Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34P-99-2025.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Subarea
34P/99/2025
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. C., bytom ako matka, dieťa rodičov: matky A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. ČR, bytom A. F. XXXX/XX, A. a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. ČR, bytom G. XXX, H. I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia :
,,Otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 130,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vydaním neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 34P/94/2025 vo výroku o rozvode manželstva.“
II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.06.2025 navrhovateľka žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zaviazal otca maloletej platením výživného v sume 200,- Eur mesačne, počnúc vydaním neodkladného opatrenia. Rovnako žiadala neodkladným opatrením zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh vo veci samej, ktorým žiadala rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností po rozvode manželov tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne, styk žiadala ponechať bez úpravy.
2. Uznesením č. k. 34P/94/2025-16 zo dňa 07.07.2025 súd vylúčil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie.
3. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s manželom, otcom maloletej, sa spoznala v zamestnaní v Českej republike, kde pracovala ako „strážna“ a manžel ako „kontrolný inšpektor“ v bezpečnostnej firme. Po čase sa navrhovateľka presťahovala k manželovi domov na adresu J. XX, K. L., XX XXX, okr. České Budějovice, ČR, kde spolu žili a počali dcéru A., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX v nemocnici České Budějovice. Dcéra navštevovala materskú školu v F. J., okr. České Budějovice. Vzťah bol podľa navrhovateľky harmonický, vo všetkom si pomáhali a všetko riešili spoločne. Manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX v I.. Po úmrtí manželovho otca zostala žiť jeho matka sama v dome na adrese G. XXX, H. I.. Po smrti otca navrhovateľky nadobudla navrhovateľka dedičstvo. Keď mala maloletá nastúpiť do prvého ročníka Základnej školy H. I., nasťahovali sa do domu otcovej matky, aby sa mohli o ňu postarať. Maloletá A. začala navštevovať základnú školu a navrhovateľka nastúpila na skrátený úväzok do zamestnania. Manžel sa o svoju matku staral 24 hodín
denne, bol nútený zanechať robotu a príspevok na opateru matky mu nebol priznaný. Navrhovateľka uviedla, že peniaze, ktoré získala dedením po otcovi, sa použili na opravu domu vo H. I.. Manžel požičal sumu peňazí kamarátom na rozjazd podnikania, ktorí sa zaviazali dlh splácať a manžel presvedčil aj navrhovateľku, že sa jej peniaze vrátia, a tak súhlasila. Tieto peniaze, ako uviedla navrhovateľka, však nikdy nevidela. Manželka mala zámer, že za peniaze kúpi malý pozemok a mobilný dom, ktorý by slúžil k účelom dovolenky, o čom manžel vedel. Manželstvo však podľa navrhovateľky toho času bolo stále harmonické. Vzťah sa začal pomaly meniť po smrti manželovej matky. Navrhovateľka s dcérou navštevujú Folklórny súbor „I.