Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Ps-4-2025.pdf
PDF · 114.58 KB
Case nature
Area
Subarea
19Ps/4/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou v právnej veci navrhovateľky a súdom ustanovenej opatrovníčky A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX C., v konaní zast. AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen a osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt F. B. G. XXXX/X, XXX XX H., o schválenie právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na schválenie právneho úkonu zamieta.
II. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 14. 05. 2025 sa navrhovateľka, ktorá je opatrovníčkou osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, domáhala schválenia právneho úkonu, a to Dohody o zániku vecného bremena, ktorej predmetom je zrušenie, resp. zánik vecného bremena zriadeného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky a G. B., nar. XX. XX. XXXX, a to k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu na ulici F. B. G. vo H. so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX I. XXXX/XXX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 4839/966043 k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve, pričom sa jedná o nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Zvolen, katastrálnom odbore, nachádzajúce sa v okrese Zvolen, katastrálnom území Zvolen a sú zapásané na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „byt“). Navrhovateľka v návrhu uviedla, že vecné bremeno k nehnuteľnostiam zodpovedá právu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony doživotne bývať v týchto nehnuteľnostiach a tieto nehnuteľnosti užívať a v povinnosti povinných (vlastníkov) toto právo oprávnenej osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony strpieť. Vecné bremeno bolo zriadené Darovacou zmluvou zo dňa 09. 07. 2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní V XXXX/XXXX-XXXX/XX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony nehnuteľnosti, resp. právo z vecného bremena nevyužíva, nakoľko je umiestnená v J. – J. K. L. a jej návrat do bežného života je pre jej zdravotný stav vylúčený, z čoho navrhovateľka vyvodila záver, že vecné bremeno existuje výlučne ako obsolentné právo. Navrhovateľka tiež zdôraznila, že účelom dohody o zániku vecného bremena je jednak zrušenie resp. zánik vecného bremena a jednak aj poskytnutie rovnocenného benefitu osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony spočívajúceho v zabezpečení a zaopatrení osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, a to najmä v záväzku platiť poplatky za umiestnenie osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v DSS, ktoré nie sú kryté jej príjmom. K stavu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony
navrhovateľka uviedla, že táto trpí duševnými poruchami spojenými s vekom, najmä Alzheimerovou demenciou s nepriaznivou prognózou a poruchami adaptácie, jej zdravotný stav si vyžaduje trvalú opateru, ktorú jej navrhovateľka a G. B. neboli schopní poskytovať. Zmluvou o platení za poskytované služby č. XX/XXXX v znení dodatku sa navrhovateľka zaviazal platiť za pobyt osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v DSS, pričom uviedla, že tieto skutočne platí. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že zabezpečenie a zaopatrenie osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je väčšou hodnotou ako obsolentné právo z vecného bremena, ktoré táto osoba nevyužíva a v budúcnosti, podľa tvrdení navrhovateľky, využívať nebude.
2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení k návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy, a to Súhlas (č. l. 6 súdneho spisu), Dohodu o zániku vecného bremena (č. l. 7 súdneho spisu), Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Ps/1/2025 (č. l. 10 súdneho spisu), Výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 12 a č. l. 14 súdneho spisu), Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Ps/2/2023 (č. l. 16 súdneho spisu), Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. XX/XXXX (č. l. 24 súdneho spisu), Zmluvu č. XX o platení hrady za poskytované sociálne služby (č. l. 26rub súdneho spisu), Dodatok č. 4 k zmluve č. XX/XXXX o poskytovaní sociálnej služby (č. l. 28rub súdneho spisu), Kalkulačný list (č. l. 29rub súdneho spisu) a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a. s. (č. l. 30 súdneho spisu).
3. Následným podaním, doručeným súdu dňa 28. 05. 2025 navrhovateľka na výzvu súdu uviedla, že vecné bremeno bolo zriadené darovacou zmluvou zo dňa 09. 07. 2015, ktorou osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony ako vlastníčka darovala byt navrhovateľke so súčasným zriadením vecného bremena. Následne (dňa 26. 07. 2018) uzatvorenou darovacou zmluvou navrhovateľka ako darkyňa darovala podiel na byte o veľkosti 1 svojmu manželovi, G. B.. Následne, na základe dohody o urovnaní zo dňa 22. 01. 2020, za nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu, uhradila navrhovateľka osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sumu 25.000,00 Eur.
