rozhodnuté bolo v neprítomnosti manžela a následne mu zavolala, že by mal platiť na maloletú, ale povedala mu že nemusí. Domnieva sa, že navrhovateľovi išlo vždy o peniaze. Kým bral úľavu na dieťa v Nemecku, nemal s tým problém. E. J. študoval na vysokej školu, ktorú nechal v druhom ročníku, čo sa jej nepáčilo a nesúhlasila s tým. Chcela pre neho len to najlepšie. Oženil sa a zobral si meno manželky, pretože povedal, že meno B. užívať nechce. V roku 2021 sa odsťahoval a prestal s nimi udržiavať kontakt, aj s maloletou, ktorá bola na neho citovo naviazaná. Nikdy deti nevychovávala cez peniaze. S matkou a sestrou, ktorá žije v Rakúsku od roku 2005 sa o navrhovateľovi nerozprávali. Navrhovateľovi nechcela robiť zle, pretože bral daňové úľavy v Nemecku. Nikdy jej K. L. nebránil, aby zverejnila, že je otcom dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu navrhovateľa zamietnuť a zdôraznila, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa i vzhľadom na fotografiu z ultrazvuku. Osobne sa jej dotklo, keď jej sestra, ako svedkyňa uviedla, že sa vyhrážala svojej matke, terajšou svokrou sudkyňou.

5.1 Právna zástupkyňa matky po vykonanom dokazovaní uviedla, že meritom veci v tomto konaní bolo preukázanie dvoch sporných otázok. Prvou otázkou bola skutočnosť, či je navrhovateľ biologickým otcom maloletej F., druhou otázkou bolo potvrdenie, resp. vyvrátenie skutočnosti, kedy sa navrhovateľ o skutočnostiach, že otcom maloletej nie je, reálne dozvedel. Prvú otázku matka nikdy nespochybňovala, ani nepopierala a v rámci dokazovania potvrdila, že biologickým otcom maloletej je K. L., čo bolo potvrdené i znaleckým dokazovaním. Matka od počiatku uvádzala, že navrhovateľ mal vedomosti o tom, že maloletá nie je jeho dcérou, o čom ho informovala už v čase, keď bola tehotná. Jej tvrdenia boli podporené svedeckou výpoveďou K. L. a manžela N. A.. Tieto tvrdenia vyplývajú i z výpovede maloletej. Navrhovateľ o maloletú od narodenia neprejavoval trvalý a vážny záujem, nekomunikoval s ňou, nezaujímal sa o jej zdravotný stav, o jej školské výsledky, nechodil za ňou na prázdniny. Nevytvoril si s ňou žiadne citové puto, čo potvrdila i maloletá. Tvrdenia navrhovateľa prezentované na súde o tom, ako ťažko znášal skutočnosť, že nie je biologickým otcom maloletej, o čom sa dozvedel v novembri 2024, považovala za účelové. Tvrdenia svedka J. J. považovala za nepravdivé, nepreukázané, no najmä motivované pomstou voči matke, ako aj výpoveď sestry matky. Svedkovia neboli poučení podľa a preto žiadala, aby súd na ich výpovede neprihliadal. Rovnako tvrdenia syna J. navrhovateľ využíva ako súčasť procesnej obrany. Keďže navrhovateľ mal vedomosť o tom, že nie je otcom maloletej už v čase tehotenstva mala za to, že návrh bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty. Navrhovateľ účelovo poukazoval na skutočnosti nesúvisiace s konaním, kto s kým býval, na pôžičky, úvery, rodinné vzťahy medzi účastníkmi, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania, čím bola odkláňaná pozornosť od merita veci. vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu a priznal matke nárok na náhradu trov konania vo výške 100% v sume 4000 eur s tým, že právna zástupkyňa je platcom DPH a uplatnila si i náklady znaleckého dokazovania.

