Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/137/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci navrhovateľa (manžela): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, E. a manželky navrhovateľa: A. A. C., C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, E., o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11.06.2025, č.k. -30, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 08.09.1984 v Bratislave – Ružinov, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava – Ružinov , vo zväzku 23, ročník 1984, na strane 243, pod poradovým číslom 660 a s použitím (ďalej „„) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), C.m.p., keď po vykonanom dokazovaní zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 28.09.1984, u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Čo sa týka príčiny rozvratu manželstva manžel na pojednávaní uviedol, že si myslí, že to vôbec nie je podstatné, manželka taktiež nevedela jasne pomenovať príčinu rozvratu manželstva. Obaja manželia potvrdili, že v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2003, odvtedy spoločne nehospodária ani sa intímne nestýkajú, vedia spolu komunikovať, stretávajú sa raz ročne. Manžel odmieta obnoviť manželské spolužitie, manželka taktiež, keďže sa vyjadrila, že manžela nenúti, aby sa k nej nasťahoval. Žiaden z manželov nemá záujem podstúpiť manželskú poradňu za účelom obnovy manželského spolužitia. Súd prvej inštancie mal za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov nemožno považovať za harmonické, manželia už viac ako 20 rokov nebývajú v spoločnej domácnosti, intímne spolu nežijú rovnaký čas, netrávia spoločný čas ani spoločne hospodária. Pokiaľ ide o mieru vzájomnej odkázanosti manželov konštatoval, že manželia nie sú na seba vzájomne odkázaní, či už majetkovo/finančne alebo osobne. Z postoja navrhovateľa vyplýva jednoznačný nezáujem o obnovu manželského spolužitia a ani z výpovede manželky nevyplynul záujem či potreba obnoviť manželské spolužitie. Pred otvorením pojednávania, ako aj v priebehu konania sa súd prvej inštancie v zmysle 96 C.m.p. opakovane pokúšal o zmierenie manželov, jeho snaha však bola neúspešná, a to vzhľadom na jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľa zúčastniť sa akéhokoľvek pokusu o zmierne riešenie.

