Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-35-2023.pdf
PDF · 198.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: KOMPLET PROTECT s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 270 865, zast.: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-175/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3801 zo dňa 26. júla 2023, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej ako „inšpektorát práce“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal dňa 29. apríla 2021 u žalobcu na pracovisku „areál ZSNP Žiar nad Hronom, o. z. ZAHAS, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“ inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov uvedených v bodoch č. 1., 5., 7., 8., 10. a 11. Protokolu č. IBB-02-80-2.3/P-E24,A25-21 zo dňa 26. januára 2021 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29. januára 2021 a Úradného záznamu zo dňa 12. februára 2021, a na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“). Súčasťou inšpekcie práce bola aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o nelegálnom zamestnávaní“). Kontrolovaným obdobím boli mesiace február 2021 a marec 2021. O výsledku inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č.: IBB-19-80-2.3/P-E24,A25-21 zo dňa 30. júla 2021 (ďalej len „Protokol“). Výkonom inšpekcie práce boli kontrolované tri fyzické osoby vykonávajúce pracovné činnosti pre žalobcu, a to A. B., nar. XX. XXXX XXXX (pracovná zmluva zo dňa 26. februára 2021), C. D., nar. XX. XXXXXXXX XXXX (pracovná zmluva zo dňa 30. decembra 2020) a B. E., nar. X. XXXX XXXX (pracovná zmluva zo dňa 30. decembra 2020). Následne inšpektorát práce dňa 17. augusta 2021 vyhotovil Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom zistené nedostatky a opatrenia uložené v Protokole žalobcovi ponechal nezmenené. Dňom doručenia Dodatku č. 1 k Protokolu sa považuje výkon inšpekcie práce za ukončený. Dodatok bol doručený žalobcovi dňa 17. augusta 2021.
2. Písomným oznámením zo dňa 15. novembra 2021 inšpektorát práce na podklade zistení z ukončeného výkonu inšpekcie práce začal správne konanie o správnom delikte. Podaním zo dňa 3. decembra 2021 žalobca zaslal inšpektorátu práce vyjadrenie k začatiu správneho konania. Následne vydal inšpektorát práce Rozhodnutie č. 197/21 - 2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ROZ/2021/1105 zo dňa 20. decembra 2021, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 3 500,00 eur za spáchanie správnych deliktov spočívajúcich v porušení § 118 ods. 1, § 120 ods. 3, § 120 ods. 1 Zákonníka práce a porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2677, O-44/2022 zo dňa 3. marca 2022 tak, že napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Inšpektorát práce následne vykonal nevyhnutne potrebné úkony smerujúce k odstráneniu vytýkaného procesného pochybenia a dňa 3. apríla 2023 oznámil žalobcovi pokračovanie v správnom konaní.
3. Inšpektorát práce vydal dňa 25. mája 2023 Rozhodnutie č. 197/21 - 2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ ROZ/2021/1105 (ďalej ako „rozhodnutie inšpektorátu práce“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 500,00 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o inšpekcii práce) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, a to § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v dňoch 2. februára 2021 od 05:45 hod., 3. februára 2021, 4. februára 2021, 5. februára 2021 do 05:45 hod., 7. februára 2021 od 16:30 hod. do 21:00 hod., keď využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalým bytom A. X, XXX XX F. G., ktorá pre žalobcu vykonávala prácu „hasič záchranár“ na pracovisku: „Hasičská stanica, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“, a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, ďalej za aplikácie absorpčnej zásady za porušenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce tým, že žalobca neposkytol svojim zamestnancom - B. E., nar. X. XXXX XXXX, C. D., nar. XX. XXXXXXXX XXXX za vykonanú prácu v období február 2021 – marec 2021 a zamestnancovi A. B., nar. XX. XXXX XXXX za prácu vykonanú v období marec 2021 časť mzdy, ďalej za porušenie § 120 ods. 3 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že žalobca nepriradil pracovnému miestu „hasič - záchranár“, na ktorom v období február 2021 – marec 2021 vykonávali prácu zamestnanci B. E., nar. X. XXXX XXXX a C. D., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a v období marec 2021 zamestnanec A. B., nar. XX. XXXX XXXX, stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a za porušenie § 120 ods. 1 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že žalobca neposkytol svojim zamestnancom - B. E., nar. X. XXXX XXXX, C. D., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, ktorí vykonávali prácu v období február 2021 – marec 2021 na pracovnom mieste „hasič - záchranár“, mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného najmenej pre tretí stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.
