Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-39-2025.pdf
PDF · 98.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/39/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., právne zast.: FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti odporcom: 1/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, XXX XX G. H., 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Vyd/2/2024-45 zo dňa 12. 02. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania doplnený podaním zo dňa 10.02.2025 zamietol (výrok I.), o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadny účastník konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby okresný súd potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech navrhovateľky, k nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXX/X, podiel 1/1, registra “C“ evidované na katastrálnej mape, k. ú. G. H. t. č. zapísaný na LV č. XXX vedené Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor ku dňu 28.10.2018 alternatívne, aby súd potvrdil nadobudnutie vecného bremena v rozsahu práva užívania, práva prechodu a prejazdu práva uloženia inžinierskych sieti práva stavby vydržaním v prospech vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G. H., okres E. I., obec G. H., evidovaných Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor na LV č. XXX, pre k. ú. G. H. v podiele 1/1 takto:
- rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX,
- pozemok parc.č.XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 145 m2.
- pozemok, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2 . Všetky pozemky sú parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape. B. Na LV č. X vedenom Okresným úradom v Banskej Štiavnici, katastrálny odbor pre k. ú. G. H. v podiele 1/1:
- pozemok, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, k nehnuteľnosti
- pozemok parc. Č. XXX/X, registra “C“ evidované na katastrálnej mape, k. ú. G. H., podiel 1/1 t.č. zapísaný na LV č. XXX vedené Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor ku dňu 28.10.2018.
3. Okresný súd vyhodnotil podaný návrh ako neúplný a vyzval navrhovateľku na označenie všetkých účastníkov konania v zmysle § 359c ods. 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimo sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len CMP). Navrhovateľka napriek výzve neuviedla účastníka konania v zmysle § 359c ods. 2 pís. c) CMP - správcu lesného pozemku.
4. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa § 7 ods. 1 § 359d ods. 1 a 2, § 359e ods. 1, 2, 3 CMP a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z procesného dôvodu, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd vecnú legitimáciu skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (rozsudok NR SR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Okruh účastníkov konania o potvrdení vydržania upravuje taxatívne (kogentne) § 359c ods. 2 CMP. Keďže ide o návrhové konanie, jeho účastníkom je navrhovateľ. Okrem navrhovateľa sú účastníkmi všetci, ktorí majú v čase začatia konania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo vecné právo k nehnuteľnosti, správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. Navrhovateľ je v návrhu povinný všetkých účastníkov označiť. Navrhovateľka napriek výzve súdu správca lesného pozemku ako účastníka konania neuviedla.
5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka. Navrhovateľka ani na výzvu súdu neuviedla všetkých účastníkov konania, nedoplnila ako účastníka konania správcu lesného pozemku. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka nesplnila procesné podmienky v zmysle § 359c ods. 2 písm. c) v spojení s § 7 ods. 1 CMP na vydanie vyzývacieho uznesenia. Na základe uvedeného okresný súd návrh navrhovateľky z procesných dôvodov zamietol.
6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP.
7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, navrhla rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP.