6. Vypočutý svedok K. L. vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou dieťaťa spolu žili intenzívne od roku 2008 do roku 2015. V tomto období sa intímne stýkali, žiadne ochranné prostriedky nepoužívali. Ako taxikár pracoval od roku 2005 a dvakrát viezol z Bratislavy účastníkov do Nových zámkov, kedy si potykal i s navrhovateľom. S matkou dieťaťa sa intímne stýkali aj pred rokom 2008, pretože ju mal rád a potom sa častejšie stretávali.. navštevoval matku dieťaťa v jej domácnosti a ona navštevovala jeho. Zoznámil sa i so synom účastníkov J., s ktorým si veľmi dobre rozumeli a viedol ho k športu. Podieľal sa aj na jeho výchove. Zapísal ho na futbalový krúžok, chodili na zápasy a na výlety. Nevie, čo sa zmenilo. Keď mu matka dieťaťa oznámila, že je tehotná veľmi sa tešil, miloval ju, chcel mať dieťa a bol veľmi rád keď to bolo dievča. O tom, že je biologickým otcom hovoril svojim najbližším, rodičom a známym. Aktívne

sa podieľal na výchove dieťaťa a podieľa doteraz. Dieťa ho má rado, sú v dennom kontakte. O tom, že je otcom maloletej vie i syn účastníkov. Nikdy navrhovateľovi neoznámil, že je biologickým otcom dieťaťa. Maloletá ho vždy oslovovala K.. Bolo mu úplne jedno, či bude zapísaný ako otec dieťaťa alebo nie. Matka dieťaťa mu povedala, že oznámila navrhovateľovi, že nie je biologickým otcom. Najbližšia rodina matky, s ktorou sa stretávali vedela, že on je otcom dieťaťa od narodenia.

7. Vypočutý svedok J. J. vo svojej výpovedi potvrdil, že K. L. pozná, lebo býval s nimi garsónke a trojizbovom byte. Je biologickým otcom jeho sestry, čo mu povedala matka. Vedeli o tom aj jeho teta, t.j. sestra matky, jej muž a stará mama zo strany matky. So sestrou už žiadny vzťah nemá. Na svadbu pozval aj K. L., ktorý neprišiel a odvtedy s ním nie je v kontakte. Svadbu mal 14.05.2022. S otcom – navrhovateľom do roku 2023 nemal žiadny vzťah, pretože mu to zakazovala matka a otec mu povedal, že ani on ho nemohol kontaktovať. Dva dni pred 01.09.2021 mu napísal terajší manžel matky, že si môže prísť pre veci, pretože takto to ďalej nepôjde. Prišiel si pre veci a do februára 2022 mali nejaký kontakt, ale potom už žiadny. Na svadbu pozval matku, jej manžela, sestru a nikto neprišiel. S matkou nemá žiadny vzťah. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či počas spolužitia s matkou prejavoval záujem o sestru. Matka mu hovorila, aby nekontaktoval otca a zablokovala mu ho na sociálnych sieťach. Kontaktoval otca cez sociálne siete v rokoch 2022-2023 a prvýkrát sa osobne stretli pri predaji bytu. Priezvisko si zmenil preto, že mu matka povedala, že tak má urobiť, pretože už nie je jej syn. Matku pozval na svadbu, ako aj ostatných, na čo mu povedala, že tam nepôjde, pretože tam nikoho nepozná.

8. Svedkyňa A. H. uviedla, že so sestrou nie je v kontakte 6 rokov od decembra 2018, pretože kontakt s ňou prerušila sestra. Vo Viedni žije od roku 2004 a pri príležitostí sviatkov chodila domov na Vianoce a sestra s deťmi a K. L. k nim do Viedne. Dôkazom sú spoločné fotografie. Krátko po narodení maloletej jej sestra povedala, že má prísny zákaz kontaktovať navrhovateľa s ktorým ona skončila a navrhovateľ má novú rodinu. Navrhovateľ ju kontaktoval v novembri 2024 a povedal jej, že vie o tom, že biologickým otcom dieťaťa je K. L. a on stále platil výživné. Až vtedy ju napadlo, že pre toto to asi matke dieťaťa vyhovovalo. Ku konfliktu došlo preto, že si sestra od matky požičiavala peniaze a nemali vedomosť o tom, že jej navrhovateľ peniaze posiela. Sestra nebola v kontakte ani s matkou od decembra 2018 do 02.02.2025. Po pojednávaní navštívila matku spolu s K. L.. Svedkyňa bola naposledy v kontakte s navrhovateľom v roku 2007. Keď sestru navštevovala vždy tam bol aj K. L. a boli spolu na dovolenke v Kováčovej. Sestra mala vzťah s K. L. od roku 2007 a boli stále spolu. Na otázku rozvodu jej odvrkla.

