Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/39/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore navrhovateľky neodkladného opatrenia: A. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti povinnému z neodkladného opatrenia: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, D., zastúpený: JUDr. Vladimír Kotus, advokát, Masarykova 12, Košice, o odvolaní povinného z neodkladného opatrenia proti uzneseniu č.k. -49 z 28. februára 2025 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. -140 zo 16. júna 2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením v napadnutom vyhovujúcom výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamieta.

II. Navrhovateľka neodkladného opatrenia je povinná nahradiť povinnému z neodkladného opatrenia 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m, s výnimkou účasti sporových strán na procesných úkonoch v súdnom, správnom a trestnom konaní a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho účasť pri týchto úkonoch (I.), zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti (II.), zároveň poučil povinného, že môže podať proti navrhovateľke návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia vo veci zákazu priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, správnom a trestnom konaní (III.), priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania voči povinnému v celom rozsahu (IV.) a poučil povinného, že sa môže domáhať súdnej ochrany podaním žaloby na ochranu svojich osobnostných práv podľa .

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil povinnému povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 20 m, s výnimkou účasti sporových strán na procesných úkonoch v súdnom, správnom a trestnom konaní a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho účasť pri týchto úkonoch a nahradil jej trovy konania, a ktorý odôvodnila tým, že s povinným sú bývalí partneri a rodičia spoločného dieťaťa E. F. G., nar. XX.X.XXXX, ktorého osobnú starostlivosť zabezpečuje, pričom v spoločnej domácnosti v byte na H. XX, I. D., ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, žili do 26.10.2023, avšak toto spolužitie bolo opakovane prerušované jej odchodmi v dôsledku fyzického a psychického násilia povinného voči nej, ktoré akty násilia zo strany partnera v uvedenom čase nehlásila orgánom polície. Doplnila, že od ukončenia spolužitia s povinným žije spolu s maloletým E. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome, jej kontakt s otcom maloletého sa obmedzil iba na odovzdávanie mal. E. v časoch určených na styk otca s dieťaťom, t.j. v čase určenom pre začiatok a na koniec styku, pričom aj napriek týmto krátkym stretnutiam dochádzalo zo strany povinného voči nej k prejavom verbálnej, ale

aj fyzickej agresie. Následne opísala konanie povinného, ktorým opakovane zasahoval do jej telesnej a duševnej integrity. Ohrozenie telesnej a duševnej integrity osvedčovala lekárskymi správami, trestnými oznámeniami, oznámením o priestupku a telefonickou komunikáciou. Uzavrela, že v súčasnosti sa lieči zo spôsobených zranení, pričom von, mimo obydlia, vychádza len za účelom návštevy zdravotníckych zariadení, avšak s ťažko prekonateľným strachom, keď sa v každej sekunde svojho pobytu mimo svojho obydlia obáva, že sa v jej blízkosti objaví povinný a opätovne ju napadne.

3. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v podstate v súlade s návrhom navrhovateľky, stotožniac sa s jej skutkovými a právnymi dôvodmi a právne vec posúdil podľa ust. a (ďalej len „“). Dôvodné podozrenie z fyzického násilia a ohrozenia duševnej integrity navrhovateľky mal osvedčené, ako z jej skutkových tvrdení, tak aj z predložených listinných dôkazov, a to najmä lekárskych správ zo dňa 6.2.2025, zo dňa 26.2.2025, zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.2.2025, z trestného oznámenia zo dňa 11.2.2025, zo zvukových záznamov na CD nosič a z predložených fotografií. Na ich základe dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia, aby zabránil prípadným ďalším útokom povinného na navrhovateľku, keďže mal za preukázané, že vzťahy medzi stranami sú napäté a ľahko dochádza ku vzniku konfliktných situácii, pri ktorých je maloleté dieťa, čo podľa neho osvedčuje potrebu upraviť pomery medzi stranami. Doplnil, že navrhovateľka preukázala a osvedčila skutočnosť, že v predmetnej veci existuje dôvodné podozrenie, že jej hrozí zo strany povinného nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že tu sú okolnosti, ktoré odôvodňujú jej obavu o svoj život a zdravie. V záujme ochrany navrhovateľky však považoval za dostatočnú a teda primeranú vzdialenosť zákazu priblíženia menšiu ako 10 metrov. Vysvetlil prečo neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Zároveň, keďže zastával názor, že neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (neodkladné opatrenie konzumuje vec samu) a pokiaľ ide o trvanie NO, keďže zákaz uložil bez časového obmedzenia, poučil povinného, že môže podať návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa tak, že plne úspešnej navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti výrokom I. a IV. tohto uznesenia podal povinný z NO v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. ho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predostrel svoj pohľad na konflikt dňa 6.2.2025 medzi účastníkmi a otcom navrhovateľky pri odovzdávaní ich spoločného dieťaťa v jeho bydlisku matke (navrhovateľke), tvrdiac, že napadnutý bol on, a to otcom navrhovateľky. Poukázal na to, že aj po tomto incidente s otcom navrhovateľky bola táto ochotná dňa 8.2.2025 realizovať jeho styk s maloletým synom, pričom až následne začala podnikať kroky na to, aby mu v tom zabránila, ktorých súčasťou je podľa neho aj toto účelové neodkladné opatrenie na zákaz styku, z ktorého dôvodu inicioval výkon neodkladného opatrenia, ktorým je určený styk so synom. Uviedol, že na vierohodnosti tvrdení navrhovateľky o jej strachu z neho nepridáva skutočnosť, že opakovane navštevuje ich spoločný byt bez toho, aby mala vedomosť o tom, či sa práve nenachádza v byte. Pokiaľ ide o konflikt z 22.2.2025, kedy mal oblepiť oplotenie domu rodičov navrhovateľky, uviedol, že predmetné konanie žiadnym spôsobom nebolo spôsobilé zasiahnuť do telesnej integrity navrhovateľky, oblepením oplotenia nikomu neublížil a urobil to z čistej frustrácie, že nemôže vidieť syna, ďalej zdôraznil, že navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy, a to či už nahrávky s nadávkami, či jeho vyhrážkami. Preto podľa neho súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tento konflikt ako dôvod na uloženie zákazu jeho priblíženia k navrhovateľke. Uzavrel, že tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé alebo sú interpretované účelovo a zavádzajúco v snahe zabrániť mu v styku s maloletým, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia možno hodnotiť ako šikanózny výkon práva navrhovateľkou, keďže neexistuje a ani v minulosti neexistovalo žiadne dôvodné podozrenie, že navrhovateľke hrozí z jeho strany nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že tu sú okolnosti, ktoré odôvodňujú jej obavu o svoj život a zdravie.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Tvrdenia povinného považovala za nepravdivé, zavádzajúce a nesúvisiace s podstatou veci, ktorou je ochrana jej vlastnej integrity, do ktorej povinný zasahuje, a ktorého zasahovanie eskalovalo dňa 6. februára 2025 spôsobom opísaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Doplnila, že sa nedomáha voči povinnému zákazu styku s mal. E., ani zákazu priblíženia k mal. E.. Poukázala na

incident zo dňa 22. februára 2025 a postoj povinného k nemu s tým, že podľa nej povinný nie je schopný posúdiť, že jeho konanie tohto dňa bolo násilným konaním, ktoré ospravedlňuje „svojou frustráciou“ z nemožnosti mať kontakt so synom, ktorú nemožnosť výkonu mal riešiť inak, prostredníctvom inštitútu výkonu rozhodnutia. Uviedla, že situácia, ktorú zažil ich mal. syn 6. februára 2025, u neho vyvolala extrémny stres. Vysvetlila dôvod svojej správy povinnému dňa 8. februára 2025.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie povinného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že jeho odvolaniu je možné vyhovieť.

7. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesom strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. a nasl. .

8. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Odvolateľ vymedzením (aj) týchto odvolacích dôvodov nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu posúdenia súdom prvej inštancie otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre bezodkladnú úpravu pomerov strán zamedzením povinnému približovať sa k navrhovateľke. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu navrhovateľka hodnoverne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán ako jedného z nezastupiteľných zákonných kritérií.

10. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie NO v zmysle je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), b) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, d) právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných

a odôvodnených prípadoch ( ). Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zároveň zvážiť, či v dôsledku tohto sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov v súlade s princípom proporcionality.

11. V ust. , z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu správne vychádzal, je upravené neodkladné opatrenie, ktorým možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Pri neodkladnom opatrení z dôvodu podľa súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z tohto dôvodu pritom postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického alebo psychického násilia voči blízkej alebo inej chránenej osobe, pričom nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadené NO bol odporca (povinný) za skutok násilia už odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku.

12. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. až h) vychádza zo znenia .1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 606/2013 zo dňa 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia voči blízkej alebo inej chránenej osobe, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením NO relevantným spôsobom osvedčiť [Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 1098 - 1099].

13. V danom prípade navrhovateľka v návrhu na nariadenie NO deklaruje potrebu poskytnutia neodkladnej ochrany pred zásahmi povinného do jej telesnej a duševnej integrity incidentmi, ktoré sa stali v dňoch 29.2.2024, 6.2.2025 a 22.2.2025.

