Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/58/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana a v spore žalobcu: AGROTRADE GROUP spol. s r. o., Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 31 668 861, proti žalovanému Randli Agrár Kft., Rákoczi út. 106, 3881 Abaújszántó, Maďarsko, IČO: 05-09-008168, zastúpenému: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 8.845,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. -124 zo 14. decembra 2021 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. -124 z 14. decembra 2021 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8.845,80 eura, s 8,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.845,80 eura od 10.8.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 8.845,80 eura, spolu s 8,00% úrokom z omeškania ročne z 8.845,80 eura od 10.8.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný u žalobcu si objednal tovar - sóju v množstve 25,64 t, tovar bol žalovanému dodaný a následne bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za dodaný tovar kúpnu cenu 8.845,80 eura. Uviedol, že žalovaný sumu 8.845,80 eura žalobcovi neuhradil napriek tomu, že na faktúre vystavenej zo strany žalobcu pre žalovaného bolo uvedené, že zo strany žalovaného bola uhradená predplatba 8.845,80 eura. Žalobca konštatoval, že podľa pôvodnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, žalobca so súhlasom žalovaného si mal ponechať predmetnú čiastku zo zálohy zaslanej zo strany žalovaného na nákup pšenice, žalovaný bezdôvodne odmietol objednanú pšenicu prevziať a požadoval vrátenie zálohy 500.000,00 eur na nákup pšenice, bez odpočítania úhrady za sóju, k čomu aj došlo 27.9.2018. Konštatoval, že kúpna cena 8.845,80 eura za predmetnú sóju zostala zo strany žalovaného neuhradená.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému európskemu platobnému rozkazu sp. zn. z 24.2.2021 namietal, že medzi stranami sporu už prebieha spor o zaplatenie 184.914,20 eura s príslušenstvom pod sp. zn. , v ktorom žalovaný v postavení žalobcu sa domáha od žalobcu v postavení žalovaného povinnosti zaplatiť 184.914,20 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti Randli Agrár Kft. (ďalej len žalovaný) náhradnou kúpou tovaru (4.000 ton

pšenice), ktorú musel zabezpečiť žalovaný od iného dodávateľa, pretože spoločnosť AGROTRADE GROUP spol. s r. o. (ďalej len žalobca) porušila svoje záväzky vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu zo začiatku júla 2018, kedy sa žalobca zaviazal, že žalovanému dodá predmet kúpy - 4.000 ton pšenice za kúpnu cenu 500.000,00 eur, ktorú žalobcovi žalovaný uhradil a napriek tomu však žalobca 4.000 ton pšenice žalovanému nedodal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca žalovanému predmetnú kúpnu cenu 500.000,00 eur vrátil, avšak bez úrokov z omeškania, ktoré sa žalobca taktiež zaviazal zaplatiť. Žalovaný preto podal proti žalobcovi v upomínacom konaní návrh na vydanie platobného rozkazu zo 16.3.2020. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod sp. zn. z 13.8.2020, v ktorom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 184.914,20 eura s príslušenstvom. Žalobca podal voči predmetnému platobnému rozkazu odpor a následne je spor vedený Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. . Žalovaný zdôraznil, že žalovaný sa domáha od žalobcu zaplatenia 184.914,20 eura s príslušenstvom po odpočítaní pohľadávky žalobcu 8.845,80 eura od pôvodnej pohľadávky žalovaného 193.760,00 eur titulom majetkovej škody, teda pohľadávka žalobcu vo výške 8.845,80 eura, ktorá je predmetom prejednávaného sporu , nie je predmetom súdneho sporu vedeného Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. . Konanie vedené pod sp. zn. sa začalo skôr, než prejednávaný spor. Žalovaný preto navrhol súdu prvej inštancie spor vedený pod sp. zn. zastaviť pre prekážku začatého konania (tzv. zákaz litispendencie). Žalovaný zdôraznil, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 8.845,80 eura bola zo strany žalovaného započítaná s pohľadávkou žalovaného vo výške 193.760,00 eur. Žalovaný zároveň vzniesol aj v prejednávanom spore (z dôvodu opatrnosti) opäť kompenzačnú námietku voči nároku žalobcu 8.845,80 eura, a to titulom započítania vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu vo výške 8.845,80 eura a pohľadávky žalovaného vo výške 193.760.00 eur, a to napriek započítaniu predmetných vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo 16.3.2020 (spor vedený pod sp. zn. ). 3.1. Žalovaný zároveň navrhol súdu prvej inštancie, aby konanie vedené pod sp. zn. prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. , pretože v predmetnom súdnom konaní sa medzi stranami tohto konania rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanom spore.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , ktoré upravujú prerušenie konania, podľa ustanovenia , zákona číslo ( ďalej len ), upravujúceho kúpnu zmluvu, podľa ustanovenia , , upravujúceho úroky z omeškania s plnením peňažného záväzku.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh na prerušenie konania zamietol, pretože v spore sp. zn. sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanom spore.

6. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že žalobca v prejednávanom spore preukázal dodanie sóje v množstve 25,64 t, v cene 345,00 eur/t, v celkovej hodnote 8.845,80 eura žalovanému, žalovaný tovar prevzal, ale nezaplatil za predmetný tovar kúpnu cenu v lehote splatnosti do 10.8.2018.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške kúpnej ceny 8.845,80 eura s príslušenstvom je dôvodná, a preto v celom rozsahu vyhovel žalobe.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a , tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( písmena b) ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

9.1. Uviedol, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil predmetné rozhodnutie, najmä neodôvodnil, prečo zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, keď súd prvej inštancie iba stroho konštatoval, že návrh na prerušenie konania nie je dôvodný, pretože v konaní sp. zn. sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanom spore. 9.2. Žalovaný zopakoval, že v inom spore vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. žalovaný v postavení žalobcu sa domáha od žalobcu v postavení žalovaného zaplatenia 184.914,20 eur s príslušenstvom a predmetná pohľadávka žalovaného vo výške 184.914,20 eur zostala po vzájomnom započítaní pohľadávky žalobcu vo výške 8.845,80 eura s pohľadávkou žalovaného vo výške 193.760,00 eur. Konštatoval, že o predmetnom vzájomnom zápočte pohľadávok strán sporu mal súd prvej inštancie vedomosť a pokiaľ súd prvej inštancie aj dospel k záveru, že nie je dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia sporu sp. zn. , súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu bez toho, aby sa zaoberal predmetnou kompenzačnou námietkou žalovaného a ani nevyhodnotil listinné dôkazy predložené zo strany žalovaného (napr. kompenzačná námietka zo 14.4.2021, listinné dôkazy predložené spolu s odporom žalovaného), preukazujúce nedôvodnosť nároku žalobcu, a to z dôvodu zániku vzájomných pohľadávok ich započítaním v rozsahu, v ktorom sa kryli. 9.3. Žalovaný uviedol aj to, že žalovanému bolo znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie vec prejednal bez prítomnosti žalovaného, ktorého právny zástupca podaním z 13.12.2021 žiadal pojednávanie vytýčené na deň 14.12.2021 odročiť z dôvodu neúčasti na predmetnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov (kúpeľná liečba od 29.11.2021 do 20.12.2021). Konštatoval zároveň, že súd prvej inštancie vec prejednal aj napriek tomu, že uznesením Vlády SR č. 95 bol na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 25.11.2021 na obdobie 90 dní vyhlásený výnimočný stav a počas núdzového stavu sa mali vykonávať len tie pojednávania, ktoré boli vymedzené v vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. a ďalej v iných veciach, ktoré neznesú odklad. Podľa žalovaného, v prejednávanom spore počas núdzového stavu sa nemalo uskutočniť pojednávanie dňa 14.12.2021, pretože nešlo o vec, ktorá by bola uvedená v citovanej vyhláške alebo, ktorá by nezniesla odklad. 9.4. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a odvolanie žalovaného je účelové a nedôvodné. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o vzájomnom započítaní pohľadávok strán sporu. Konštatoval, že tvrdenie žalovaného o započítaní pohľadávky žalovaného, ktorú si uplatnil v spore vedenom pod sp. zn. , nie je dôvodom na prerušenie sporu sp. zn. do právoplatného skončenia konania sp. zn. . Dôvodil, že oba spory vzájomne spolu nesúvisia, ide o dva navzájom nesúvisiace obchodné prípady, pričom v prejednávanom spore (sp. zn. ) bol zo strany žalobcu preukázaný nárok žalobcu v celom rozsahu a žaloba podaná zo strany žalovaného a prejednávaná v spore vedenom pod sp. zn. , je nedôvodná. 10.1. Žalobca zároveň poukázal na to, že 13.12.2021 (deň pred pojednávaním dňa 14.12.2021) bola žalobcovi doručená listina zo dňa 14.4.2021 označená ako kompenzačná námietka žalovaného. Prehlásil, že neuznáva žiaden nárok žalobcu uplatnený titulom náhrady škody zo strany žalovaného a teda neuznáva ani pohľadávku žalovaného vo výške 193.760,00 eur, ani pohľadávku žalovaného vo výške 184.914,20 eura. 10.2. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

11. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že v celom rozsahu trvá na všetkom, čo uviedol v odvolaní. Zároveň konštatoval, že v spore vedenom pod sp. zn. prebieha dokazovanie a dosiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie vo veci samej.

12. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej doterajšej argumentácii v priebehu konania a v odvolacom konaní.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - Civilného

sporového poriadku (ďalej len „“). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

14. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného proti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného konania vedeného pod sp. zn. a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.845,80 eura s príslušenstvom z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v prejednávanom spore je dôvodný a zo strany žalovaného preukázaný, napriek tomu, že žalovaný v priebehu celého trvania sporu tvrdil, že pohľadávka žalobcu 8.845,80 eura s príslušenstvom zanikla vzájomným započítaním pohľadávky žalobcu 8.845,80 eura s pohľadávkou žalovaného vo výške 193.760,00 eur.

15. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa zákona číslo , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

17. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že predmetom sporu je nárok žalobcu ako predávajúceho na úhradu kúpnej ceny 8.845,80 eura za dodanie sóje v množstve 25,64 t, zo strany žalovaného a zároveň nebola medzi stranami sporu sporná predmetná pohľadávka žalobcu vo výške 8.845,80 eura, pretože žalovaný tvrdil, že došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok žalobcu a žalovaného a zároveň aj v prejednávanom spore žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, a tým uznal skutkový a právny dôvod nároku protistrany ( žalobcu ), teda považoval pohľadávku žalobcu vo výške 8.845,80 eura za existujúcu, t.j. spôsobilú na započítanie s pohľadávkou žalovaného vo výške 193.760,00 eur.

18. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že sporným bolo, či predmetná pohľadávka žalobcu zanikla vzájomným započítaním s pohľadávkou žalovaného 193.760,00 eur titulom náhrady škody, keď žalovaný v priebehu celého sporu tvrdil, že žalovaný v spore vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. sa domáha od žalobcu zaplatenia 184.914,20 eura s príslušenstvom po odpočítaní pohľadávky žalobcu 8.845,80 eura od pôvodnej pohľadávky žalovaného 193.760,00 eur titulom majetkovej škody, teda pohľadávka žalobcu vo výške 8.845,80 eura zanikla vzájomným započítaním pohľadávok strán sporu, čo vyplýva z obsahu návrhu žalovaného na vydanie platobného rozkazu zo 16.3.2020 (č. l. 33 spisu).

19. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že žalovaný doručil súdu prvej inštancie 14.12.2021 listinu označenú ako „Kompenzačná námietka“ zo 14.4.2021 adresovaná žalobcovi, ktorá bola - podľa vyjadrenia žalobcu žalobcovi doručená 13.12.2021 a podľa vyjadrenia žalovaného išlo o „opätovné“ doručenie kompenzačnej námietky žalobcovi.

20. Odvolací súd zistil z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie neuviedol a ani neodôvodnil, ako sa vysporiadal s obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení o vzájomnom započítaní predmetných pohľadávok a teda tvrdení žalovaného o zániku pohľadávky žalobcu vo výške 8.845,80 eura, pre vzájomné započítanie pohľadávky žalobcu vo výške 8.845,80 eura s pohľadávkou žalovaného vo výške 193.760,00 eur v rozsahu, v akom sa predmetné vzájomné pohľadávky kryli.

21. Odvolací súd udáva, že započítaním žalovaný prejavil vôľu plniť záväzok žalobcu, čo možno považovať za uznanie dlhu (skutkového a právneho dôvodu nároku protistrany), keďže z prejavu žalovaného je zrejmé, že veriteľovi poskytuje plnenie. Aj keď započítanie je zaradené medzi spôsoby zániku záväzku inak, než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, pretože veriteľov nárok sa uspokojí. Započítanie teda splnenie nahradzuje, je teda zaplatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním - odpočtom. Úloha súdu sa tým mení, keďže spornou už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava. Súd musí posúdiť skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorá sa započítava, teda pohľadávky žalovaného.

