Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoPs-10-2025.pdf
PDF · 127.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-37Ps/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci osoby, o ktorej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa koná: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., v konaní zastúpený opatrovníkom: Mestská časť E. - F. A., G. G. B. X, E., H.: XX XXX XXX, za účasti: H. I. C., J., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, E., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie opatrovníka, za účasti: Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO: 50 200 232, o odvolaní H. I. C. proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. B3-37Ps/3/2020 – 461 zo dňa 23.01.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením, konanie zastavil (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok) a trovy dokazovania hradí štát (III. výrok).
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 239 , § 247 ods.1, § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“). Pri ďalšom rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u vyšetrovaného zobral do úvahy skutočnosť, že u neho od vypracovania znaleckého posudku MUDr. Klaudiou Stanislavovou, resp. od posledného rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci došlo k určitým zmenám. Podľa tvrdenia procesného opatrovníka (Mestská časť E. - F. A.) v odvolacom konaní a v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa vyšetrovaný s procesným opatrovníkom spolupracoval a snažil sa nájsť si prácu. Je pravdou, že počas spolupráce s procesným opatrovníkom naďalej požíval alkoholické nápoje, nebolo to však zakaždým, keď sa vyšetrovaný so zástupcom procesného opatrovníka stretol. Procesný opatrovník s vyšetrovaným spolupracuje dlhšiu dobu - takmer 2 roky, podľa názoru súdu ho teda dostatočne pozná a dokáže zhodnotiť jeho snahu o riadne začlenenie sa do spoločnosti zodpovedajúcim spôsobom. Konštatoval, že ani otec vyšetrovaného (pôvodný navrhovateľ) nevidí podľa jeho vyjadrení v odvolacom konaní ani podľa jeho ďalšieho vyjadrenia pred súdom prvého stupňa najväčší problém vyšetrovaného v tom, že pije, ale v spôsobe jeho života. Je presvedčený, že vyšetrovaný je pri dostatočnej snahe schopný riadneho života a pri dostatočnej snahe dokáže s problémom alkoholizmu bojovať. U vyšetrovaného problém s alkoholom pretrváva aj naďalej, je dlhodobý, táto skutočnosť je zrejmá z lekárskych posudkov, ktoré sú uvedené v bodoch 23 až 25, 29, 31 až 34 prvého rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci. Je pravdepodobné, že vyšetrovaný si svoju závislosť na alkohole uvedomuje a svojím spôsobom s ňou bojuje. Podľa vyjadrenia procesného opatrovníka si vyšetrovaný hľadá prácu, procesný opatrovník je ochotný s ním naďalej spolupracovať. Otec vyšetrovaného, ktorý by mal svojho syna poznať najlepšie, nevidí problém s užívaním alkoholu z jeho strany, ale v spôsobe života aký v súčasnosti vedie. Vyšetrovaný, procesný opatrovník, ani
zástupca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v priebehu konania nenavrhovali vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, otec vyšetrovaného žiadal doplniť znalecké dokazovanie v smere prečo zdravotná komisia uznala, že vyšetrovaný je invalidným dôchodcom. Po zohľadnení názorov vyššie uvedených osôb, a preto, že by nové znalecké dokazovanie neprinieslo vo vzťahu k duševnému stavu vyšetrovaného žiadne nové poznatky, ďalšie znalecké dokazovanie vo veci nenariadil. Pri zohľadnení zásady proporcionality, na ktorú poukázal súd druhého stupňa (správne malo byť ,,súd druhej inštancie“ – poznámka odvolacie súdu ), možno konštatovať, že vyšetrovaný sa snaží svoju zdravotnú a sociálnu situáciu riešiť, existuje subjekt, ktorý mu v tomto riešení pomáha. Ani pretrvávajúci problém s alkoholom u posudzovaného nemusí nevyhnutne viesť k jeho obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Po zohľadnení snahy posudzovaného nájsť si prácu, jeho preukázateľnej spolupráci s procesným opatrovníkom, a tiež názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého ani nekritický postoj posudzovaného k abúzu alkoholu nie je dostatočným a presvedčivým dôvodom na prijatie záveru o jeho nespôsobilosti na právne úkony, tiež názoru procesného opatrovníka, otca posudzovaného a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, nemal splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného, preto konanie zastavil.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec vyšetrovaného odvolanie a žiadal, aby súd pristúpil k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony jeho syna s tým, že je pripravený byť jeho opatrovníkom, keďže pozná najlepšie jeho potreby a tiež navrhoval odvolaciemu súdu, aby podľa výsledkov doplneného znaleckého dokazovania rozhodol o čiastočnom obmedzení jeho syna (vyšetrovaného) spôsobilosti na právne úkony v otázkach udeľovania súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, konaním pred úradmi a nakladaním so svojím majetkom.
