Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_4To-12-2021.pdf
PDF · 68.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného A. E., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. 07. 2021, o odvolaní obžalovaného A. E. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/170/2018 zo dňa 23. 09. 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. E. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/170/2018 zo dňa 23. 09. 2020 bol obž. A. E. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
v dobe od 29.01.2009 do 02.02.2009 v L., okres H. pod zámienkou potreby finančných prostriedkov na uskutočnenie obchodu, postupne vylákal spoločne so A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX od poškodeného W. M. finančné prostriedky vo výške 3.200 Eur a dňa 02.02.2009 sa opätovne pokúsili vylákať od poškodeného W. M. finančné prostriedky vo výške 4.000 Eur, čo však poškodený podmieňoval podpísaním dohody o požičaní predchádzajúcej finančnej čiastky, pričom obvinený 2) A. B., vystupujúci pod menom W. A. túto dohodu podpísal, na čo boli následne obaja obvinení kontrolovaní príslušníkmi PZ, čím svojím konaním poškodenému W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX L. spôsobili celkovú škodu vo výške 3.200 Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, škodu vo výške 3.200 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd vo vzťahu k vine obžalovaného však odôvodnil tým, že samotný obžalovaný vo výpovedi z prípravného konania uviedol, že skutok je sčasti pravdivý a od poškodeného si požičal sumu 500,- €. Žiadnu zmluvu s poškodeným nepodpisoval, ani sa mu nepredstavoval pod falošným menom. Poškodený W. M. podrobne popísal genézu zoznámenia sa s páchateľmi skutku a okolnosti výberov jednotlivých súm peňazí z banky, resp. od kamarátov, pričom tieto skutočnosti boli podporené výpisom z evidenčnej karty vozidla NZ XXX DG, ako aj dohodou medzi poškodeným a osobou W. A. o požičaní sumy 3 600,- € a v neposlednom rade aj lístkami o výbere zo O. sporiteľne, a.s., S..
Na základe týchto dôkazov súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák. a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť a vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, naposledy v roku 2009, pričom na všetky jeho odsúdenia sa hľadelo, akoby nebol odsúdený, mu ukladal podmienečný trest v dolnej hranici polovici trestnej sadzby v trvaní dvoch rokov, so skúšobnou dobou v trvaní troch rokov a s povinnosťou nahradiť poškodenému sumu 3 200,- €.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý uviedol, že sa z predmetného skutku necíti vinný, nakoľko nemá vedomosť o B. a o pánovi M., pretože on s nimi nekomunikoval a s pánom M. sa nepoznal. B. za to, že jeho sa táto vec netýka, ale týka sa len zosnulého pána B..
Na verejnom zasadnutí sa obžalovaný napriek doručenému predvolaniu v lehote nezúčastnil a preto súd rozhodol, že vykoná verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Zástupca krajskej prokuratúry prítomný na verejnom zasadnutí považoval rozsudok prvostupňového súdu vo všetkých výrokoch, vrátane výroku o treste, za zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Citovanými ustanoveniami sa podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd dôsledne riadil a správne pri svojej rozhodovacej činnosti zvážil jednotlivé skutkové okolnosti skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu. Krajský súd ďalej konštatuje, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr.por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, z akých dôvodov potom aj kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák.
Krajský súd zároveň nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení tak, ako je zrejmé z napadnutého prvostupňového rozsudku a k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd udáva, že s týmito námietkami sa nemohol stotožniť. Krajský súd sa nemohol stotožniť ani s odvolaním obžalovaného, ktoré smerovalo do výroku o uloženom treste, nakoľko trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov sa javí krajskému súdu byť primeraný a vzhľadom na výšku spôsobenej škody, aj zohľadňujúci mieru zavinenia a nebezpečnosť konania obžalovaného.
Z uvedených dôvodov preto Krajský súd v Banskej Bystrici nevyhovel odvolaniu obžalovaného a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.