Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/39/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca, a sudcov JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 22.01.2025, č.k. – 28, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.08.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozhodol podľa tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., hlásený trvalý pobyt všeobecne D., okres Trnava, Slovenská republika, toho času v ÚVTOS Leopoldov, zo dňa 09.09.2024 (doručený súdu dňa 10.09.2024) na povolenie obnovy konania vedeného pôvodne vedeného na prv stupňom súde pod sp. zn. , nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa . 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 27.01.2025, v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí práva podať sťažnosť vzdal. 3. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil podaním zo dňa 03.02.2025 nasledovne (skrátene): 3.1. Odsúdený namieta, že prvostupňový súd sa podaným návrhom zaoberal povrchne a formálne, pričom aj podmienky povolenia skúmal len vo vzťahu „skutočnosti alebo dôkazu“, ktoré existovali v minulosti, len neboli súdu známe. Je toho názoru, že podmienky povolenia obnovy sú koncipované oveľa širšie, a to tak, že môže nastať aj skutočnosť, ktorá neexistovala v minulosti (v tomto prípade zmena zákona), avšak má súvis s minulosťou, keďže zákonodarca v dôvodovej správe uznal, že stará úprava bola pre tých páchateľov, ktorí mali drogy pre vlastnú spotrebu neprimerane prísna, a teda tresty ukladané pre užívateľov podľa starej úpravy boli nespravodlivé, a tým pádom boli v rozpore s účelom trestu. 3.2. Odsúdený ďalej poukazuje na to, že všeobecná časť dôvodovej správy razantné znižovanie trestných sadzieb odôvodňuje snahou „priblížiť sa európskym štandardom trestného práva“ ako aj „optimalizáciou nákladov štátu vynakladaných v súvislosti s trestnou politikou štátu“. Odvoláva sa tiež na „zásadné dlhoročné aplikačné problémy pri postihovaní drogovej trestnej činnosti, vrátane neprimeraných trestných sadzieb dopadajúcich na páchateľov, ktorí omamné a psychotropné látky prechovávajú výlučne na osobnú spotrebu“. Odsúdený za to, že citovaná časť dôvodovej správy jasne indikuje, že doterajšia úprava „spôsobovala aplikačné problémy“ a „neprimerane trestala páchateľov, ktorí drogy mali len pre vlastnú spotrebu“, a preto nemohla byť ani spravodlivá vo vzťahu k užívateľom. 3.3. V ďalšej etape odsúdený poukazuje na to, že z vyplýva, že obnovu konania možno povoliť aj vtedy, ak by pôvodne uložený trest bol v zjavnom nepomere k závažnosti činu a uvádza, že predchádzajúca právna úprava bola kritizovaná odbornou ako aj laickou verejnosťou, ale

aj orgánmi aplikujúcimi právo, práve pre tvrdosť, resp. neprimeranosť zákona voči užívateľom, a preto nemožno tvrdiť, že zmena v tejto časti nemá svoj súvis v minulosti, práveže zmena zákona bola nutná na základe analýzy minulosti a preto v tomto prípade môže byť zmena zákona „novou skutočnosťou“, vzhľadom na ktorú je pôvodne uložený trest v zjavnom nepomere k závažnosti činu. Odsúdený ďalej uvádza, že podľa novej právnej úpravy by mu hrozilo uloženie trestu podľa 1 až 6 rokov, pričom aktuálny trest má 6 rokov a 6 mesiacov, čo je o 6 mesiacov viac ako maximálna možná výmera trestu podľa novej úpravy, čo je evidentne trest v zjavnom nepomere k závažnosti činu. 3.4. Odsúdený ďalej poukazuje na ústavnoprávne východiska k obnove konania, z ktorých vyplýva, že je potrebné skôr