4. V odvolaní uviedol, že pôvodne podával návrh s manželskou, ktorá je už nebohá, z dôvodu pomoci a ochrany ich syna, t.j. vyšetrovaného pred rôznymi negatívnymi vplyvmi a to z dôvodu jeho dlhodobej závislosti na alkohole a duševnej poruchy osobnosti. Vyšetrovaný je v starostlivosti psychiatra od roku 2005 pre syndróm závislosti od alkoholu a iných návykových látok, striedavo bol odvtedy vo viacerých psychiatrických liečebniach, kde bola liečba problematická pre nekritický pohľad vyšetrovaného a porušovanie liečebného režimu, z ktorého dôvodu sa jeho zdravotný stav neustále zhoršoval, plnú sumu invalidného dôchodku míňal na alkohol a návykové látky, opakovane sa vyhrážal samovraždou, správal sa k iným osobám agresívne, pre ľahkovážne správanie prišiel o byt, o ktorého navrátenie museli bojovať roky. Osobu vystupujúcu za Úrad komisára pre osoby zo zdravotným postihnutím, B. G. podrobne informoval o správaní a jednotlivých kauzách vyšetrovaného, táto oprávnenosť pristúpenia do konania odôvodňovala s poukazom na lekárske správy a znalecké posudky, podľa ktorých vyšetrovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu a poruchou osobnosti, ktoré poruchy sú trvalého charakteru a aktuálne vyšetrovaný svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích osôb tým, že svojimi úkonmi poškodzuje svoje vlastné majetkové záujmy. Tým sú naplnené predpoklady ohľadne vyšetrovaného, ktorý správaním vyvolaným v dôsledku svojej závislosti a duševnej poruchy ohrozuje nielen svoje okolie a svojich blízkych, ale najmä sám seba. Poukázal na znalecký posudok znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej zo dňa 30.09.2022 č. 110/2022, ktorá navrhla obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a uviedla, že zdravotný či duševný stav vyšetrovaného sa od r. 2013 zhoršil, k abúzusu alkoholu je naďalej nekritický, pretože sa dožaduje prepustenia z hospitalizácie, porušuje liečebný režim a tiež na pojednávaní v rámci výsluchu zdôvodnila dôvodnosť obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného v jeho záujme, keďže svojim postojom je neprípustný k protialkoholickej liečbe, kontrolám u psychiatra, má poškodenú pečeň, samovražedné myšlienky a sebapoškodzuje sa. Už aj ošetrujúci psychiater vyšetrovaného A. L. vo výpovedi pred súdom potvrdil závislosť vyšetrovaného od alkoholu a zmiešanú poruchu osobnosti trvalého charakteru, ktoré ho obmedzujú v bežnom živote a tiež prvoinštančný súd mal z výsluchu vyšetrovaného preukázané, že si neuvedomuje závažnosť svojho stavu, že jeho zdravotný stav je zapríčinený nadmerným užívaním alkoholických nápojov, ktorým ohrozuje svoj život a je nebezpečný pre okolie, avšak po uplynutí jedného roka ten istý sudca konanie zastavil pre nesplnenie podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony z dôvodu zmien u vyšetrovaného, ktorý si závislosť na alkohole uvedomuje a svojím spôsobom s ňou bojuje, pričom sa snaží riešiť svoju situáciu a existuje subjekt, ktorý mu v tom pomáha. Tieto závery prvoinštančného súdu považoval za nepochopiteľné a nepresvedčivé, keďže situácia sa u vyšetrovaného od predchádzajúceho rozhodnutia nezmenila, naďalej nadmerne užíva alkoholické nápoje a návykové látky, odmieta sa liečiť, na alkohol minie celú sumu invalidného dôchodku, a i keď má čistý register trestov a môže sa zamestnať, naďalej je nezamestnaný, je účastníkom viacerých súdnych konaní, v ktorých sa domáha svojich nárokov, ktoré však inicioval on a v každom konaní sa obrátil na Centrum právnej pomoci za