4. Na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení navrhovateľka k vyjadreniu pripojila listinné dôkazy, a to Darovaciu zmluvu medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (č. l. 44 súdneho spisu), Darovaciu zmluvu medzi navrhovateľkou a G. B. (č. l. 47 súdneho spisu) a Dohodu o urovnaní (č. l. 49 súdneho spisu).
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 18. 08. 2025. Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa navrhovateľky a právna zástupkyňa opatrovníčky. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložila navrhovateľka, ako aj dôkazmi, ktoré v zmysle zásady zistenia skutočného stavu veci (čl. 6 CMP vyšetrovací princíp) obstaral samotný súd. Konkrétne sa jednalo o nasledovné dôkazy: Správa o výkone opatrovníctva (č. l. 61 a č. l. 84 súdneho spisu), Prehľad platieb za mesiace január – jún 2025 (č. l. 84rub súdneho spisu), Prehľad pohybov na hotovostných depozitách za obdobie od 01. 01. 2025 do 25. 06. 2025 (č. l. 85 súdneho spisu), Správa o povesti (č. l. 89 súdneho spisu), Potvrdenie o trvalom pobyte (č. l. 93 súdneho spisu) a Odpoveď Sociálnej poisťovne (č. l. 97 súdneho spisu). Súd sa tiež oboznámil s celou matériou súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 19Ps/4/2025 a tiež s obsahom pripojených súdnych spisov sp. zn. 14Ps/2/2023 a 18C/18/2019. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky tak, ako to na pojednávaní navrhla jej právna zástupkyňa, a to s odôvodnením, že výpoveď navrhovateľky v kontexte posudzovanej veci nemá potenciál zmeniť súdom poskytnuté predbežné právne posúdenie veci o tom, že právny úkon, ktorý navrhovateľka navrhla súdu na schválenie nie je v záujme osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, a to z toho dôvodu, že súd v konaní rozhoduje o schválení konkrétneho a konkrétnym spôsobom formulovaného právneho úkonu (Dohody o zániku vecného bremena) ktorého znenie bolo dané tak, ako bol tento právny úkon spísaný, a ktorého znenie nemôže výpoveď navrhovateľky v akomkoľvek smere zmeniť, resp. modifikovať ani žiadnym iným spôsobom ovplyvniť.
6. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,
je súdom ustanovený opatrovník.
7. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
8. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba klad do katastra nehnuteľností.
9. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
10. Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
11. Podľa § 119 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.
12. Podľa článku 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje procesné ustanovenia upravujúce schválenie právneho úkonu vykonaného zástupcom za osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale len ustanovenia upravujúce schválenie právneho úkonu vykonaného zákonným zástupcom za osobu maloletú. Súd preto s použitím pravidla analógie (čl. 3 ods. 1 CMP) dospel k záveru o potrebe aplikácie ust. § 119 CMP aj na posudzovanú vec, teda aj na schvaľovanie právneho úkonu za osobu plnoletú, obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, a to ako veci čo do obsahu a účelu najbližšej .
14. Ustanovenie § 119 CMP zakotvuje ako základné kritérium pre schválenie právneho úkonu urobeného zákonným zástupcom za maloletú osobu záujem tejto maloletej osoby. Súd mal s použitím analógie (ods. 13 odôvodnenia tohto rozhodnutia) za to, že plnoletej osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je potrebné poskytnúť obdobnú právnu ochranu ako je tomu v prípade osoby maloletej, ktorá rovnako nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a teda je potrebné, aj v prípade schvaľovania právneho úkony vykonaného za plnoletú osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkonu, skúmať, či schvaľovaný právny úkon je v záujme tejto osoby. Toto kritérium, ako kritérium rozhodujúce, vyplýva nie len zo zákona, ale aj z rozhodovacej praxe súdov vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, vrátane konaní o schválenie právnych úkonov. Vo všeobecnosti totiž platí, že súdy dohliadajú na spôsob výkonu funkcie opatrovníka (§ 277 CMP) a dôsledne skúmajú skutočné záujmy osôb obmedzených v spôsobilosti na právne úkony na vstupovaní do právnych vzťahov, a teda aj na vykonávaní právnych úkonov, ktoré predkladajú opatrovníci takýchto osôb súdu na schválenie.