uprednostniť spravodlivosť (povoliť obnovu konania) pred princípom právnej istoty (nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí), t. j. učiniť zadosť dobrému a spravodlivému, čo by mal byť hlavný princíp súdnej moci. Je názoru, že objektívna oprava starej (nespravodlivej), resp. neprimeranej právnej úpravy, tu môže vystupovať ako „nová skutočnosť“ v zmysle , ktorá je reálne spôsobilá odôvodniť „iné rozhodnutie o treste“ a zároveň vystupuje ako skutočnosť (vzhľadom na dôvodovú správu), vzhľadom na ktorú je pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu (keďže pôvodne uložený trest je vyšší ako maximálna možná výmera po novele) a zároveň povolením obnovy konania sa vytvorí pre štát príležitosť učiniť zadosť dobrému a spravodlivému. 3.5. Taktiež odsúdený poukazuje na judikatúru ESĽP (konkrétne vo veci Scoppol proti Taliansku, rozsudok zo dňa 17.09.2009, č. 10249/03, Jidic proti Rumunku, rozsudok zo dňa 18.02.2020, č. 45776/16), v ktorej ESĽP zdôrazňuje, že v Európe a na medzinárodnej úrovni sa postupne objavil konsenzus v názore, že uplatňovanie trestného práva stanovujúceho miernejší trest sa stalo základnou zásadou trestného práva. Okrem toho ESĽP konštatoval, že zásada retroaktívneho uplatňovania priaznivejšieho trestného práva sa uplatňuje nie len na uplatniteľný trest, ale aj v kontexte zmeny týkajúcej sa vymedzenia trestného činu (rozsudok Parmak a Bakir proti Turecku zo dňa 03.12.2019, č. 22429/07 a č. 25195/07). Ak je retroaktivita priaznivejšej normy základná zásada ( ), tak potom v duchu tohto ústavného princípu treba vykladať aj jednotlivé ustanovenia trestného práva, a preto je názoru, že ak sa novelou zmenila celá koncepcia drogových trestných činov, tak obnova konania v týchto prípadoch nie je na prekážku spravodlivosti, ale skôr sa javí ako žiadúca. 3.6. Záverom odsúdený navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) sťažnosti vyhovel a rozhodol vo veci sám a aby rozhodol o ďalších zákonných požiadavkách. 4. Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil nasledovné. 6. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci pôvodnej vedenej pod sp. zn. . 8. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vyjadrení odsúdeného, resp. z návrhu obhajoby na povolenie obnovy konania je zrejmé, že neponúkla žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spĺňali atribúty . Prvostupňový súd má za to, že skutočný a jediný motív na iniciovanie tohto konania o návrhu na obnovu konania je nespokojnosť odsúdeného s právoplatne uloženým trestom v pôvodnom konaní, kedy podľa jeho názoru by v súčasnosti pri aplikácii novely dostal iný trest (a to trest priaznivejší). Tieto skutočnosti/motívy však nie sú zamýšľané ani predpokladané dôvody/podmienky obnovy konania. Nie je dôvodom obnovy právoplatne skončeného konania, ak odsúdený je nespokojný s uloženým trestom či napr. aj spôsobom jeho výkonu. Zmena zákona (v tomto prípade v podobe novely ) nie je dôvodom obnovy konania podľa , pričom prvostupňový súd s ohľadom na novelu poukázal na skutočnosť, že v jej prípade nejde ani o skutočnosť podľa . Prvostupňový súd argumentoval tým, že ústredným pojmom obnovy konania ( ) sú ,,skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme“, ktoré po právoplatnom skončení veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv na pôvodné rozhodnutie/rozhodovanie. Návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania žiadne také skutočnosti či dôkazy neponúka.