7.1 Odvolateľka nesúhlasila so zamietnutím návrhu z dôvodu neoznačenia za účastníka konania - správcu lesného pozemku, čo je v rozpore s ust. § 359c ods. 2 CMP, nakoľko predmetom potvrdenia vydržania je pozemok, ktorý sa nachádza v intraviláne a nejde o lesný pozemok. Úprava správcu lesného pozemku sa nachádza v zákone o lesoch 326/2005 Z. z., pričom vo všetkých prípadoch takéto pozemky spĺňajú 2 podmienky: ide o lesné pozemky a sú vo vlastníctve štátu. Podľa § 2 písm. q) Zákona o lesoch je správcom právnická osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveriť do správy lesný majetok vo vlastníctve štátu. Tiež je správcom aj právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov (napr. podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch). Účastníkom by preto mal byť ten správca lesného pozemku, ktorého sa konanie o potvrdení vydržania týka. Ustanovenie § 359c ods. 2 písm. c) CMP však správcu lesného pozemku ako účastníka konania nevymedzuje žiadnym kritériom. Zákonodarca síce v dôvodovej správe k § 359c CMP uviedol, že správca lesného pozemku je účastníkom konania aj keď sa toho predmet konania netýka. V takomto konaní mu dovoľuje byť nečinný. Podľa odvolateľky dôvodová správa však nie nie je záväzná, vyplýva z nej absurdný záver: navrhovateľ musí označiť v návrhu ktoréhokoľvek správcu lesného pozemku, inak dôjde k porušeniu ustanovení CMP. Navrhovateľ by nemal však ako odôvodniť, prečo označuje práve daného správcu ani napríklad iného. Preto je potrebné riešiť situáciu cez základné princípy mimosporového konania. Podľa článku 2 ods. 2 CMP výklad zákona nemôže protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Súčasne sa však nikto nesmie dovolávať slov a viet CMP proti ich účelu a zmyslu. Účel a zmysel je vyjadrený v článku 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého je každé ustanovenie CMP potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom a princípmi. Z článku 46 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany vlastníckeho práva na súde. Ak predmetom konania o potvrdení vydržania nie je právo k takej nehnuteľnosti, ktorá má charakter lesného pozemku a súčasne je v správe správcu lesného pozemku, tak by sa malo konať bez tohto účastníka konania a nemalo by byť konštatované porušenie ustanovení CMP o účastníkoch konania. Z hľadiska vylúčenia pochybnosti pri určení okruhu účastníkov v tom-ktorom konaní by stačilo, keby zákon za účastníka považoval len
toho správcu lesného pozemku, ktorý má podľa osobitného zákona právo k nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka, a ktorý je ako správca lesného pozemku zapísaný na liste vlastníctva.
7.2 V odvolaní odvolateľka poukázala, že rozhodovacia prax nie je v tejto otázke jednotná, existujú 4 rôzne skupiny rozhodnutí: Prvá skupina, ktorá je prevažujúca, neoznačenie správcu lesného pozemku alebo Slovenského pozemkového fondu, ako účastníka konania, vyhodnocujú ako nesplnenie procesných podmienok konania a návrh na začatie konania zamietajú. Druhú skupinu tvoria rozhodnutiach, v ktorých súd nekonal, ani so správcom lesného pozemku, ani so Slovenským pozemkovým fondom, ako prípadným účastníkom konania v zmysle § 359c ods. 2 CMP, prípadne konal s jedným z nich. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemok, ku ktorému mal navrhovateľ nadobudnúť právo na základe vydržania, nebol lesným pozemkom a nebol ani v správe Slovenského pozemkového fondu, resp. súd túto skutočnosť nijako neodôvodnil. Odvolateľke sa práve takéto posúdenie javí najpraktickejšie z dôvodu rešpektovania princípu vyjadreného v článku 5 ods. 2 CMP, podľa ktorého má súd postupovať, tak aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a tiež v súlade s princípom vyjadreným v článku 12 CMP, podľa ktorého má súd postupovať v konaní, tak aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, ako aj článkom 11 ods. 1 CMP. Tretiu skupinu tvoria rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súd namiesto označenia konkrétneho správcu lesného pozemku sa uspokojil s označením účastníka Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Štvrtú skupinu tvoria rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súd mal začať konať s účastníkmi konania aj bez ich označenia v návrhu na začatie konania. Ako dôvod sa uvádza, že pre mimosporový proces je typické materiálne poňatie účastníkov konania, a preto má zásadný význam otázka tzv. vecnej legitimácie s tým, že na rozdiel od konania sporového má význam už vo fáze začatia konania a tiež v jeho priebehu. Pre zachovanie procesného postavenia v konaní zákon ukladá súdu povinnosť pribrať do konania v ktorejkoľvek fáze toho, kto má mať procesné postavenie účastníka a s kým súd nekoná (§ 10 ods. 1 CMP), a to bez ohľadu na to či sa konanie začína na návrh alebo bez návrhu.