účelom pridelenia advokáta, čo sa aj v každom konaní stalo (konanie na Mestskom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 19C/39/2018, sp. zn. 26C/42/2010, Okresný súd Svidník sp. zn. 3C/42/2020). Popieral, že existuje subjekt, ktorý vyšetrovanému pomáha pri riešení problémov a to mestská časť E. – F. A., keďže nemá informáciu, v ktorej oblasti je tento subjekt vyšetrovanému nápomocný. Poukázal na konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 12C/85/2020 o nariadenie predaja bytu, na základe žaloby žalobcov a to obyvateľov bytového domu, kde žalovaným je M. C., ako vlastník jedného z bytov, v ktorom vyšetrovaný býva a dôvodom konania je neustále neprispôsobivé správanie sa vyšetrovaného v danom byte, kde ho navštevujú osoby pochybnej povesti, často bývajúce pod vplyvom alkoholu a návykových látok, neustály hluk a konflikt v byte obyvatelia bytového domu riešia cestou polície a tiež bola opakovane privolaná rýchla zdravotná služba, keďže vyšetrovaný sa pod vplyvom alkoholu správal agresívne. Dohováranie vyšetrovanému z jeho strany nepomáha a situácia sa vôbec nezlepšuje, pričom za predpokladu úspešnosti v predmetnom spore zo strany žalobcov, príde vyšetrovaný o strechu nad hlavou už po druhýkrát v živote. Vyšetrovanému uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu, lebo inak by bol odpojený od energii. Ak sa problém nevyrieši, je riziko, že vyšetrovaný zostane nielen závislý na alkohole a duševne chorý, ale stane sa z neho aj bezdomovec. Konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že vyšetrovaný so závislosťou na alkohole bojuje nezodpovedá realite, žiadal teda dôsledne preskúmanie zdravotného stavu vyšetrovaného, pričom v konaní ustanovená znalkyňa mnohé skutočnosti nezohľadnila a mnohé otázky zostali nezodpovedané a ešte pred pôvodným rozhodnutím aj vyšetrovaný navrhoval vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ku ktorému prvoinštančný súd z dôvodu údajnej nepotrebnosti nepristúpil a rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, avšak následne bez doplnenia dokazovania a bez akéhokoľvek odborného základu a absencie zmeny skutkového stavu prijal diametrálne odlišné rozhodnutie, vyvolávajúce pochybnosti, či súd postupoval správne a dôsledne. Mal za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nesprávne po právnej stránke a tiež sú nesprávne jeho skutkové zistenia, keď bez povšimnutia nemôžu zostať prijaté závery pôvodným rozsudkom, podľa ktorého vyšetrovaný nie je schopný adekvátne hospodáriť s finančnými prostriedkami, nie je schopný reálne posúdiť výhody a nevýhody vstupu do zmluvných vzťahov a ani vybavovať úradné záležitosti a samostatne sa zastupovať pred úradmi. Primárnou diagnózou, škodiacou vyšetrovanému a jeho okoliu je porucha jeho osobnosti a správania dospelých (MKCH-10), ktoré poruchy sú ťažké, nie sú priamym dôsledkom choroby, poškodenia, alebo úrazu mozgu, zvyčajne sa týkajú viacerých oblastí osobností a vždy sú spojené so značným osobným utrpením a sociálnou izolovanosťou. Ďalej poukázal na 2 typy a to impulzívny typ a hraničný typ, ktoré popisoval.