4. V odôvodnení rozhodnutia inšpektorát práce uviedol, že na pracovisku „Hasičská stanica, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“ zabezpečovali závodný hasičský útvar dva subjekty, a to COUPE INVEST, s. r. o. a. žalobca. Štatutárnym orgánom oboch spoločností, ako aj veliteľom závodného hasičského útvaru je E. B. H.. Dňa 29. apríla 2021 bola na prevádzke inšpektormi práce získaná kniha o výkone služby, vedená na základe § 30 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách. Žalobca v Zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom zo dňa 22. júna 2021 (ďalej ako „Zápisnica“) uviedol, že kniha o výkone služby je vedená v súlade so skutočnosťou a vychádza z nej pri spracovaní evidencie pracovného času. V predmetnej knihe o výkone služby je zaznamenané, že p. A. B. vykonával prácu v rámci obsadenosti zmeny na pozícii „protiplyn, strojník“ v dňoch 2. februára 2021, 3. februára 2021, 4. februára 2021 každý deň v čase od 05:45 hod. do 17:45 hod. a od 17:45 hod. do 05:45 hod. nasledujúceho dňa a dňa 7. februára 2021 v čase od 16:30 hod. do 21:00 hod. na pozícii „hasič“, pričom žalobca využíval jeho závislú prácu a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah. Dňa 22. júna 2021 v čase o 11:15 hodine bola s konateľom žalobcu – E. B. H. spísaná Zápisnica, v ktorej žalobca uviedol, že p. A. B. zabezpečoval službu hasiča v rámci závodného hasičského útvaru. Fyzické osoby B. E., C. D. a A. B. boli na pracovisku, aby zabezpečovali akcieschopnosť závodného hasičského útvaru, a to sa týka všetkých, ktorí mali druh práce „strážnik“ a „obchodný zástupca“. Pri práci vykonávali činnosti uvedené v knihe služieb, a z nej žalobca vychádzal aj pri spracovaní evidencie pracovného času. V mesiaci február 2021 p. B. pôsobil ako člen dobrovoľného hasičského zboru (ďalej ako „DHZ“). V období od 1. februára 2021 do 16. februára 2021 nemal žalobca s p. B. uzatvorený žiadny
pracovnoprávny vzťah. Konateľ žalobcu E. B. H. uviedol, že v čase od 17. februára 2021 do 28. februára 2021 mal p. B. uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou COUPE INVEST, s. r. o., ktorej konateľom je taktiež E. B. H.. Ďalej uviedol, že prácu fyzickej osobe nariadil sám konateľ p. E. B. H., išlo najmä o činnosti hasiča v rámci zabezpečenia závodného hasičského útvaru. Iné činnosti v rámci druhu práce mu mohla nariadiť konateľka p. H.. V uvedenom období bol p. B. povinný vykonávať prácu pre žalobcu v čase ako je zaznamenaný v knihe služieb. Z uvedených informácií taktiež vyplýva, že p. A. B. nemohol z vlastného rozhodnutia opustiť pracovisko, nemohla ho zastúpiť iná osoba a v čase, v ktorom mal byť na pracovisku ako hasič, bol povinný byť na pracovisku. Žalobca sa vyjadril, že p. B. vykonával prácu ako dobrovoľný hasič. Konateľ žalobcu v závere Zápisnice svojím podpisom potvrdil, že porozumel poučeniu a že inšpektorovi práce poskytol pravdivé informácie. K zamestnancovi A. B. žalobca predložil pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 1. marca 2021 na druh práce „obchodný zástupca“. V období od 1. februára 2021 do 16. februára 2021 tak p. A. B. vykonával pre žalobcu závislú prácu a nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom a ani so spoločnosťou COUPE INVEST, s.r.o. Uvedené protiprávne konanie inšpektor práce právne posúdil ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci. Inšpektorát práce v rozhodnutí ďalej na str. 5 -7 popísal zistené nedostatky u žalobcu spočívajúce v porušení § 118 ods. 1 a § 120 ods. 1 a 3 Zákonníka práce.
5. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 3. decembra 2021 inšpektorát práce uviedol, že vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty nesie zamestnávateľ absolútnu objektívnu zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo, a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Počas výkonu inšpekcie práce bolo zistené množstvo nedostatkov, z ktorých najzávažnejším je jednoznačne porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Protokol bol vypracovaný v súlade so zákonom a zistené nedostatky sú jasné a zrozumiteľné. Protokol bol s konateľom žalobcu riadne prerokovaný a bola mu daná možnosť vyjadriť sa. Žalobca v mesiaci október 2021 doručil inšpektorátu práce správu o splnení uložených opatrení, kde zistené nedostatky nenamietal a vykonal ich odstránenie. Vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce poukázal na obsah vyjadrenia konateľa žalobcu v Zápisnici. Činnosť závodného hasičského útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom, a preto inšpektorát práce považoval námietku žalobcu, že p. A. B. vykonával prácu hasiča ako dobrovoľnícku činnosť, za nedôvodnú. Činnosť dotknutej fyzickej osoby napĺňala znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania dotknutej fyzickej osoby žalobcom. Relevantnými dôkazmi, najmä Protokolom, Zápisnicou, evidenciou pracovného času z knihy o výkone služby, ako aj ďalšími dokladmi predloženými k výkonu kontroly žalobcom, bola jednoznačne preukázaná prítomnosť znakov závislej práce, a to prítomnosť znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene a podľa pokynov zamestnávateľa, znaku výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ako aj znaku výkonu práce osobne zamestnancom. Žalobca uviedol, že p. A. B. v kontrolovanom období vykonával prácu hasiča v rámci závodného hasičského útvaru na pracovisku žalobcu v určenom čase a určeným spôsobom. Závislá práca, ktorú p. A. B. vykonával, bola vykonávaná v mene žalobcu, podľa jeho pokynov, pri výkone prác ho nemohla zastúpiť iná osoba, bol povinný byť na pracovisku v čase výkonu práce hasiča. Závislá práca bola vykonávaná za účelom plnenia podnikateľskej činnosti žalobcu. Pracovný čas bol taktiež určený žalobcom, sám konateľ do Zápisnice uviedol, že kniha služieb je vedená v súlade so skutočnosťou a vychádza z nej pri spracovaní evidencie pracovného času. Dotknutá osoba sa na pracovisku účastníka konania nachádzala s jeho vedomím. Prácu hasiča je možné vykonávať iba podľa pokynov a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nakoľko zamestnanec si nemohol sám stanoviť kedy, kde, ako a aké práce vykoná. V tomto vzťahu vystupuje jedna zo strán ako tá, ktorá prácu prideľuje a druhá ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Zamestnávateľ má preto postavenie strany nadriadenej a druhá strana (zamestnanec) má postavenie strany podriadenej. Účelom je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval, čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať, a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi danými zamestnávateľom. Z vyjadrení konateľa žalobcu, ktoré sú súčasťou Zápisnice, je zrejmé, že závislá práca, ktorú p. A. B. v prospech žalobcu vykonával, bola vykonávaná s jeho vedomím, žalobca nezabránil protiprávnemu stavu, nakoľko nedal pokyn, aby práca vykonávaná nebola, resp. bola vykonávaná až po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu. Inšpektorát práce mal za preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom a spáchanie ďalších správnych deliktov uvedených vo výroku daného rozhodnutia.
