Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-63-2024.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/63/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Lucie Baňackej, PhD. a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: AGROTRADE GROUP spol. s r. o., Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 31 668 861, proti žalovanému: Randli Agrár Kft., Rákoczi út. 106, 3881 Abaujszántó, IČO: 05-09-008168, Maďarsko, zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 4Cb/4/2020-260 z 19. marca 2024, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k. 4Cb/4/2020-260 z 19. marca 2024.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu č. k. 4Cb/4/2020–245 zo 17. januára 2024.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu 15.12.2020 sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 8.845,80 eur s príslušenstvom, a to titulom úhrady kúpnej ceny za dodanie sóje v množstve 25,64 ton. 2.1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č. k. 4Cb/4/2020–245 zo 17. januára 2024 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodil, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 17.1.2024, svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnil a žalovaný na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu bol žalobcovi doručený dňa 29.1.2024. 2.2. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 18.1.2024 oznámil, že poverený zamestnanec žalobcu v tento deň od rána sa necítil dobre a zhruba po 9:00 hod. začal mať závraty, točila sa mu hlava a potil sa. V tom čase sa už chystal na predmetné pojednávanie, avšak po nastúpení do auta sa jeho zdravotný stav zhoršil, pribudli žalúdočné ťažkosti, bolo mu na zvracanie, preto sa rozhodol ísť k všeobecnému lekárovi. V ambulancii mu bol zmeraný tlak krvi, ktorý bol nadmerne zvýšený. Ďalší popis jeho zdravotného stavu je uvedený v lekárskej správe zo dňa 17.1.2024. Vzhľadom k tomu, že mu bola podaná injekcia na zníženie tlaku a nariadené jeho opätovné premeranie, v ambulancii strávil viac než hodinu. Taktiež bol poučený, že takýto vysoký tlak je pre zdravie ohrozujúci a preto musí dodržiavať kľudový režim. Uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav a krátkosť času nebol schopný o tejto skutočnosti včas upovedomiť ani konateľa žalobcu. V rámci toho času už pojednávanie prebehlo. Vzhľadom na rýchle a náhle zhoršenie zdravotného stavu preto nebol schopný súdu prvej inštancie do začiatku pojednávania oznámiť, že sa pojednávania nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov.
3. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 6.2.2024 navrhol zrušiť rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že jeho splnomocnený zamestnanec sa na pojednávanie nedostavil. Zopakoval tvrdenia
uvedené v ospravedlnení doručenom súdu prvej inštancie 18.1.2024, špecifikované v odseku 2.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca konštatoval, že dôvod neúčasti na pojednávaní považuje za ospravedlniteľný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
4. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca ako ospravedlniteľný dôvod uviedol náhle zhoršenie zdravotného stavu povereného zamestnanca žalobcu. 4.1. Žalobca k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie na osvedčenie zhoršenia zdravotného stavu pripojil lekársku správu zo dňa 17.1.2024 s časom 9:40 hod. vystavenú všeobecným lekárom A. A. B., podľa ktorého pacient bol dňa 17.1.2024 o 9:40 hod. na ošetrení pre výstup krvného tlaku 190/110 mmhg, nauzea a závraty od rána s diagnostickým záverom I10.90. Zo správy súd prvej inštancie zistil, že pacientovi bolo podané magnézium a po 30 minútach došlo k poklesu krvného tlaku. Pacient bol ponechaný na sledovanie ešte ďalších 30 minút so zlepšením stavu a na predmetný deň mu bol odporúčaný kľudový režim a domáce monitorovanie krvného tlaku. 4.1.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkaz vo forme lekárskej správy zo dňa 17.1.2024 predložený žalobcom nepreukazuje zdravotný stav povereného zamestnanca žalobcu, ktorý mal vzniknúť v priamej súvislosti s tvrdenými zdravotnými ťažkosťami v deň konania pojednávania, pretože na predloženej lekárskej správe nie je žiaden údaj o totožnosti pacienta. V prípade zdravotných dôvodov sa tento dôvod osvedčuje najmä potvrdením od lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia, z ktorého musí byť súdu zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav strane neumožňoval dostaviť sa na nariadené pojednávanie. Zdôraznil, že z predloženej lekárskej správy nevyplýva tvrdenie o takom zdravotnom stave pacienta, ktorý by mu znemožňoval neodkladne informovať svojho zamestnávateľa, prípadne priamo konajúci súd o tom, že sa pojednávania nezúčastní v uvedený deň a hodinu. Dodal, že pacientovi bol odporúčaný kľudový režim. Termín pojednávania v tento deň bol určený na 10:00 hod. Vzhľadom na dané časové súvislosti (závraty o 9:00 hod. ráno pred pojednávaním, 9:40 hod. vyšetrenie u lekára) sa jedná o také časové rozpätie, ktoré pri súčasných technických možnostiach (telefón, sms, e- mail) umožňujú bez neprimeraných nákladov a bežným spôsobom zabezpečiť oznámenie o existencii tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní. 4.1.