9. Svedok N. A. – manžel matky uviedol, že matku dieťaťa pozná od roku 2017 a ako partneri sú spolu od roku 2018. V tom čase pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Mesiac bol v zahraničí a týždeň doma. Ako rodina začali spolu bývať v roku 2021 na adrese F. G., H. I. XX. Jedná sa o nehnuteľnosť vo vlastníctve pána L., ktorého pozná od roku 2018. V nehnuteľnosti bývajú na základe ústnej dohody. Od roku 2021 až do odchodu syna manželky tam bývali oni dvaja a jej dve deti. Nevedel z akého dôvodu odišiel zo spoločnej domácnosti syn manželky J.. Všetky výdavky ohľadne nehnuteľnosti uhrádza on na základe dohody s pánom L.. Platí mu 600 eur, z čoho 300 eur je hypotéka a zvyšok nájomné a zálohové platby plyn 150 eur, elektrina 100 eur, internet 50 eur. Ústne sa rozprávali s J. o tom, že kedy si príde pre veci a preto mu napísal správu. Keď si prišiel pre veci bol doma a bol tam krik. Podľa neho odišiel zo spoločnej domácnosti v čase, keď už mal určite partnerku a išiel k nej. Bývali v Dulovciach u jej rodičov. Keďže pozná povahové vlastnosti J., bol nespokojný, pretože neboli nadšený jeho partnerkou a prízvukovali mu, aby dokončil školu, ktorú mu zabezpečovali. Od opustenia spoločnej domácnosti ich J. nenavštevoval a blokol ho na všetkých sieťach. Mal k dispozícii jeho telefónne číslo, ktoré využil asi dvakrát po jeho odchode zo spoločnej domácnosti, pretože ho žiadal, aby mu predložil doklad o jeho pobyte, kvôli poplatkom za smeti. Od opustenia spoločnej domácnosti ich osobne navštívil iba raz, kedy ich prišiel pozvať na svadbu. Na svadbu pozval všetkých, avšak nešli, pretože mali obavu z jeho ďalšieho života. Počas spolužitia videl, že raz napísal otec J. SMS-ku a on prišiel za matkou, že čo má robiť. Podľa jeho názoru do svadby J. priam otca neznášal a nechcel s ním nič mať. Matka musela pýtať peniaze napr. aj na vodičský preukaz pre J.. Ako spolu žili s manželkou chodili rodinné prídavky z Nemecka vo výške 400-500 eur na dve deti s tým, že daňové úľavy bude poberať bývalý manžel. Od roku 2018 finančne prispieval na deti i on, pretože peniaze, ktoré chodili z Nemecka nestačili hlavne na potreby detí, prípadne, na spoločné dovolenky. Od roku 2018 boli raz na spoločnej dovolenke všetci štyria v Bulharsku a potom po odchode J. boli oni traja dvakrát. Nikdy účet manželky nevidel. Na začiatku ich vzťahu manželka robila preklady pre nemeckú firmu a potom pracovala v ŽSR Cargo. Jej príjem podľa tabuľkového platu bol menej ako 1000 eur. manželka vlastnila nehnuteľnosť s bývalým manželom na adrese Nové Zámky, Šoltésova 7, ktorá bola v prenájme a nájomné bolo 500 eur a potom

sa zvyšovalo vzhľadom na spotreby nájomníkov. Nehnuteľnosť bola v prenájme do predaja. Navrhovateľ mal o tom vedomosť a nájomné slúžilo len na náklady spojené s užívaním. Jednalo sa o splátku hypotéky a zálohové platby. Boli na tom stratoví. Pán K. L. s nimi nebýval, prespal u nich v dome asi trikrát, keď boli odcestovaní, aby maloletá F. nebola sama. Od začiatku má vedomosť o tom, že biologickým otcom maloletej F. je pán K. L.. Bolo mu povedané, že vie o tom aj bývalý manžel a že sa dohodli, že to takto zostane. Keď sa narodila maloletá F. každý z rodičov si žil svoj život. Pán K. L. je horšie finančne zabezpečený a vie, že sa o dieťa postará a je medzi nimi priateľský vzťah. Prepustili ho z práce, ktorú robil a skončila firma a ako taxikár nezarábal veľa. Maloletá nijako nevníma navrhovateľa, vie, že jej otcom je K. L.. Obe deti mali s ním dobrý vzťah a uznávali ho, ako keby náhradného otca. Zostatok hypotéky je okolo 70 000 eur a potom by sa chceli stať vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bývajú a zabezpečiť Nine, aby jej niečo zostalo. On navrhovateľa nepozná. To, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa mu povedala manželka aj pán K. L., ktorý uviedol, že navrhovateľ o tom vie. Je pravdou, že po rozvode manželstva na maloletú F. výživné platil navrhovateľ a J. si to musel riešiť sám, pretože v čase rozvodu už bol dospelý. Maloletá veľmi ťažko znášala odchod J. zo spoločnej domácnosti. Rovnako manželka bola v depresiách, plakávala, nevedela prečo to urobil. Adrián to urobil v čase, keď manželka mala ťažké zdravotné problémy.