15. Predmetom dokazovania v posudzovanej veci tak bolo, okrem existencie zákonom predpísaných náležitostí právneho úkonu navrhnutého na schválenie aj zisťovanie, či je právny úkon, ktorý za osobu s obmedzenou spôsobilosťou uzatvoril opatrovník ustanovený súdom, v záujme osoby s obmedzenou spôsobilosťou alebo nie je v záujme tejto osoby.
16. Súd v záujme uvedeného skúmal aj to, či takýmto právnym úkonom (a zánikom vecného bremena) nebude ohrozená potenciálna možnosť osoby s obmedzenou spôsobilosťou využiť jej prislúchajúce práva, resp. či jej za zanikajúce práva plynúce z vecného bremena bude poskytnutá zodpovedajúca náhrada, pričom súd musel zvažovať záujem tejto osoby
nie len v čase dobrých rodinných vzťahov a za situácie, za ktorej je osoba s obmedzenou spôsobilosťou umiestnená v domove sociálnych služieb, ale musí rátať aj s možnosťou komplikácie rodinných vzťahov, ekonomických pomerov v rodine či s možnosťou vyskytnutia sa situácie, v ktorej by osoba s obmedzenou spôsobilosťou nemohla viac byť umiestnená v DSS.
17. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 14Ps/2/2023 zo dňa 28. 09. 2023 mal súd za preukázané, že D. E. bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nemôže okrem iného vstupovať do záväzkovo-právnych vzťahov akými sú zmluvy majetkovej povahy, najmä zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvárať dohody v dedičskom konaní a spísať závet, ako aj konať pred súdmi. Predmetným rozsudkom bola za opatrovníčku osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony ustanovená navrhovateľka. Z uvedeného rozsudku mal súd tiež za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá nie je vyliečiteľná a liečbou je len málo ovplyvniteľná.
18. Z Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 09. 07. 2015 medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou ako darkyňou a navrhovateľkou ako obdarovanou mal súd za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou darovala a navrhovateľka ako dar prijala nehnuteľnosť, pričom sa darkyňa s obdarovanou dohodli, na zriadení, v prospech darkyne ako osoby oprávnenej z vecného bremena, vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu. Darkyňa toto prijala a obdarovaná sa zaviazala právo oprávnenej z vecného bremena strpieť.
19. Z Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako darkyňou a jej manželom ako obdarovaným dňa 26. 07. 2018 mal súd za preukázané, že navrhovateľka svojmu manželovi darovala do jeho výlučného vlastníctva podiel 1 nehnuteľnosti, pričom obdarovaný vzal na vedomie existenciu vecného bremena v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
20. Z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou a navrhovateľkou dňa 22. 01. 2020 mal súd za preukázané, že zmluvné strany sa v súvislosti so súdnym, konaním vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18C/1/2019 o vrátenie daru, dohodli, že navrhovateľka vyplatí osobe s obmedzenou spôsobilosťou finančné vyrovnanie vo výške 25.000,00 Eur a osoba s obmedzenou spôsobilosťou vezme žalobu späť.
21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd za preukázané, že k nehnuteľnosti je zriadené vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka bytu umožniť v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti.
22. Na účely uzatvorenia dohody o zániku vecného bremena bol uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Ps/1/2025 zo dňa 14. 04. 2025 ustanovený osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony kolízny opatrovník, p. G. B. nar. XX. XX. XXXX.
23. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby mal súd za preukázané, že túto uzatvorila dňa 26. 10. 2023, teda po vyhlásení rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, avšak ešte pred jeho právoplatnosťou (rozsudok 14Ps/2/2023 nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11. 2023), osoba s obmedzenou spôsobilosťou ako prijímateľka sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby. Poskytovateľ sa prijímateľke zaviazal poskytovať sociálnu službu na základe rozhodnutia a posudku o odkázanosti, a to pobytovou formou odo dňa 26. 10. 2023, na neurčitý čas, pričom úhrada za uvedenú službu bola dohodnutá vo výške 26,50 Eur/ deň. Pokiaľ ide o skončenie poskytovania sociálnych služieb, zo zmluvy vyplýva, že poskytovateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby za v zmluve uvedených podmienok s výpovednou lehotou jedného kalendárneho mesiaca.