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj keby dôvod uvedený žalobcom bol ním preukázaný a bránil mu v účasti na pojednávaní, nebránil však včasnému oznámeniu tejto skutočnosti súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že ak to zdravotný stav umožňuje, je povinnosťou strany sporu oznámiť zhoršenie zdravotného stavu v súlade so znením ustanovenia § 183 ods. 3 CSP bezodkladne (pred pojednávaním, resp. bezprostredne po ňom) konajúcemu súdu buď telefonicky (aby bol o tejto skutočnosti spísaný úradný záznam) alebo e-mailom, ktorý sa dá vzhľadom na súčasné technické možnosti odoslať aj z mobilného telefónu. 4.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebola splnená podmienka osvedčenia zmeškania pojednávania vo veci z ospravedlniteľného dôvodu, pretože nebola preukázaná ospravedlniteľná okolnosť - choroba na strane žalobcu (povereného zamestnanca žalobcu) a zároveň nebola preukázaná taká ospravedlniteľná okolnosť, ktorá by žalobcovi zabránila svoju neúčasť riadne a včas ospravedlniť vzhľadom na vyššie uvedené časové súvislosti. 4.3. Súd prvej inštancie preto návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel.
5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), g) a h) CSP. Nesúhlasil s napadnutým uznesením. 5.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nad rámec posúdenia ospravedlniteľného dôvodu podľa § 281 CSP vyžadoval aj splnenie ďalšej okolnosti, a to preukázanie ospravedlniteľnej okolnosti, ktorá žalobcovi zabránila svoju neúčasť na pojednávaní konanom 17.1.2024 riadne a včas ospravedlniť. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nemal skúmať splnenie zákonných predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ale iba to, či žalobca sa nedostavil na pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu. 5.1.1. Žalobca zotrval na tvrdení, že predložil lekársku správu a ospravedlnenie žalobcu, rovnako aj splnomocnenie daného zamestnanca žalobcu. Lekárska správa jednoznačne preukazuje nepriaznivý zdravotný stav zamestnanca žalobcu, ktorý mu neumožňoval dostaviť a na predmetné pojednávanie. Následne zopakoval tvrdenia žalobcu o nepriaznivom zdravotnom stave špecifikované aj v odseku 2.2. odôvodnenia tohto uznesenia. Tvrdil aj to, že predložená lekárska správa iba nedopatrením bola vydaná bez uvedenia osobných údajov pacienta a preto spolu s odvolaním predložil žalobca aj odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky.
5.2. Zotrval na tvrdení, že preukázal podmienku osvedčenia zmeškania pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, a to choroby zamestnanca žalobcu a preukázal aj okolnosť, ktorá mu bránila dostaviť sa na predmetné pojednávanie. 5.3. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že neboli naplnené odvolacie dôvody uvedené v predmetnom odvolaní a ani žiadne iné odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému uzneseniu. 6.1. Poukázal na to, že podstatná časť odvolacích argumentov je identická s písomným návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu zo dňa 5.2.2024. Žalovaný dodal, že s prednesenými prostriedkami procesnej obrany a argumentmi žalobcu súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia. 6.1.1. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo že by predmetné uznesenie súdu bolo svojvoľné, ktoré nemá oporu v platnej a účinnej právnej úprave. Práve naopak, podľa názoru žalovaného pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre jeho zmeškanie súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, pričom vychádzal aj zo správneho právneho predpisu a z jeho príslušných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval riadne a v medziach zákona. 6.2. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nebola splnená podmienka osvedčenia zmeškania pojednávania vo veci z ospravedlniteľného dôvodu, pretože nebola preukázaná ospravedlniteľná okolnosť – choroba na strane (povereného zamestnanca) žalobcu. Navyše súd prvej inštancie správne konštatoval aj to, že nebola preukázaná ani taká ospravedlniteľná okolnosť, ktorá by žalobcovi zabránila svoju neúčasť riadne a včas ospravedlniť. 6.3. Spochybnil tvrdenie žalobcu o takom zlom zdravotnom stave svojho zamestnanca, ktorý mu znemožnil nedostaviť sa na pojednávanie z ospravedlniteľných dôvodov. 