Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-2007-2010.pdf
PDF · 80.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/2007/2010
Uznesenie
Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávnených: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C. D., 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/X, XXX XX B. G., proti povinnému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., prechodne bytom G. XXX/X, XXX XX F. C. I., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jánom Sokolom, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné v sume 464,71 Eur a platiť bežné výživné, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi pr i z n á v a náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur, ktoré mu boli poskytnuté z preddavku priznaného uznesením tunajšieho súdu č. k. 23Er/2007/2010-12 zo dňa 28.09.2010.
III. Súdny exekútor j e p o v i n n ý v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia vrátiť časť preddavku na trovy exekúcie vo výške 9,96 Eur, ktorý bol súdnemu exekútorovi priznaný uznesením tunajšieho súdu č. k. 23Er/2007/2010-12 zo dňa 28.09.2010, na účet Okresného súdu Malacky.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny exekútor doručil dňa 19.05.2010 tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 4P 196/2005-78 zo dňa 22.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.01.2006.
2. Poverením č. 5106 019435* zo dňa 01.06.2010 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pre v tom čase maloletú A. a maloletú E. dlžné výživné za dobu od 01.02.2009 do 30.04.2010 v sume 464,71 Eur a od 01.05.2010 platiť bežné výživné mesačne sumou 33,19 Eur na maloletú A. a sumou 33,19 Eur na maloletú E., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
3. Dňa 19.05.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o poskytnutie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) vo výške 49,79 Eur. Okresný súd Malacky uznesením č.k. 23Er/2007/2010-12 zo dňa 28.09.2010, právoplatným dňa 09.11.2010 a vykonateľným dňa 12.11.2010 priznal súdnemu exekútorovi preddavok na odmenu vo výške 49,79 Eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta EP v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Dňa 23.08.2022 doručila oprávnená 2/ tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.
6. Dňa 06.11.2023 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekučného konania opakovane vykonal lustráciu majetku povinného, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Od prevzatia exekútorského úradu dňom 01.02.2022 od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky, ani oprávnení neoznámili priame úhrady na výživnom. Zároveň súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 51,71 Eur.
7. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010).
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Súd mal z podkladov predložených súdnym exekútorom za preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nemá žiadne príjmy, ktoré by podliehali exekúcii. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ustanovení § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
11. Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení – lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného.
12. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Zo spisu vyplýva, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
13. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Súd nepristúpil k zastaveniu exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) EP, aj napriek tomu že oprávnená 2/ takýto návrh podala. Nakoľko v predmetnom exekučnom konaní vystupujú dvaja oprávnení a súd disponoval návrhom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) EP len od jedného z nich, súd by mohol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP len v časti bežného výživného pre oprávnenú 2/ (zastavenie by sa teda netýkalo vymáhania bežného
výživného pre oprávnenú 1/, ani dlžného výživného). Preto súd z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
14. Podľa § 196 EP (účinného do 31.03.2017) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa ustanovenia § 203 ods.2 EP (účinného do 31.03.2017) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Podľa § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) v znení účinnom do 31.3.2017, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
17. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa § 22 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
19. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 51,71 Eur a navrhol o nich rozhodnúť. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekúcie a zistil, že súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu (§14 ods. 1 Vyhlášky) vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov za poštovné v celkovej sume 9,90 Eur a DPH vo výške 20 % v sume 8,62 Eur. Súd má za to, že nakoľko súd exekúciu zastavil, súdny exekútor má v tomto konaní nárok na ním uplatnenú odmenu v najnižšej paušálnej sume stanovenej citovanou vyhláškou vo výške 33,19 Eur. Súd v zmysle ustanovenia § 22 citovanej Vyhlášky, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov v sume 9,90 Eur za poštovné. Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia tejto časti hotových výdavkov je predloženie rozpisu, kedy, komu a čo bolo posielané so špecifikovaním ceny zásielky. Nakoľko súdny exekútor uvedeným spôsobom hotové výdavky nešpecifikoval, ani nepredložil exekučný spis EX 547/2010, súd nemohol posúdiť účelnosť a opodstatnenosť vynaložených výdavkov, a preto mu náhradu hotových výdavkov v sume 9,90 Eur za poštovné nepriznal. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % v sume 6,64 Eur, teda spolu má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur. Preto súd vo výroku II priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v uvedenej výške, ktoré mu boli poskytnuté z preddavku priznaného uznesením tunajšieho súdu č. k. 23Er/2007/2010-12 zo dňa 28.09.2010.
20. Súdnemu exekútorovi bol uznesením tunajšieho súdu č.k. 23Er/2007/2010-12 zo dňa 28.09.2010, právoplatným dňa 09.11.2010 a vykonateľným dňa 12.11.2010 priznaný preddavok na trovy exekúcie vo výške 49,79 Eur. Nakoľko účelne vynaložené trovy exekúcie boli nižšie ako výška samotného preddavku, súd zaviazal súdneho exekútora na vrátenie časti nespotrebovaného preddavku na trovy exekúcie vo výške 9,96 Eur (49,79 Eur – 39,83 Eur ,t.j. 9,96 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. a III. odvolanie nie je prípustné.