24. Zo Zmluvy o platení úhrady za poskytované sociálne služby zo dňa 26. 10. 2023, ktorú uzatvoril poskytovateľ sociálnej služby s navrhovateľkou ako platiteľkou úhrady mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa zaviazala doplácať poskytovateľovi sociálnej služby časť úhrady za poskytované služby.
25. Z Dodatku č. 4 uzavretého dňa 04. 03. 2025 medzi osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony prostredníctvom jej opatrovníka (navrhovateľky) a poskytovateľom sociálnej služby bola úhrada za poskytované služby stanovená na sumu 35,00 Eur/deň.
26. Zo Správy o výkone opatrovníctva (č. l. 61 a č. l. 84 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je prijímateľkou pobytovej sociálnej služby v zariadení J., M. L., kde jej je poskytované ubytovanie, stravovanie a opatrovateľsko – ošetrovateľská starostlivosť, pričom zmluva o poskytovaní sociálnych služieb je uzatvorená na neurčitú dobu. Zo Správy mal súd za preukázané aj to, že navrhovateľka vykonáva pravidelné mesačné platby za poskytované sociálne služby a uhrádza náklady spojené s komplexnou starostlivosťou o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. K návratu osoby s obmedzenou spôsobilosťou do bežného života riaditeľka ZSS v Správe uviedla, že vzhľadom na poruchu, ktorou táto osoba trpí (porucha Alzheimerovho typu) nie je možné predpokladať jej návrat do bežného života.
27. Z prehľadu platieb za obdobie mesiacov január – jún 2025 (č. l. 84rub súdneho spisu) mal súd za preukázané, že za pobyt osoby s obmedzenou spôsobilosťou v zariadení J., K. L. boli vykonané úhrady, a to tak prevodom, ako aj v hotovosti. Z uvedeného prehľadu nie je zrejmé, kto tieto úhrady vykonával.
28. Z listinného dôkazu označeného ako Pohyby na hotovostných depozitách od 01. 01. 2025 do 25. 06. 2025 (č. l. 85 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že na účet osoby s obmedzenou spôsobilosťou boli dňa 10. 01. 2025, 10. 02. 2025, 10. 03. 2025, 10. 05. 2025 a 10. 06. 2025 prijaté finančné prostriedky označené ako vreckové.
29. Zo správy o povesti navrhovateľky vystavenej obcou Brehy (č. l. 89 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že navrhovateľka spolu so svojim manželom žijú v rodinnom dome, je nekonfliktná, je priateľskej povahy, v obci je aktívna.
30. Z potvrdenia o pobyte vystavenom mestom H. (č. l. 93 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou má na adrese nehnuteľnosti F. B. G. XX) nahlásený trvalý pobyt.
31. Z Odpovede Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou je poberateľkou starobného dôchodku v sume 591,10 Eur mesačne a vdovského dôchodku v sume 214,90 Eur mesačne, ktoré sa jej od 01. 01. 2025 vyplácajú v sume 806,00 Eur mesačne.
32. Z Odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky mal súd za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má trvalý pobyt evidovaný na adrese nehnuteľnosti, teda na adrese F. B. G. XXXX/XX G. H..
33. Z Dohody o zániku vecného bremena uzatvorenej dňa 14. 02. 2025 medzi navrhovateľkou a G. B. nar. XX. XX. XXXX ako povinnými z vecného bremena a G. B. nar. XX. XX. XXXX ako osobou zastupujúcou osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony pri uzatváraní tejto dohody ako osoby oprávnenej z vecného bremena mal súd za preukázané, že oprávnená z vecného bremena a povinní z vecného bremena sa dohodli na zrušení (zániku) vecného bremena, pričom povinní sa zaviazali zabezpečiť a zaopatriť oprávnenú, najmä platiť poplatky za jej umiestnenie do DSS ktoré nie sú kryté príjmami oprávnenej.
