Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/31/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, D. E., v zastúpení: Mgr. Natália Vindišová, advokátka, so sídlom Mostná 2937/56, Nitra, IČO: 56 199 350, proti žalovaným v 1. rade: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, D. E. a v 2. rade: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, D. E., o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. marca 2025 č. k. -36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom žalobu na obnovu konania odmietol a II. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je podaná dôvodne. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienkami prípustnosti každej žaloby na obnovu konania sú spôsobilý predmet voči ktorému žaloba smeruje, zákonný dôvod obnovy o ktorý sa žaloba musí opierať, lehoty počas ktorých musí byť žaloba na obnovu konania podaná, osoba spôsobilá k podaniu žaloby, osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu žaloby na obnovu konania, ktorých splnenie alebo nesplnenie je súd povinný skúmať z úradnej moci (rozhodnutie NSSR ). Základným predpokladom obnovy konania je, aby dôkazy, ktoré v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohla strana bez svojej viny použiť. 1.2. Súd v prvom rade skúmal, či bola dodržaná lehota na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle a . Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré na podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu subjektívnej lehoty, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť a objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Z vyjadrenia žalobkyne, ako aj z obsahu žaloby, bolo zrejmé, že žalobkyňa navrhovala výsluch svedkov už v predchádzajúcom konaní, a to v konaní sp. zn. a to konkrétne výsluch JUDr. Zuzany Lapárovej, advokátky, ktorá mala mať vedomosť o duševnom stave matky žalobkyne a H. I., ktorá mala mať podobné problémy s rodinným domom a ktorá mala vidieť, že s matkou žalobkyne sa nedalo rozprávať. Súd nepripustil výsluch týchto svedkov z dôvodu, že žalobkyňa už počas konania mala vedomosť o týchto skutočnostiach, ku ktorým sa mali svedkovia vyjadriť, avšak ich výsluch navrhla až na poslednom pojednávaní vo veci samej. Krajský súd v Nitre potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom zamietajúcom výroku III. a IV., ktorým bolo určené, že žaloba o určenie neplatnosti závetu sa zamieta, ako aj ohľadne trov konania, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. 1.3. Ďalej uviedol, že, žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania dňa 23.10.2024, teda v zmysle nebola dodržaná subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -664 zo dňa 10.06.2022 je zrejmé, že súd žalobu o určenie neplatnosti závetu zamietol vo výroku III a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania vo výroku IV. Oba tieto výroky boli napadnuté odvolaním. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní žalobkyne rozsudkom sp. zn. -753 zo dňa 21.02.2024, pričom tento rozsudok krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 12.03.2024 a nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2024. Takto žalobkyni začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania dňom minimálne 05.04.2024, aj keď sa žalobkyňa podľa názoru súdu mohla objektívne už skôr dozvedieť a oboznámiť s rozsudkom odvolacieho súdu, pretože jej advokátovi bol predmetný rozsudok doručený 12.03.2024, avšak nie je možné presne zistiť, kedy právny zástupca žalobkyni tento rozsudok doručil. Z toho dôvodu súd odvodzoval plynutie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, počnúc dňom po právoplatnosti predmetného rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. -753 zo dňa 21.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2024. Subjektívna lehota uplynula žalobkyni k 04.07.2024 a žalobkyňa podala žalobu 23.10.2024, teda zrejme po uplynutí subjektívnej lehoty na podanie žaloby. Preto mal súd za to, že žaloba na obnovu konania bola podaná zo strany žalobkyne oneskorene. 1.4. Záverom súd uviedol, že neprihliadol na objektívnu lehotu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, pretože žalobkyňa neuviedla ani jeden dôvod na základe ktorého, by predložila nejaký nový dôkaz, o ktorom sa dozvedela po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu alebo o dôvode obnovy. Je zrejmé, že žalobkyňa už v pôvodnom konaní sp. zn. sa domáhala výsluchu svedkov, ale ani v tomto pôvodnom konaní neboli svedkovia vypočutí s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa . Čo sa týka ostatných svedkov, ktoré žalobkyňa navrhovala v konaní vypočuť, tak sa podľa názoru súdu jednalo o nejasne a neúplne špecifikované osoby, ktoré nie je zrejmé k čomu majú byť vypočuté, teda sa nejednalo o nové dôkazy, ktoré by odôvodnili obnoviť nové právoplatné konanie. Súd mal za to, že žalobkyňa podal žalobu na obnovu konania oneskorene, preto túto žalobu v zmysle / písm. a) odmietol. Súd v závere poukázal aj na to, že žalobkyňa mala možnosť podať proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu v zmysle a nasl. dovolanie v lehote 2 mesiacov avšak tak neučinila a o trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu, pretože bolo konanie zastavené.