6.3.1. Dôvodil, že z parafrázovaných tvrdení žalobcu je možné v prvom rade konštatovať, že jeho splnomocnený zástupca bol schopný pohybu a cestovania, keďže sám, bez akejkoľvek pomoci sa dostavil k svojmu lekárovi. Taktiež nesporne je možné ustáliť, že splnomocnený zástupca žalobcu sa dostavil k svojmu lekárovi okolo 9:00 hod, pričom jeho vyšetrenie trvalo približne 40 minút, o čom svedčí žalobcom pripojená lekárska správa, ktorá bola vystavená dňa 17.1.2024 o 9:40 hod. Z objektívnych záverov pripojenej lekárskej správy ďalej vyplýva, že pacient bol afebrilný (bez horúčky), jeho neurologický nález bol v norme. Taktiež bol bez edémov, ako aj bez známok flebitídy. Pripojená lekárska správa neobsahuje žiadnu informáciu, prípadne záver, ktorý by nasvedčoval tomu, že by splnomocnený zástupca žalobcu pred, počas, alebo aj po vyšetrení nebol pri plnom vedomí, nebodaj že by nebol schopný komunikovať. V lekárskej správe niet ani len zmienky o tom, že by pacient nemohol komunikovať s inými osobami, prípadne zúčastňovať sa na úkonoch pred štátnymi orgánmi. Splnomocnenému zástupcovi žalobcu preto absolútne nič nebránilo v tom, aby zhoršenie svojho zdravotného stavu oznámil konajúcemu súdu, prinajmenšom však aspoň svojmu zamestnávateľovi. 6.3.2. Poukázal aj na Odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky zo dňa 18.1.2024, ktorý preukazuje, že splnomocnený zástupca žalobcu mal povolené aj tzv. vychádzky, čo rovnako nasvedčuje tomu, že jeho zdravotný stav nebol až tak vážne ohrozený, aby si nemohol splniť svoju oznamovaciu povinnosť týkajúcu sa nedostavenia sa na pojednávanie či už voči súdu, alebo voči svojmu zamestnávateľovi. 6.3.3. Uviedol aj to, že ak žalobca poveroval na zastupovanie v tomto spore svojho zamestnanca, ako starobného dôchodcu, tak musel počítať s tým, že už samotná táto skutočnosť (vysoký vek zástupcu a z toho vyplývajúce zdravotné obmedzenia, ako napr. vysoký krvný tlak) môže mať vplyv na možnosť konania pred súdom, čo nemôže byť na ťarchu žalovanej strany. 6.3.4. Naviac poukázal aj na to, že žalobca zamestnáva aj iných právnikov, ktorí by sa mohli dostaviť na predmetné pojednávanie namiesto (údajne práceneschopného) splnomocneného zástupcu (napr. spor vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4Cb/5/2020, v ktorom napríklad za žalobcu konala aj Ing. JUDr. Zuzana Ščibran Kukurová). 6.4. Žalovaný zároveň Odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti povereného, splnomocneného zástupcu žalobcu, pripojený až v odvolacom konaní označil za neprípustnú odvolaciu novotu. 6.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako zákonné a spravodlivé, vecne správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené.
7. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tvrdení, že preukázal náhlu zdravotnú indispozíciu zamestnanca žalobcu, ktorá spôsobila oneskorené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a aj neúčasť na pojednávaní. 7.1. Za neprípustné označil spochybňovanie náhlej zdravotnej indispozície zamestnanca žalobcu zo strany žalovaného. Dôvodil, že k zdravotnému stavu zamestnanca v deň pojednávania sa môže relevantne vyjadriť iba jeho ošetrujúci lekár. 7.2. Zároveň zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní.
8. Odvolacia replika žalobcu bola žalovanému riadne doručená, žalovaný odvolaciu dupliku nepodal.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Po preskúmaní veci a postupu súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
12. Odvolací súd udáva, že rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnil žalobca/žalovaný, môže strana sporu, v neprospech ktorej bol vydaný rozsudok pre zmeškanie za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. 12.1. Predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca/žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku z ospravedlniteľného dôvodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že strana sporu, ktorá navrhuje zrušiť kontumačný rozsudok pre zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, je predmetný ospravedlniteľný dôvod povinná preukázať, keďže bude predmetom posudzovania zo strany súdu. Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalobcovi/ žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu nedostaví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa preto súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť iba to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalobcom/ žalovaným a zistené súdom ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu/ žalovaného na pojednávaní. Príčina zmeškania pojednávania stranou sporu musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).