7.3 Navrhovateľka sa stotožňuje s právnym názorom druhej skupiny súdnych rozhodnutí.
8. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 359e ods. 3 CMP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Navrhovateľka sa domáhala návrhom na začatie konania potvrdenia o vydržaní podľa § 359a a nasl. CMP.
11. Podľa § 7 ods. 1, 2 CMP účastníkom konania je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.
12. Konanie o potvrdenie vydržania sa začína len na návrh (v súlade s § 359d ods. 1 CMP).
13. Kto je účastníkom tohto konania návrhového konania upravuje ustanovenie § 359c ods. 1, 2 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP.
14. Podľa § 359c ods. 2, 3 CMP účastníkom konania je: ods. 2 a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. ods. 3 po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).
15. V danom prípade okruh účastníkom v čase začatia konania určuje § 359c ods. 2 CMP, okruh účastníkov v čase začatia konania je určený, neaplikuje sa teda ustanovenie § 10 CMP, tak ako to uviedla odvolateľka v jej odvolaní ako štvrtú skupinu rozhodovania súdov v obdobných veciach.
16. V súlade s citovaným ust. § 359c ods. 2 CMP je určený presný okruh účastníkov konania a títo sú známi už v čase začatia konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak má podľa § 359c ods. 2 CMP byť účastníkom konania každý uvedený v tomto zákonnom ustanovení, ide o formu núteného spoločenstva v zmysle § 78 ods. 1 CSP, kedy sa konania musia zúčastniť všetci, účasť ktorých je v spore nevyhnutná a pri nesprávnom vymedzení okruhu účastníkov konania musí súd žalobu zamietnuť, nakoľko okruh účastníkov je vymedzený zákonom. Súd nemôže sám určiť správny okruh účastníkov konania v súlade s § 359c CMP, keď konanie o potvrdení vydržania je konaním návrhovým (§ 359d ods. 1 CMP), v ktorom náležitosti návrhu na začatie konania v súlade s § 359d ods. 2 CMP vymedzuje navrhovateľ podávajúci návrh na začatie konania o potvrdení vydržania.
17. Okresný súd teda správne v súlade s ust. § 7 ods. 1 CMP poukázal na to, že tento definuje všeobecne, že účastníkom konania je ten, koho tento zákon označuje za účastníka. Takýmto ustanovením je § 359c ods. 2 CMP. Vzhľadom na to, že navrhovateľka v návrhu neoznačila ako účastníka konania všetkých účastníkov konania, ako to vyžaduje zákon, správne okresný súd uzavrel, že neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 359c sa ods. 2 písm. d) CSP v spojení s § 7 ods. 1 CMP na vydanie vyzývacieho uznesenia, a preto rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľky zamietol je vecne správne.
18. Sám odvolateľ tvrdil, že v rozhodovacej praxi prevládajú rozhodnutia, ktoré neoznačenie správcu lesného pozemku, ako účastníka konania, vyhodnocujú ako nesplnenie procesných podmienok a návrh na začatie konania zamietajú.
