Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-27C-80-2020.pdf
PDF · 142.42 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-27C/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou v spore žalobcu : A. B., nar: 29.9.1954, C. XX, XXX XX D. E. C., práv. zast.: JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 35 553 944, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48A, 040 11 Košice - Západ, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 2.805,84 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov voči žalobkyni konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 7.9.2020 (postúpenou tunajšiemu súdu dňa 5.11.2020) žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.805,84 € spolu s príslušenstvom (úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.9.2018 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.10.2018 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.11.2018 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.12.2018 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.1.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.2.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.3.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.4.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.5.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.6.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.7.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.8.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.9.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.10.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.11.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.12.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.1.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.2.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.3.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.4.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.5.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.6.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.7.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,91 € od 7.8.2020 do zaplatenia), z titulu bezdôvodného obohatenia a náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. F. A., obec Košice – Sever, okr. Košice I, zapísaných na : a) LV č. XX XXX, parcela č. XXXX/XX, celková výmera pozemku 1.079 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 3/60, t. j. 215,80 m2, b) LV č. XX XXX, parcela č. XXXX/XX, celková výmera pozemku 483 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 3/60, t. j. 96,60 m2, spolu 312,40 m2, pričom tieto pozemky žalovaný užíva už od 80. tych rokov, kedy začal na uvedených pozemkoch realizovať výsadbu verejnej zelene, čo
vyplýva z LV, kde je stanovený spôsob užívania pozemku a z listín Magistrátu mesta Košice, ako aj pozvánky zo dňa 23.6.2020, kde mesto Košice uviedlo, že funkčné využitie parciel v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice je pre tieto pozemky definovaná funkcia verejnej zelene ako súčasť plochy parku Anička. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice- Miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) schváleného uznesením č. 811/2013 MZ je Prírodný park Anička špecifikovaný ako Biocentrum regionálneho významu (mestské) BC-R(M). Žalobca žiada zaplatenie majetkového prospechu získaného bezdôvodným obohatením žalovaného sa na úkor žalobcu za obdobie od 7.9.2018 do 7.9.2020 vychádzajúc z ceny nájmu pozemku 4,491 €/m2. Žalobca vyzval žalovaného na vysporiadanie vzájomných vzťahov, avšak neúspešne, naposledy listom zo dňa 4.12.2009. Žalobca žiada aj úroky z omeškania počítané mesiac pozadu odo dňa 7.9.2018
2. Žalovaný v odpore (č.l. 42) žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko na predmetné pozemky žalobcu vzniklo zákonné vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. v prospech žalovaného, preto zo strany žalovaného nemôže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný nadobudol Park PKO – Anička ako verejná zeleň, ktorý sa nachádza aj na predmetných žalovaných pozemkoch, na základe Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 13.04.2006 (ďalej ako „delimitačný protokol“), kedy prevzal do vlastníctva nehnuteľnosť PKO Anička ako verejnú zeleň, ktorá prechádzala v delimitačných protokoloch medzi jednotlivými organizáciami (Správa mestskej zelene v Košiciach, Záhradnícky a sadovnícky podnik, š.p. Košice, Technické služby mesta Košíc). Z čestného prehlásenie riaditeľa Správy mestskej zelene v Košiciach vyplýva, že odovzdávané nehnuteľnosti sú vedené v účtovnej evidencii odovzdávajúcej organizácie. Poukázal na ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., že tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnená verejná zeleň, ak prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Žalovaný namietal odplatnosť vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z. a neuznal nárok ani čo do uplatnenej výšky, preto si nechal vypracovať znalecký posudok č. 111/2019 zo dňa 24.07.2019, vypracovaný znalcom G. H. I. a nesúhlasil so závermi znaleckého posudku č. 32/2020, ktorý v konaní predložil žalobca. Žalovaný neuznal ani žalobcom uplatnené úroky z omeškania, lebo žalobca v predžalobnej výzve zo dňa 04.12.2019 vyzval žalovaného na úhradu náhrady za užívanie iných pozemkov (H. J. K. H. L. XXXXX M. XXXXX) ako sú žalované pozemky.
3. Žalobca v replike z 30.10.2020 (č.l. 83) uviedol, že Slovenská republika, ani jej právny predchodca nikdy nemali vlastnícke právo ku tzv. „H. M.“. H. M. je z hľadiska vecných práv hromadnou vecou: súborom vecí/stromov vysadených na pozemkoch patriacich žalobcovi. Keďže sa nejedná o stavby, potom na právne vzťahy k takýmto veciam sa vzťahuje zásada superficies solo cedit – teda vlastníctvo ku krom, stromom a pod. patrí vlastníkovi pozemku, na ktorom sú vysadené. Slovenská republika nikdy nebola vlastníkom pozemku, o ktorý ide vo veci samej. Preto ani obec na základe prevodu vlastníctva z majetku Slovenskej republiky nemohla „Park Anička“ previesť zákonom na obec, preto sa na žalobcu nevzťahujú ust. o zriadený vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Žalobca dodal, že znalecký posudok, ktorý predložil, zohľadňuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré sa viažu na ocenenie pozemkov, o ktoré ide vo veci samej. Pokiaľ ide o námietku stanovenia času zročnosti a teda splatnosti dlžnej sumy, má za to, že ju stanovili správne. Listom zo dňa 04. 12. 2019 požadovali bezdôvodné obohatenie za roky 2017 až 2019, ale súčasne najskôr požadovali uzatvorenie nájomnej zmluvy, resp. zriadenie vecného bremena a teda odstránenie protiprávneho stavu.
