Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sf-20-2025.pdf
PDF · 76.37 KB
Case nature
Subarea
1Sf/20/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ARES SECURITY, s.r.o., so sídlom Hrachová 41, 821 05 Bratislava, IČO: 35 874 368, zastúpeného: JUDr. Adela Valocká, advokátka, so sídlom: Radvanská 1, P. O. BOX 255, 810 00 Bratislava, IČO: 42 137 390, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100583378/2025 zo dňa 11.02.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.04.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 24.04.2025 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100583378/2025 zo dňa 11.02.2025, ktorým žalovaný v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 103088336/2024 zo dňa 29.10.2024, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 11 860,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2020.
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca uviedol, že existuje hrozba, že správca dane vyrubenú daň v blízkej budúcnosti začne vymáhať prostredníctvom exekučného konania vedeného proti žalobcovi. Poukázal na to, že osobitnými žalobami na rovnakom skutkovom a právnom základe sa domáha preskúmania aj ostatných rozhodnutí za jednotlivé mesiace roku 2020 a s vyrubením rozdielu dane za mesiace január až december 2020 spolu vo výške 114 274,80 Eur by okamžitým výkonom takéhoto rozhodnutia žalobcovi hrozila závažná ujma a značná hospodárska škoda, resp. finančná škoda v rozpore s verejným záujmom bezprostredne ohrozujúca samotné vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu. Podľa žalobcu je nutné, aby aj vzhľadom na špecifikované zjavné nezákonné napadnuté rozhodnutia bola odložená vykonateľnosť až do právoplatného rozhodnutia súdu o tejto žalobe. Žalobca bol toho názoru, že správca dane ani žiadny iný subjekt nebude odkladom vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí nijakým spôsobom dotknutý, zatiaľ čo výkon exekúcie na majetok žalobcu môže závažným spôsobom poškodiť, resp. úplne zmariť ďalší výkon podnikateľskej činnosti žalobcu.
3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 08.08.2025, v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzhľadom na to, že žalobca požiadal o splátkový kalendár nedoplatku vo výške 11 860 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2020, čo mu správca dane povolil rozhodnutím č. 101882628/2025 zo dňa 16.05.2025 (ktoré priložil
k vyjadreniu). Tiež uviedol, že žalobca nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že mu hrozí závažná ujma.
4. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
5. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
6. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“
7. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd v takto formulovanom návrhu žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy.
9. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol hrozbu vymáhania vyrubenej dane prostredníctvom exekučného konania, ako aj to, že spolu za jednotlivé mesiace roku 2020 predstavuje rozdiel dane spolu sumu 114 274,80 Eur a okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí by mu hrozila značná hospodárska škoda, finančná škoda, bezprostredne ohrozujúca vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že samotná hrozba exekúcie alebo aj prípadné predloženie daňovej exekučnej výzvy neznamená automaticky preukázanie predpokladov vyžadovaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, resp. žalobcom tvrdenej hrozby značnej hospodárskej škody a finančnej škody či nenapraviteľného následku. Pokiaľ ide o potenciál exekučnej výzvy (realizácie napadnutého rozhodnutia) ovplyvniť ekonomické rozhodovanie žalobcu, tento je nepopierateľný, avšak sám osebe nedosahuje intenzitu hrozby vyžadovanej ustanovením § 185 písm. a) SSP. Takisto samotná výška súhrnu vyrubeného rozdielu dane za rok 2020 nepredstavuje hrozbu značnej finančnej škody, ale tú treba osvedčiť v kontexte celkovej finančnej a majetkovej situácie daňového subjektu – žalobcu. Na podporu svojich tvrdení však žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy týkajúce sa jeho finančnej a majetkovej situácie. Takisto všeobecné konštatovanie žalobcu, že daná výška nedoplatkov je ohrozujúca pre vykonávanie podnikateľskej činnosti, nebola nijako preukázaná a zo žiadnych predložených dokladov nevyplýva.
10. Žalobca k návrhu nepredložil žiadne podklady (okrem rozhodnutí za iné zdaňovacie obdobia), z ktorých by pri posudzovaní jeho finančného zázemia bolo možné vychádzať, a ktoré by mohli za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu, ani nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vo svojej argumentácii žalobca len všeobecne skonštatoval, že ide v súhrne o vysokú sumu, ktorá predstavuje hrozbu značnej finančnej škody a je ohrozením pre jeho podnikateľskú činnosť, čo nie je dostatočné osvedčenie ani preukázanie hrozby závažnej ujmy vyžadovanej podľa § 185 písm. a) SSP. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov (nie len všeobecnými tvrdeniami) podopretými konkrétnymi dôkazmi.
11. Čo sa týka námietok žalobcu vo vzťahu k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, v štádiu rozhodovania súdu o podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako relevantný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstoja. Zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť predmetom prieskumu zo strany súdu až vo veci samej, nie však v štádiu posudzovania existencie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP.
12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach ako prvej kumulatívnej podmienky, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Avšak pre úplnosť súd konštatuje, že žalobca neosvedčil ani to, že by priznaním odkladného účinku nedošlo k rozporu s verejným záujmom, pretože verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na úhradu za to, že dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť.
13. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
14. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, keďže neboli splnené podmienky obsiahnuté v § 185 písm. a) SSP, preto podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).