19. Odvolací súd udáva, že cieľom uvedenej úpravy bola zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Zákonodarca upravil tento inštitút napriek tomu, že existuje možnosť podať aj žalobu o určenie vlastníctva na základe vydržania v sporovom konaní. Umožnil riešenie daného vlastníctva aj v súlade s CMP, pričom však stanovil zákonné procesné pravidlá, na základe ktorých môže dôjsť k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Na účely právnej istoty sa v rámci konania o potvrdení vydržania, vzhľadom na špecifickosť daného inštitútu zabezpečuje ochrana vlastníckeho práva aj štátu a to práve ustanovením § 359c ods. 2 CMP. Základnou úlohou je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom je sledované zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok garantovaná Ústavou Slovenskej republiky (t.j. každého vlastníka, nie len tvrdeného vlastníctva navrhovateľky). A práve za účelom zabezpečenia ochrany prípadných vlastníckych práv aj iných subjektov, zákonodarca explicitne upravil okruh účastníkov konania, a to tak, že účastníkom konania je aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. Zmyslom úpravy je teda zabezpečiť, aby aj tieto subjekty mohli uplatniť prípadne svoje námietky, prípadne namietať, že daný pozemok, vo vzťahu ku ktorému uplatňuje navrhovateľ nárok je napr. lesným pozemkom, alebo majú vedomosti o tom že, prípadné tvrdenia navrhovateľa nezodpovedajú tvrdeným skutočnostiam, a to bez ohľadu na to, či daný pozemok je evidovaný ako lesný pozemok alebo nie je evidovaný ako lesný pozemok, nakoľko môže existovať nesúlad medzi evidenciou a skutočným stavom. Zákonnou úpravou sa sleduje zvýšenie ochrany dotknutých osôb, aby tieto mali adekvátne možnosti obrany pred osobami, ktoré tvrdia, že nadobudli nehnuteľnosť vydržaním. Pokiaľ odvolateľka uviedla, že nie je potrebné konať so správcom lesného pozemku, ako s prípadnými účastníkmi konania v zmysle § 359c ods. 2 CMP, z dôvodu, že pozemok, ku ktorému má navrhovateľka nadobudnúť právo na základe vydržania, nie je lesným pozemkom, čo sa javí odvolateľke za najpraktickejšie, a to z dôvodu rešpektovania princípu článku 5 ods. 2 CMP, v článku 12 CMP, článku 11 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základným princípom tohto zákona, keď zároveň odvolateľka poukázala na článok 46 ods. 1 Ústavy, z ktorého vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany vlastníckeho práva na súde, odvolací súd udáva, že tento názor odvolateľky nie je v súlade s úpravou Civilného mimosporového poriadku, ktorý presne upravuje konanie o potvrdení vydržania, a to v ôsmej hlave Civilného mimosporového poriadku v § 359a
až 359k CMP. Ak teda zákonodarca v zákone vymedzil kto má byť účastníkom konania, je potrebné, aby títo boli účastníkmi konania, vyžaduje si to jednoznačne procesný predpis. V ust. § 359c ods. 2 písm. b) CMP zákon určuje, že účastníkom konania je ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Uvedené však zákonodarca nepovažoval, vzhľadom na charakter tohto konania za dostatočné. Účastníkom by mal byť aj správca lesného pozemku, ktorého by sa konanie o potvrdenie vydržania mohlo týkať.
20. Pokiaľ odvolateľka namietala, že predmetný pozemok sa nachádza v intraviláne a nejde o lesný pozemok odvolací súd udáva, že táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ v konaní o potvrdení vydržania sa vždy domáha svojho vlastníckeho práva z dôvodu, že v katastri nehnuteľnosti je nesprávny údaj. Nesprávnosť údajov môže spočívať nie len v evidovaní nesprávneho údaju o vlastníctve, ale aj iných údajov - napr. určenia druhu pozemku. Podľa názoru odvolacieho súdu je možné určiť, ktorý správca lesného pozemku by mal byť označený za účastníka konania, tak aby mohol chrániť vlastníka. Pokiaľ odvolateľ uviedol, že napr. podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch je správcom právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov, odvolací súd udáva, že v súlade s § 2 zák. č. 281/1997 Z. z. je územie vojenského obvodu alebo jeho časti označené, je teda možné označiť jeho správcu, resp. vylúčiť. Odvolateľka tiež v odvolaní poukázala na to, že súdy namiesto označenia konkrétneho správcu lesného pozemku konajú s označením účastníka LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, pričom bližšie uvedené nekonkretizovala. K uvedenému odvolací súd len podotýka, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik sú najväčším správcom lesného majetku na Slovensku.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodol, z dôvodu, že podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov konania odvolacieho konania nebol podaný.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).