4. Žalovaný v duplike z 9.2.2021 (č.l. 108) zotrval na tom, že zákon č. 66/2009 Z. z. sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa nachádza verejná zeleň a podmienkou je, že verejná zeleň prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o majetku obcí. Podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí prechádzali na obce z majetku štátu aj veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, ktorým bol v tom čase aj Záhradnícky a sadovnícky podnik, š.p. Košice. Taktiež podľa § 4 ods. 1 prešli do majetku obcí aj všetky s tým súvisiace majetkové práva. Z toho dôvodu prešlo do vlastníctva obce aj vlastnícke právo k parku Anička (PKO Anička) ako verejnej zeleni. PKO Anička ako verejná zeleň prešla na základe zákona o majetku obcí do vlastníctva žalovaného delimitačný protokol zo dňa 13.04.2006 a aj napriek skutočnosti, že v delimitačnom protokole resp. jeho prílohách nie sú bližšie špecifikované pozemky, na ktorých sa H. M. nachádza, z archívnych dokumentov je možné bližšie špecifikovať pozemky, na ktorých sa mal park M. nachádzať.
V liste Útvaru hlavného architekta mesta Košice „Vymedzenie priestorov PKO – Košice“ zo dňa 13.08.1979 je v obsahu uvedené ohraničenie oblasti, ktorá tvorí priestory pre PKO HSA Košice, kde je rámcovo uvedené, že hranicu z južnej strany tvorí Čermeľský potok, zo severnej strany odbočka zo štátnej cesty Košice - Družstevná pri Hornáde vedúca do Ťahanoviec, zo západnej strany trasa štátnej cesty Košice – Družstevná, východnú hranicu tvorí tok rieky Hornád. Z následnej listinnej komunikácie medzi Záhradníckym a sadovníckym podnikom mesta Košice a Parkom kultúry a oddychu vyplýva, že došlo k delimitácii parku PKO Anička (ako zelene a zariadení) nachádzajúcom sa na parcele K. L. XXXX k. ú. Košice-Sever. Za účelom jednoznačného určenia predmetnej parcely bola Geodéziou n. p. Prešov vyhotovená kópia pozemkovej mapy zo dňa 16.11.1983, na ktorej je zakreslené, kde sa parcela K. L. XXXX E., M. N. E. D. H. F. E. H. H. M.. O. H. D. O. H. D. A. P., Q. H. K. L. XXXX, E. D. F. E. H. H. M., R. S. F. N. M. Q. H. B. L. XXXX/XX M. XXXX/XX, D. F. S. S. Q.. Ako uviedlo PKO vo svojom liste zo dňa 31.10.1983, rozhodnutie Obvodného národného výboru Košice I pridelilo parcelu č. XXXX do správy PKO Košice a neriešilo majetkovoprávne vysporiadanie. Uvedené pozemky boli aj naďalej v súkromnom vlastníctve.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2021 (č.l. 126) vzniesol námietku premlčania na tom základe, že náhrada za zákonné vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z. je jednorazová a premĺčuje sa od účinnosti zákona.
6. Žalobca v ďalšom podaní z 20.10.2021 (č.l. 131) zotrval na tom, že sa nejedná o verejnú zeleň, na ktorú sa má vzťahovať zákon č. 66/2009 Z. z., nakoľko dňa 17. 10. 2013 podal okresný prokurátor okresnej prokuratúry Košice I. protest prokuratúra, na základe ktorého bolo VZN č. 1 v rozpore zo zákonom. Dodal, že jeho podstatou je to, že definíciu pojmu „verejná zeleň“ náš právny poriadok nepozná a po druhé, verejná zeleň nemôže byť na súkromných pozemkoch. V dôsledku tohto protestu prokurátora, došlo dňa 16. 12. 2013 k zrušeniu VZN č. 2/1991 o zakladaní, držbe a ochrane zelene, čím došlo k zrušeniu verejnej zelene na území mesta, tam kde boli pozemky vo vlastníctve súkromných osôb. Následne na to Mestského zastupiteľstva zo dňa 16. 12. 2013 prijalo uznesenie čl. 811/2013 o zriadení Miestneho zemného systému územnej stability mesta Košice ( ďalej len „ MUSES“ ) čím došlo len k ďalšiemu obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov. Taktiež namietal tvrdenie žalovaného, že prešlo vlastníctvo spomínaných pozemkov, keďže pozemky žalovaný nemal nikdy vo vlastníctve ale len v údržbe, nakoľko v hospodárskej zmluve ako aj v jednotlivých rozhodnutiach, ktoré predložil žalovaný do konania vyplýva, je uvedené, že vlastnícke právo k pozemkom nikdy nenadobudol, ale má ich v „správe“.