10. Maloleté dieťa F. B. vo svojej výpovedi upresnila, že za biologického otca považuje K. L., povedala jej to maminka a trávili spolu i voľný čas. V byte bývali ona, matka a J.. Peťo chodil za nimi keď mal čas, pretože pracoval v C.. Následne sa presťahovali do domu, ktorý kúpil K. L., ale nikdy s nimi nebýval. V domu býva teraz ona, matka a jej terajší manžel N.. J. má svoju izbu. Ak boli oslavy, boli tam oni traja chodil Peťo, ako aj N.. Vedela o tom, že maminka je vydatá, ale neriešila to. Povedala jej, že podala návrh na rozvod, čo ju však nezaujímalo. Maminka pracovala v Cargu v kancelárii s vlakmi. Mozgovú príhody mala po odchode J., pretože ju to veľmi zničilo. Bolo to v roku 2022. Podľa jej názoru J. odišiel za svojou manželkou, pretože už pol roka predtým býval s ňou. Prišiel domov, zbalil si veci, začal hulákať, bol agresívny a hovoril, že tam už nezostane a nevráti sa. Adrián študoval na vysokej škole a keď mal 21 rokov zoznámil sa so ženou, ktorá mala dve deti a 34 rokov. Matka mala o neho strach, avšak nebránila mu v tom. J. bol pre ňu vzorom. Nikoho z rodiny jeho manželky nepozná, nevie kde býva. Je pravdou, že ich vo februári J. prišiel pozvať na svadbu. Maminka dostala správu od sestry J. manželky, z ktorej usúdila, že asi tam nie sú vítaní. S K. sa stretáva vozí ju do školy, chodia spolu do reštaurácii, bol prítomný keď končila základnú školu. Nikdy nemala problém s tým, že v rodnom liste nie je uvedený ako otec. Neprejavil pred ňou záujem o zápis do rodného listu. Keď sa maminka a N. zobrali povedali jej, že by si ju N. chcel osvojiť, pretože spolu žijú s čím ona nemala žiadny problém. S navrhovateľom sa nikdy nestretla. Je v kontakte s rodinou N. aj s rodinou Peťa. Do roku 2018 navštevovala starú matku zo strany maminky, chodila k nej niekedy i zo školy. Na Vianoce v roku 2018 hodila po nej lyžičku. Ak by sa však stretli v meste alebo v obchode, tak by sa pozdravili. Babku ju už nekontaktovala a od tohto obdobia ju nenavštívila. Chodili spolu na návštevu i do Rakúska k tete a ujovi do roku 2018. Asi pred 2 rokmi napísala sestra maminke, že by sa mohli stretnúť pred Veľkou nocou, ale k stretnutiu neprišlo. Nepamätala si, že by navrhovateľ niekedy kontaktoval J.. Podľa nej i J. považoval za otca K. a potom N., keď ho volal tati. Nepamätala si, že by niekedy telefonoval pán B. alebo by s ním mama bola v nejakom kontakte.

11. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, v záverečnej reči uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej, avšak rozhodnutie ponechal na súd.

8. Podľa , účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

9. Podľa § 85 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

10. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom .

11. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine , ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