6. K námietkam žalobcu v jeho Vyjadrení zo dňa 17. apríla 2023 inšpektorát práce uviedol, že je doslovne totožné s Vyjadrením k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 3. decembra 2021, s ktorým sa už vysporiadal. Žalobca zároveň navrhol vykonať výsluch svedka p. A. B. v súvislosti s porušením Zákonníka práce a vykonanie dôkazov – Žiadosti prijatie člena OZ zo dňa 30. novembra 2020 a Zmluvy o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020. Inšpektorát práce k návrhom žalobcom uviedol, že výsluch svedka vzhľadom na odstup času, ako aj na skutočnosť, že zamestnávateľ je už dostatočne oboznámený so zistenými nedostatkami, nebude vykonaný, nakoľko je dôvodný predpoklad, že by výpoveď svedka nebola dostatočne objektívna a vierohodná, s možnosťou ovplyvnenia zamestnávateľom v snahe vyhnúť sa sankčnému postihu. K Žiadosti o prijatie za člena OZ DHZ ZAHAS Horné Opatovce uviedol, že spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. k výkonu inšpekcie práce predložila Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú dňa 12. februára 2021 na dobu od 17. februára 2021 do 31. decembra 2021, druh práce: „kontrolovanie PHP, PTZ, elektro-technických zariadení, vodič“. Podľa informácií uvedených v Zápisnici je zrejmé, že p. A. B. vykonával v období 1. februára 2021 do 16. februára 2021 závislú prácu pre iného zamestnávateľa, a to žalobcu. V súvislosti so Zmluvou o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020 inšpektorát práce uviedol, že tento dôkaz nie je v danom prípade relevantný, nakoľko vo vytýkanom čase p. B. vykonával prácu pre žalobcu a nie pre spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. Ďalej uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu“. Činnosť závodného hasičského útvaru právnickej osoby nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom. Práca tejto fyzickej osoby napĺňa znaky závislej práce, ktorá nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. D. B. prácu nevykonával mimo svojich pracovných povinností, práca hasiča bola jeho hlavnou pracovnou náplňou počas výkonu práce v predmetných dňoch. Vzhľadom na uvedené inšpektorát práce trval na nedostatkoch uvedených vo výroku rozhodnutia, nakoľko žalobca ako zamestnávateľ nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by rozporovali zistené nedostatky.
7. K uloženej pokute inšpektorát práce uviedol, že ju uložil podľa absorpčnej zásady, v zmysle ktorej sa sankcia ukladá podľa sadzby za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt (porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania), pričom spáchanie ďalších správnych deliktov je pri ukladaní sankcie len priťažujúcou okolnosťou podmieňujúcou zvýšenie sadzby. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že orgán verejnej správy posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Výkon práce bez založeného pracovnoprávneho vzťahu a oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne sú závažnými nedostatkami, nakoľko zamestnanci v čase, keď pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu, nemali zabezpečené sociálne poistenie. Orgán verejnej správy pri zistení a preukázaní porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je povinný uložiť postih za tento sankčný delikt a nemôže upustiť od uloženia pokuty. Inšpektorát práce na str. 14 až 16 svojho rozhodnutia uviedol okolnosti, ktoré zohľadnil pri určovaní výšky uloženej pokuty, pričom osobitne sa vysporiadal s kritériom závažnosti zisteného porušenia a jeho následkov, počtom zamestnancov žalobcu, počtom nelegálne zamestnávaných osôb, rizikami, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, kritériom opakovaného zistenia toho istého nedostatku a skutočnosti, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatkov. Inšpektorát práce následne popísal skutočnosti, ktoré zohľadnil ako priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Inšpektorát práce uložil pokutu vo výške, ktorá je v dolnej hranici zákonnej sadzby. Pokuta bola uložená vo výške s ohľadom na skutočnosť, aby nebola pre žalobcu ako zamestnávateľa likvidačná, spĺňala požiadavku represie a zároveň mala aj preventívny charakter. Inšpektorát práce mal za to, že uložená výška pokuty je adekvátna miere a závažnosti porušenia právnych predpisov uvedených vo výroku rozhodnutia a pokuta splní výchovný účel, teda v budúcnosti odradí žalobcu od protiprávneho konania. Taktiež skonštatoval, že pri ukladaní pokuty je povinný sa riadiť dikciou Zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie „ex offo“, keďže príslušné ustanovenia Zákona o inšpekcii práce a ani Zákona o nelegálnom zamestnávaní nedávajú orgánom verejnej správy žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív a upustiť od potrestania za predmetný správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty.
8. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu inšpektorátu práce rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. O-175/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3801 zo dňa 26. júla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne popísal priebeh administratívneho konania a obsah odvolania žalobcu. Uviedol, že dospel k záveru, že inšpektorát práce preukázal porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 2. februára 2021 od 05:45 hod., 3. februára 2021, 4. februára 2021, 5. februára 2021 do 05:45 hod. a dňa 7. februára 2021 od 16:30 hod. do 21:00 hod. využíval závislú prácu p. A. B., trvalým bytom A. X, XXX XX F. G., ktorý pre žalobcu vykonával prácu „hasič záchranár“ na pracovisku „Hasičská stanica, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“, a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Následne vo všeobecnosti popísal pojem „nelegálna práca“ a „závislá práca“ a popísal zistený skutkový stav v zásade zhodne s inšpektorátom práce. Obdobne ako inšpektorát práce uviedol, že činnosť závodného hasičského útvaru právnickej osoby nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom. Zdôraznil, že skutkovú okolnosť, že s p. A. B. nemal žalobca vo vyššie uvedených dňoch legitímne uzatvorený pracovnoprávny vzťah, nespochybniteľne potvrdil aj samotný žalobca v Zápisnici. Týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný sa stotožnil aj so závermi inšpektorátu práce vo veci absorbovaného deliktu právne kvalifikovaného ako porušenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý žalobca spáchal tým, že ako zamestnávateľ neposkytol svojim zamestnancom (B. E. a C. D. v období február 2021 – marec 2021 a A. B. v období marec 2021) za vykonanú prácu časť mzdy, taktiež absorbovaného správneho deliktu žalobcu spočívajúceho v porušení § 120 ods. 3 Zákonníka práce, keď žalobca nepriradil pracovnému miestu „hasič - záchranár“ (B. E. a C. D. v období február 2021 – marec 2021 a A. B. v období marec 2021) stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a tiež absorbovaného správneho deliktu spočívajúceho v porušení § 120 ods. 1 Zákonníka práce tým, že žalobca neposkytol dotknutým zamestnancom na pracovnom mieste „hasič - záchranár“ mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného najmenej pre tretí stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty a skonštatoval, že vyhodnotil zistený skutkový stav na základe dôkazov, ktoré boli obstarané inšpektorátom práce a tieto rovnako ako inšpektorát práce vyhodnotil za postačujúce, pričom mal za to, že postup inšpektorátu práce bol počas výkonu inšpekcie práce a aj následne v správnom konaní zákonný a nezistil žiadne pochybenia inšpektorátu práce. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že inšpektorát práce ju zákonne a vecne odôvodnil v súlade s aplikáciou absorpčnej zásady a za splnenia zákonných kritérií podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.
9. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že sú takmer identické s námietkami v skôr podanom odvolaní, na ktoré už inšpektorát práce po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia v novom rozhodnutí reagoval. Žalovaný vo vzťahu k navrhovanému výsluchu zamestnanca A. B. uviedol, že vykonanie daného výsluchu už vzhľadom na pokročilý časový odstup od zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol dostatočne oboznámený so zistenými nedostatkami a s jednotlivými skutkovými zisteniami, by bolo neúčelné a neefektívne, a to aj z dôvodu, že výpoveď tejto osoby by nemusela byť dostatočne objektívna a vierohodná pre možné ovplyvňovanie zo strany žalobcu. K Žiadosti o prijatie za člena OZ DHZ ZAHAS Horné Opatovce uviedol, že spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. k výkonu inšpekcie práce predložila Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú dňa 12. februára 2021 na dobu od 17. februára 2021 do 31. decembra 2021 s druhom práce: „kontrolovanie PHP, PTZ, elektro-technických zariadení, vodič“, avšak podľa informácií uvedených v Zápisnici je nesporné, že p. A. B. vykonával v období 1. februára 2021 do 16. februára 2021 závislú prácu aj pre žalobcu. Ďalej žalovaný skonštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia inšpektorátu práce netrpí takými vadami, ktoré by vykazovali zjavný rozpor s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V rozhodnutí inšpektorátu práce je aj riadne zdôvodnená výška uloženej úhrnnej sankcie, pričom inšpektorát práce vyhodnotil všetky zákonné kritériá v zmysle § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Inšpektorát práce uložením úhrnnej pokuty sledoval predovšetkým jej výchovný a represívny význam. Žalovaný považoval uloženú úhrnnú sankciu považuje za zákonnú, dôvodnú, primeranú, uloženú v zákonnej výške a plne sa stotožnil s odôvodnením výšky ukladanej úhrnnej sankcie inšpektorátom práce.
Správna žaloba
9. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím inšpektorátu práce. V bode I. správnej žaloby všeobecne uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne z dôvodov nevykonania žalobcom navrhovaných dôkazov (najmä nevykonanie navrhovaného výsluchu p. A. B.), absencie „prameňov“ dôkazov, nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a z dôvodu, že výrok rozhodnutia je formulovaný neurčito, nejasne, nezrozumiteľne a zmätočne. Zároveň mal za to, že žalovaný porušil čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 12 ods. 4 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V bodoch II. a III. správnej žaloby popísal priebeh administratívneho konania a uviedol citácie vybraných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).
10. Žalobca namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže p. A. B. v kontrolovanom období nebol zamestnancom žalobcu, ale vykonával dobrovoľnícku činnosť. Žalobca túto skutočnosť tvrdil aj počas inšpekcie práce a je uvedená aj v Protokole. D. A. B. bol zamestnancom žalobcu až od 1. marca 2021. Za dobrovoľníctvo sa podľa žalobcu považuje neplatená aktivita, ktorá sa vykonáva na základe slobodnej vôle a slobodného rozhodnutia v prospech iných ľudí, spoločnosti alebo životného prostredia, mimo členov rodiny a domácnosti dobrovoľníka. D. A. B. sa do uzatvorenia pracovnej zmluvy so žalobcom považoval za dobrovoľníka, nakoľko bez nároku na finančnú odmenu ponúkal svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a čas podľa svojho výberu za vopred dohodnutých podmienok. Uvedené tvrdenie žalobcu podľa jeho názoru preukazuje aj Žiadosť o prijatie za člena občianskeho združenia DHZ ZAHAS Horné Opatovce, ktorou p. A. B. žiadal o členstvo v občianskom združení DHZ ZAHAS Horné Opatovce. Jeho členstvo v DHZ ZAHAS Horné Opatovce bolo schválené dňa 30. novembra 2020. Medzi DHZ ZAHAS Horné Opatovce a spoločnosťou COUPE INVEST, s.r.o. došlo dňa 16. novembra 2020 k uzatvoreniu Zmluvy o spolupráci. Práve cez občianske združenie DHZ ZAHAS Horné Opatovce na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020 mohol pán A. B. v prípade potreby poskytovať súčinnosť ako dobrovoľný hasič pre spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. Inšpektorát práce a žalovaný túto skutočnosť vôbec nevzali do úvahy aj napriek tomu, že žalobca dokumenty preukazujúce uvedené skutočnosti predložil. Žalovaný uviedol, že zabezpečenie závodného hasičského útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom, pričom toto tvrdenie podľa žalobcu „nepodporil žiadnym právnym predpisom“, ktorý by také konanie nedovoľoval. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že žalobca porušil „ustanovenie právneho predpisu tak ako je to uvedené v rozhodnutí“. Zákonník práce podľa žalobcu nijakým spôsobom nezakazuje bez pracovnoprávneho vzťahu alebo popri pracovnoprávnom vzťahu vykonávať dobrovoľnícku činnosť podľa Zákona o dobrovoľníctve. Orgán verejnej správy prekračuje svoju právomoc, keď zakazuje „činnosť, ktorú žiadny zákon nezakazuje“, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca tvrdil, že pokiaľ by bola činnosť dobrovoľných hasičov považovaná za nelegálnu prácu, malo by to závažný dopad na ochranu jednotlivcov a bezpečnosť štátu, keďže „občianske združenia vo vzťahu k dobrovoľným hasičom by museli zaniknúť“. Ak by aj bol výklad orgánu verejnej správy správny, porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania mohlo len občianske združenie DHZ ZAHAS Horné Opatovce a nie žalobca, ktorý v tomto prípade nie je pasívne legitimovaným subjektom.
11. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, keďže mu nie je zrejmé, v čom spočíva „porušenie žalobcu“. Žalovaný podľa žalobcu riadne nezdôvodnil, z čoho vychádzal pri konštatovaní, že žalobca porušil ustanovenia Zákonníka práce, ďalej neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nepovažoval za presvedčivé a podľa jeho názoru nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo platí aj vo vzťahu k rozhodnutiu inšpektorátu práce. V rozhodnutí žalovaného absentuje uvedenie a hodnotenie konkrétnych dôkazov preukazujúcich jednotlivé zistenia vo vzťahu k vytýkanému porušeniu ustanovení Zákonníka práce. Orgán verejnej správy síce v rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré vykonal, avšak tieto dôkazy hodnotil len jednotlivo, nie všetky vo vzájomnej súvislosti. Zároveň podľa názoru žalobcu absentuje vysvetlenie, akými správnymi úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri ich hodnotení, ktoré konkrétne dôkazy vzal do úvahy a ako skutkový stav z vecného hľadiska a po právnej stránke posúdil.
12. Žalobca ďalej namietal, že vymedzenie konania žalobcu spočívajúce v údajnom porušení Zákonníka práce a Zákona o nelegálnom zamestnávaní je príliš všeobecné, bez konkrétneho opisu skutku. Výrok rozhodnutia je formulovaný neurčito, nejasne, nezrozumiteľne a zmätočne, čo má za následok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia.
13. Žalobca namietal nevykonanie dôkazov orgánmi verejnej správy, ktoré navrhoval v jeho vyjadrení k pokračovaniu správneho konania, a to výsluchu p. A. B., Žiadosti o prijatie za člena občianskeho združenia zo dňa 30. novembra 2020 a Zmluvy o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020. Inšpektorát práce podľa žalobcu jeho návrhu na vykonanie uvedených dôkazov bez ďalšieho odôvodnenia nevyhovel, pričom v správnej žalobe poukázal na inšpektorátom práce uvedený dôvod nevykonania výsluchu p. A. B.. Žalobca však navrhoval jeho výsluch z dôvodu, že namietal správnosť skutkových zistení inšpektora práce ohľadom jemu vytýkaného porušenia pracovnoprávnych predpisov. Žalobca následne citoval časť Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/72/2022 zo dňa 2. júna 2022 a tvrdil, že zdôvodnenie nevykonania navrhovaného výsluchu svedka inšpektorátom práce je len jeho domnienkou, ktorá nie je ničím podložená. Bez toho, aby orgán verejnej správy vykonal výsluch navrhovaného svedka a ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, nemohol dospieť k záveru, že by nemali vplyv na jeho skutkové zistenia a právne posúdenie veci. Podľa žalobcu „Výpovedná hodnota podania informácie svedkov pred začatím správneho konania sa nemôže predsa rovnať výsluchu v správnom konaní podľa správneho poriadku a uplatnením práva na vykonanie navrhnutých dôkazov v správnom konaní“. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/47/2017 zo dňa 28. augusta 2018.
14. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty za spáchanie predmetných správnych deliktov žalobca namietal, že je nedostatočne odôvodnená a „z toho dôvodu“ aj neprimerane vysoká. Odôvodnenie výšky uloženej pokuty je podľa žalobcu zo strany žalovaného nedostatočné a nepresvedčivé. Orgán verejnej správy sa mal pri určovaní výšky pokuty vysporiadať s ustanovením § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, čo neurobil a tiež neuviedol, akými úvahami dospel k záveru, že výška uloženej pokuty bude pre žalobcu ekonomicky únosná. Uložená pokuta predstavuje viac ako polovicu zisku žalobcu za rok 2020, pričom „bol klient v roku 2021 v strate (údaje zistiteľné aj z verejne dostupných zdrojov na internetovej stránke https://www.finstat.sk/36270865)“. Výška pokuty nie je podľa názoru žalobcu primeraná povahe spáchaného skutku, a to s ohľadom na možný likvidačný charakter pre žalobcu. Žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/96/2019 zo dňa 12. decembra 2019 (body 181. a 182.), „kde sa správny súd zaoberal otázkou uloženia pokuty štátnym orgánom (v tomto prípade Úradom na ochranu osobných údajov)“. V odôvodnení rozhodnutia nie je podľa žalobcu uvedená správna úvaha, ktorou sa orgán verejnej správy riadil pri určovaní výšky pokuty, nakoľko iba konštatoval, že má za to, že pokuta je dostatočne odôvodnená, avšak bez vykonania dôkazov na podporu primeranosti jej výšky. Žalobca tiež uviedol citáciu časti odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31. januára 2011.
15. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho procesný postup porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva a rozhodnutí orgánov verejnej moci, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Žalobca v správnej žalobe osobitne zdôraznil princíp právnej istoty a jeho všeobecné východiská. Nezákonný postup a rozhodnutie inšpektorátu práce podľa žalobcu narúša princíp právnej istoty a jeho práva.
16. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd podľa § 27 ods. 1 SSP posúdil zákonnosť rozhodnutia inšpektorátu práce, nakoľko podľa jeho názoru z neho vychádza aj rozhodnutie žalovaného, pričom toto skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom. Žalobca bol toho názoru, že inšpektorátu práce prislúcha postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c) SSP.
17. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím inšpektorátu práce zrušil a vec vrátil inšpektorátu práce na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že postup inšpektorátu práce v štádiu výkonu inšpekcie práce a súčasne aj v správnom konaní bol plne súladný s platnou legislatívou. Rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na ktorý orgány verejnej správy aplikovali správnu právnu normu a túto aj správne interpretovali na zistený skutkový stav. Zabezpečené dôkazy nesporne preukazujú jednotlivé zistenia ohľadne sankcionovaných skutkov. Žalovaný dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti neprihliadajúc pritom na skutočnosť, či sa jedná o dôkazy svedčiace v prospech, či v neprospech žalobcu. Žalovaný reagoval aj na jednotlivé žalobcom vznesené námietky. Rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný považoval námietky žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení za tendenčné a za neopodstatnené. Špecifikácia a formulácia jednotlivých sankcionovaných skutkov vo výroku rozhodnutia žalovaného je plne dostačujúca. Odôvodnenia rozhodnutí oboch orgánov verejnej sú presvedčivé, sú v nich zhodnotené všetky rozhodujúce skutočnosti, je z nich zrejmé, akými správnymi úvahami boli orgány verejnej správy vedené pri hodnotení dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi riadne umožnil uplatniť jeho procesné práva v zmysle § 33 Správneho poriadku a náležite zdôvodnil aj výšku sankcie. Z odôvodnení rozhodnutí oboch orgánov verejnej správy je zrejmé ako sa vyrovnali s jednotlivými vznesenými námietkami žalobcu. Žalobnú námietku ohľadom neprimeranosti výšky uloženej sankcie žalovaný považoval za nedôvodnú a tendenčnú, pričom odkázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Sankcia je uložená blízko spodnej hranice zákonnej sadzby a je primeraná a adekvátna. Vo vzťahu k výsluchu zamestnanca A. B. žalovaný uviedol, že nebolo potrebné vykonať doplnenie dokazovania, keďže orgán verejnej správy prvého stupňa v konaní disponoval dôkazmi, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazovali zistenia ohľadom najzávažnejšieho skutku, t. j. porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Nebolo možné očakávať, že by výsluch p. A. B. výraznejšie prispel k objasneniu už zisteného skutkového stavu veci. Vykonanie výsluchu nevyžadovala ani samotná povaha prejednávanej veci, nakoľko v konaní sa nevyskytovali také pochybnosti, ktoré by bolo potrebné náležite objasniť. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/87/2008 z 29. apríla 2004. Žalobca neuviedol také skutočnosti a ani nepredložil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nevysporiadal, a ktorými by žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Replika žalobcu
19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s ním nesúhlasí, keďže podľa jeho názoru nijakým spôsobom nevyvrátilo tvrdenia žalobcu uvádzané v správnej žalobe. D. A. B. sa v kontrolovanom období, resp. do uzatvorenia pracovnej zmluvy so žalobcom, považoval za dobrovoľníka, nakoľko bez nároku na finančnú odmenu ponúkal svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a čas podľa svojho výberu za vopred dohodnutých podmienok. Závažným procesným pochybením žalovaného je najmä nevykonanie navrhovaného výsluchu p. A. B., v rámci ktorého mohol popísať skutkový dej. Orgán verejnej správy vyvodil porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní len na základe subjektívnych nepreukázaných úsudkov. Žalobca mal za to, že odôvodnenie porušenia predmetných ustanovení zo strany žalobcu a aj uloženia pokuty nemá žiaden právny základ a javí sa ako arbitrárne. Pokiaľ orgán verejnej správy postihuje činnosť, ktorú žiadny zákon nezakazuje, dochádza k prekročeniu jeho právomoci. Rozhodnutie inšpektorátu práce nespĺňa požadované náležitosti, najmä vo vzťahu k jeho odôvodneniu, nakoľko inšpektorát práce sa zaoberal najmä námietkami vznesenými v rámci správneho konania, avšak „obšírnemu výroku Rozhodnutia neposkytol skutkovú ani právnu oporu“. Žalobca zotrval na všetkých v správnej žalobe uplatnených dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.
20. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím inšpektorátu práce vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14. júla 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. septembra 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).
22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
24. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
28. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
32. Podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane pred požiarmi“) (1) Zdolávanie požiarov, záchranné práce vykonáva Hasičský a záchranný zbor, ktorý je zložený z príslušníkov a je zriadený osobitným predpisom. (2) Činnosti podľa odseku 1 vykonávajú tiež hasičské jednotky: a) závodný hasičský útvar, ktorý je zložený zo zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby- podnikateľa, b) závodný hasičský zbor, ktorý je zložený zo zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby- podnikateľa, c) dobrovoľný hasičský zbor obce.
33. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi zamestnanci právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zaradení v hasičskej jednotke uvedenej v odseku 2 písm. a) vykonávajú činnosti v tejto jednotke ako svoje zamestnanie (ďalej len „zamestnanec“).
34. Podľa § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku (4) vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
35. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
36. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku vrátane ojedinelého výskytu nedostatku, ktorý je dôsledkom porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím inšpektorátu práce, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 500,00 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, a to § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania spôsobom, v čase a v mieste uvedenom vo výroku rozhodnutia inšpektorátu práce a ďalej porušil § 118 ods. 1 a § 120 ods. 1 a 3 Zákonníka práce spôsobom a v čase uvedenom vo výroku rozhodnutia inšpektorátu práce. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie inšpektorátu práce a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
38. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť.