7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo 17.1.2022 (č.l. 153) mal za to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že žalované pozemky nie sú verejnou zeleňou, nemôže dochádzať k ich užívaniu verejnosťou resp. sprostredkovane žalovaným. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na Miestny územný systém ekologickej stability mesta Košice (MÚSES), ktorým malo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov, žalovaný uvádza, že dokument MÚSES je len deklaratórneho charakteru a sám ako taký nie je spôsobilý konštituovať právne záväzné obmedzenia vlastníkov pozemkov. Je teda na dôkaznom bremene žalobcu, aby preukázal, na základe akých skutočností má dochádzať k užívaniu žalovaných pozemkov zo strany žalovaného v prípade, ak sa nejedná o verejnú zeleň. Predmetný plán definuje územie parku M., a teda aj žalované pozemky, ako územie s funkciou využitia verejná zeleň. Žalovaný má za to, že žalované pozemky sú práve na základe tohto územného plánu definované ako verejná zeleň. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa snažil zachrániť žalované pozemky ako verejnú zeleň dokumentom MÚSES, keďže predmetný dokument bol schválený až v roku 2013, pričom územný plán mesta Košice bol prijatý dávno predtým. Dodal, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I proti VZN mesta Košice č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane verejnej zelene zo dňa 17.10.2013 bola všetka verejná zeleň na území mesta Košice zrušená. Ako vyplýva zo samotného protestu prokurátora, tento smeroval proti VZN č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane verejnej zelene. Týmto VZN však nebola zriadená verejná zeleň na území mesta, uvedené VZN upravovalo povinnosti vlastníkov pozemkov pod verejnou zeleňou ohľadom údržby a starostlivosti o verejnú zeleň. Podstatou predmetného protestu prokurátora teda nebolo nenapadnutie možnosti existencie verejnej zelene na súkromných pozemkoch, ale napadnutie povinnosti stanovených vlastníkom pozemkov nad rozsah ustanovený právnymi predpismi, ako napríklad povinnosť udržiavať túto zeleň. Prokurátor konštatoval, že mesto Košice nedovolene zasahovalo do vlastníckeho práva fyzických a právnických osôb a v
neprípustnej miere určovalo ako majú užívať a disponovať so svojim súkromným majetkom ohľadom údržby a správy verejnej zelene. Ak mesto chcelo dodržiavať povinnosti upravené v § 4 VZN pri tvorbe, údržbe a správe zelene, nič mu v tom nebránilo, naopak mesto je povinné v zmysle ust. § 4 ods. 3. písm. g) zákona o obecnom zriadení zabezpečiť údržbu a správu verejnej zelene, čo nie je nutné riešiť vydaním VZN. Je neprípustné, aby v §4 VZN zakotvené povinnosti boli platné a záväzné aj pre subjekty odlišné od mesta Košice. Podľa prokurátora mesto Košice prekročilo svoju normotvornú právomoc. Z toho dôvodu bolo VZN č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene zrušené. K zmene územného plánu v danej lokalite však nedošlo, nakoľko táto skutočnosť napadnutá nebola. Žalovaný dodal, že zákon v ust. § 1 ods. 1 stavia aj verejnú zeleň na roveň so stavbou. Podľa stavebného zákona v zmysle jeho ust. § 43a sú stavbami pozemné a inžinierske stavby, pričom za inžinierske stavby sa považujú aj zábavné a oddychové parky. Navyše tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Ostatné typy verejnej zelene sú teda upravené v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že na žalované pozemky žalobcu sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z., nakoľko sa na nich nachádza verejná zeleň.
8. Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca je podľa výpisu z LV č. XX XXX podielovými spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F. A., obec Košice – Sever, okr. Košice I, a to parc. č. XXXX/XX, B. S. H. X.XXX A., S. S. F. H. Q. X/XX M. H. L. XXXX/XX, celková výmera pozemku 483 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 3/16. Spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie.
10. Z geometrického plánu č. 28/2019 G. R. T. zo dňa 3.11.2019 (č.l. 191) ohľadom predmetných pozemkov vyplýva zmena doterajšej parcely J. „K.“ H. L. XXXXX E. H. J. „B.“ H. L. XXXX/XX M. H. J. „K.“ H. L. XXXXX E. H. J. „B.“ H. L. XXXX/XX.