9. Sťažnostný súd v celom rozsahu súhlasí so zisteniami prvostupňového súdu, ako aj s jeho závermi, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého uznesenia. K odôvodneniu napadnutého uznesenia, ktoré sa vysporiadalo s argumentáciou odsúdeného, založenou na novelizácii účinného od 06.08.2024, sťažnostný súd dodáva nasledovné. 10. Odsúdený tak v prvostupňovom konaní, ako aj v opravnom konaní uplatnil rovnakú argumentáciu, na základe ktorej sa domáha povolenia obnovy konania vedeného na prvostupňovom súde pod spisovou značkou pod sp. zn. . Argumentom odsúdeného je novelizácia účinná od 06.08.2024. Tak ako uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, zmena účinná od 06.08.2024, vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sa uplatnili pri ukladaní trestu odsúdeného pred nadobudnutím tejto novely , nie je dôvodom na povolenie obnovy konania odsúdeného. Dôvodom na povolenie obnovy konania preto nie je pre odsúdeného priaznivejšia zmena zákona, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, keďže podstatou obnovy konania je naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení sa právo. V prípade, ak by zmena zákona po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia spôsobila zánik trestnosti činu, súd nepostupuje podľa ustanovení o obnove konania, ale podľa a nasl. . Povedané inými slovami, možné dosiahnutie „nápravy“ uloženého trestu v súvislosti s novelizáciou účinného od 06.08.2024 je možné realizovať podľa ustanovení a nasledujúcich a nie prostredníctvom obnovy konania, keď tento mimoriadny opravný prostriedok je určený na nápravu iných chýb trestného konania. Keďže odsúdený nepredložil súdu nové dôkazy alebo skutočnosti, súdu skôr neznáme, ktoré by sa vzťahovali k dokazovaniu a rozhodnutiu o jeho treste, nebol splnený zákonný predpoklad na rozhodnutie o povolení obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste. 11. Sťažnostný súd dopĺňa argumentáciu prvostupňového súdu a poukazuje aj na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2013, sp. zn. Tpj 44/2013 na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia . por. o obnove konania v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. , týkajúcim sa ustanovenia , časti za bodkočiarkou. V tomto stanovisku sa bode I. uvádza, že „ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s , preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“ Pokiaľ teda odsúdený vo svojej sťažnosti odsúdený uvádza, že dôvodom na povolenie obnovy konania je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: zverejnený dňa 06.08.2024 v Zbierke zákonov SR) ide o názor, ktorý je nesprávny. V zmysle stanoviska citovaného v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým nebol vyslovený rozpor ustanovení , ktoré je potrebné na trestnú vec odsúdeného aplikovať, s , respektíve s inými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. 12. Ďalšia sťažnostná argumentácia odsúdeného, ktorou sa upína na potrebu ukladania primeraných trestov, ktoré spĺňajú atribúty spravodlivosti, nie je rovnako relevantná pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania, nie je oprávnený (bez zistenia nových dôkazov alebo nových skutočností) preskúmať správnosť uloženého trestu, vrátane jeho výšky, pretože takéto opätovné posudzovanie, respektíve prehodnocovaní výšky trestu, nie je vyhradené tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku. 13. K odkazom odsúdeného na znenie článku 49 ods. 1 tretia veta Charty základných práv Európskej únie, uvedené ustanovenie kodifikuje právo na uplatnenie miernejšieho trestu, ak sa v čase spáchania trestného činu uplatňoval prísnejší trest (zásada lex mitior). Zásada lex mitior je preto jedným zo základných právnych pravidiel upravujúcich uplatňovanie po sebe prijatých ustanovení trestného práva v rôznych časových úsekoch, ktoré bráni návratu k predchádzajúcim prísnejším ustanoveniam týkajúcim sa znakov skutkovej podstaty trestného činu a trestov. Uplatňovanie predmetnej zásady je samo osebe dôsledkom širšej zásady právnej istoty, ktorá si vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné. Súdny dvor Európskej únie