12 Podľa § 88 ods.1 Zákona o rodine , manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

13. Podľa § 88 ods.2 Zákona o rodine ,aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

14. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V prejednávanej veci sa nejedná o bežné zapretie otcovstva navrhovateľom – manželom matky, ktorý bol zapísaný do rodného listu dieťaťa ako otec podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Dôkazom týchto skutočností je to, že navrhovateľ ako otec dieťaťa je zapísaný na rodnom liste maloletej od 10.12.2008 a do dnešného dňa si riadne plní vyživovaciu povinnosť. V neposlednom rade od uzavretia manželstva 15.01.2000 rodinu finančne zabezpečoval do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. do 09.06.2021. Súd nepopiera, že navrhovateľ sa o dieťa nezaujímal, nevykonával osobnú starostlivosť tak, ako mu to ukladá § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Je však potrebné zdôrazniť, že i konanie matky bolo v rozpore so záujmami dieťaťa i v rozpore s dobrými mravmi, ak sa snaží preukázať, že otec dieťaťa mal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom maloletej. Návrh na zapretie otcovstva podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine mohla podať i matka, ktorá do dnešného dňa tvrdila a tvrdí, že biologickým otcom maloletej je pán K. L.. S K. L. nadviazala mimomanželský vzťah v roku 2007, intímne sa stýkali bez použitia ochranných prostriedkov, čiže matka musela predpokladať, že môže otehotnieť. Je zarážajúce, ak sa snaží preukazovať, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa s poukazom na dokumentáciu z ultrazvuku, ktorú mu ukázala v máji 2008 a sám mal prísť na to, že nemôže byť biologickým otcom, keď sa stýkali len jedenkrát v rozhodnom období. Súd rovnako dáva do pozornosti i skutočnosť, že maloleté dieťa bolo od začiatku vychovávané v tom, že jeho biologickým otcom je K. L., avšak malo vedomosť o tom, že nie je zapísaný v rodnom liste. Súd zdôrazňuje, že určenie biologického rodiča pre maloleté dieťa má i ďalšie dôležité okolnosti týkajúce sa prípadného dedenia alebo riešenia otázky zdravotného stavu. Tvrdenie, že otcom je ten kto dieťa vychováva, pre tieto okolnosti nie je prvoradé. V neposlednom rade hodnoverný listinný dôkaz o tom, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa je až znalecký posudok, ktorý dal vypracovať súd po čiastočne vykonanom dokazovaní za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností. Znalecký posudok číslo 31/2025 bol doručený súdu dňa 25.06.2025. Navrhovateľovi a ostatným účastníkom na pojednávaní dňa 01.07.2025. Vytýkanie súdu, že nenariadil znalecké dokazovanie hneď tak, ako to bolo uvádzané v návrhu navrhovateľa, prípadne i v jeho vyjadrení zo dňa 07.05.2025 súd považuje za irelevantné, pretože i navrhovateľ mohol predložiť overený znalecký posudok ohľadne ním tvrdených skutočností podľa . Otázka, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa bola jednoznačne preukázaná a vyplývajúca zo záverov znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať súd v rámci dokazovania a z jeho záverov vyplýva, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej. K ďalšej spornej skutočnosti ohľadne doby kedy sa navrhovateľ dozvedel, že nie je biologickým otcom maloletej súd poznamenáva, že sa stotožnil s vyjadrením navrhovateľa, že to bolo v novembri 2024 pri prevode bytu bývalých manželov. Uvedené skutočnosti potvrdil i vypočutý svedok syn účastníkov. Súd nepopiera, že vzťahy medzi matkou maloletej a plnoletým synom sú momentálne narušené z dôvodov, ktoré nemajú významný vplyv pre toto konanie, avšak bolo jednoznačne preukázané, že rodičov maloletej mal rovnako vedomosť o tom, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej a potvrdila to i sestra matky. Súd sa nedomnieva, že by bolo potrebné vyhodnotiť svedecké výpovede sestry matky, ako aj plnoletého syna za neplatné, pretože neboli poučení podľa tak, ako to tvrdí právna zástupkyňa matky, avšak obaja poukazovali len na rovnaké skutočnosti, ktoré v podstate uznala a uznáva i matka, že biologickým otcom maloletej nie je navrhovateľ ale pán K. L.. Ostatné skutočnosti týkajúce sa spolužitia K. L. v spoločnej domácnosti s matkou a deťmi sú pre toto konanie irelevantné a v neposlednom rade dokazovaním bolo preukázané, že K. L. sa aktívne zapájal do starostlivosti o dieťa spôsobom, ktorým mohol a bolo mu umožňované a robí tak i dodnes. Zo zákonného ustanovenia a ani následných ustanovení nevyplýva, že by súd nemohol použiť svedeckú výpoveď svedka ak svedok nebol riadne poučený.Je zarážajúce, že človek, ktorý mal intímny vzťah so ženou, ktorú miloval a ľúbil nepodnikol žiadne kroky po dobu skoro 17 rokov na to, aby bol zapísaný ako biologický otec dieťaťa a aby niesol i prípadné následky vyplývajúce z rodičovských povinností a následne prípadne i ostatné skutočnosti ohľadne dedenia alebo prípadnej potreby pri zdravotnej starostlivosti. I toto konanie