3. Na základe zisteného skutočného stavu veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo (t.j. od r. 2003 až doposiaľ) neplní účel daný ust. . Mal za to, že v danom prípade neexistuje odôvodnený predpoklad na obnovenie manželského spolužitia, a to kvôli hlbokému a trvalému rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorí už dlhší čas (prinajmenšom od roku 2023) nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária, a ani netrávia spolu svoj voľný čas. Po súčasnom zohľadnení postoja manžela, ktorý striktne odmieta obnoviť manželské spolužitie (k čomu ho nemožno žiadnym spôsobom nútiť) preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel, považujúc toto manželstvo za formálny zväzok dvoch osôb, ktoré sa postupom času (predovšetkým v dôsledku toho, že prestali žiť v spoločnej domácnosti) odcudzili do takej miery, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Za príčinu rozvratu manželstva, ktorá viedla k vážnemu narušeniu a rozvratu vzťahov medzi manželmi súd prvej inštancie posúdil najmä to, že manžel v roku 2003 s vedomím manželky opustil spoločnú domácnosť, tento stav pretrváva nepretržite až do dnešného dňa, v dôsledku čoho došlo medzi manželmi k nezvratnému vzájomnému citovému a intímnemu odcudzeniu. V odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že dôvod nesúhlasu manželky s rozvodom manželstva nespočíva v nádeji na zlepšenie vzájomného vzťahu s navrhovateľom, ale spočíva vo zvyku zotrvať v dlhoročnom, avšak de facto nefunkčnom vzťahu. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť o úcte a náklonnosti manželky k navrhovateľovi, ktorého označila za jedinú rodinu, ktorú má, avšak ani to samo o sebe nestačí na zotrvanie v manželskom zväzku, ktorý by mal prinášať uspokojenie obidvom manželom, obzvlášť v prípade, ak manžel odmieta akýkoľvek pokus o obnovu manželského spolužitia. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že podmienkou kladenou zákonom pre uzavretie manželstva je zhodný prejav vôle oboch snúbencov vstúpiť do manželstva, avšak zákonným predpokladom pre rozvod manželstva nie je zhodný prejav vôle o vystúpení z manželstva. Z uvedeného vyplýva, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželstve, ktoré si svoje funkcie už dlhodobo neplní, a to bez ohľadu na to, ako dlho manželské spolužitie oficiálne trvá. V intenciách vyššie uvedeného dospel k záveru, že požiadavky kladené zákonom pre rozvod manželstva, ktorými sú trvalo a vážne narušené vzťahy medzi manželmi, v danom prípade splnené boli. Rozvrat vzťahov účastníkov konania, vzhľadom na dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov medzi manželmi posúdil ako nenapraviteľný. Podľa jeho názoru je manželstvo účastníkov konania len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili až do tej miery, že ich manželstvo možno považovať v súčasnosti za trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať ani obnovenie manželského spolužitia.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na rozvod manželstva zamietol. Odvolateľka uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, čo uviedla aj na pojednávaní dňa 11.06.2025. S manželom majú korektný vzťah, do jeho návrhu na rozvod sa stretávali vždy, keď bol na Slovensku, rovnako sa stretávala s jeho rodičmi, ktorí si neželali, aby sa s ich synom rozviedla, pokiaľ to sama nebude chcieť. Súd rozhodol o rozvode manželstva najmä s poukazom na to, že manželia spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Táto skutočnosť síce formálne zodpovedá realite, avšak nemožno ju považovať za dostatočný dôvod na rozvod, ak medzi manželmi naďalej pretrváva korektný a úctivý vzťah, založený na spoločnej minulosti a vzájomnej ľudskej blízkosti. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie považoval manželstvo za hlboko a trvalo rozvrátené ( ), avšak komplexne nezohľadnil životnú situáciu manželov, ktorí sú obaja vo veku 65 rokov, prežili tragickú udalosť, čo medzi nimi vytvorilo nepretrhnuteľné puto bolesti a aj zdieľanej minulosti, žiadny z nich nemá inú rodinu ani deti, manžel síce medzičasom mal dlhodobú známosť s inou ženou, no tento vzťah skončil a v súčasnosti žije sám rovnako ako ona. Medzi manželmi pretrváva korektná komunikácia a vzájomný rešpekt a podľa názoru odvolateľky manžel požiadal o rozvod manželstva pravdepodobne z dôvodov dlhodobého odlúčenia, avšak v súčasnosti neexistuje reálna prekážka na to, aby manželstvo nemohlo aj naďalej trvať. Odvolateľka uviedla, že obaja sú starší, osamelí a v životnom štádiu, kedy môžu byť jeden druhému symbolickou a aj reálnou oporou. V ich prípade by rozvod nemal pozitívny efekt, nepredstavoval by „nový začiatok“, ale skôr by prehĺbil pocit straty, odlúčenia a osamelosti, najmä u nej, keďže si želá zachovať manželstvo nielen z právnych, ale predovšetkým z ľudských dôvodov.

5. Manžel v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť poukazujúc na skutočnosť, že ich manželstvo je dlhodobo len formálne, od roku 2003 manželia nevedú spoločnú domácnosť, intímne spolu nežijú, ich odcudzenie je trvalé, hlboké a nemenné. Aj keď majú korektný a úctivý vzájomný vzťah a občas sa v minulosti stretávali, z jeho strany nie je žiadny, a najmä reálny dôvod a snaha na obnovenie ich spolužitia.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania manželky (podľa C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, , (ďalej „“) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného manželkou.

7. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

9.Podľa manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 10.Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 11. Podľa k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 12. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

13. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch ( ). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní za príčinu hlbokého a trvalého rozvratu manželského vzťahu ustálil dlhodobé a nezvratné citové a intímne odcudzenie manželov, ktorí od roku 2003 nežijú v spoločnej domácnosti, od toho času spoločne nehospodária a ani spolu netrávia svoj voľný čas, v dôsledku čoho manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a je dlhodobo len formálnym zväzkom, neplniacim si svoj účel. Pri rozhodovaní neakceptoval dôvody nesúhlasu manželky s rozvodom manželstva prezentované v priebehu pojednávania nariadeného na deň 11.06.2025, ktoré nesmerovali k akejkoľvek možnosti na zlepšenie vzájomného vzťahu medzi manželmi , ale iba k zachovaniu súčasného stavu, t.j. k zotrvaniu v dlhoročnom, avšak nefunkčnom manželskom zväzku. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a naviac dodáva, že v danej veci sa jedná o manželstvo manželov vo veku cca 65 rokov, pri rozhodovaní o ktorom nebolo potrebné prihliadať na záujem maloletých detí. Z vykonaného dokazovania je bez akejkoľvek pochybnosti, že manželia od roku 2003 nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, stretávajú sa len v minimálnej miere (podľa manžela jedenkrát za rok), nežijú spolu intímne, manžel nadviazal dlhodobý mimomanželský pomer (ktorý v čase rozhodovania o jeho návrhu na rozvod manželstva už netrval), k manželke citovo ochladol a v konaní (aj vo vyjadrení k odvolaniu) jednoznačne a opakovane deklaroval vôľu nezotrvať v takomto manželskom zväzku, už dlhodobo neplniacom základné funkcie rodiny. Odvolací súd poznamenáva, že tieto skutočnosti samy osebe nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva

a i o nemožnosti obnovy manželského spolunažívania, minimálne zo strany manžela. Pokiaľ manželka v podanom odvolaní len zopakovala dôvody prezentované pred prvoinštančným súdom, pre ktoré nesúhlasí s rozvodom manželstva (vek manželov, do roku 2003 existujúca spoločná rodinná minulosť, ich aktuálne sociálne postavenie), tieto nebolo možné ani odvolacím súdom posúdiť ako okolnosti vedúce čo i k len potencionálnej možnosti obnovy dlhoročne nefunkčného manželského spolužitia účastníkov. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru a minimálne zo strany manžela (vychádzajúc z jeho postoja prezentovaného pred súdom prvej inštancie a v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu) jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania. V tejto súvislosti považuje za nutné zdôrazniť, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie (tak ako je tomu nepochybne v posudzovanom prípade).

15. K námietkam manželky o riadnom nezistení skutočného stavu veci (vyplývajúcich z obsahu odvolania) uvádza, že v posudzovanej veci sú manželia vo veku, kedy postupne ustupuje biologická funkcia manželstva a do popredia sa pri skúmaní existencie rozvratu manželstva a jeho intenzity dostávajú iné funkcie, ako je vzájomná pomoc a podpora, vzájomná zhoda manželov v podstatných otázkach, existencia vzájomného citového vzťahu, spoločné trávenie voľného času, spoločné aktivity manželov pri udalostiach rodiny a pod. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami , ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Je preto v prvom rade povinnosťou účastníkov konania o rozvod manželstva, aby vo vzťahu k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych predpokladov pre rozvod manželstva, využili svoje právo tvrdenia a preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ v danej veci neboli vykonaným dokazovaním v spolužití manželov cca od roku 2003 zistené (ani len v náznakoch) žiadne prvky vzájomného citového vzťahu, vzájomnej intímnej blízkosti, pomoci a podpory, vzájomnej zhody manželov pri trávení spoločných aktivít v širšom sociálnom kontakte, resp. v kruhu najbližšej rodiny (manžel uvádzal, že takéto prvky v ich spolužití neexistujú, manželka ich na posúdenie neponúkla), tieto skutočnosti , posudzované v kontexte medzi manželmi nespornými zisteniami o rozpade spoločnej domácnosti v roku 2003, dlhoročného mimomanželského vzťahu manžela (bez významu je, že v čase rozhodovania súdom prvej inštancie tento vzťah už netrval), spoločného nehospodárenia, netrávenia spoločného času , absencie vzájomnej komunikácie (za túto nie je možné považovať kontakt cca „jedenkrát ročne“), bez akýchkoľvek pochybností smerujú k záveru, že úvaha o existencii dlhodobého a trvalého rozvratu manželstva, ku ktorej dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je skutkovo plne podložená.

16. S odkazom na obsah odôvodnenia uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku manželky vyplývajúcu z obsahu odvolania o tom, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods.1 C.m.p.) majúc za to, že konajúci súd vykonal všetky dôkazy, smerujúce k zisteniu skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu manžela na rozvod manželstva, a odôvodnenie jeho rozhodnutia je súladné s ust. Postup podľa C.m.p. súd prvej inštancie nemohol v zásade ani aktívne uplatniť, keďže okolnosti danej veci nenasvedčovali tomu, že je tu priestor pre zmierne riešenie mediáciou. Úlohou mediátora totiž nie je zachraňovať manželstvo, ale vytvárať vhodné podmienky na komunikáciu manželov a na zmierlivé riešenie, ktoré bude zohľadňovať ich záujmy, a to pri rešpektovaní názorov manželov. Pokiaľ v prejednávanom prípade neboli zistené žiadne náznaky možnosti a úprimnej snahy o obnovenie manželského spolunažívania zo strany oboch manželov (manžel možnosť obnovenia manželského spolunažívania opakovane a jednoznačne odmietol, manželka ich vôbec neponúkla), trvanie na tom, aby manželia využili intervenciu mediátora by bolo neúčelné, neefektívne a najmä, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa C.m.p. v spojení s C.m.p.,

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je dovolanie prípustné (§ 2 ods.1, § 76 C.m.p.).