5. Úrad komisára pre osoby zo zdravotným postihnutím vo vyjadrení k odvolaniu otca vyšetrovaného navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, keďže v priebehu konania vykonal prvoinštančný súd rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Zo spisu bolo nesporné, že vyšetrovaný mal v priebehu rokov 2005-2022 zhoršený zdravotný stav pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov, avšak na pojednávaní dňa 23.01.2025 prezentoval súdu nové skutočnosti o svojom aktuálnom stave, vrátane dobrovoľnej absencie, hľadania si zamestnania, čím poukázal na zmenu oproti predchádzajúcim pojednávaniam, navyše procesný opatrovník prisľúbil pomoc pri hľadaní zamestnania. Odvolateľ na pojednávaní uviedol, že hlavným problémom u vyšetrovaného nie je alkohol, ale jeho spôsob životného štýlu a súd dospel k záveru, že vyšetrovaný si svoju závislosť a stav uvedomuje, čo predstavuje formu boja s ňou. Poukázal na odvolacie dôvody otca vyšetrovaného (ďalej aj ,,odvolateľ“), podľa ktorého vyšetrovaný ohrozuje seba aj svoje okolie, tiež na výpoveď A. N. L., podľa ktorého diagnózy vyšetrovaného obmedzujú v každodennom živote, avšak na pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyšetrovaný, ako aj jeho procesný opatrovník prezentovali pozitívne zmeny v jeho súčasnom spôsobe života, ktoré už nekorešpondujú s opisom uvedeným otcom vyšetrovaného v odvolaní, keďže u vyšetrovaného nastal pokrok v schopnosti viesť samostatný život, nepožíva alkoholické nápoje, hľadá si zamestnanie a našiel si partnerku. Zlepšený zdravotný stav vyšetrovaného potvrdil aj terénny sociálny pracovník procesného opatrovníka, ktorý približne 2 roky spolupracoval s vyšetrovaným vo vydávaní potravín a drogérie pre osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a tiež potvrdil, že alkoholizmus u vyšetrovaného nepredstavuje dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, pretože vyšetrovaný má vyvinutú finančnú gramotnosť, dokáže sa riadne začleniť do spoločnosti a posúdiť svoje konanie ako aj jeho následky, alkoholické nápoje neužíval pri každom kontakte a tiež prejavil ochotu aktívne vyšetrovanému pomôcť pri hľadaní nového zamestnania. Tvrdenie otca vyšetrovaného o neexistencii pomáhajúceho subjektu vyšetrovanému nie je pravdivé, keďže odvolateľ bol prítomný na pojednávaní a je zrejmé, že má minimálnu vedomosť o tom, že procesný opatrovník vyšetrovanému prisľúbil pomoc. Odvolanie postavil odvolateľ na vlastnom presvedčení o obraze vyšetrovaného, pričom neprihliadal na opis skutočností vyšetrovaným
a procesným opatrovníkom na pojednávaní, teda jeho tvrdenia nie sú aktuálne a z hľadiska ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a ich ľudskej dôstojnosti sú stigmatizujúce, pretože sa vzťahujú na diagnózu vyšetrovaného – alkoholizmus. Poukázal na nepredloženie dôkazov odvolateľom v odvolacom konaní o pretrvávajúcom alkoholizme a negatívnom vplyve na život či zdravie vyšetrovaného. Ohľadne poukazu odvolateľa na znalecký posudok č. 110/2022 uviedol, že bol vypracovaný v polovici roka 2022, kedy opisoval vtedajší zdravotný stav vyšetrovaného, pričom sa nestotožnil s potrebou doplnenia dokazovania o nový znalecký posudok alebo výsluch znalkyne, ktorý by nereflektoval skutočnosti prezentované na poslednom pojednávaní a vzhľadom na spôsob života, aký vyšetrovaný prezentoval na pojednávaní, nebolo potrebné vyhotovovať nový znalecký posudok s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Základným pilierom civilných mimosporových konaní je zásada materiálnej pravdy, aká súdu určuje povinnosť zistiť skutočný stav veci, a preto je daná potreba súdu, aby rozhodnutie zodpovedalo aktuálnemu stavu veci a to aj vrátane zdravotného a súkromného stavu vyšetrovaného, ktorý v čase rozhodovania prezentoval snahu v hľadaní si zamestnania, abstinuje a má priateľku, ktorý stav je výrazne odlišný od situácie existujúcej na začiatku konania a tento stav je dostatočný a skutočný. Opodstatnenosť svojho vstupu do konania neodvodzuje výlučne na základe lekárskych správ a znaleckých posudkov, ale primárne vychádza z článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré ustanovenie zdôrazňuje potrebu ochrany týchto osôb a ich cieľom bolo v konaní hľadať také riešenia a opatrenia, ktoré budú pre vyšetrovaného priaznivé a budú prihliadať najmä na jeho ochranu.