11. V liste Útvaru hlavného architekta mesta Košice „Vymedzenie priestorov PKO – Košice“ zo dňa 13.08.1979 (č.l. 107), vyplýva ohraničenie oblasti, ktorá tvorí priestory pre PKO HSA Košice, a to, že hranicu z južnej strany tvorí Čermeľský potok, zo severnej strany odbočka zo štátnej cesty Košice
- Družstevná pri Hornáde vedúca do Ťahanoviec, zo západnej strany trasa štátnej cesty Košice – Družstevná, východnú hranicu tvorí tok rieky Hornád.
12. Rozhodnutím Obvodného národného výboru Košice I zo dňa 18.5.1983 (č.l. 106) bola Parku kultúry a oddychu Košice pridelená do správy a údržby pozemok v lokalite Košice –Sever parc. č. XXXX na ktorom sa mu uložila povinnosť zabezpečiť pravidelnú údržbu a ochranu pred ničením a poškodzovaním, ako aj udržiavanie zelene a jej súčasti počas celého roka vrátane opráv zariadenia a rekonštrukcií. Z odôvodnenia vyplýva „Toto rozhodnutie bolo vydané na základe schváleného nariadenia NV Mesta Košice „o zakladaní, údržbe a ochrana zelene na území Mesta Košice. Vzhľadom na neudržiavanie niektorých poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plôch v obvode Košice I a neustále sa opakujúcich nedostatkov na tomto úseku zo strany podnikov a organizácií, ktorí sú vlastníkmi alebo užívateľmi pozemkov bolo potrebné vydať toto rozhodnutie v záujme vytvárania krajšieho životného prostredia Mesta Košice.“
13. Z listu Záhradníckeho a sadovníckeho podniku pre PKO zo 14.9.1983 (č.l. 103), názov Delimitácia parku POK – Anička vyplýva, že na základe rozhodnutia primátora mesta Košíc, ako aj úlohy z operatívnej porady riaditeľov podnikov konanej dňa 24.8.1983 Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc bol poverený so zahájením prác súvisiacich s prevzatím parku PKO – Anička do trvalej údržby a uzavretím zmluvy o prevzatí uvedeného parku. Za tým účelom Vás žiadame o predloženie podkladových materiálov potrebných k delimitácií parku PKO – Anička (zeleň a zariadenia) do správy a údržby ZaSP Košice v termíne do 20.9.1983.
14. Z Hospodárskej zmluvy zo dňa 16.11.1983 (č.l. 100) vyplýva, že Park kultúry a oddychu v Košiciach má v užívaní parcelu K. L. XXXX o výmere 12 ha, 14 a,15 m2 kat. územia Košice-mesto sever, vedenú u strediska Geodézie ako park, pričom sa nemôže starať o ošetrenie stromov a trávnatého porady, preto
ho na základe rozhodnutia primátora mesta Košíc a úlohy z operatívnej porady riaditeľov, konanej dňa 24.8.1983 odovzdáva do užívania Záhradníckemu a sadovníckemu podniku mesta Košíc.
15. Z Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 13.04.2006 (ďalej ako „delimitačný protokol“) (č.l. 45) vyplýva, že žalovaný prevzal do vlastníctva nehnuteľnosť H. M. (bod 7.) ako verejnú zeleň od Správy mestskej zelene Košice. Predmetom prechodu vlastníctva zo Správy mestskej zelene v Košiciach bol nehnuteľný majetok, ku ktorému právo hospodárenia v zmysle §2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb., ku dňu účinnosti zákona preukazoval Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice. Delimitačným protokolom zo dňa 4.1.1981 (č.l. 47), predmetný majetok Technické služby mesta Košice odovzdali Záhradníckemu a sadovníckemu podniku mesta Košice. Táto delimitácia sa uskutočnila na základe Rozhodnutia rady Mestského národného výboru v Košiciach zo dňa 5.12.1980 č.277, ktorým sa dňom 1.1.1981 z Technických služieb mesta Košice vyčlenila činnosť správy verejnej zelene a jej údržby a výkonom štátnej správy a ochrany verejnej zelene do podniku Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice. Delimitačným protokolom zo dňa 28.6.1991 (č.l. 51), s účinnosťou od 30.6.1991, predmetný majetok Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice odovzdal Správe mestskej zelene v Košiciach, so sídlom Rastislavova 79, Košice. Táto delimitácia sa uskutočnila na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach č.7/B zo dňa 14.5.1991, ktorým bola zriadená Správa mestskej zelene Košice ako rozpočtová organizácia mesta.
16. Z čestného prehlásenie riaditeľa Správy mestskej zelene v Košiciach zo dňa 10.3.2006 (č.l. 53) vyplýva, že odovzdávané nehnuteľnosti sú vedené v účtovnej evidencii (pod bodom 7. PKO Anička: nadobúdacia hodnota 2,521.392 ,-Sk) na základe Delimitačného protokolu medzi Záhradníckym a sadovníckym podnikom mesta Košice a Správou mestskej zelene v Košiciach.