22. Pokiaľ ide o započítanie pohľadávok, je povinnosťou súdu v konaní, v ktorom bola započítacia námietka uplatnená ako predbežnú otázku posúdiť dôvodnosť takejto pohľadávky. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že pohľadávka žalovaného nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania nenastanú, pretože iba dôvodným a zákonným započítaním dochádza k zániku pohľadávky protistrany. Až v prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že započítavaná pohľadávka žalovaného nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania zo strany žalovaného by nenastali.

23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu vo výške 8.845,80 eura s príslušenstvom je dôvodný sú predčasné a nemajú ani oporu v dosiaľ vykonanom dokazovaní, pretože súd prvej inštancie k predmetnému záveru dospel bez toho, aby ako predbežnú otázku vyriešil otázku, či pohľadávka žalovaného vo výške 193.760,00 eur bola zo strany žalovaného preukázaná ako existujúca, a preto spôsobilá na započítanie, pretože žalobca predmetnú pohľadávku žalovaného neuznal ani v prejednávanom spore, ani v spore vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. .

24. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že súd prvej inštancie ani riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, rozsudok súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov v zmysle ustanovenia , čím bol naplnený odvolací dôvod Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil záver o tom, či došlo k zániku pohľadávok žalobcu a žalovaného v dôsledku vzájomného započítania pohľadávok v rozsahu 8.845,80 eura, a to okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

25. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného uvedenému v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, ak návrh žalovaného na prerušenie konania bez riadneho odôvodnenia zamietol udáva, že toto tvrdenie žalovaného je čiastočne dôvodné.

26. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

27. Citované zákonné ustanovenie dáva súdu možnosť, na základe vlastnej úvahy a s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Ide o fakultatívne rozhodnutie a súd pri zvažovaní o tom, či preruší súdne konanie alebo nie, musí prihliadať na to, či prerušenie konania nepovedie k zbytočnému predlžovaniu konania. Prerušenie konania má však zamedziť tomu, aby súdy nerozhodovali o tej istej otázke rozdielne. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty a účastníci (dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak spojené s konaním.

28. Ustanovenie je možné aplikovať v ktorejkoľvek fáze súdneho konania, teda aj v prípade, že súd prvej inštancie ešte vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej, musí mať však zabezpečený dostatočný podklad odôvodňujúci postup v zmysle citovaného ustanovenia.

29. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie si nepripojil spis sp. zn. , aby posúdil, či v predmetnom spore sp. zn. sa rieši otázka vzájomného započítania pohľadávok strán sporu a teda, či sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a následne svoj záver o tom, že v spore sp. zn. sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v prejednávanom spore a preto návrh žalovaného na prerušenie konania nie je dôvodný, súd prvej inštancie ani riadne neodôvodnil. Odvolací súd zároveň zistil z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie sa ako predbežnou otázkou ani nezaoberal otázkou vzájomného započítania pohľadávok strán sporu.

30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. je predčasné a zároveň neodôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

31. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zmenu ( ).

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v odseku 27. až 29. odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho súdu, opäť posúdiť návrh žalovaného na prerušenie konania. V prípade, ak súd prvej inštancie z pripojeného spisu sp. zn. dospeje k záveru, že nie je dôvodné alebo nie je účelné prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. , bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu. Zároveň bude pritom povinnosťou súdu prvej inštancie v prejednávanom spore ako predbežnú otázku posúdiť existenciu pohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu vo výške 8.845,80 eura. Povinnosť preukázať existenciu predmetnej pohľadávky žalovaného je na žalovanom. V prípade, ak súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že započítavaná pohľadávka žalovaného nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania nenastanú, pretože iba dôvodným a zákonným započítaním dochádza k zániku pohľadávky protistrany (žalobcu) a preto je nárok žalobcu 8.845,80 eura s príslušenstvom preukázaný a následne v jednom rozhodnutí súd prvej inštancie žalobe vyhovie a návrh na prerušenie konania zamietne. V prípade, ak súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že započítavaná pohľadávka žalovaného je dôvodná (existujúca), bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť výšku existujúcej pohľadávky žalovaného a zároveň posúdiť, kedy nastali účinky započítania, pretože zánik vzájomných pohľadávok započítaním nastane okamihom, keď sa stretli vzájomné pohľadávky strán sporu spôsobilé na započítanie. Až následne súd prvej inštancie o nároku žalobcu opätovne rozhodne a zároveň návrh na prerušenie konania zamietne.

33. Podľa je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania aj o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).