“ vo H. I., manžel v tom navrhovateľku a dcéru podporoval, ale po čase mu jej prítomnosť v súbore a ľudia v ňom začali vadiť. Navrhovateľka uviedla, že manžel začal byť žiarlivý bez toho, aby mu k tomu dala dôvod a nastali nezhody a hádky, ktoré sa stupňovali, ale aj tak to navrhovateľka tolerovala. Keď však išli so súborom do Srbska, s čím manžel súhlasil, tak nastal problém. Vadilo mu, že navrhovateľka je na málo fotografiách a spojil ju so šoférom autobusu, ktorý vozil súbor na cestách. Navrhovateľka uviedla, že pred odjazdom do Srbska oboznámila manžela s tým, že mu nebude môcť volať lebo L. je mimo EÚ a stálo by to veľa peňazí. Pred odjazdom domov sa navrhovateľka s maloletou zúčastnila rozlúčkového večierku, počas ktorého mal manžel údajne anonymný hovor, v ktorom mu bolo oznámené: „Tvoja žena sa dobre baví.“ Navrhovateľka uviedla, že manžel sa jej nedovolal, nakoľko si navrhovateľka nechala telefón na izbe, a tak volal dcére, ktorá matke uviedla, že na ňu otec kričal, aby mu matka okamžite zavolala. Po návrate manžel nechcel pustiť navrhovateľku domov, až po naliehaní dcéry ju nakoniec pustil. Od tej doby boli denne hádky a výčitky aj v noci, čo narušovalo spánok aj maloletej A., ktorá chodila do školy unavená. Navrhovateľka sa bála návratu domov z roboty, podľa jej slov, kvôli častým hádkam sa nemohla najesť a nebolo jej dobre. Celou situáciou trpela aj maloletá. Po naliehaní dcéry, ako uviedla navrhovateľka v návrhu, poprosila o pomoc vedúcu z roboty, ktorá jej odporučila sociálnu pomoc, vďaka ktorej získala azylové bývanie, a tak s maloletou odišli od manžela. Odchod neprebehol v kľude. Otec povedal maloletej, že ak odíde s mamou, tak nie je jeho dcéra, len na papieri, čo maloletú veľmi ranilo. Na základe toho, čo si všetko zažila, nechce otca navštevovať ani ho vidieť a zanevrela na neho, neustále plakala a bola v strese. Manžel im občas doviezol jedlo a ovocie, odviezol k lekárovi, lebo ich majú v Čechách. Hádky pokračovali cez telefón, preto sa navrhovateľka snažila tieto hovory obmedziť na minimum, pretože ju to aj maloletú veľmi stresovalo. Navrhovateľka naďalej udržiavala kontakt ohľadom dcéry a platieb, ktoré odvádzajú v Čechách. Dcéru navrhovateľka posielala za otcom, ale odmietla, že sa bojí. K lekárom začali jazdiť vlakom, aby maloletú aj seba navrhovateľka ušetrila zbytočných výčitiek a stresu, čo sú nemalé náklady. Navrhovateľka od 03.01.2024 začala pracovať na plný pracovný úväzok, aby mohla dcére a sebe zabezpečiť lepšiu životnú úroveň a popritom si spravila rekvalifikačný kurz na „opatrovateľku“. Od 01.03.2025 navrhovateľka nastúpila do nového zamestnania v Centre sociálnych služieb, ako opatrovateľka na plný úväzok. Navrhovateľka uviedla, že je tam spokojná a s dcérou majú lepší vzťah, lebo spolu môžu tráviť viacej času. Maloletá A. teraz chodí do 8. ročníka základnej školy, učí sa dobre, ale má náklady na školu, cestovanie, školské pomôcky, hygienické potreby, dentálne pomôcky, pomôcky na folklórny súbor, školské výlety, na zdravotnú starostlivosť, náklady na bývanie a stravu. Maloletá po úraze v škole podstúpila operáciu kolena – prasknutý a odtrhnutý meniskus, teraz po kontrolnom RTG je zahojený v poriadku, ako uviedla navrhovateľka, avšak naďalej si musí dávať pozor a pri veľkom zaťažení používať ortézu. Často bola chorá, mala zápal nosohltanu, priedušiek a priedušnice. Podstúpila operáciu slepého čreva a ošetrenie zraneného prsta. Navrhovateľka, uviedla, že sama je astmatičkou a alergičkou – berie lieky a používa inhalátor. Maloletá navštevuje ortodentickú ordináciu, potrebuje strojček. Na prvý strojček, v čase spolužitia, manžel dal peniaze. Neskôr lekár rozhodol, že maloletá potrebuje pevný strojček, na ktoré manžel