17. Z listu Magistrátu mesta Košice zo dňa 23.6.2020 (č.l. 13) vyplýva, že mesto Košice uviedlo v zmysle platného Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice má predmetné parcely definované ako plochy verejnej zelene v parku Anička.
18. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice-Miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) schváleného uznesením č. 811/2013 MZ je Prírodný park Anička špecifikovaný ako Biocentrum regionálneho významu (mestské) BC-R(M).
19. Žalobca vyzval žalovaného na vysporiadanie vzájomných vzťahov listom zo dňa 4.12.2009 (č.l. 12).
20. Zo znaleckého posudku č.32 G. A. U. (č.l. 15) zo 7.8.2020 predloženého žalobcom so žalobou, vyplýva cena nájmu pozemku na LV XXXXX, k. ú. F. A. X,XXX €/m2.
21. Zo znaleckého posudok č. 111/2019 zo dňa 24.07.2019, vypracovaný znalcom G. H. I. (č.l. 54) vyplýva cena nájmu pozemku v parku M., ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako druh pozemku: orná pôda, ostatná plocha, vo výške 3,107 €/m2.
22. Žalobca prostredníctvom pr. zást. na pojednávaní 24.6.2022 (č.l. 186) uviedol, že v rokoch 1983, 1985 neexistovala H. L. XXXX, E. V.. Q. F. I. S. J. XXXX S. W. H., D. F. O. H. J. „K.“ L. XXXXX M. L. XXXXX E. H. J. „B.“ L. XXXX/XX M. XXXX/XX. H. C. O. M. H. H. H. H. L. XXXX. N. H. S. S. M. E. O. W. H. S. J. XXXX, H. F. S. J. XXXX M. XXXX E. H. L. XXXX T. lomky previesť, keďže v tom čase neexistovala taká parcela. Žalovaný k námietke žalobcu o neexistencii parc. č. XXXX P., Q. O. H. A. S. D. F. J. H. L. XXXX M. N. R. celá lokalita parku Anička. Vo všetkých dokumentoch sa táto parcela spomína, keďže na nej bol zriadený a nachádzal sa na nej H. M.. Takáto parcela bola zakreslená geometrickým plánom, keďže však nedošlo k vysporiadaniu vlastníckych práv k pozemku, nedošlo k zápisu geometrického plánu do katastra nehnuteľnosti, ostala zakreslená len v pozemkovej knihe, preto nemá zriadený LV. Žalovaný k listu Záhradníckeho a sadovníckeho podniku pre PKO zo 14.9.1983 (pozn. súdu v spise na č.l. 103), názov Delimitácia parku POK – Anička uviedol, že týmto listom bol zahájený proces delimitácie parku Anička z PKO na Záhradnícky a sadovnícky podnik a z predmetu listu vyplýva, že predmetom delimitácie mal byť park a právo trvalej údržby k tomuto parku. Výsledkom týchto administratívnych úkonov bola hospodárska zmluva na základe ktorej prešlo právo trvalého užívania k parku M., ktorý sa
nachádzal na H. L. XXXX M. O. N. X. T. O., D. F. H. L. XXXX E. M. S. S. J. N. T. S. D. O. H. A., D. R. O. N. H. L. XXXX. Skutočnosť, že sporné pozemky mali tvoriť parc. č. XXXX F. M. N., Q. M. S. F. F. O. M. H. L. XXXX M. F. V., L. E. H., Q. M. N. H. S. F. S. J. B. L.XXXX F. V. T. F. H. XXXX na ktorej sa park M. nachádza. Žalovaný uviedol, že celé PKO začal byť zriaďovaný v 60-tych rokoch a následne v 70-tych, v rámci toho bolo viacero etáp a jednou z nich bolo stav. konanie ohľadom detského ihriska, následne stav. konanie ohľadom kúpaliska Ryba a ďalšia časť bol park, ktorý už v tej dobe existoval a práve tento park sa ukázalo, že bol následne na tej parc. L. XXXX. Všetky tieto etapy súhrne tvorili PKO Anička.