14. Odvolací súd konštatuje, že pri prejednaní odvolania žalobcu bola podstatnou len skutočnosť, či dôvod uvádzaný žalobcom, pre ktorý zmeškal pojednávanie (na ktorom bol vyhlásený rozsudok) je/nie je ospravedlniteľným a či žalobca predmetný dôvod neprítomnosti súdu prvej inštancie preukázal/nepreukázal tým, že spolu s návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku predložil dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. 14.1. „Ospravedlniteľnosť“ žalobca vzhliadal v tom, že poverený zamestnanec žalobcu v deň konania pojednávania od rána sa necítil dobre a zhruba po 9:00 hod. začal mať závraty, točila sa mu hlava a potil sa. V tom čase sa už chystal na predmetné pojednávanie, avšak po nastúpení do auta sa jeho zdravotný stav zhoršil, pribudli žalúdočné ťažkosti, bolo mu na zvracanie, preto sa rozhodol ísť k všeobecnému
lekárovi. V ambulancii mu bol zmeraný tlak krvi, ktorý bol nadmerne zvýšený. Vzhľadom k tomu, že mu bola podaná injekcia na zníženie tlaku a nariadené jeho opätovné premeranie, v ambulancii strávil viac než hodinu. Taktiež bol poučený, že takýto vysoký tlak je pre zdravie ohrozujúci a preto musí dodržiavať kľudový režim. Žalobca dôvodil, že vzhľadom na zdravotný stav a krátkosť času poverený zamestnanec žalobcu nebol schopný o tejto skutočnosti včas upovedomiť ani konateľa žalobcu. V rámci toho času už pojednávanie prebehlo.
15. Odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že podľa ustálenej súdnej praxe, vychádzajúc zo systematického výkladu ustanovení upravujúcich inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ospravedlniteľným dôvodom na účely práve citovaného ustanovenia nie je okolnosť, ktorá bola žalovanému známa vopred, a to aj keď mu táto skutočnosť objektívne bránila v účasti na danom pojednávaní, ak mu súčasne žiadne objektívne okolnosti nebránili v tom, aby včas ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z vážnych dôvodov. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na svoju povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti. Ak príčina zmeškania pojednávania žalovaným tento aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť) vzhľadom na uvedené kritéria nedosiahne, nie je naplnená základná zákonná podmienka zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného.
16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predvolanie na pojednávanie konané 17.1.2024 (na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobcu), bolo žalobcovi riadne a včas doručené už 20.11.2023, pričom Splnomocnenie C. D. D., zamestnanca žalobcu udelené zamestnancovi žalobcu 15.1.2024 predložil žalobca až spolu s ospravedlnením žalobcu z neúčasti na predmetnom pojednávaní doručeným súdu prvej inštancie 18.1.2024. 16.1. Odvolací súd zároveň v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že dôkaz žalobcu doručený súdu prvej inštancie 18.1.2024 spolu s ospravedlnením, a to lekárska správa zo dňa 17.1.2024 nepreukazuje zdravotný stav povereného zamestnanca žalobcu, ktorý mal vzniknúť v priamej súvislosti s tvrdenými zdravotnými ťažkosťami v deň konania pojednávania, pretože na predloženej lekárskej správe nie je uvedený žiaden údaj o totožnosti pacienta. Z predmetného listinného dôkazu preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že lekárska správa sa týka práve zamestnanca žalobcu povereného zúčastniť sa pojednávania za žalobcu. 16.2. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že žalobca spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu nepredložil žiadne listinné dôkazy, pričom ako prílohy v návrhu uviedol iba ospravedlnenie žalobcu a lekársku správu. Žalobca teda nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. 16.3. Odvolací súd konštatuje, že žalobca až spolu s odvolaním predložil odvolaciemu súdu listinný dôkaz – „Odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“ D. D.. Odvolací súd k uvedenému listinnému dôkazu udáva, že ho vyhodnotil ako novotu v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 C. s. p., pretože uvedený listinný dôkaz mohol žalobca uplatniť v konaní na súde prvej inštancie a žalobca zároveň nepreukázal, že predmetný dôkaz bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní na súde prvej inštancie. Preto odvolací súd na tieto novoty, ktoré uviedol žalobca až v odvolaní nemohol v odvolacom konaní prihliadať v zmysle § 366 C. s. p.
17. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcom uvádzané dôvody zmeškania pojednávania nemožno vyhodnotiť ako „ospravedlniteľné“ a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, ako vecne správne, pretože odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.
18. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, proti neúspešnému žalobcovi, pretože žalovaný bol v tomto odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).