6. Otec vyšetrovaného vo vyjadrení k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej aj „Úrad“) opakoval odvolacie námietky a trval na tom, že postoj vyšetrovaného sa nezmenil, pretože naďalej požíva alkoholické nápoje a nepodrobuje sa liečbe a už v roku 2021 tvrdil, že si hľadá prácu a neužíva alkohol. Úrad nepriamo vo svojom vyjadrení priznáva, že rozhodujúcimi pre neho boli výlučne vyjadrenia účastníkov, čo je v rozpore s účelom predmetného konania a pokiaľ považoval znalecký posudok za neaktuálny, súdu nič nebránilo v jeho aktualizácii. S vyšetrovaným je v pravidelnom kontakte a pozná jeho pomery, taktiež jeho vzťah k alkoholu a súčasnú situáciu, ktoré nezodpovedajú skutočnostiam popisovaným prvoinštančným súdom, a ktoré považovali ostatní účastníci za hodnoverné, keďže pozitívne zmeny v živote vyšetrovaného v skutočnosti nenastali. Ohľadne priateľky vyšetrovaného uviedol, že ide o osobu problematickú – alkoholičku, ktorej boli rozhodnutím súdu odobraté deti a táto z dôvodu potreby bývania sa nasťahovala k vyšetrovanému, kde byt užíva bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, ktoré skutočnosti prvoinštančný súd nepreveroval, neoveril si, že v byte pravidelne vyšetrovaný s priateľkou užívajú alkoholické nápoje a rušia domový poriadok, nevyžiadal si stanovisko domového správcu alebo polície. Naďalej poukázal na vedenie súdneho konania ohľadne žaloby obyvateľov bytového domu, ktorí navrhujú nariadiť predaj predmetného bytu pre neprispôsobivé správanie vyšetrovaného a jeho priateľky. Prvoinštančný súd si neoveril tvrdenia vyšetrovaného o hľadaní si zamestnania, bez ktorého už je 10 rokov a poberá len invalidný dôchodok, ktorý zväčša minie na alkohol, mal za to, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného je v jeho záujme, keďže je závislý na alkohole, ku ktorej závislosti je nekritický a liečbu odmieta, v dôsledku duševnej poruchy osobnosti a nadmerného užívania alkoholu nie je schopný rozumne chápať následky svojho konania a tak ohrozuje nielen svoje zdravie, ale aj ekonomické záujmy, má poškodenú pečeň, samovražedné myšlienky a sebapoškodzuje sa agresívnym správaním, ktoré jeho dlhoročné skúsenosti potvrdili aj závery znaleckého posudku z roku 2022. Nevyhnutnosť obmedzenia spôsobilosti na právne úkony považuje minimálne v oblasti zdravotnej starostlivosti, tak v ambulantnej ako aj ústavnej, aby mohol podstúpiť liečbu duševného ochorenia a závislosti na alkohole, ku ktorej je dlhodobo nekritický, keďže nie je schopný racionálne rozhodovať o svojom zdravotnom stave, trpí duševnou poruchou osobnosti a nadmerným užívaním alkoholických nápojov, čím si ohrozuje život a je nebezpečný pre okolie.