súd vyhodnotil ako nemorálne. Je zarážajúce, že dospelí ľudia, matka a biologický otec dieťaťa po dlhú dobu 17 rokov nevykonali žiadne kroky k usporiadaniu skutočných vzťahov so vzťahom právnym. V neposlednom rade toto ich konanie a správanie nie je možné jednoznačne hodnotiť ako správanie v záujme maloletého dieťaťa. Samotné dieťa vo svojej výpovedi potvrdilo, že má vedomosť o tom, že jeho biologickým otcom je pán K. L., s ktorým je v kontakte až do dnešného dňa, trávili a trávia spolu čas, zúčastňoval sa na rodinných oslavách, navštevovali spolu rodinných príslušníkov sestru matky, ako aj starú matku zo strany matky do roku 2018. Dieťa pozná i rodinných príslušníkov zo strany pána K. L. i terajšieho manžela matky. Je ťažké sa stotožniť s vyjadrením dieťaťa, že mu nevadilo, že biologický otec nie je zapísaný do rodného listu, že nemalo výhrady voči tomu, že by si ho osvojil terajší manžel matky, z čoho vyplýva, že dieťa nebolo vedené k základným hodnotám rodiny. K námietkam právnej zástupkyne navrhovateľa, že dieťa nebolo poučené a vypočuté ako svedok podľa a že mu nemohli dávať otázky súd udáva, že maloleté dieťa nemá úplnú spôsobilosť na právne úkony tak, ako to má na mysli . Maloletá má spôsobilosť na právne úkony len podľa a bola vypočutá v zmysle sa týka vyhotovenia nahrávky súd poukazuje na a CSP. Zvuková nahrávka bola vyhotovená len pre účely súdu a nevydanie nahrávky o výsluchu dieťaťa je i v súlade s Uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 28.05.2020 s poukazom na najlepší záujem dieťaťa, ako základné kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí za zohľadnenia písm. g) Základných zásad Zákona o rodine sledujúc uvedenú zásadu implementovanú do Základných princípov mimo sporového konania ( ) tak, aby nedošlo k neprípustnému vystaveniu maloletej konfliktu lojality. Navrhovateľ v novembri 2024 zistil, že nie je biologickým otcom dieťaťa, čo mu oznámil syn J. v čase keď sa predával spoločný byt navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa. V tomto čase sa už obnovili vzťahy medzi navrhovateľom a J.. Navrhovateľ pracoval a pracuje v Nemecku od roku 2003. Od tohto obdobia chodil domov 3-4 krát do roka a od roku 2010 vôbec domov nechodí. Navrhovateľ uzavrel manželstvo s matkou dieťaťa 15.01.2000, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. -133 zo dňa 04.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.06.2021. Maloleté dieťa F. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti matke s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej vo výške 300 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka dňa 22.03.2021 cestou svojej právnej zástupkyne s tým, že navrhovateľka spočiatku súhlasila, aby manžel zostal pracovať v zahraničí, pretože v tom čase to bolo pre rodinu finančne priaznivé a manžel vedel zarobiť slušné peniaze. Odstupom času to však bolo na úkor rodiny a citových vzťahov. Otec s maloletou v kontakte nie je, naposledy ju videl keď mala 2 roky. Manžel na základe dohody posiela 800 eur, z čoho uhrádza spoločnú hypotéku vo výške 360 eur mesačne. Od mája 2020 bola navrhovateľka práceneschopná, pretože mala mozgovú príhodu. Navrhovateľ sa vyjadril k návrhu písomne cestou svojho právneho zástupcu, kde uviedol, že ich manželstvo je od roku 2010 formálnym zväzkom, pretože spoločne nevychovávajú maloleté dieťa, roky sa intímne nestýkajú a súhlasil s tým, aby bolo ich manželstvo rozvedené a maloleté dieťa zverené do starostlivosti matky. Nemal výhrady voči výživnému vo výške 300 eur. od rozvodu manželstva navrhovateľ si riadne plnil vyživovaciu povinnosť až doteraz s tým, že výživné je momentálne zasielané a uložené v úschove právnej zástupkyne navrhovateľa. Okrem výživného navrhovateľ preukázal, že posielal finančné prostriedky týkajúce sa i splátky hypotéky. Bolo to až do roku 2024, kým sa byt neodpredal. Ak by navrhovateľ mal vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa je málo pravdepodobné, že by si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z Zákona o rodine a následne v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. K tvrdeniam matky maloletého dieťaťa, že musel o tom vedieť i na základe predloženej fotografie z ultrazvuku a z vyšetrenia u gynekológa v Nemecku súd poznamenáva, že navrhovateľ nie je odborníkom a v podstate ani jeden nepoprel, že sa intímne stýkali aj keď len raz v rozhodnom období pre splodenie maloletého dieťaťa. Je málo pravdepodobné, že daňové úľavy by boli pre navrhovateľa výhodnejšie, ako je zistenie a preukázanie, že nie je biologickým otcom maloletej. Ak sa aj navrhovateľ nechcel rozvádzať , bolo možné usporiadať v súlade so zákonom vzťahy maloletej ku skutočnému biologickému otcovi. Súdu sa skôr javí, že skutočne uvedený stav matke vyhovoval, keď navrhovateľ ju finančne podporoval. Uvedené skutočnosti vyplývajú i z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ k svojim vyjadreniam, ako aj z pripojeného spisu ohľadne rozvodu manželstva, kde bolo preukázané, že manžel zasielal manželke sumy od 1000 do 1250 eur, ktoré podľa názoru súdu nemohli predstavovať len rodinné prídavky na deti. Rovnako nie je možné sa stotožniť s tým, že by tento stav navrhovateľovi vyhovoval,