neprispel. Navrhovateľka bola nútená si požičať od kolegov z folklórneho súboru. Ďalej navrhovateľka uviedla, že maloletá sa zúčastnila na sústredení folklórneho súboru, na ktoré sa zložili finančne členovia folklórneho súboru, nakoľko navrhovateľka nemala finančné možnosti. Teraz v lete by maloletá chcela ísť opäť do tábora, ale navrhovateľka uviedla, že nemá dostačujúce financie, snaží sa hľadať pre obe adekvátne bývanie, aby mohla mať maloletá samostatnú izbu, pre svoje súkromie a kľudné učenie. Navrhovateľka požiadala o sociálne bývanie (byt). Záverom navrhovateľka dodala, že otec svojím správaním dostal navrhovateľku a maloletú do bezvýchodiskovej situácie, od 31.03.2024 bývajú v azylovom bývaní v A., otec neprispieva na domácnosť a neplatí si vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. a navrhovateľka poskytuje sama maloletej osobnú starostlivosť. K návrhu priložila sobášny list, rodný list maloletej a vyčíslenie nákladov na maloletú, ktoré vyčíslila ako doprava do školy a nácviky v súbore 31,- Eur mesačne, obedy škola 30 Eur za 3 mesiace, kredit na mobil 30,- Eur mesačne, vreckové 15,- Eur mesačne, poplatok za súbor 20 eur za polrok, ZRPŠ 150,- Eur za rok , školské potreby, strava a oblečenie podľa potreby, každá návšteva lekára 14,40 Eur, pevný strojček a cestovné 302 Eur, výmena gumičiek 25 Eur, výmena komponentov pri ortodoncii a doprava 27 Eur.
4. Z konania vedeného pod sp. zn. 34P/94/2025 bolo zistené, že dňa 17.07.2025 sa konalo informatívne stretnutie rodičov, kde matka uviedla, že od 31.03.2024 maloletá spolu s matkou bývajú v azylovom bývaní v A., otec neprispieva na domácnosť a neplní si vyživovaciu povinnosť voči maloletej, matka poskytuje sama osobnú starostlivosť maloletej. Maloletá dokončila 8. ročník ZŠ vo H. I., často trpí respiračnými chorobami. Používa gumenú ortézu na koleno kvôli následkom po úraze, má zvýšené výdavky na dentálnu hygienu, nosí strojček. Navštevuje folklórny súbor vo H. I.. Matka ďalej uviedla, že maloletá súhlasí, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, s otcom nemá dobrý vzťah, nechce s ním komunikovať pre jeho správanie a vyhrážky. Otec uviedol, že žije v rodinnom dome vo H. I. 9 rokov, kam prišiel sa starať o matku. Je invalidný dôchodca, pričom odmietol uviesť svoj príjem. Tvrdil, že manželkine tvrdenia uvedené v návrhu sú klamlivé. Manželke spočiatku pomáhal a mali spolu dobrý vzťah, čo sa však zmenilo. Mal zverené do osobnej starostlivosti deti z predchádzajúceho manželstva (2 synov), uviedol, že je schopný postarať sa o deti a má na to podmienky. V manželstve sa staral aj o domácnosť. V roku 2023 sa dohodli na striedavej starostlivosti. Prestala sa vykonávať. Podľa jeho názoru manželka ovplyvňuje dcéru, aby sa nekontaktovala s otcom. Mal záujem o striedavú osobnú starostlivosť. K výživnému na maloletú otec uviedol, že platil lieky a dovážal matku a dcéru za lekármi. Posledné dva roky sa vzťah zhoršil. K rukám matky neposiela peniaze, nakoľko uvádza, že je invalidný dôchodca a nemá taký príjem. Otec nie je v kontakte s dcérou. Maloletá si jeho číslo zablokovala a nekomunikuje s ním. Otec nesúhlasí s výchovou matky, maloletá býva v neskorých večerných hodinách vonku. Na konci stretnutia otec zmenil názor a maloletú žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Matka uviedla, že otec bol niekoľkokrát pod ubytovaním, kde býva matka s dcérou a nastali hádky. Podľa matky sa otec matke aj dcére vyhrážal.