23. Z vyjadrenia žalovaného z 21.10.2022 (č.l. 205) vyplýva, že zábavné a oddychové parky je možné v zmysle ustanovenia § 43a ods. 3 písm. p) stavebného zákona považovať za stavbu. Na preukázanie tvrdeného, že park Anička (resp. areál H. M., areál PKO Košice a pod.) je rekreačno-športový areál, predložil tieto listiny : Jednostupňový projekt kanalizácie stokovej pre PKO Košice z mája 1968, kde je v technickej správe vo všeobecnej časti uvedené: „Stavenisko plánovaného areálu sa rozprestiera v severnej časti Košíc. Je ohraničené z južnej strany Čermeľským potokom, z východnej strany riekou Hornád, zo západnej strany Kostolanskou cestou a zo severnej strany cestou do Ťahanoviec.“ (pozn. súdu, v spise na č.l. 210). Rozhodnutie Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice-Sever č. 2321/75-Kol./Já zo dňa 01.09.1975 na povolenie akcie PKO – detské ihrisko – Košice do trvalého užívania (pozn. súdu. v spise na č.l. 207). Štúdia súboru stavieb areálu Parku kultúry a oddychu Košice z októbra 1980 spracovaná organizáciou Stavoprojekta spracovaná, vypracovaná za účelom ďalšieho rozšírenia PKO. Na strane 9 je uvedené „Riešené územie PKO je v súčasnosti zastavené veľmi riedko. Je ho možné rozdeliť na štyri zóny. … Medzi plážovým kúpaliskom a reštauráciou M. v centre tejto zóny je vzrastlý park. V južnej časti tohto pásu je realizovaný Detský areál s komplexným vybavením.“. V tomto prípade sa už hovorí o existujúcom parku, ktorý sa nachádza medzi reštauráciou Anička (nachádza sa nad prameňom Gajdovka) a plážovým kúpaliskom, ktorým je kúpalisko Ryba pod detským ihriskom, čo je práve územie dnešného parku Anička“. Štúdia súboru stavieb Parku kultúry a oddychu Košice, ktorú vypracoval Stavoprojekt Košice, nositeľ Radu práce, z novembra 1985 s projektovým nákresom celkovej situácie PKO Košice a na strane 5 je uvedené: „Smerný územný plán vymedzil pre tento účel (komplexné poskytovanie služieb pre oddych a s ním spojené činnosti) územie v severnej časti mesta na pravej strane rieky Hornád v nadväznosti na terajší areál „Anička“ a areál „Ryba“.“ Ďalej na strane 10 pri stavbe č. 11, ktorou mal byť v zmysle projektu Verejný park medzipriestoru A-B, štúdia uvádza, že „Časť územia /vedľa Hornádu/ má vybudovanú zeleň a parkové úpravy, ktoré je však treba sanovať.“. Štúdia ďalej na strane 15 a 16 komplexne opisuje charakteristiku územia z hľadiska jeho doterajšieho využitia, stavebno-technického stavu, doterajšej zástavby včítane inžinierskych sietí a uvádza nasledujúce: „Najstaršiu časť zástavby predstavuje areál Aničky, ktorého jadrom je park s kompletnou vysokou zeleňou, do ktorého inklinuje budova reštaurácie Anička … Park dobrej sadobnickej kvality je málo udržovaný a potrebuje nutne rekonštrukciu. … Južným smerom pozdĺž Hornádu a v nadväznosti na areál Anička je novovybudovaný pás parkovej zelene, ktorý prebieha okolo areálu Ryba a končí pri Čermeľskom potoku. V južnej časti tohto pásu sa nachádza detský areál, ktorý je v dobrom technickom stave a ďalej areál „ Ryba“ s vodnou plochou zriadenou v bývalom mŕtvom ramene Hornádu s upraveným dnom a brehmi. … Táto komunikácia znehodnocuje areál plážového kúpaliska. Okrem toho slúži ako hlavný peší nástup do terajšieho areálu PKO a reštaurácii Ryba.“ (pozn. súdu, v spise na č.l. 235). V rámci sprievodnej správy Štúdie súboru stavieb PKO – Košice pre vyhodnotenie záberu poľnohospodárskeho pôdneho fondu z novembra 1985 je na strane 4 uvedené, že „Riešené územie sa nachádza v severnej časti Košíc na pravom brehu Hornádu. Západnú a severnú časť ohraničuje štátna cesta Košice-Ťahanovce, východnú hranicu tvorí areál PKO-Anička a južnú regulované koryto Čermeľského potoka.“. Súčasťou predmetnej správy je aj grafická časť, na ktorej je jednoznačne vidieť, kde sa už v roku 1985 nachádzal areál PKO Anička, ktorý tvoril východnú hranicu oblasti, v rámci ktorej malo neskôr dôjsť 3 k vyňatiu pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Na grafickej časti je toto územie označené nápisom „PKO“. Žalovaný má za to, že zo všetkých vyššie uvedených dokumentov, vyplýva, že verejná zeleň v rámci parku M. bola už od roku 1968 v čase zahájenia zriaďovania PKO Anička (resp. označované aj ako PKO Košice) plánovaná ako súčasť stavby celého parku a následne v rokoch 1980 a neskôr už bolo jasne definované, že takáto verejná zeleň v rámci parku už existuje a bolo plánované jej ďalšie rozšírenie. Preto park M. bol v rámci celého procesu náležite v súlade s právnymi predpismi zrealizovaný, o čom
svedčí aj rozhodnutie ObNV, odboru výstavby Košice-Sever o povolení detského ihriska ako jednotlivého stavebného objektu v rámci parku Anička, do trvalého užívania. V dôsledku protestu prokurátora zo dňa 17. 10. 2013, došlo dňa 16. 12. 2013 k zrušeniu VZN č. 2/1991 o zakladaní, držbe a ochrane zelene, čím došlo k zrušeniu verejnej zelene na území mesta, tam kde boli pozemky vo vlastníctve súkromných osôb, ktorým sa upravovali povinnosti vlastníkov pozemkov pod verejnou zeleňou ohľadom údržby a starostlivosti o verejnú zeleň.