34. Pokiaľ ide o posúdenie návrhu na schválenie právneho úkonu, resp. posúdenie právneho úkonu, ktorý navrhovateľka navrhuje schváliť cez optiku záujmu osoby s obmedzenou spôsobilosťou, súd musel konštatovať, že Dohoda o zrušení vecného bremena tak, ako bola spísaná a ako bola súdu predložená na schválenie, nie je formulovaná tak, že by bola pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou skutočne výhodnou a podľa názoru súdu pre túto osobu predstavuje riziká do budúcnosti, pričom na tieto riziká Dohoda o zániku vecného bremena žiadnym spôsobom nepamätá. Povinní z vecného bremena v dohode o jeho zrušení uviedli len svoj veľmi všeobecný záväzok „zabezpečiť a zaopatriť oprávneného“, a to vo forme platenia poplatkov za umiestnenie oprávnenej z vecného bremena v DSS,
čím z pohľadu súdu nie je pokrytá nie celá ale ani len podstatná škála rôznych možných budúcich situácií, ktoré môžu nastať a ktoré by mohli byť v príkrom rozpore so záujmami osoby s obmedzenou spôsobilosťou.
35. Argumentácia navrhovateľky spočívajúca v stave osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony a v umiestnení tejto osoby v DSS ani samotné tvrdenie navrhovateľky o tom, že právny úkon, ktorého schválenie navrhuje je v záujme osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony bez ďalšieho nijako nepreukazuje prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Rovnako tak bez ďalšieho neobstálo ani tvrdenie navrhovateľky prednesené na pojednávaní prostredníctvom jej právnej zástupkyne o tom, že navrhovateľka alebo jej manžel osobu s obmedzenou spôsobilosťou doopatrujú, nakoľko uvedené tvrdenia neboli dostatočným spôsobom reflektované v schvaľovanom právnom úkone. Naopak, súd mal za to, že schválenie Dohody o zániku vedného bremena by mohol byť priamo v neprospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou, a to z nasledovných dôvodov.
36. V prvom rade súd považoval formuláciu záväzku navrhovateľky a tretej osoby (povinných z Dohody o zániku vecného bremena) tak, ako bola táto uvedená v čl. 2 bode 2 Dohody o zániku vecného bremena súd považoval za vágnu, keď z formulácie, cit.: „sa zaväzujú zabezpečiť a zaopatriť oprávneného, r. j. najmä sa zaväzujú platiť poplatky za umiestnenie oprávneného do DSS, ktoré nie sú kryté príjmom oprávneného.“ nevyplýva, akým iným spôsobom, než úhradou poplatkov sa povinní zaviazali zabezpečiť a zaopatriť osobu s obmedzenou spôsobilosťou. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá v rámci svojho záverečného vyjadrenia na pojednávaní uviedla, že Dohoda je v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou, nakoľko táto síce stratí právo užívania nehnuteľnosti ale získa nárok na doopatrovanie navrhovateľkou resp. manželom navrhovateľky, a teda schválením právneho úkonu osoba s obmedzenou spôsobilosťou viac získa ako stratí.
37. Súd tiež vykonaným dokazovaním zistil, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou má na adrese nehnuteľnosti, ktorej sa Dohoda o zániku vecného bremena týka, evidovaný svoj trvalý pobyt. Z právneho úkonu, ktorého schválenia sa navrhovateľka domáhala nevyplývalo, či trvalý pobyt osoby s obmedzenou spôsobilosťou ostane evidovaný v predmetnej nehnuteľnosti, alebo sa bude meniť a kde by, v prípade zmeny evidencie trvalého pobytu, tento bol evidovaný. Zároveň navrhovateľka súdu v priebehu celého konania, ani v priebehu samotného pojednávania, neuviedla žiadne ďalšie informácie týkajúce sa evidencie trvalého pobytu osoby s obmedzenou spôsobilosťou ani prípadných zmien v tejto evidencii.
38. Z Dohody o zániku vecného bremena taktiež nevyplýva žiadny záväzok povinných osôb v spojitosti so situáciou, kedy by osoba s obmedzenou spôsobilosťou či už z objektívnych príčin, teda z príčin na strane zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je osoba umiestnená (technická porucha, nedostatok kapacít na ďalšie umiestnenie osoby s obmedzenou spôsobilosťou, zánik zmluvy o umiestnení osoby s obmedzenou spôsobilosťou v tomto zariadení, zánik zariadenia ako takého a pod.) alebo zo subjektívnych príčin, teda z príčin na strane osoby o spôsobilosti ktorej sa koná (napr. zhoršenie jej zdravotného stavu) nemohla byť naďalej v zariadení sociálnych služieb umiestnená.