5. Podľa čl. 1 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj len „Nariadenie Rady (EÚ) č. 2019/1111“), toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
6. Podľa čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
7. Podľa čl. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj len „Nariadenie rady (ES) č. 4/2009“), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
8. Podľa čl. 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Podľa čl. 15 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
10. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
11. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa,
súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletej, ako aj maloletá, sú občanmi Českej republiky, súd sa zaoberal otázkou svojej právomoci, pričom dospel k záveru, že jeho právomoc je daná, keďže maloletá má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde maloletá býva a navštevuje školské zariadenie, teda s poukazom na čl. 7 nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 a s poukazom na čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 je daná právomoc súdov SR a s poukazom na ust. § 24 zákona č. 97/1963 Zb. a Haagsky protokol z roku 2007 súd ako rozhodné právo aplikoval príslušné ustanovenia slovenského právneho poriadku.
13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný.
16. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
21. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
22. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň
osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.
26. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 379/2010).
27. Súd po oboznámení sa s návrhom a vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a je daná potreba bezodkladne upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu. Otec na výživu maloletej podľa tvrdení matky neprispieva. Uvedené potvrdil aj otec na informatívnom stretnutí rodičov s odôvodnením, že je invalidný dôchodca a nemá taký príjem. Výšku svojho príjmu však uviesť odmietol. Matka hradí všetky náklady na maloletú sama, a preto súd vyhovel návrhu matky a zaviazal otca k plneniu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti výživným, avšak len v nevyhnutnej miere, t. j. v rozsahu, aby boli zabezpečené základné potreby maloletej. Inak nie je možné postupovať, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu schopností a možností povinného rodiča a ani rozsahu potrieb dieťaťa, čo sú základné východiská pri priznávaní výživného v konaní vo veci samej. Navrhovateľka požadovala od otca výživné vo výške 200,- Eur mesačne na maloleté dieťa. Súd však zaviazal otca predbežne prispievať výživným vo výške 130,- Eur, keďže táto suma mesačne zodpovedá podľa názoru súdu v tomto prípade výživnému určenému v nevyhnutnej miere, pričom ide o sumu, ktorá približne korešponduje so sumou životného minima na maloleté dieťa. Suma životného minima pre maloleté dieťa je stanovená zákonom č. 601/2003 Z. z. v platnom znení v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 168/2025 Z. z., a to vo výške 129,74 Eur. Súd je toho názoru, že určenou sumou výživného bude zabezpečené, aby výživa maloletej nebola ohrozená, a to s ohľadom na vek maloletej a jej potreby.
28. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti zamietol, pretože maloletá sa toho času dlhodobo nachádza v starostlivosti matky, od 31.03.2024 maloletá spolu s matkou bývajú v azylovom bývaní v A., pričom zo spisu nevyplynula skutočnosť, že by otec matke v jej starostlivosti o maloletú fakticky bránil, a to aj napriek svojmu návrhu na zverenie maloletej do jeho starostlivosti, ktorý formuloval na informatívnom stretnutí rodičov. Z ničoho teda nevyplýva, že by otec chcel v súčasnosti maloletú z faktickej starostlivosti matky odobrať. Súd preto nevidí dôvod upraviť zverenie maloletej neodkladným opatrením, keď z obsahu spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by v tomto smere odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu.
29. Súd posudzoval len či je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. V konaní rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode súd rozhodne o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to na základe riadne vykonaného dokazovania, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší záujem maloletého dieťaťa.
30. Vzhľadom ku skutočnosti, že na tunajšom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva pod sp. zn. 34P/94/2025, súd obmedzil trvanie tohto neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia uvedeného konania vo výroku o rozvode manželstva.
31. V konaní o rozvod manželstva súd rozhodne o výške výživného nie len v nevyhnutnej miere, ako aj o komplexnej úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, a to na
základe riadne vykonaného dokazovanie, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší záujem maloletej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 C.m.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).