ak by o ňom vedel, preto že mal daňové úľavy. Výška daňových úľav nemohla byť dôvodom pre zotrvanie v tomto vzťahu a finančné zabezpečovanie rodiny až do 09.06.2021 a následné plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej do dnešného dňa. S poukazom i na aktuálny právny stav po náleze Ústavného súdu SR týkajúci sa zapieracieho práva manžela matky nie je vysvetľovaný právnou praxou jednoznačne. Súd sa však domnieva, že z hľadiska vyváženia všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom je potrebné zobrať do úvahy moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih v ktorom sa právny otec dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Súd sa priklonil k záveru, že lehota na zapretie otcovstva navrhovateľovi začala plynúť v novembri 2024, kedy sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa a jednoznačne to potvrdil znalecký posudok dňa 01.07.2025. Ak by tomu tak nebolo, nastala by situácia, kedy by sa právny otec nemohol brániť proti neprimeranému zásahu do svojich práv. Súd poukazuje na nález ústavného súdu , z ktorého vyplýva, že reflektujúc na nové zákonné znenie ustanovenia § 86 ods. 1 Zák. o rodine nadobúdajúce účinnosť od 01.01.2016 hodnotí ústavný súd časový odstup troch rokov od obstarania DNA analýzy do dňa podania žaloby ako korešpondujúci zámerom zákonodarcu a teda v zásade akceptovateľný. K tvrdeniam právnej zástupkyne matky poukazujúcim na prechodné ustanovenia Zák. o rodine súd udáva, že prvý a druhý odsek tohto ustanovenia sú venované vyplneniu legislatívneho vákua, ktoré nastalo dňa 07.03.2012 uverejnením nálezu Ústavného súdu č. Lehota na zapretie určená na tri roky od účinnosti zákona platí pre zapretie otcovstva pri kumulatívnom splnení nasledujúcich podmienok. Dieťa, ku ktorému má byť zapreté otcovstvo, sa narodila po 07.09.2008. O skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo manžela matky sa manžel dozvedel do 31.12.2015. Do 01.01. sa nezačalo konanie o zapretie otcovstva. Ak sa manžel dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo po 01.01.2016, postupuje sa výlučne podľa ustanovení tohto zákona. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v predmetnom konaní preukázal, že o dôvodoch spochybňujúcich jeho otcovstvo sa dozvedel v novembri 2024. Pochybnosti boli potvrdené znaleckým posudkom č. 31/2025 a navrhovateľ návrh na zapretie otcovstva podal v čas v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia Zákona o rodine. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením, ktoré uvádzala v zmysle prechodného ustanovenia Zákona o rodine právna zástupkyňa matky. Úmyslom zákonodarcu bolo vyriešiť situáciu vákua a následne situáciu po prijatí novely zákonného ustanovenia. Bolo by v rozpore, ak by súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a vzniknutú preukázanú situáciu raz a navždy nevyriešil. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že matka v podstate nerozporovala a nerozporuje biologické otcovstvo pána K. L. k maloletému dieťaťu, avšak žiadne kroky nepodnikla k tomu, aby došlo k zosúladeniu stavu skutočného so stavom právnym. Naopak , vyhovovala jej situácia , ktorá medzi bývalými manželmi bola s tým že momentálne má len obavu ohľadne ďalších krokov navrhovateľa týkajúcich sa jeho finančných nárokov. Uvedené skutočnosti však nemajú žiadny dopad a význam pre toto konanie.