14. Z tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu a z predložených listinných dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu však nemožno vyvodiť záver o potrebnosti a naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov strán uložením povinnosti povinnému nepribližovať sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť, a preto je potrebné súhlasiť s povinným, že vo vzťahu k navrhovanému usporiadaniu pomerov strán týmto spôsobom zákonné podmienky pre nariadenie NO nie sú splnené. Z doterajšieho priebehu konania o nariadenie neodkladného opatrenia je nesporné, že vzájomné vzťahy medzi účastníkmi, ako aj medzi rodičmi navrhovateľky a povinným, sú vážne narušené. Navrhovateľka v dňoch 29.2.2024 a 6.2.2025 navštívila spoločný byt účastníkov, ktorý po jej odchode zo spoločnej domácnosti užíva povinný, v prvom prípade, aby si vyzdvihla svoje a synove veci, v druhom, aby si prevzala syna po uplynutí súdom

určeného času styku otca s ním, teda v oboch prípadoch (hoci za osobnej podpory kamarátky, resp. svojho otca) v konečnom dôsledku nemala problém sa priblížiť k povinnému. Dňa 29.2.2024 došlo následne k situácii, kedy povinný navštívil navrhovateľku v mieste jej súčasného bydliska u rodičov za účelom vysvetlenia, kde sa nachádza jeho majetok (kamera), a vrátenia jej vecí, ktoré vzal zo spoločného bytu, kedy povinný spôsobil škodu na majetku navrhovateľky (poškodil spätné zrkadlo na jej motorovom vozidle), teda podľa názoru odvolacieho súdu týmto konaním nezasiahol do telesnej a duševnej integrity navrhovateľky. Pokiaľ ide o incident zo dňa 6.2.2025, došlo k vzájomnému fyzickému napadnutiu medzi otcom navrhovateľky a povinným pri odovzdávaní spoločného syna účastníkov v mieste jeho (v čase realizácie styku otca s dieťaťom) obydlia (teda súkromí rodiny), ktorého priebeh opísali obe strany odlišne, a ktorý konflikt účastníci a otec navrhovateľky riešili následnými trestnými oznámeniami. Následne navrhovateľka rozšírila dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia o incident zo dňa 22.2.2025, kedy sa povinný pred domom rodičov navrhovateľky v čase jej neprítomnosti dožadoval umožnenia súdom určeného styku so svojim synom. Odhliadnuc od toho (ako správne poznamenala navrhovateľka), že povinný sa ako otec mal domáhať umožnenia styku so svojim synom zákonom predpokladaným spôsobom, a to prostredníctvom inštitútu výkonu rozhodnutia, z opisu priebehu tohto konfliktu (vyhrážok švagra povinného matke navrhovateľky, resp. opisu násilného konania príbuzných povinného /švagra a sestry povinného/ a útoku na majetok rodičov navrhovateľky) možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť záver, že zo strany povinného nedošlo k násilnému správaniu zasahujúcemu do fyzickej alebo psychickej integrity navrhovateľky.

15. Navrhovateľka teda v konaní neosvedčila jednak to, že by k opísanému násilnému správaniu povinného voči nej dochádzalo aj mimo spoločného obydlia (súkromia rodiny) alebo útokmi na verejnosti, ako ani hrozbu takého správania povinného poškodzujúceho ju na fyzickej alebo psychickej integrite (napr. slovnými vyhrážkami povinného ublížením na zdraví, zastrašujúcimi a znevažujúcimi verbálnymi prejavy z jeho strany voči nej v telefonickej a sms – komunikácii, tvrdeniami o jej prenasledovaní), teda neosvedčila skutočnosti opodstatňujúce záver o potrebnosti neodkladnej úpravy pomerov strán obmedzením slobody pohybu povinného na verejných miestach vo forme uloženia zákazu približovať sa k navrhovateľke na určitú vzdialenosť. Súdom prvej inštancie nariadené NO v tejto časti podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neodôvodnený zásah do spôsobu jeho života a také neprimerané obmedzenie jeho práv vo vzťahu k tvrdenému porušeniu chráneného práva navrhovateľky (na zachovanie vlastnej telesnej a duševnej integrity), ktoré je v rozpore s princípom proporcionality, navyše za situácie, ak by mu takto uloženým obmedzením jeho pohybu bolo fakticky znemožnené stýkať sa s maloletým synom, keďže navrhovateľka pri formulovaní návrhu (petitu) neodkladného opatrenia, vo vzťahu k výnimkám z uloženej povinnosti, nereflektovala (nezohľadnila) na skutočnosť súdom určeného práva povinného na styk so svojim synom, keďže objektom záujmu povinného je nepochybne spoločný syn účastníkov a nie samotná navrhovateľka. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom vyhovujúcom I. výroku zmenil podľa a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

16. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. V súlade s cit. ust. odvolací súd zmenil uznesenie i v závislom výroku o trovách konania a rozhodol o trovách celého konania podľa ust. tak, že priznal plne úspešnému povinnému proti navrhovateľke nárok na 100 % náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (, 2 ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .