Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoPs-18-2025.pdf
PDF · 120.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoPs/18/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky a súdom ustanovenej opatrovníčky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej zástupcom AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306 a osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. B. G. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom G. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. XXXX/X, XXX XX H., zastúpenou právnou zástupkyňou Mgr. Zuzanou Klúzovou, advokátkou, so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, o schválenie právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 19Ps/4/2025-115 zo dňa 18. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na schválenie právneho úkonu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, jeho odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 27 ods. 2, § 28, § 151p ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 119 a Čl. 3 ods. 1 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Okresný súd mal za to, že Civilný mimosporový poriadok neobsahuje procesné ustanovenia upravujúce schválenie právneho úkonu vykonaného zástupcom za osobu obmedzenú spôsobilosti na právne úkony v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale len ustanovenia upravujúce schválenie právneho úkonu vykonaného zákonným zástupcom za osobu maloletú. Preto za použitia pravidla analógie v zmysle Čl. 3 ods. 1 CMP dospel k záveru o potrebe aplikácie ust. § 119 CMP na posudzovanú vec, teda aj na schvaľovanie právneho úkonu za osobu plnoletú, obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, a to ako veci, čo do obsahu a účelu najbližšej.
4. Ustanovenie § 119 CMP zakotvuje ako základné kritérium pre schválenie právneho úkonu urobeného zákonným zástupcom za maloletú osobu záujem tejto maloletej osoby. Súd prvej inštancie s použitím analógie uviedol, že plnoletej osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je potrebné poskytnúť obdobnú právnu ochranu, ako je tomu v prípade osoby maloletej, ktorá rovnako nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a teda je potrebné aj v prípade schvaľovania právneho úkonu
vykonaného za plnoletú osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony skúmať, či schvaľovaný právny úkon je v záujme tejto osoby. Toto kritérium, ako rozhodujúce vyplýva nielen zo zákona, ale aj z rozhodovacej praxe súdov vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, vrátane konaní o schválenie právnych úkonov. Vo všeobecnosti platí, že súdy dohliadajú na spôsob výkonu funkcie opatrovníka (§ 277 CMP) a dôsledne skúmajú skutočné záujmy osôb obmedzených v spôsobilosti na právne úkony na vstupovaní do právnych vzťahov, a teda aj na vykonávaní právnych úkonov, ktoré predkladajú opatrovníci takýchto osôb súdu na schválenie.
5. Predmetom dokazovania pred okresným súdom, okrem zákonom predpísaných náležitostí právneho úkonu navrhnutého na schválenie, bolo aj zisťovanie, či je právny úkon, ktorý za osobu s obmedzenou spôsobilosťou uzatvoril opatrovník ustanovený súdom, v záujme osoby s obmedzenou spôsobilosťou, resp. nie je v záujme tejto osoby.
6. Okresný súd skúmal, či právnym úkonom, t.j. zánikom vecného bremena nebude ohrozená potenciálna možnosť osoby s obmedzenou spôsobilosťou využiť jej prislúchajúce práva, resp., či jej za zanikajúce práva plynúce z vecného bremena bude poskytnutá zodpovedajúca náhrada. Okresný súd zvažoval záujem tejto osoby nielen v čase dobrých rodinných vzťahov a za situácie, za ktorej je osoba s obmedzenou spôsobilosťou umiestnená v domove sociálnych služieb, ale musel rátať aj s možnosťou komplikácie rodinných vzťahov, ekonomických pomerov v rodine, či s možnosťou vyskytnutia sa situácie, v ktorej by osoba s obmedzenou spôsobilosťou nemohla viac byť umiestnená v DSS.
7. Podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Ps/2/2023 zo dňa 28.09.2023 bola D. E. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nemôže okrem iného vstupovať do záväzkovo- právnych vzťahov, akými sú zmluvy majetkovej povahy, najmä zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvárať dohody v dedičskom konaní a spísať závet, ako aj konať pred súdmi. Týmto rozsudkom bola za opatrovníčku osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony ustanovená navrhovateľka. Osoba s obmedzenou spôsobilosťou trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá nie je vyliečiteľná a liečbou je len málo ovplyvniteľná.