14.1 Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa. Bolo by povinnosťou súdu, keďže sa jedná o maloleté dieťa, začať konanie o ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa a následne na podanie návrhu na prípustnosť zapretie otcovstva podľa § 96 ods. 1,2 Zákona o rodine a návrh na zapretie otcovstva. Výsledkom týchto troch konaní by bol rovnaký výrok, ako je uvedený vo výroku I. tohto rozsudku. Nastala by rovnaká situácia týkajúca sa finančných nárokov navrhovateľa. I z týchto dôvodov po vykonanom dokazovaní súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Dokazovanie sa týkalo hlavne preukázania toho, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku a následne súd považoval za preukázané, že navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil svoje právo na zapretie otcovstva, keďže sa o pochybnostiach otcovstva dozvedel v novembri 2024 a návrh bol doručený súdu dňa 27.12.2024. K ostatným skutočnostiam zisteným v priebehu konania, na ktoré poukazovali účastníci ohľadne spoločného bývania matky detí a K. L., následne jej terajšieho manžela, ako aj vlastníctva nehnuteľností K. L. súd poznamenáva, že ich považuje za irelevantné, pretože nemali výrazný vplyv pre rozhodnutie vo veci samej. Súd sa nemohol stotožniť s vyjadreniami pána K. L., ako aj terajšieho manžela matky pána N. A., že im matka dieťaťa povedala, že navrhovateľ vie o tom, že nie je otcom maloletej. Nevyplývalo to z jeho konaní počas manželstva až do rozvodu a ani z jeho postoja ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti až do dnešného dňa. Uvedené konania na strane navrhovateľa súd vyhodnotil ako také, ktoré nasvedčovali tomu, že nemá vedomosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa a preto do obdobia kým sa o tom nedozvedel od spoločného syna, nemohol mať o tom žiadne pochybnosti, pretože vyjadrenia matky ohľadne záznamu z ultrazvuku súd považoval za málo hodnoverné, nepresvedčivé, keďže v rozhodnom období pre splodenie maloletého dieťaťa sa intímne

stýkala, aj keď len jedenkrát i s navrhovateľom, ako aj s biologickým otcom K. L.. 17 rokov nepodnikla žiadne kroky na zosúladenie skutočnej situácie so stavom právnym a i napriek tomu mala výhrady voči návrhu navrhovateľa a žiadala ho zamietnuť. Súd opätovne dáva do pozornosti dôležitosť zosúladenia skutočného stavu so stavom právnym. Neuvedenie pravdy o jednom biologickom rodičovi dieťaťa môže mať z medicínskeho hľadiska fatálne následky. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby nad legitimitou dieťaťa prevážil iný – oveľa dôležitejší záujem dieťaťa, a to jeho záujem na ochrane života a zdravia. V neposlednom rade sú to i nároky dieťaťa súvisiace s dedením.

15.Podľa v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

16.Podľa konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o zapretie otcovstva.

17.Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh.

18.Právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila trovy konania vo výške 4000 eur s DPH. Vzhľadom na uplatnený návrh, súd priznal procesne úspešnému účastníkovi, t.j. navrhovateľovi trovy konania podľa s poukazom i na predmet konania a to zapretie otcovstva. Súd priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 1377 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 50 eur, z trov znaleckého dokazovania vo výške 247,30 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1079,70 eur. Súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel podľa s. 1 písm. a, , , , kde jeden úkon právnej pomoci v roku 2024 je á 105vzatie veci, podanie návrhu,) 2x režijný paušál á 13% DPH, čo spolu predstavuje sumu 286,44 eur. V roku 2025 hodnota úkonu á 114,15 eur (účasť na pojednávaniach dňa 30.01.2025, 15.04.2025, 26.05.2025, 01.07.2025 a 28.07.2025,) 5 x režijný paušál á 14,84 eur a 23 % DPH, čo spolu predstavuje sumu 793,28 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.