k právu na uplatnenie miernejšieho trestu konštatoval, že miernejší trest môže vyplývať buď zo zmeny klasifikácie príslušného skutku, alebo zo zmeny trestu, ktorý sa na trestný čin uplatňuje. Povedané inými slovami, uplatnenie priaznivejšieho v sebe nevyhnutne zahŕňa postupné uplatňovanie zákonov v časovom slede a spočíva na konštatovaní, že zákonodarca zmenil názor buď na trestnú kvalifikáciu skutkov, alebo na trest, ktorý sa má uložiť za spáchanie trestného činu (Paoletti a i. zo 6. ok-tóbra 2016, C-218/15, EU:C:2016:748, bod 27). Ak však bol jednotlivec odsúdený v čase zavedenia miernejšieho trestu, nemá nárok na uplatnenie miernejšieho trestu, pokiaľ nebolo prijaté osobitné ustanovenie o takomto nároku (Delvigne zo 6. októbra 2015, C-650/13, EU:C:2015:648, bod 56). Hoci toto právo nie je výslovne uvedené v článku 7 ods. 1 Dohovoru, Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (napr. rozsudok vo veci Jidic proti Rumunsku z 18. februára 2020, č. 45776/16, bod 80) pripomína, že Dohovoru zaručuje nielen zásadu zákazu retroaktivity prísnejších , ale implicitne aj zásadu retroaktivity miernejších ; inými slovami, pokiaľ existujú rozdiely medzi trestnoprávnou úpravou platnou v čase spáchania trestného činu a neskoršími predpismi trestného práva prijatými pred vynesením konečného právoplatného rozsudku, súdy musia uplatniť zákon, ktorého ustanovenia sú pre obžalovaného priaznivejšie [pozri rozsudok vo veci Scoppola proti Taliansku (č. 2) zo 17. septembra 2009, č. 10249/03, bod 109]. V rozsudku vo veci Gouarré Patte proti Andorre (z 12. januára 2016, č. 33427/10, body 33 až 36). Európsky súd pre ľudské práva dokonca rozšíril záruky článku 7 týkajúce sa retroaktivity miernejšieho na možnosť spätnej revízie právoplatného rozsudku, ak vnútroštátny zákon takúto možnosť poskytuje. Zásada retroaktivity miernejšieho sa môže vzťahovať aj na skutočnosť spojenia viacerých trestov do jedného súhrnného trestu (rozsudok vo veci Koprivnikar proti Slovinsku z 24. januára 2017, č. 67503/13, bod 49, 59). Pre úplnosť možno uviesť, že vo veci Parmak a Bakir proti Turecku (z 3. decembra 2019, č. 22429/07 a 25195/07, bod 64) Európsky súd pre ľudské práva po prvýkrát konštatoval, že zásada retroaktívneho uplatňovania miernejšieho sa uplatňuje aj v kontexte novely týkajúcej sa definície skutkovej podstaty trestného činu (pozri Poradné stanovisko Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa použitia „blanketového odkazu“ v definícii skutkovej podstaty trestného činu a porovnaní účinného v čase spáchania trestného činu a neskoršieho z 29. mája 2020, č. P16-2019-001, bod 82). V kontexte vyššie uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon (účinný v čase ukladania) za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonnej trestnej sadzby. Argumentácia odsúdeného je preto založená na nesprávnej interpretácií relevantnej judikatúry (vrátane judikatúry ESĽP), k tomu viď napr. uznesenie NS SR, sp. zn.: zo dňa 03.04.2025. 14. Odsúdený tiež vo svojej sťažnosti namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, k čomu tunajší súd uvádza, že prvostupňový súd v prevažnej miere dostatočne odôvodnil výrok napadnutého uznesenia. V menšej miere bolo potrebné doplniť odôvodnenie napadnutého uznesenia, čo urobil tunajší súd v opravnom konaní, prostredníctvom tohto uznesenia. Trestné konanie je dvojinštančné a rozhodnutia súdov oboch inštancií, tvoria jednotu. Preto bolo možné prostredníctvom opravného konania doplniť argumentáciu, ktorá v napadnutom uznesení prvostupňového súdu chýbala. 15. Pri prieskume napadnutého uznesenia, ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, teda sťažnostný súd nezistil žiaden dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, ktoré považuje za vecne správne a zákonné. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo tiež vykonané v súlade s ustanoveniami . Preto sťažnosť odsúdeného v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.