Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/42/2025

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., štátny občan Poľskej republiky, zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka so sídlom Železničná 291, Poltár proti žalovanému E. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, E., štátny občan SR, zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, o zaplatenie 42 165,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Konanie s a z a s t a v u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 16.07.2025 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného domáha zaplatenia sumy 42 165,96 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol do roku 2024 väčšinovým podielovým spoluvlastníkom v podiele 13/14 nehnuteľností v k. ú. H.: LV č. XXXX E KN p. č. 1542/3 lesný pozemok o výmere 468956 m2 LV č. XXXX E KN p. č. 1539 TTP o výmere 7869 m2 LV č. XXX E KN p. č. 1538/1 TTP o výmere 1811 m2.

3. Funkciu odborného lesného hospodára vykonáva I. A. J.. E - mailom zo dňa 19.07.2023 informoval I. A. J., že v poraste sa vykonávala čerstvá ťažba, o ktorej ako OLH nevedel a nevydal na ňu povolenie na ťažbu. Stromy neboli vyznačené na výrub v zmysle programu starostlivosti o lesy. E - mailom 20.07.2023 majitelia lesa kontaktovali E. F. a dopytovali sa na ťažbu bez povolenia majiteľov a povolenia OLH.

4. Následne E. F. odpovedal, že vychádzajú z nesprávnych informácii a to e-mailom 20.07.2023 a dňa 24.07.2023 vysvetlil, že sa o lesný porast starajú, a jednalo sa o kalamitu. E. F. pripojil aj fotky. I. A. J.

- OLH taktiež oslovil E. F. cez aplikáciu Whats - app, pričom mu E. F. zaslal Doklad o pôvode dreva, z ktorého vyplýva ťažba 85,47 m3 dreva z toho 3/4 bolo spracované na metrovinu.

5. A. B. oslovil v tejto veci znalca z odboru lesníctvo, odhad hodnoty lesov, hospodárenie v lesoch a odhad škôd na lesnom majetku - I. E. K., ktorý dňa 31.7.2023 vykonal ohliadku v lesnom poraste, pričom skonštatoval výrub dreva, ako aj prítomnosť pilčíkov. Trestné stíhanie sa viedlo Národnou centrálou osobitných druhov kriminality, Odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a envirom. Kriminality, Oddelenie Banská Bystrica ČVS: L. - XXXX/XXX - M. - N. - XXXX, kde bolo Znaleckým posudkom č. 28/2023 I. A. N. určené množstvo nelegálne vyťaženej drevnej hmoty na 565,95 m3 a hodnota drevnej hmoty je 60 579,17 Eur bez DPH.

6. V trestnom konaní bolo vznesené obvinenie proti E. F., nar. XX.XX.XXXX, zároveň bolo zrušené trestné stíhanie MK& MK HOLZ s.r.o. a to Uznesením GP IV/1 Pz 444/24/1000 zo dňa 31.03.2025. Okresnom prokuratúrou Lučenec bolo pod spisovou bola podaná obžaloba proti obžalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, za prečin krádeže podľa ods. 2 písm. a) v súbehu s prečinom porušovaniu ochrany stromov a krov podľa a TZ. Aktuálne je konanie vedené na OS Lučenec .

7. Slovenskou lesnícko-drevárskou inšpekciou bola MK&MK HOLZ s.r.o. za správny delikt v súvislosti s ťažbou dreva na pozemkoch žalobcu uložená pokuta vo výške 7000,--Eur.

8. V rámci trestného konania bola konštatovaná hodnota drevnej hmoty 42 165,96 Eur vzhľadom na to, že čiastkový výrub dreva sa žalovanému nepodarilo preukázať. Bez ohľadu na výsledok trestného konania a prípadnú trestnú zodpovednosť, je nepochybné, že E. F. vykonal na pozemkoch vo väčšinovom vlastníctve žalobcu výrub drevnej hmoty v hodnote 42 165,96 Eur. Pri určovaní výšky požadovanej sumy teda rešpektuje sumu vyčíslenú v trestnom konaní. Podiel A. B. na škode sa odvodzuje od spoluvlastníckeho podielu na lesných pozemkoch v čase výrubu - 13/14 a teda predstavuje sumu 42 165,96 Eur.