7. Úrad vo vyjadrení k vyjadreniu otca vyšetrovaného zotrval na svojom stanovisku, pričom zmenu názoru považuje za kľúčovú, keďže rozhodnutie musí reflektovať na najaktuálnejšie zistený skutkový stav veci a najlepší záujem vyšetrovaného. Odvolateľ vo vyjadrení opakovane opisuje skutočnosti týkajúce sa duševnej poruchy vyšetrovaného, vyjadrenie vyšetrovaného na pojednávaní je prejavom jeho vôle ako samostatného subjektu práva s plnou spôsobilosťou na právne úkony a tvrdenie odvolateľa nepovažuje za aktuálne a v kontexte ochrany práv vyšetrovaného. Odvolateľ žiada prihliadať na ním prezentovaný zdravotný stav vyšetrovaného, prioritne poukazuje na jeho duševnú poruchu – alkoholizmus, čo znevažuje osobu vyšetrovaného, ale zároveň stigmatizuje aj všetky osoby so zdravotným postihnutím trpiace alkoholizmom alebo inou duševnou poruchou, keď implicitne naznačuje,
že tieto osoby by mali byť obmedzené spôsobilosti na právne úkony iba vzhľadom na ich určenú diagnózu bez prihliadnutia na iné a nové okolnosti. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 557/09, Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. I. ÚS 313/12 a tiež článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, či § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Na základe priebehu posledného súdneho konania, osobitne podľa vyjadrenia vyšetrovaného a jeho procesného opatrovníka, nesúhlasil s obmedzením spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného a o ustanovení mu opatrovníka, ktorý jeho názor je v súlade s platnou judikatúrou Ústavného súdu ČR a SR, ktoré jasne deklarovali, že primárnym kritériom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť iba medicínska diagnóza, resp. duševná porucha, ale dôstojnosť dotknutej osoby a rešpektovanie jej slobody rozhodovať sa.
8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie otca vyšetrovaného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. S poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie napadnutého uznesenia i odvolacie argumenty odvolateľa bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ konanie o obmedzenie spôsobilosti vyšetrovaného na právne úkony zastavil podľa § 247 ods. 1 CMP.
11. Podľa § 10 ods. 1 OZ, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
12. Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 OZ sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb, pretože je to závažným zásahom do osobnej integrity a osobnostných práv fyzickej osoby. Obmedzenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho „právna smrť“) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými (I. ÚS 313/2012). Nová právna úprava civilného mimosporového konania, účinná od 1. júla 2016, vylučuje zo svojej úpravy pozbavenie spôsobilosti na právne úkony práve pre jeho rozpor s ľudsko-právnymi štandardami.
13. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave. Dôsledkom toho je, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov, pre všetky orgány, ale je záväzný pre každého. V konečnom dôsledku záväznosť rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony znamená, že súd alebo iný orgán, pre záver ktorého je potrebné posúdiť otázku spôsobilosti fyzickej osoby na ten - ktorý právny úkon, musí vychádzať z rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti tejto osoby na právne úkony. Rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nepripúšťa dôkaz opaku, teda že v čase uskutočnenia úkonu bola osoba, inak obmedzená rozhodnutím súdu o spôsobilosti na právne úkony, na daný úkon spôsobilá.
14. Jedným z určujúcich kritérií pri rozhodovaní o obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony je zásada proporcionality, alebo inak primeranosti. Možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1580/16, podľa ktorého nemožno vychádzať z premisy, že primárnym záujmom dotyčnej osoby je vždy obmedzenie spôsobilosti v čo možno najmenšej miere; všeobecné súdy sú povinné skúmať okolnosti každej konkrétnej veci a pristúpiť práve k takému obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, ktoré je v najlepšom záujme daného človeka. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí byť vždy považované za prostriedok najkrajnejší. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, totiž ešte nie je dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti, ale musí byť konkrétne uvedené, prečo plná spôsobilosť ohrozuje záujem posudzovanej osoby, a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími
prostriedkami. Inými slovami musí sa dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Práve preto je súd povinný zaistiť úplné a spoľahlivé zistenia o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará o svoje potreby a o potreby svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, a pod.