24. Všeobecne záväzným nariadením mesta Košice č. 39 zo dňa 07.07.1998 (č.l. 155) bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, a stanovené funkčné využitie územia podľa čistopisu grafickej prílohy č.3.
25. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
26. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
27. Podľa § 128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
28. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
29. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
30. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
31. Podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
32. Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
33. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obec a vyššie územné celky (ďalej len ako „zák. č. 66/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
35. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. (3) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
36. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
37. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu.
38. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
39. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
40. Podľa § 43a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
41. Podľa § 43a ods. 3 písm. s. p) zák. č. 50/1976 Zb. staveného zákona, inžinierske stavby sú : p) zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady.
42. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného s odôvodnením, že na verejnú zeleň sa neaplikuje zák. č. 66/2009 Z. z., verejná zeleň nie je stavba a žalovanému nikdy nevzniklo k predmetným pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa ust. zák. č. 66/2009 Z. z., preto ich užíva bez právneho titulu (bezdôvodné obohatenie).
43. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca má v spoluvlastníctve predmetné nehnuteľnosti (konkretizovanej v žalobe) žalobcom, na ktorých je par Anička. Žalobca v žalobe tvrdil, že na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza verejná zeleň ako súčasť plochy parku Anička, ktorú žalovaný užíva od 80. tych rokov, neskôr však tvrdil, že sa nejedná o verejnú zeleň a keďže sa nejedná o stavbu, na žalobcu sa nevzťahujú ust. o zriadený vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že park M. nie je verejná zeleň a teda, že na spor sa neaplikuje zákona č. 66/2009 Z. z.. Z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že park Anička ako oddychový park bol projektom budovaným už od konca 60 tych rokov a budoval sa postupne, pričom jeho súčasťou je park - verejná zeleň. Z predložených štúdií vypracovanej v roku 1980 organizáciou Stavoprojekta, ale aj štúdii z roku 1985 je nepochybné, že PKO Košice, resp. PKO M. bola vždy označovaná ako park slúžiaci športovým ako aj oddychovým aktivitám. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, a vyplýva aj z predmetného listu vlastníctva, spôsob využitia predmetného pozemku ako pozemku, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie.
44. Zákon č. 66/2009 Z. z. v ust. § 1 ods. 1 stavia aj verejnú zeleň na roveň so stavbou. Podľa stavebného zákona v zmysle jeho ust. § 43a sú stavbami pozemné a inžinierske stavby, pričom za inžinierske stavby sa považujú aj zábavné a oddychové parky. Navyše tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnená verejná zeleň (alebo cintorín, športový areál), ak prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Ostatné typy verejnej zelene
sú teda upravené v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.. Z uvedeného teda vyplýva, že na predmetné pozemky žalobcu sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z., nakoľko sa na nich nachádza verejná zeleň.
45. Pre posúdenie, či žalovanému vzniklo dňom 1.7.2009 právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. považoval súd za podstatný a relevantný spôsob nadobudnutia vlastníctva verejnej zelene žalovaným. Podmienkou vzniku zákonného vecného bremena totiž je, že stavba prešla do vlastníctva žalovaného z vlastníctva štátu na základe zákona o majetku obci. Súd mal preukázané, že žalovaný nadobudol vlastníctvo predmetnej verejnej zelene delimitačným protokolom o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 13.04.2006, na základe ktorého žalovaný prevzal do vlastníctva nehnuteľnosť PKO Anička (bod 7.) ako verejnú zeleň od Správy mestskej zelene Košice. Podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí, prechádzali na obce z majetku štátu aj veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, ktorým bol v tom čase aj Záhradnícky a sadovnícky podnik, š.p. Košice. Taktiež podľa § 4 ods. 1 prešli do majetku obcí aj všetky s tým súvisiace majetkové práva. Z toho dôvodu prešlo do vlastníctva žalovaného aj vlastnícke právo k parku Anička (PKO Anička) ako verejnej zeleni. S prechodom právomoci a decentralizáciou prešiel do vlastníctva obci aj majetok štátu, prostredníctvom ktorého štát svoje kompetencie vykonával a to vrátane stavieb postavených na pozemkoch vo vlastníctve iných subjektov, resp. na majetkovo neusporiadaných pozemkoch. Spolu s decentralizáciou pôsobnosti zo štátu na územnú samosprávu tak došlo aj k decentralizácii majetku, ktorý súvisel s vykonávaním jednotlivých