9. Predžalobnou výzvou bol žalovaný vyzvaný pôvodne na úhradu sumy 56 252,08 Eur do 31.03.2025 v zmysle znaleckého posudku I. A. N. , ktorá zahŕňala aj čiastkový výrub stromov, ktorý sa napokon žalovanému nepodarilo v trestnom konaní preukázať.

10. Trestnoprávna rovina výrubu dreva nie je pre občianskoprávne konanie podstatná. Žalovaný mohol a nemusel naplniť svojím konaní objektívnu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Konanie žalovaného nemusí dosiahnuť intenzitu potrebnú na posúdenie skutku ako trestného činu. Predpokladom rozhodnutia podľa je právoplatné uznanie obžalovaného za vinného.

11. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že žalobu považuje za nejasnú, neurčitú a nezrozumiteľnú a žiada ju kvalifikovať ako zjavne nedôvodnú. Doručená žaloba neobsahuje žiadny popis konkrétnych skutkových okolností, ktoré by tvorili podklad pre uplatnený nárok a to ani okrajovo, tak aby sa mohol žalovaný vyjadriť' vo svojej replike. Žaloba podaná splnomocneným právnym zástupcom žalobcu z radov advokátov je absolútne formálna, abstraktná s absenciou preukázania skutkového základu žaloby, bez popisu skutkového deja a výlučne s odkazom na dôkazy. Žalobca vo svojej žalobe neuvádza z čoho pozostáva výška dlžnej sumy, ako k tejto sume dospel, zdôvodnenie pasívnej legitimácie žalovaného, pričom odkazuje na dôkazy uvedené v žalobe, resp. v prílohe k žalobe. Avšak ani z uvedeného dôkazu nijakým spôsobom nevyplýva akým titulom si žalobca uplatňuje svoj nárok (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie) a ako dospel žalobca k výške žalovanej sumy, čo prezumuje neurčitosť žaloby ako celku.

12. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok, ktorý si zároveň uplatňuje ako poškodený aj v rámci trestného konania vedeného pred Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn.: . V žalobe žalobca uvádza, že "trestnoprávna rovina výrubu dreva nie je pre občianskoprávne konanie podstatná".

13. S týmto názorom žalobcu sa nestotožňuje. Prekážka prv začatého súdneho konania (litispendencia) vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to zastavením konania. Prekážku prv začatého konania môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený v občianskom právnom konaní.

14. Aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva uplatnenie nároku na náhradu Škody poškodeným v rámci trestného konania treba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení . Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu Škody v trestnom konaní, vzniká prekážka pre to, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní.

15. Tak isto namieta svoju pasívnu legitimáciu. Zo žaloby nijakým spôsobom nevplýva, prečo žaloba smeruje voči jeho osobe.

16. Zo žaloby nevyplýva akým titulom si žalobca uplatňuje voči jeho osobe nárok, t. j. či ide o náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedené je dôležité aj s ohľadom na zaujatie právne kvalifikovaného vyjadrenia k dôvodom žaloby ako aj posúdenie prípadného premlčania nároku.

17. V prípade, ak žalobca odkazuje na podanú obžalobu a svoj nárok opiera o dôvody uvedené v obžalobe, malo by ísť o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v obžalobe sa mu kladie za vinu, že sa dopustil trestného činu krádeže. Premlčanie bezdôvodného obohatenia je upravené v ust. , v zmysle ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkon obohatil.

18. V prípade, ak žalobca žiada úhradu žalovanej sumy titulom nároku na náhradu škody poukazuje na to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to: a) porušenie povinnosti, b) vznik škody; c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a d) zavinenie. Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať žalobca. Žalobca nepreukázal porušenie konkrétnej právnej povinnosti z jeho strany, z ktorého mu mala vzniknúť tvrdená škoda. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu. Má za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, vždy postupoval s odbornou starostlivosťou (čo preukazuje aj v rámci trestného konania) a teda nie je splnená jedna z troch zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.