39. Z Dohody o zániku vecného bremena ani z návrhu na schválenie tohto právneho úkonu nebolo zrejmé, ako by sa navrhovateľka vysporiadala s vyššie uvedenými, alebo ďalšími situáciami, ktoré môžu v budúcnosti nastať a ktoré ak by nastali, osoba s obmedzenou spôsobilosťou by sa na základe rozhodnutia súdu, ktorým by Dohodu o zániku vecného bremena schválil, dostala do výrazne nevýhodného postavenia (možnosť straty adresy trvalého pobytu, možnosť straty možnosti užívať nehnuteľnosť tak, ako to vymedzuje zriadené vecné bremeno bez dostatočnej a vhodnej náhrady za takúto stratu možnosti nehnuteľnosť užívať). Vzhľadom na uvedené sa právny úkon, ktorý navrhovateľka navrhla súdu na schválenie súdu javil ako jednostranne výhodný pre navrhovateľku a tretiu osobu a priamo v neprospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou.
40. Nad rámec už uvedeného súd dodáva, že pokiaľ samotná osoba s obmedzenou spôsobilosťou v čase, kedy ešte disponovala plnou spôsobilosťou na právne úkony,
do darovacej zmluvy, teda nadobúdacieho titulu pre povinnú osobu (navrhovateľku) zakomponovala ako samostatné zmluvné ustanovenie vecné bremeno spočívajúce vo svojom práve doživotného bývania a užívania bytu a obdarovaná (navrhovateľka) sa zaviazala právo oprávnenej z vecného bremena strpieť, súdu sa dohoda o zániku vecného bremena za daných skutkových okolností nejavila ako právny úkon vykonaný v prospech záujmov osoby s obmedzenou spôsobilosťou. Záujem osoby s obmedzenou spôsobilosťou totiž nemožno zúžiť len na záujem na uhrádzaní nákladov vznikajúcich v súvislosti s jej umiestnením do DSS ale jej záujmy je potrebné chápať širšie, a treba prihliadnuť aj na jej vôľu prejavenú práve v darovacej zmluve.
41. V spojitosti s uvedeným nezaváži ani navrhovateľkou zdôrazňovaná skutočnosť, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou v predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu už nežije a je umiestnená v DSS, keď umiestnenie v DSS nie je z jeho samotnej povahy, hoci je konštruované ako umiestnenie na dobu neurčitú, umiestnením doživotným a zároveň zmluva o poskytovaní sociálnej služby č. XX/XXXX nezaväzuje poskytovateľa sociálnej služby v prípade ukončenia poskytovania sociálnej služby z jeho strany zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou v inom (ďalšom) zariadení.
42. S poukazom na predchádzajúce odôvodnenie súd na tomto mieste dodáva, že uzatvorenie Dohody o zániku vecného bremena a z nej vyplývajúce zrušenie zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve osoby s obmedzenou spôsobilosťou doživotného obývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti, predstavuje významný zásah do majetkovej (majetkovoprávnej) sféry osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a pri tom, ako je formulovaná má potenciál mať na osobu s obmedzenou spôsobilosťou výrazne negatívny dopad. Takýto právny úkon podstatne zmenšuje majetkové práva osoby s obmedzenou spôsobilosťou a schválenie takéhoto právneho úkonu len z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou a za skutkového stavu a okolností posudzovaného prípadu nie je podľa súdu v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, preto takémuto návrhu nie je možné vyhovieť.
43. Nakoľko súd v konaní nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali výrok, ktorým by návrhu na schválenie právneho úkonu vyhovel, keď schválením navrhovaného právneho úkonu by súd navodil stav, ktorý nie je v súlade so záujmami osoby s obmedzenou spôsobilosťou, súd návrh na schválenie právneho úkonu zamietol (I. výrok rozsudku).
44. Zároveň mal súd za to, že vyššie uvedené nedostatky schvaľovaného právneho úkonu nemožno v tomto konaní odstrániť predložením iného znenia schvaľovaného právneho úkonu. Toto rozhodnutie súdu zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) len pre konkrétny právny úkon, teda pre Dohodu o zániku vecného bremena uzatvorenú medzi Navrhovateľkou, G. B. a osobou s obmedzenou spôsobilosťou zastúpenou opatrovníkom dňa 14. 02. 2025.
45. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. O trovách účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v zmysle cit. ust. § 52 CMP žiadny z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nemá (II. výrok rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne a v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.