8. Z Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 09.07.2015 medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou ako darkyňou a navrhovateľkou ako obdarovanou mal okresný súd za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou darovala a navrhovateľka ako dar prijala nehnuteľnosť, pričom sa dohodli na zriadení vecného bremena v prospech darkyne, a to v práve doživotného bývania a užívania bytu. Darkyňa toto prijala a obdarovaná sa zviazala právo oprávnenej z vecného bremena strpieť. Z Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako darkyňou a jej manželom ako obdarovaným dňa 26.07.2018 mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľka svojmu manželovi darovala do jeho výlučného vlastníctva podiel 1 nehnuteľnosti, pričom obdarovaný vzal na vedomie existenciu vecného bremena v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi osobou s obmedzenou spôsobilosťou a navrhovateľkou dňa 22.01.2020 mal okresný súd za preukázané, že zmluvné strany sa v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18C/1/2019 o vrátenie daru dohodli, že navrhovateľka vyplatí osobe s obmedzenou spôsobilosťou finančné vyrovnanie vo výške 25.000,- Eur a osoba s obmedzenou spôsobilosťou vezme žalobu späť. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX okresný súd mal za preukázané, že k nehnuteľnosti je zriadené vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka bytu umožniť v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti.
9. Pre účely uzavretia dohody o zániku vecného bremena bol uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn.10Ps/1/2025 zo dňa 14.04.2025 ustanovený osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony kolízny opatrovník, p. G. B., nar. XX.XX.XXXX.
10. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 26.10.2023 mal okresný súd za zistené, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou je prijímateľkou sociálnej služby, ktorú sa poskytovateľ prijímateľke, a to osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, zaviazal poskytovať na neurčitý čas, pričom poskytovateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby za v zmluve uvedených podmienok s výpovednou lehotou jedného mesiaca.
Podľa správy o výkone opatrovníctva bolo zistené, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je prijímateľkou poskytovanej sociálnej služby v zariadení L., M. N., kde jej je poskytované ubytovanie, stravovanie a opatrovateľstvo. Navrhovateľka vykonáva pravidelné mesačné platby za poskytované sociálne služby a uhrádza náklady spojené s komplexnou starostlivosťou o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. K návratu osoby s obmedzenou spôsobilosťou do bežného života riaditeľka ZSS v správe uviedla, že vzhľadom na poruchu, ktorou táto osoba trpí (porucha Alzheimerovho typu), nie je možné predpokladať jej návrat do bežného života. Z potvrdenia o pobyte vystavenom mestom Zvolen (č.l. 93 súdneho spisu) mal okresný súd za preukázané, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou má na adrese nehnuteľnosti F. B. G. XX nahlásený trvalý pobyt.
11. Z Dohody o zániku vecného bremena uzatvorenej dňa 14.02.2025 medzi navrhovateľkou a G. B., nar. XX.XX.XXXX ako povinnými z vecného bremena a G. B., nar XX.XX.XXXX ako osobou zastupujúcou osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony pri uzatváraní tejto dohody ako osoby oprávnenej z vecného bremena, mal okresný súd za preukázané, že oprávnená z vecného bremena a povinní z vecného bremena sa dohodli na zrušení (zániku) vecného bremena, pričom povinní sa zaviazali zabezpečiť a zaopatriť oprávnenú, najmä platiť poplatky za jej umiestnenie do DSS, ktoré nie sú kryté príjmami oprávnenej.
12. Okresný súd posúdil návrh na schválenie právneho úkonu, a to dohodu o zániku vecného bremena tak, že nie je formulovaná v znení, že by bola pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony skutočne výhodnou, ak predstavuje pre túto osobu riziká do budúcnosti, na ktoré riziká dohoda o zániku vecného bremena žiadnym spôsobom nepamätá. Povinní z vecného bremena v dohode o jeho zrušení uviedli len všeobecný záväzok „zabezpečiť a zaopatriť oprávneného“, a to vo forme platenia poplatkov za umiestnenie oprávnenej z vecného bremena v DSS, čím nebola pokrytá celá škála rôznych možných budúcich situácií, ktoré môžu nastať a ktoré by boli v rozpore so záujmami osoby s obmedzenou spôsobilosťou. Podľa okresného súdu neobstálo ani tvrdenie navrhovateľky o tom, že ona alebo jej manžel osobu s obmedzenou spôsobilosťou doopatrujú, pretože tieto tvrdenia neboli dostatočným spôsobom reflektované v schvaľovanom právnom úkone.
13. Okresný súd zistil, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou má na adrese nehnuteľnosti, ktorej sa dohoda o zániku vecného bremena týka, evidovaný svoj trvalý pobyt, pričom z právneho úkonu, schválenia ktorého sa navrhovateľka súdnou cestou domáhala, nevyplynulo, či trvalý pobyt osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony ostane evidovaný v predmetnej nehnuteľnosti alebo sa bude meniť a kdeby, v prípade zmeny evidencie trvalého pobytu, tento bol evidovaný.
14. Z dohody o zániku vecného bremena nevyplynul žiaden záväzok povinných osôb v spojitosti so situáciou, kedy by osoba s obmedzenou spôsobilosťou, či už z objektívnych príčin, teda z príčin na strane zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je osoba umiestnená (technická porucha, nedostatok kapacít na ďalšie umiestnenie osoby s obmedzenou spôsobilosťou, zánik zmluvy o umiestnení osoby s obmedzenou spôsobilosťou v tomto zariadení, zánik zariadenia a pod.) alebo zo subjektívnych príčin, teda z príčin na strane osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná (napr. zhoršenie zdravotného stavu), nemohla byť naďalej v zariadení sociálnych služieb umiestnená.
15. Z dohody o zániku vecného bremena, ani z návrhu na schválenie právneho úkonu nebolo zrejmé, ako by sa navrhovateľka vysporiadala s uvedenými situáciami, prípadne ďalšími, ktoré by mohli v budúcnosti nastať a pre ktoré, ak by nastali, by sa osoba s obmedzenou spôsobilosťou na základe rozhodnutia súdu, ktorým by dohoda o zániku vecného bremena bola schválená, dostala do výrazne nevýhodného postavenia, napr. možnosť straty adresy trvalého pobytu, možnosť straty možnosti užívať nehnuteľnosť tak, ako to vymedzuje zriadené vecné bremeno bez dostatočnej a vhodnej náhrady za takúto stratu možnosti nehnuteľnosť užívať. Podľa okresného súdu navrhovateľkou predložený úkon na schválenie bol jednostranne výhodný pre navrhovateľku a tretiu osobu a priamo v neprospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou. Okresnému súdu sa dohoda o zániku vecného bremena nejavila ako právny úkon vykonaný v prospech záujmu osoby s obmedzenou spôsobilosťou, ktorý nie je možné zúžiť len na záujem na uhrádzaní nákladov vznikajúcich v súvislosti s jej umiestnením do DSS, pretože záujmy je potrebné chápať širšie a prihliadnuť aj na vôľu prejavenú v darovacej zmluve, pokiaľ osoba s obmedzenou spôsobilosťou v čase, kedy ešte disponovala plnou spôsobilosťou na právne úkony do darovacej zmluvy pre povinnú osobu, a to navrhovateľku, zakomponovala samostatné
zmluvné ustanovenie vecného bremena spočívajúce v jej práve doživotného bývania a užívania bytu a obdarovaná – navrhovateľka sa zaviazala právo oprávnenej z vecného bremena strpieť.
16. Pri rozhodovaní okresného súdu nezavážila ani navrhovateľkou zdôrazňovaná skutočnosť, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou v predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu už nežije a je umiestnená v DSS, keď umiestnenie v DSS, hoci je konštruované ako umiestnenie na dobu neurčitú, nie je umiestnením doživotným a Zmluva o poskytovaní sociálnej služby č. 16/2023 nezaväzuje poskytovateľa sociálnej služby v prípade ukončenia poskytovania sociálnej služby z jeho strany zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby pre osobu s obmedzenou spôsobilosťou v inom, resp. ďalšom zariadení.
17. Uzavretie dohody o zániku vecného bremena a z nej vyplývajúce zrušenie zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve osoby s obmedzenou spôsobilosťou doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti, podľa okresného súdu, predstavuje významný zásah do majetkovej sféry osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a má potenciál mať na túto osobu výrazne negatívny dopad, t.j. takýto právny úkon zmenšuje majetkové práva osoby s obmedzenou spôsobilosťou, preto návrhu navrhovateľky okresný súd nevyhovel.
18. Okresný súd dodal, že rozhodnutie v danej veci predstavuje prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) len pre konkrétny právny úkon, teda pre Dohodu o zániku vecného bremena uzatvorenú medzi navrhovateľkou, G. B. a osobou s obmedzenou spôsobilosťou, zastúpenou opatrovníkom dňa 14.02.2025.
19. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
20. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť rozhodnutie okresného súdu a návrhu vyhovieť. Navrhovateľka uviedla, že spolu s G. B., nar. XX.XX.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu na ulici F. B. G. vo H., so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku C-KN 3410/174, 3410/175, 3410/176, 3410/177, 3410/178, 3410/179, 3410/180, 3410/181 a 3410/182, s vlastníctvom ktorého bytu je spojený aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4839/966043 k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve. K nehnuteľnosti, t.j. k bytu je zriadené vecné bremeno v prospech oprávnenej, a to D. E., I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. G. XXXX/XX, XXX XX H., ktoré zodpovedá právu oprávnenej doživotne bývať a užívať túto nehnuteľnosť a na druhej strane povinnosť povinných, a to vlastníkov právo oprávnenej strpieť. Vecné bremeno bolo zriadené Darovacou zmluvou zo dňa 09.07.2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní sp. zn. V 1978/2015-3492/15. Navrhovateľka uviedla, že D. E. trpí viacerými duševnými poruchami spojenými s vekom, najmä s Alzheimerovou demenciou s nepriaznivou prognózou a poruchami adaptácie, preto jej návrat do bežného života je vylúčený, vyžaduje celodennú opateru a starostlivosť, ktorú jej, ako dcéra, už nezvládala zabezpečovať. Na základe Zmluvy č. 16/2023 je D. E. umiestnená v domove „L. M. N.“, ktorý jej poskytuje služby s tým, že dôchodok nepostačuje na krytie sociálnych služieb a rozdiel je krytý platbami A. B. (navrhovateľky) a G. B.. Právo z vecného bremena takmer 2 roky nikto nevyužíva a stále existuje ako obsolentné právo. Z dohody o zániku vecného bremena vyplýva zánik obsolentného práva a zároveň navrhovateľka a G. B. prevzali záväzok zabezpečiť a zaopatriť D. E., najmä sa zaviazali platiť rozdiel v poplatkoch za umiestnenie v DSS. Dohoda o zániku vecného bremena je podľa navrhovateľky formulovaná v prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, pretože obsolentné právo z vecného bremena nemá vecnú, právnu ani materiálnu hodnotu. Navrhovateľka uviedla, že Čl. 2 bod 2. dohody o zániku vecného bremena: „Povinní sa zaväzujú zabezpečiť a zaopatriť oprávneného, t.j. najmä sa zaväzujú platiť poplatky za umiestnenie oprávneného do DSS, ktoré nie sú kryté príjmom oprávneného“ je svojim obsahom zaopatrovacou zmluvou, ide o inominátnu zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Záväzok nebol zúžený len na úhradu poplatkov za pobyt a poskytované služby v DSS. Časticou „najmä“ len zvýraznili, čo považovali za najvýznamnejšie. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku okresného súdu, a hoci dohoda o zániku vecného bremena nemenuje čiastkové povinnosti zodpovedajúce zaopatrovaciemu záväzku, nič na tom nemení, že je dostatočne určitá, zrozumiteľná a je v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Dohoda o zániku vecného bremena je v prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony, pretože jej uzavretím bude zabezpečená a zaopatrená táto osoba dcérou, t.j. navrhovateľkou a zaťom G. B., ktorý jej zabezpečia bývanie, stravu, ošatenie, lieky, lekársku pomoc a opateru v starobe a chorobe, ako to v súčasnosti robia. Otázka trvalého pobytu nie je podmienená zánikom vecného bremena, keďže význam trvalého pobytu, ako evidenčného údaja, okresný súd precenil. Byt ako nehnuteľnosť, je neobývaný, v zlom technickom stave, vyžaduje aspoň základnú rekonštrukciu, aby sa dal prenajať, preto navrhovateľka a jej manžel G. B. uvažujú nad čerpaním úveru a nehnuteľnosť použiť ako záloh. Mali za to, že dohoda o zániku vecného bremena je v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, pretože jej súčasťou je aj zaopatrovanie, ktoré nemusí riešiť celý rad situácií, aby takáto zmluva bola v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Namietali nepreskúmateľnosť rozsudku okresného súdu, a tým porušenie práva na spravodlivý proces.
21. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote navrhovateľkou (súdom ustanovenej opatrovníčky), posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a contrario a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľkou (súdom ustanovenej opatrovníčky) bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 13CoPs/18/2025-147 zo dňa 05.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05.11.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
24. Podstatou odvolania podaného navrhovateľkou bolo namietanie nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj vyvodenie nesprávneho právneho posúdenia, ak právny úkon predložený súdu na schválenie, a to Dohoda o zániku vecného bremena zo dňa 14.02.2025 je svojim obsahom zaopatrovacou zmluvou, pokiaľ podľa Čl. 2 bodu 2. tejto dohody povinní z tejto dohody, a to navrhovateľka a jej manžel G. B., nar. XX.XX.XXXX, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti – bytu sa zaviazali zabezpečiť pomoc v starobe alebo v chorobe pre oprávnenú D. E., nar. XX.XX.XXXX ako osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Zmluvné strany nezúžili rozsah zaopatrovacieho záväzku výlučne na úhradu poplatkov za pobyt a poskytované služby v DSS, časticou „najmä“ len zvýrazňovali, čo považovali za najvýznamnejšie. Podľa navrhovateľky predložená dohoda súdu na schválenie je dostatočne určitá, zrozumiteľná, ak blízke osoby D. E., ktorá má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, zabezpečia všetky nevyhnutné a potrebné úkony starostlivosti, preto táto dohoda nie je na ujmu práv tejto osoby.
25. K námietke v odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu sa uvádza, že táto nemala právnu relevanciu. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu je nevyhnutné konštatovať, že tento svojim odôvodnením zodpovedá zákonným náležitostiam vyžadovaným ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Podľa krajského súdu sa okresný súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
26. Okresný súd v rozhodnutí, v jeho odôvodnení uviedol dostatočné a relevantné dôvody týkajúce sa skutkovej aj právnej stránky veci, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Právne závery súdu prvej inštancie vyplývajú z vykonaných skutkových zistení. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu z hľadiska formálnej štruktúry obsahuje zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných otázok, či už z hľadiska skutočného stavu veci alebo z hľadiska právneho. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky náležite zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z preskúmavaného rozsudku okresného súdu odvolaciemu súdu nevyplynula taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.
27. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľky (súdom ustanovenej opatrovníčky) na schválenie právneho úkonu zamietnutý. Na základe návrhu navrhovateľky (súdom ustanovenej opatrovníčky) bol predložený na schválenie súdom právny úkon, a to Dohoda o zániku vecného bremena uzavretá dňa 14.02.2025. Podľa tejto dohody zaniká vecné bremeno zriadené k nehnuteľnosti, a to k bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu, so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku C-KN parcela č. 3410/174, 3410/175, 3410/176, 3410/177, 3410/178, 3410/179, 3410/180, 3410/181 a 3410/182, ktoré zodpovedá právu oprávnenej D. E., nar. XX.XX.XXXX doživotne bývať a užívať nehnuteľnosť a povinnosti povinných toto právo oprávnenej strpieť. Podľa Čl. 2 bodu 2. Dohody o zániku vecného bremena uzavretej dňa 14.02.2025 sa povinní, a to navrhovateľka, G. B., nar. XX.XX.XXXX, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti – bytu, zaviazali zabezpečiť a zaopatriť oprávnenú, t.j. najmä sa zaviazali platiť poplatky za umiestnenie oprávnenej do DSS, ktoré nie sú kryté príjmom oprávnenej.
28. Podľa výsledkov dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka bola obdarovaná D. E., nar. XX.XX.XXXX Darovacou zmluvou zo dňa 26.07.2018, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť – byt so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania tohto bytu darkyňou D. E.. Darovacou zmluvou uzavretou dňa 26.07.2018 medzi navrhovateľkou ako darkyňou a jej manželom ako obdarovaným, navrhovateľka svojmu manželovi G. B., nar. XX.XX.XXXX darovala do jeho výlučného vlastníctva podiel 1 predmetnej nehnuteľnosti, pričom obdarovaný vzal na vedomie existenciu vecného bremena v prospech D. E.. Podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Ps/2/2023 zo dňa 28.09.2023 D. E., nar. XX.XX.XXXX bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku bola ustanovená navrhovateľka. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že osoba oprávnená z vecného bremena, t.j. D. E., ktorá je osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony, je na základe uzavretej zmluvy umiestnená v zariadení L. M. N., O. O. G. E. XXX, G. E., ktoré zariadenie poskytuje sociálne služby menovanej. Prijímateľka sociálnych služieb p. D. E., nar. XX.XX.XXXX podľa Správy o výkone opatrovníctva zo dňa 02.06.2025 (č.l. 61 spisu) trpí kognitívnou poruchou Alzheimerovho typu, pre ktorú nie je možné predpokladať návrat do bežného života, t.j. mimo zariadenia sociálnych služieb.
29. Okresný súd správne poukázal na to, že konanie o schválení právneho úkonu za nesvojprávneho, resp. za osobu, ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, je druhom konania, ktoré nie je procesne upravené, preto bolo namieste v zmysle Čl. 3 ods. 1 CMP postupovať podľa predpisu, resp. zákonnej úpravy, ktorá upravuje obdobnú vec, ktorá je prejednávanej veci najbližšia. V zhode s okresným súdom krajský súd má za to, že v danom prípade to bola procesná úprava schválenia právneho úkonu podľa § 119 CMP, a to v časti skúmania záujmu nesvojprávnej, resp. v spôsobilosti na právne úkony obmedzenej osoby a od tohto záujmu sa odvíjajúce posúdenie, či súd úkon schváli, resp. návrh na jeho schválenie zamietne.
30. Vecne správny bol postup okresného súdu, ktorý skúmal, či právny úkon predložený navrhovateľkou na schválenie súdom, a to dohoda o zániku vecného bremena zriadeného v prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je, resp. nie je v súlade so záujmami osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a po vykonanom dokazovaní správne skonštatoval, že uvedený právny úkon nie je v jej záujme. Podľa názoru krajského súdu v darovacej zmluve zriadené vecné bremeno v prospech darkyne, a to v danom konaní osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti – bytu, sledovalo posilnenie postavenia darkyne, právnej istoty spojenej s právom k tomuto predmetu daru – bytu. Vecné bremeno bolo koncipované ako doživotné, t.j. keď má zaniknúť smrťou darkyne ako oprávnenej osoby, v danom konaní osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ aj možno zrušiť zriadené vecné bremeno písomnou dohodou, táto možnosť právnej úpravy však nemôže oslabiť záujem darkyne – osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a ani to, že je na základe zmluvy umiestnená v zariadení poskytovateľa sociálnych služieb, a to v zariadení L. M. N. (L.), ktorá zmluva bola uzavretá dňa 26.10.2023. Záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v zriadení práva vecného bremena k bytu, a to práva doživotného bývania a užívania tohto bytu, nemôže byť oslabený, resp. popretý tým, že na základe zdravotného stavu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony sa nepredpokladá jej návrat do bežného života.
31. Okresný súd vecne správne poukázal na to, že zrušením vecného bremena, zriadeného v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, a to doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti
– bytu, podľa Dohody o zániku vecného bremena zo dňa 14.02.2025, sa výrazným spôsobom zasiahne do práva majetkového dosahu na túto nehnuteľnosť osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony, pričom tomu nezodpovedá vyvážený, zabezpečený záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. V predloženej dohode o zániku vecného bremena proporcionálne nie je zabezpečený záujem a prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ak zániku vecného bremena má zodpovedať záväzok povinných, t.j. navrhovateľky a jej manžela G. B., nar. XX.XX.XXXX, zabezpečiť a zaopatriť oprávnenú, ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, najmä záväzkom platiť poplatky za umiestnenie oprávnenej do DSS, ktoré nie sú kryté jej príjmom. Tak, ako to vecne správne uviedol okresný súd v odsekoch 34., 35., 36., 38., 39., 40., 41., 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z predloženej dohody nevyplýva konkrétny a určitý záväzok zabezpečenia a zaopatrenia osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony povinnými, pokiaľ by došlo k zániku vecného bremena osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony k nehnuteľnosti – bytu. Dohoda o zániku vecného bremena v svojom obsahovom znení nemá pre osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony pri zániku tohto vecného bremena vyjadrenú tomu zodpovedajúcu dostatočnú a vhodnú náhradu za stratu možnosti užívať nehnuteľnosť.
32. V zhode s okresným súdom sa uvádza, že záujem osoby s obmedzenou spôsobilosťou nie je možné zúžiť len na úhradu poplatkov za jej umiestnenie v DSS, pretože záujmu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, v prospech ktorej bolo zriadené vecné bremeno, nepochybne musí zodpovedať primeraná náhrada, aby bolo možné v súdnom konaní konštatovať, že je zabezpečený záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, resp., že právny úkon dohody o zániku vecného bremena predložený súdu na schválenie je v prospech osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, čo však v zmysle uzavretej Dohody o zániku vecného bremena zo dňa 14.02.2025, predloženej na schválenie súdom, nebolo splnené. Pokiaľ mal byť vyvážený tento stav na jednej strane zániku vecného bremena u osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, tak v dohode o zániku vecného bremena mal byť na strane druhej koncipovaný záväzok zabezpečenia, resp. zaopatrenia osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony spôsobom jasným a určitým, t.j. okrem platenia poplatkov za umiestnenie v DSS vyjadrené v konkrétnosti, akým spôsobom do budúcna sa povinní zaväzujú zaopatriť osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, na čo však samotná dohoda o zániku vecného bremena nedáva konkrétnu odpoveď, záväzok. Záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony bol právom silnejším a prevažujúcim pri posudzovaní dohody o zániku vecného bremena, ak tento právny úkon v obsahovom znení nevyvažuje právo osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v prípade straty, resp. zániku vecného bremena k nehnuteľnosti – bytu, spočívajúceho v práve doživotného bývania a jeho užívania.
33. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku ani pre jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie, preto bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.