19. Pokiaľ ide o druhú podmienku zodpovednosti za škodu - vznik škody, namieta že by jeho konaním vznikla škoda v majetkovej sfére žalobcu. Okrem toho namieta výšku vyčíslenú žalobcom, pretože zo žaloby nie je zrejmé ako žalobca dospel k tomuto vyčísleniu.

20. Pokiaľ ide o tretiu podmienku - príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, v tejto súvislosti uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, tvrdí, že žalobcovi jeho konaní nevznikla žiadna škoda a teda nemôže existovať ani príčinná súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním.

21. Podľa (ďalej ), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "").

22. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

23. Podľa , začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

24. Pripojením spisu vedeného na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou súd zistil, že dňa 17.04.2025 bola na E. F. v predmetnom konaní v postavení žalovaného, podaná obžaloba okresným prokurátorom v Lučenci, na tom skutkovom základe, že v dobe od 22.05.2023 do presne nezisteného dňa mesiaca august 2023 v k. ú. H., okr. L., na parcele KN-E č. 1542/3, vedenej ako lesný pozemok, v spoluvlastníctve A. B. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 13/14 k celku a I. G. N. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/14 k celku, v lesných porastoch č.558a0, 558b0, 559a0, 559b0, 559c0, 559d0, 560a0, 560b0 a 561a0 v rozpore s ust. o lesoch v znení neskorších predpisov, vykonal a dal vykonať prostredníctvom pilčíkov L. F. a ďalších nestotožnených osôb, bez vyznačenia ťažby a bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu, výrub 388 ks drevín rôzneho druhu, pričom si vypílenú drevnú hmotu v celkovom objeme 377,66 m3 prisvojil, kde odcudzením drevnej hmoty spôsobil vlastníkom pozemku A. B. majetkovú škodu vo výške 42 165,96 Eur a I. G. N. majetkovú škodu vo výške 3 243,53 Eur.

25. Predmetná trestná vec nie je právoplatne skončená, vo veci je vytýčený termín pojednávania na 30.09.2025. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: L./O., ktorý je súčasťou spisu súd zistil, že dňa 05.12.2023 v rámci svojho výsluchu ako svedka si A. B. v predmetnom konaní v postavení žalobcu, uplatnil voči žalovanému náhradu škody, kde uviedol: "po poučení v zmysle m uviesť, že sa pripájam k trestnému stíhaniu a žiadam, aby páchateľ uhradil spôsobenú škodu v zmysle znaleckého posudku I. A. N. predstavujúcu hodnotu drevnej hmoty z vyťažených drevín na mojom pozemku" a následne dňa 24.10.2024 v rámci výsluchu ako svedka si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu škody, keď uviedol: "v čase výrubu som bol majiteľom 13/14tin uvedenej parcely (KN- E č. 1542/3 v k. ú. H.) a preto ako poškodený žiadam, aby E. F. (žalovaný) mi uhradil spôsobenú škodu v sume 42 165,96 Eur ....."

26. Podľa , poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

27. Podľa , ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

28. Keďže súd z obsahu zápisnice o výsluchu poškodeného (žalobcu) zo dňa 05.12.2023 ako aj zo dňa 24.10.2024 kde bola presne špecifikovaná výška náhrady škody, zistil, že žalobca si uplatnil v trestnom konaní náhradu škody, keď zo zápisnice vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa vo výške 42 165,96 Eur voči žalovanému, súd konštatuje, že žalobca (poškodený v trestnom konaní) si nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil už v prípravnom konaní dňa 05.12.2023 a 24.10.2024, preto nie je možné ten istý nárok uplatniť v konaní pred civilným súdom medzi tým istým žalobcom (poškodeným v trestnom konaní) a žalovaným (obžalovaným v trestnom konaní).