2. Proti tomuto uzneseniu podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to v súlade s ust. v spojení s ust. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedla, že prvostupňový súd dospel k záveru, že podala žalobu na obnovu konania oneskorene, a preto žalobu v zmysle ust. odmietol. Žalobkyňa však s týmto záverom prvostupňového súdu nesúhlasí a považuje ho za nesprávny a nezákonný. Prvostupňový súd odvodzoval subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania od momentu, kedy sa objektívne mohla dozvedieť a oboznámiť s rozsudkom odvolacieho súdu (rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.k.: -753 zo dňa 21. 02. 2024). Zároveň však, keďže súd nepoznal dátum, kedy jej tento rozsudok KS v Nitre jej právny zástupca doručil, odvodzoval túto lehotu odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, t. j. odo dňa 04. 04. 2024.Uviedla, že takýto záver, resp. takáto úvaha prvostupňového súdu o tom, že sa o rozsudku KS v Nitre dozvedela najneskôr dňom jeho právoplatnosti, nie je správny a predstavuje inú vadu konania, nakoľko v dôsledku tejto úvahy súdu došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci a odmietnutiu žaloby na obnovu konania. Dôvodila tým, že sa o tom, že už odvolací súd v pôvodnom konaní rozhodol, dozvedela až od notára prejednávajúceho dedičstvo, t. j. od JUDr. Anny Nagyovej. Následne sama kontaktovala Krajský súd v Nitre, a to dňa 10.07.2024 a vyžiadala si rovnopis rozsudku KS v Nitre, na čo jej Krajský súd v Nitre zaslal dňa 02. 08. 2024 príkaz na úhradu poplatku za vyhotovenie rovnopisu. Po tom ako tento poplatok uhradila jej bol dňa 23. 08. 2024 zaslaný predmetný rovnopis rozsudku KS v Nitre, ktorý si prevzala dňa 28.08.2024. S poukazom na uvedené zdôraznila, že sa dozvedela a oboznámila s rozsudkom KS v Nitre až dňa 28.08.2024, t. j. v deň kedy jej bol doručený rovnopis rozsudku KS v Nitre a vzhľadom k tomu, že žalobu na obnovu konania podala dňa 23.10.2024, konštatovala, že lehota na podanie žaloby na obnovu konania podľa ust. je zachovaná a bola podaná včas. V závere uviedla, že svedkovia, ktorých vo svojej žalobe na obnovu konania navrhla vypočuť sú schopní ozrejmiť také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania, nakoľko preukážu, že žalovaní v 1. a 2. rade na

poručiteľku pôsobili takým spôsobom, ktorý v nej vyvolal strach a preto z psychického donútenia, t. j. nie z vlastnej slobodnej vôle, spísala predmetný závet, že poručiteľka bola v zlom psychickom stave, neschopná rozumne premýšľať a jednať v úradných veciach, jej správanie javilo známky strachu, úzkosti, zmätenosti a žalovaný v 1. rade sa násilne správal voči poručiteľke. Opätovne uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, keďže prvostupňový súd svojou úvahou, resp. svojim postupom o nedodržaní lehoty na podanie obnovy konania spôsobil inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie odôvodnil aj právnym názorom, že navrhnutí svedkovia neodôvodňujú obnovu konania a súčasne keď dospel k právnemu záveru, že žalobu treba odmietnuť podľa ust. ako oneskorene podanú. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla odvolaciemu súdu, aby v zmysle ust. zrušil uznesenie OS Nové Zámky a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

5. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

6. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

7. Podľa , v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje

8. Ustanovenie pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol ak bola podaná oneskorene (písm. a) ) alebo v prípade, že z obsahu žaloby je zjavné, že je nedôvodná, t. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle . 9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené vydaním rozsudku č. k. -664 zo dňa 10.06.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -753 zo dňa 21.02.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť v I. a II. výroku dňa 11.07.2022 a v III. a IV. výroku dňa 04.04.2024. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala obnoviť konanie v rozsahu výrokov III a IV, kde III. výrokom bola žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti závetu nad rámec tej časti závetu A. C., nar. XX.XX.XXXX, spísaného vo forme notárskej zápisnice N126/2000 NZ 119/200, ohľadom ktorej bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. zo dňa 26.03.2013 určená jej neplatnosť v opomenutí ponechať jej dedičský podiel v pomere 1/6 dedičstva a v IV. výrokom, ktorým bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania v zamietajúcej časti vo veci samej právo. Žalobkyňa argumentovala tým, že uviedla nové skutočnosti týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohla použiť a zároveň uviedla nové dôkazy, nakoľko sa dozvedela o existencii nových svedkov. Súd prvej inštancie žalobe na obnovu konania nevyhovel a túto odmietol s poukazom na , nakoľko žalobkyňa nedodržala subjektívnu lehotu na podanie takejto žaloby a z dôvodu, že návrhy na výsluch svedkov nepovažoval za nové dôkazy, keď tieto žalobkyňa navrhovala už v pôvodnom konaní avšak na poslednom pojednávaní a preto tieto výsluchy vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania podľa neboli vykonané.

10. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. Z ustanovenia vyplýva, že žalobou na obnovu konania možno napadnúť nielen právoplatný rozsudok, ale aj právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier (ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval), ale aj platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom k princípu právnej istoty umožňuje podanie žaloby na obnovu konania len z taxatívne stanovených dôvodov ( ); žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (oprávnená osoba) a zároveň musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti ( ).

11. Odvolací súd preskúmajúc námietky žalobkyne uvedené v odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vydané predčasne, bez toho, aby odvolací súd mohol z obsahu spisu náležite zistiť, či bola dodržaná subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania tak, ako ukladá ust. . Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -753 zo dňa 21.02.2024, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -664 zo dňa 10.06.2022, bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 12.03.2024 a nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2024, teda žalobkyni začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania dňom 05.04.2024. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania dňa 23.10.2024, túto považoval súd za oneskorene podanú. Žalobkyňa však v podanom odvolaní uviedla, že jej právny zástupca, ktorý ju zastupoval v pôvodnom konaní jej rozsudok nedoručil a to, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté sa dozvedela až od notárky prejednávajúcej dedičstvo.

12. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že bez toho, aby bol vo veci pripojený pôvodný spis sp. zn. Okresného súdu Nové Zámky nemá podmienky na potvrdenie ani na zmenu uznesenia súdu prvej inštancie, a preto musel rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní pripojiť pôvodný spis, prípadne spísať minimálne úradný záznam, z ktorého bude zrejmé, či žalobkyňu zastupoval splnomocnený zástupca počas celého konania, či medzičasom nedošlo k zrušeniu plnomocenstva a tak následne posúdiť, či rozhodnutia boli správne doručované právnemu zástupcovi žalobkyne tak, ako ukladá ust. . Pokiaľ bola žalobkyňa v pôvodnom konaní zastúpená advokátom, ktorému udelila plnomocenstvo na celé konanie tak mu boli správne doručované všetky písomnosti ako aj rozhodnutia. Pokiaľ si právny zástupca nesplnil svoju povinnosť vo vzťahu k svojej klientke a rozsudok jej nedoručil, pre potreby žaloby na obnovu konania je táto skutočnosť irelevantná. Bez toho, aby tieto skutočnosti boli riadne zistené, nie je možné posúdiť, či bola splnená podmienka subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrad trov odvolacieho konania ( ).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).