15. Znalecký posudok je jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, v ktorom má byť rozhodnuté o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, avšak nie jediným, je treba prihliadať aj na ďalšie vykonané dôkazy. Na základe komplexných výsledkov dokazovania musí súd zvážiť a rozhodnúť, či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony dôvod a ak áno, v akom rozsahu. Pri skúmaní opodstatnenosti obmedzenia či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony musí byť zohľadnené, ako sa dotknutá osoba chová, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si vie zabezpečiť svoje každodenné potreby, ako hospodári so svojím majetkom. Pri súdnom rozhodovaní o spôsobilosti na právne úkony je pritom treba dôsledne dbať, aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu než je nevyhnutne potrebné k ochrane jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy zistené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
16. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
17. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd vydá vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov a v dôsledku týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia faktorov umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí a rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6, § 35, 36 CMP). Pri určení rozsahu obmedzenia nie je súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd je povinný v rozsudku okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka možnosti samostatne konať v bežných záležitostiach každodenného života. K týmto záležitostiam môže patriť používanie MHD, zabezpečenie stravovania, ošatenia, využívanie poštových služieb a pod.
18. Filozofia novej právnej úpravy vo veciach spôsobilosti na právne úkony v zmysle nového Civilného mimosporového poriadku účinného od 1. júla 2016, reflektujúca princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, má primárne sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Cdo 276/2014).
19. Súdom prvej inštancie pred vydaním prvého meritórneho rozhodnutia - rozsudku č. k. B3 - 37Ps 3/2020 - 383 zo dňa 20.02.2024, ktoré však bolo na základe odvolania vyšetrovaného zrušené uznesením odvolacieho súdu Trnave č.k. 13CoPs/9/2024 - 441 zo dňa 31.07.2024, bola ustanovená znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová , ktorá v znaleckom posudku č. 110/2022 rovnako konštatovala syndróm závislosti od alkoholu ťažkého stupňa, zmiešanú poruchu osobnosti a incipientný organický psychosyndróm ako ochorenie celoživotné, prejavujúce sa impulzívnym, skratovým a ľahkomyseľným
konaním, avšak v závere svojho znaleckého posudku, kde konštatovala čiastočnú schopnosť vyšetrovaného vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti, navrhla obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bez jasného a zrozumiteľného zdôvodnenia prijatého záveru, teda nekonkretizovala v čom spočíva čiastočná neschopnosť vyšetrovaného vykonávať právne úkony, ako sa to prejavuje, z akých podkladov vychádzala pre svoj záver, pričom v minulosti vyšetrovaným absolvované neúspešné početné hospitalizácie za účelom protialkoholickej liečby, ani nekritický postoj vyšetrovaného k abusu alkoholu, nie sú dostatočným a presvedčivým dôvodom na prijatie záveru o nespôsobilosti na právne úkony, ktoré nejasnosti znalkyňa neobjasnila ani pri výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 28.11.2023.
20. V intenciách odvolacieho súdu súd prvej inštancie pripojil spisy sp. zn. 38Ps/17/2005, sp. zn. 27Ps/14/2010, prihliadol na ďalšie skutočnosti zistené počas konania, najmä na skutočnosti zistené v výpovedí účastníkov konania, jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru o nesplnení podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného v zmysle dôvodov vyjadrených v bodoch 31. až 38. svojho rozhodnutia, s ktorými odvolací súd súhlasí. Súd prvej inštancie nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré v konaní nenavrhoval ani otec vyšetrovaného, ani ďalší účastníci konania, pričom prihliadol na ďalšie rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodil záver o nesplnení podmienok pre obmedzenie spôsobilosti vyšetrovaného na právne úkony.
21. Pokiaľ otec vyšetrovaného namietal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd mu v tomto smere nedáva za pravdu, pretože prvoinštančný súd náležite zdôvodnil a to aj s poukazom na postoj samotného otca vyšetrovaného na pojednávaní konanom dňa 23.01.2025, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, privítal by keby sa vyšetrovaný ako jeho syn zamestnal, nemal výhrady k skutočnostiam prezentovaným, či už vyšetrovaným, ale aj procesným opatrovníkom a navyše uviedol, že problémom nie je ani tak alkohol, ako spôsob života vyšetrovaného, ktorý má na to, aby bol geniálnym človekom a podpora zo strany rodiny umožňuje vyšetrovanému žiť spôsobom života, aký v súčasnosti vedie. Doplnenie dokazovania o znalecké dokazovanie ponechal na zvážení súdu.
22. Odvolací súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie napadnutého uznesenia a to konkrétne v bodoch 32. – 38. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými súhlasí a tiež má za to, že odvolanie otca vyšetrovaného (resp. odvolateľa) je prejavom nespokojnosti a nesúhlasu so spôsobom života vyšetrovaného, ako jeho syna, pričom sám potvrdil, že vyšetrovaný je účastníkom viacerých súdnych konaní, v ktorých je zastúpený advokátmi sprostredkovanými cez Centrum právnej pomoci, čo taktiež vylučuje pochybnosti o jeho spôsobilosti vykonávať právne úkony v zodpovedajúcom rozsahu, v účasti pred súdmi, či inými organmi. Nespokojnosť rodiča so spôsobom života jeho dieťaťa, či nesúhlas s požívaním alkoholických alebo iných návykových látok sama osebe nemôže viesť k záveru o dôvodnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony takejto osoby, keďže ide o veľmi závažný zásah do integrity osobnosti a predpokladom obmedzenia je nespôsobilosť takejto fyzickej osoby robiť právne úkony.
23. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, lekársky výkon vykonaný bez súhlasu pacienta je zásahom do práva na rešpektovanie súkromného života, osobitne do práva na fyzickú integritu (Glass proti Spojenému království, § 70, rozsudok vo veci X. proti Fínsku zo dňa 03.07.2012 (sťažnosť č. 34806/04). Teda pokiaľ otec vyšetrovaného videl potrebu obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného z dôvodu udelenia súhlasu k absolvovaniu ambulantnej zdravotnej či ústavnej starostlivosti, treba dodať, že očakávané zlepšenie stavu u vyšetrovaného z dlhodobého hľadiska nie je preukázateľne možné očakávať a to aj pre doteraz odmietavý postoj k liečbe, čoho dôkazom sú neúspešné a ukončené hospitalizácie vyšetrovaného, ktorý nestále podlieha alkoholu. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na výpoveď A. O., z Centra pre liečbu drogových závislostí Bratislava, podľa ktorého ambulantne bolo vyšetrovanému nariadené liečenie v roku 2015, pri jeho diagnóze poruchy osobnosti a chronickej závislosti od alkoholu je malý predpoklad, že by to bolo úspešné. Neužíva lieky, ústavná liečba nebola úspešne realizovaná, okrem jedného razu ho nikdy nedokončil, v jeho prípade nemá prognózu liečba ústavnou formou, ak sa nepravidelne dostavuje, preto sa tiež nedá zabezpečiť ambulantná liečba
24. Prvoinštančný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu zohľadnil správanie sa vyšetrovaného a jeho schopnosť si zabezpečovať svoje potreby, pričom správne poukázal na okolnosť, že ani nekritický postoj vyšetrovaného k abúzusu alkohol nie je dostatočným a presvedčivým dôvodom pre záver
o jeho nespôsobilosti na právne úkony, preto konanie vychádzajúc zo skutočného stavu veci v čase rozhodovania správne s poukazom na zákonné ust. § 247 ods. 1 CMP zastavil.
25. V konaní nebolo preukázané narušenie rozumových schopností vyšetrovaného, ani rozvoj jeho trvalej duševnej poruchy, ktorou nie je porucha osobnosti v dôsledku užívania alkoholu, pre ktoré by nemohol vykonávať akékoľvek právne úkony. Ani znalkyňa nezistila žiadne prejavy psychotickej poruchy.
26. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).