29. Žaloba v civilnom sporovom konaní bola na súd podaná dňa 16.07.2025, teda v čase už po uplatnení nároku na prisúdenie náhrady škody spôsobenej prečinom v trestnom konaní. 30. Súd konštatuje, že skutkové okolnosti, z ktorých žalobca (poškodený v trestnom konaní) vyvodzuje svoj nárok v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou a spisovou značkou sú totožné, keď v oboch konaniach tvrdí rovnaké skutkové okolnosti o vzniknutej škode.

31. Súd má za to, že v oboch spomínaných konaniach ide o totožnosť subjektov vo vzťahu k uplatnenému nároku (neprihliada sa na to, v akom sú procesnom postavení) a totožnosť predmetu konania, vyplývajúceho z rovnakého skutku.

32. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení . Právna teória rozdeľuje a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť), b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...), c) vecné (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti), d)negatívne (prekážky rei iudicatae, listispendencie).

33. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde(ktoromkoľvek) prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr podanej žaloby, zastaví.

34. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.5Cdo/280/2010).

35. Vo vzťahu k totožnosti osôb nie je samo o sebe významné, či majú rovnaké osoby v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak vystupujú v jednom konaní ako žalovaní a v druhom konaní ako žalobcovia). Tých istých osôb sa konanie týka i v prípade, že v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia ( z dôvodov univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré sú (boli) účastníkmi už skončeného konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ).

36. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska civilného sporového procesu začatím konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žaloba v civilnom procese bola podaná na súd až potom, ako bol už urobený návrh na prisúdenie náhrady škody v trestnom konaní(R 22/1979, obdobne i rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Nakoľko v čase podania žaloby bola prekážka veci začatej ako neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky daná, súd musel konanie zastaviť.

37. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že na konštatovanie prekážky začatého konania, tzv. prekážky litispendencie sa nemusí jednať o dve rovnaké občianskoprávne konania na rovnakom okresnom súde. Litispedencia je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 38. Prekážku prv začatého konania môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený v občianskom právnom konaní. Prekážkou už začatého konania môže byť v prípade nároku na náhradu škody, ak si tento nárok poškodený uplatňuje v trestnom konaní a súd v tomto trestnom konaní o tomto nároku koná, teda neodkáže poškodeného s jeho nárokom na samostatné občianskoprávne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

39. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nároku žalobcu - poškodeného sa rozhoduje v tzv. adhéznom konaní ( a ), ktoré je však súčasťou trestného konania. V adhéznom konaní môže aj trestný súd priznať poškodenému právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom, pokiaľ si poškodený uplatní nárok na náhradu riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania. Osobitosťou adhézneho konania je, že o návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného práva (najmä občianskeho práva), ale vždy s aplikáciou ustanovení .

40. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu v civilnom konaní na súde dňa 16.07.2025, jeho nárok bol uplatnený v civilnom konaní neskôr, a preto je za splnenia podmienok podľa potrebné takéto neskôr začaté konanie zastaviť.

41. Súd v uvedenej súvislosti poukazuje na fakt, že pokiaľ sa rozhodne v adhéznom konaní o náhrade škody (aj o jej výške), nebude možné uplatňovať rovnaký nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata).

42. Rovnako tak uvedené platí aj v prípade litispendencie, t. j. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený v adhéznom konaní, nie je možné uplatniť tento nárok samostatne aj v civilnom konaní.

43. Na základe vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že ak súd v trestnej veci odkáže poškodeného (žalobcu) s náhradou škody na civilné konanie podľa , tak je to pre poškodeného (žalobcu) záväzné až vtedy, ak bude rozhodnutie právoplatné a túto škodu si bude musieť uplatniť novou žalobou.

44. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konanie zastavil.

45. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

46. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Zastavenie konania v tomto prípade zavinil žalobca, pretože si uplatnil nárok na náhradu škody v adhéznom konaní a následne aj žalobou v civilnom konaní a svojim správaním tak spôsobil vedenie dvoch, síce rôznych konaní, ale o tom istom nároku medzi tými istými subjektami. Z uvedeného dôvodu súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.