právomoci. V dôsledku uvedeného obce užívali pozemky pod stavbami, ktoré na nich v rámci decentralizácie štátnej správy prešli bez právneho dôvodu. Odo dňa 1.7.2009, teda od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., došlo k zmene v právnom vzťahu medzi vlastníkmi pozemkov a obcami ako vlastníkmi stavieb na týchto pozemkoch v tom zmysle, že pokiaľ sa užívanie pozemkov obcami do 30.6.2009 uskutočňovalo bez právneho dôvodu, od 1.7.2009 vzniklo zo zákona oprávnenie obci takéto pozemky užívať, a to na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Zákon č. 66/2009 Z.z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce a vyšších územných celkov podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci. PKO M. ako verejná zeleň teda prešla na základe zákona o majetku obcí do vlastníctva žalovaného delimitačným protokol zo dňa 13.04.2006 a aj napriek skutočnosti, že v delimitačnom protokole resp. jeho prílohách nie sú bližšie špecifikované pozemky, na ktorých sa H. M. nachádza, nakoľko z archívnych dokumentov je možné bližšie špecifikovať pozemky, na ktorých sa mal park M. nachádzať, a to v liste Útvaru hlavného architekta mesta Košice „Vymedzenie priestorov PKO – Košice“ zo dňa 13.08.1979 je v obsahu uvedené ohraničenie oblasti, ktorá tvorí priestory pre PKO HSA Košice, kde je rámcovo uvedené, že hranicu z južnej strany tvorí Čermeľský potok, zo severnej strany odbočka zo štátnej cesty Košice - Družstevná pri Hornáde vedúca do Ťahanoviec, zo západnej strany trasa štátnej cesty Košice – Družstevná, východnú hranicu tvorí tok rieky Hornád. Z následnej listinnej komunikácie medzi Záhradníckym a sadovníckym podnikom mesta Košice a Parkom kultúry a oddychu vyplýva, že došlo k delimitácii parku PKO Anička (ako zelene a zariadení) nachádzajúcom sa na parcele K. L. XXXX D. X. D.. O. X. R. P. H. H. T. W. E. H. H. S. D. H. A. O. I. XX.XX.XXXX, E. D. R. O., D. F. H. K. L. XXXX E., M. N. E. D. H. F. E. H. H. M.. O. H. D. O. H. D. A. P., Q. H. K. L. XXXX, E. D. F. E. H. H. M., R. S. F. N. M. Q. H. B. L. XXXX/XX M. XXXX/XX, D. F. S. S. Q., H. M. D. H. K. L.XXXX nebola predtým zapísaná do listu vlastníctva, z uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že ide o parcely na ktorých sa nachádza park Anička.
46. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že na predmetných pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu je umiestnený H. M., ktorý je povolenou inžinierskou stavbou - oddychovým parkom podľa § 43a ods. 3 písm. p/ stavebného zákona, preto k pozemkom pod touto stavbou v spoluvlastníctve žalobcu vzniklo v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. dňom 1.7.2009 zákonné vecné bremeno, obsahom ktorého je právo držať a užívať tieto pozemky. Žalovaný tak neužíva pozemky bez právneho dôvodu, ale užíva ich titulom zákonného vecného bremena a žalobcom tak nebolo možné priznať nárok titulom užívania týchto pozemkov bez právneho dôvodu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.
47. Súd mal za nesporné, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu od 1.7.2009 titulom zákonného vecného bremena v zmysle § 4 zák. č. 66/2009 Z. z., pričom pozemky užíva bez akéhokoľvek protiplnenia žalobcovi. Žalovaný ako vlastník stavby, verejnej zelene, nemal ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z. (1.7.2009) k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, preto od 1.7.2009 vzniklo žalovanému vo verejnom záujme v prospech vlastníka stavby zákonné vecné bremeno k predmetným
pozemkom a žalobcovi ako vlastníkovi pozemku povinnosť trpieť výkon takéhoto práva a to až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území (§ 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z.).
48. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené, no majú aj prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená majú tento charakter tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Ak špeciálne právne predpisy neupravujú náhrady súvisiace s výkonom zákonných vecných bremien, treba použiť úpravu súkromnoprávnu. Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno bezodplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a s jej opravami (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2008).
49. Ohľadom priznávania náhrady za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z. z. súd vychádzal z rozhodnutí dovolacieho súdu, kde sa preferuje priznanie jednorazovej náhrady a to 1Cdo/171/2021 z 27.10.2021, 1Cdo/99/2019 z 26.1.2022, ktoré odkazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 (vychádzajú z jednorazovej náhrady), preto patrí žalobcovi jednorazová náhrada. V súlade s ust. § 101 OZ si vlastník pozemku nárok na odplatu za vecné bremeno mohol uplatniť v lehote 3 rokov odo dňa jeho vzniku t. j. do 1.7.2012 a žaloba bola podaná dňa 7.9.2020. Vzhľadom na uvedené a prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, nebolo možné žalobcom uplatnený nárok priznať, preto súd žalobu zamietol.
50. Podľa ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný v konaní mal plný úspech vo veci súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že žalovaný mal vo vzťahu k žalobcom právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.