39. Žalobca v správnej žalobe namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže p. A. B. v kontrolovanom období nebol zamestnancom žalobcu, ale vykonával dobrovoľnícku činnosť, pričom zamestnancom žalobcu bol až od 1. marca 2021. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú. Žalobca v správnej žalobe (a obdobne aj počas správneho konania o uložení pokuty) nepopieral skutočnosť, že p. A. B. vykonával na pracovisku „Hasičská stanica, Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom“ v kontrolovanom období prácu hasiča, avšak tvrdil, že túto nevykonával ako zamestnanec, ale ako dobrovoľník. Konateľ žalobcu E. B. H. v Zápisnici uviedol, že p. A. B. zabezpečoval službu hasiča v rámci závodného hasičského útvaru (odpoveď na otázku č. 5 na str. 3 Zápisnice), pričom zároveň uviedol, že s p. A. B. nemal v kontrolovanom období žalobca uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah (odpoveď na otázku č. 6 na str. 3 Zápisnice), výkon činnosti hasiča mu nariadil konateľ žalobcu (odpoveď na otázku č. 7 na str. 3 Zápisnice), v kontrolovanom období bol p. A. B. povinný vykonávať prácu pre žalobcu ako je uvedené v knihe služieb (odpoveď na otázku č. 8 na str. 3 Zápisnice), p. A. B. bol povinný byť na pracovisku „v čase kedy tu mal byť ako hasič“ (odpoveď na otázku č. 9 na str. 3 Zápisnice) a nemohla ho zastúpiť iná osoba (odpoveď na otázku č. 9 na str. 4 Zápisnice). Zápisnicu konateľ žalobcu vlastnoručne podpísal. Orgány verejnej správy podľa správneho súdu podané informácie správne a v súlade s ich obsahom vyhodnotili tak, že žalobca v kontrolovanom období využíval prácu p. A. B., pričom táto mala znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (v kontrolovanom období bol p. A. B. povinný vykonávať prácu pre žalobcu), osobne zamestnancom pre zamestnávateľa (nemohla ho zastúpiť iná osoba), podľa pokynov zamestnávateľa (výkon činnosti hasiča mu nariadil konateľ žalobcu), v jeho mene (p. A. B. povinný vykonávať prácu pre žalobcu), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom (p. A. B. bol povinný byť na pracovisku „v čase kedy tu mal byť ako hasič“). Orgány verejnej správy preto vychádzajúc zo Zápisnice ako dôkazu získaného zákonným spôsobom mali za preukázané, že p. A. B. v kontrolovanom období vykonával pre žalobcu ako zamestnávateľa závislú prácu bez toho, aby s ním mal žalobca založený pracovnoprávny vzťah, čím žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní, za čo mu bol inšpektorát práce oprávnený podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní udeliť pokutu, a teda postupoval v súlade so zákonom, keď v rozhodnutí inšpektorátu práce žalobcovi uložil žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, keďže p. A. B. nebol v kontrolovanom období zamestnancom žalobcu, je tak v rozpore s obsahom Zápisnice, v ktorej uviedol inšpektorovi práce po poučení informácie k okolnostiam nelegálneho zamestnávania p. A. B. sám žalobca ako zamestnávateľ.
40. Obrana žalobcu, že p. A. B. v kontrolovanom období vykonával prácu hasiča ako dobrovoľník, nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy, na čo poukázali vo svojich rozhodnutiach tak inšpektorát práce a aj žalovaný, keď uviedli, že činnosť závodného hasičského útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom. Uvedený záver orgánov verejnej správy je v súlade so zákonom, konkrétne s § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi, v zmysle ktorého zamestnanci právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zaradení v hasičskej jednotke uvedenej v odseku 2 písm. a) tohto zákona, teda v závodnom hasičskom útvare, vykonávajú činnosti v tejto jednotke ako svoje zamestnanie. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi je zákonnou požiadavkou, že činnosť hasiča v závodnom hasičskom útvare
žalobcu (konateľ žalobcu na str. 3 Zápisnice výslovne uviedol, že p. A. B. zabezpečoval službu hasiča v rámci závodného hasičského útvaru) môže fyzická osoba vykonávať iba ako svoje zamestnanie, teda nie ako dobrovoľnícku činnosť. Podľa správneho súdu je tak tvrdenie žalobcu, že p. A. B. pôsobil v kontrolovanom období ako dobrovoľný hasič, účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, keďže jeho činnosť v závodnom hasičskom útvare žalobcu v postavení dobrovoľníka nie je podľa zákona možná a bola by v rozpore s § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi. Skutočnosť, že p. A. B. vykonával činnosť v závodnom hasičskom útvare žalobcu ako zamestnanec žalobcu, je v súlade aj s okolnosťami jeho zamestnávania, ktoré popísal konateľ žalobcu v Zápisnici. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe (a rovnako aj v jeho vyjadreniach v správnom konaní o uložení pokuty za správny delikt), že p. A. B. bol prijatý za člena občianskeho združenia DHZ ZAHAS Horné Opatovce a ako dobrovoľný hasič mohol v prípade potreby poskytovať súčinnosť pre spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. (subjekt odlišný od žalobcu), sú preto irelevantné vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie s následným vyvodením zodpovednosti za žalobcom spáchaný správny delikt nelegálneho zamestnávania p. A. B. a orgány verejnej správy nijako nepochybili, keď uvedené tvrdenia žalobcu nevyhodnotili ako spôsobilé vylúčiť zodpovednosť žalobcu za spáchanie predmetného správneho deliktu.
41. Rovnako ani tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný svoj záver, že činnosť závodného hasičského útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom, „nepodporil žiadnym právnym predpisom“, ktorý by také konanie nedovoľoval, nespochybňuje zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Uvedený záver žalovaného (a rovnako aj inšpektorátu práce) je v súlade so zákonom, keďže vychádza zo znenia § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi. Skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol ustanovenie § 30 ods. 3 Zákona o ochrane pred požiarmi, nespôsobuje zákonnosť rozhodnutia, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona pre konajúci orgán verejnej správy nevyplýva povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia aj právny predpis v prípade, ak podľa neho nerozhodoval vo veci. V predmetom prípade bolo právne posúdenie veci žalovaným (a aj inšpektorátom práce) založené na porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní zo strany žalobcu, pre ktoré inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, pričom predmetné ustanovenia zákona orgány verejnej správy aj uviedli vo svojich rozhodnutiach. Záver, že činnosť závodného hasičského útvaru nie je možné zabezpečiť fyzickou osobou ako dobrovoľným hasičom, žalovaný (a rovnako aj inšpektorát práce) uviedol v rámci vysporiadania sa s námietkou žalobcu, teda nie v rámci právneho hodnotenia veci v jej merite, ale len ako reakciu na argumentáciu žalobcu, ktorá mala charakter jeho obrany proti dôvodom rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že pre presvedčivosť argumentácie orgánu verejnej správy je vhodné, aby konajúci orgán verejnej správy svoje závery aj v reakcii na obranu účastníka konania podporil uvedením právneho predpisu, o ktorý sa jeho závery opierajú. V predmetnom prípade však nemožno z tohto dôvodu konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a ani rozhodnutia inšpektorátu práce.
42. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že orgán verejnej správy prekračuje svoju právomoc, keď zakazuje „činnosť, ktorú žiadny zákon nezakazuje“, čím porušuje čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej tvrdenie, že pokiaľ by bola činnosť dobrovoľných hasičov považovaná za nelegálnu prácu, malo by to závažný dopad na ochranu jednotlivcov a bezpečnosť štátu, keďže „občianske združenia vo vzťahu k dobrovoľným hasičom by museli zaniknúť“, resp. tvrdenie, že pokiaľ by aj bol výklad orgánu verejnej správy správny, porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania mohlo len občianske združenie DHZ ZAHAS Horné Opatovce a nie žalobca, ktorý v tomto prípade nie je pasívne legitimovaným subjektom, sú len vyjadrením názoru žalobcu a jeho subjektívneho postoja k argumentácii orgánov verejnej správy, ktoré pre svoju všeobecnosť a polemický charakter nemožno považovať za relevantné žalobné námietky spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia inšpektorátu práce.
43. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného uplatnenú v správnej žalobe vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutia žalovaného (a ani rozhodnutie inšpektorátu práce) však takýmito nedostatkami netrpia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nielen popísal priebeh inšpekcie práce, jednotlivé zistenia z nej vyplývajúce, priebeh správneho konania, z ktorých konkrétnych dôkazov vyplývajú jednotlivé skutkové zistenia vo veci a aj to, ako zistené skutkové okolnosti právne vyhodnotil. Zároveň sa dostatočne konkrétne vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný riadne nezdôvodnil, z čoho vychádzal pri konštatovaní, že žalobca porušil ustanovenia Zákonníka práce, ďalej neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, je tak jednak v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného, jednak je len všeobecného charakteru. Takéto všeobecné tvrdenie je len vyjadrením nesúhlasu a subjektívneho postoja žalobcu, čo neobstojí ako relevantná žalobná námietka. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť namietanú žalobcom v jeho odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane neozrejmil, prečo je práve daná okolnosť podstatná pre posúdenie veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo veci samej a aký by to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že rozhodnutie žalovaného je nepresvedčivé, resp. nedostatočné. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne nešpecifikuje, správny súd dôvody nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu (s výnimkou možných vád v zmysle § 195 SSP pri správnej žalobe vo veciach správneho trestania, ktoré však správny súd v predmetnom prípade nevzhliadol). Dostatočne konkrétne vymedzenie žalobných dôvodov je povinnosťou žalobcu a správny súd nemôže sám vyhľadávať a zisťovať, v čom je odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nedostatočné, keďže ak by tak urobil, prevzal by na seba úlohu advokáta žalobcu a nebol by už nestranným a nezávislým súdom. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi orgánov verejnej správy, ktoré sú v nich riadne uvedené, a vyjadrenie jeho vlastného hodnotenia odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vo všeobecnej rovine nemožno považovať za relevantný žalobný bod v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd podotýka, že orgány verejnej správy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia tak, aby z nich boli zrejmé skutočnosti, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci (výrok rozhodnutia) a nie tak, aby ich odôvodnenie zodpovedalo predstavám žalobcu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného (a rovnako aj rozhodnutie inšpektorátu práce) považuje správny súd z dôvodov, na ktorých je založené, za presvedčivé, logicky a konzistentne odôvodnené.
44. Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že vymedzenie konania žalobcu spočívajúce v údajnom porušení Zákonníka práce a Zákona o nelegálnom zamestnávaní je príliš všeobecné, bez konkrétneho opisu skutku, pričom výrok rozhodnutia je formulovaný neurčito, nejasne, nezrozumiteľne a zmätočne. Uvedené tvrdenie žalobcu nezodpovedá výroku rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia inšpektorátu práce. Vo veciach správneho trestania je dostatočné vymedzenie skutkovej vety vo výroku rozhodnutia kľúčové, pričom musí obsahovať presný a úplný opis skutočností, ktoré sa obvinenému zo spáchania správneho deliktu kladú za vinu. Orgán verejnej správy musí túto vetu formulovať presne a úplne tak, aby popísala skutok, vylúčila jeho zameniteľnosť s iným skutkom a umožnila obvinenému zo spáchania správneho deliktu sa účinne brániť. Výroky rozhodnutia inšpektorátu práce a aj rozhodnutia žalovaného týmto požiadavkám zodpovedajú, keďže orgány verejnej správy v nich uviedli konkrétne akým konaním žalobcu došlo ku spáchaniu správneho deliktu (porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a absorbované správne delikty spočívajúce v porušení § 118 ods. 1 a § 120 ods. 1 a 3 Zákonníka práce), a to presnou a úplnou identifikáciou dotknutých zamestnancov,
popisom spôsobu spáchania skutku, miesta (pracovisko v prípade zamestnanca p. A. B.) a času jeho spáchania (identifikácia rozhodných období u všetkých dotknutých zamestnancov žalobcu). Výroky oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy sú formulované dostatočne konkrétne tak, aby bola vylúčená zameniteľnosť skutku s iným prípadným konaním žalobcu, a teda prípadným viacnásobným postihom žalobcu za to isté konanie. Rovnako orgány verejnej správy vo výrokoch svojich rozhodnutí uviedli aj právnu kvalifikáciu skutku s uvedením právnych predpisov upravujúcich skutkovú podstatu správnych deliktov a povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, ktorých porušenia sa dopustil. Výroky oboch správnou žalobou napadnutých rozhodnutí sú preto v súlade so zákonom.
45. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu spočívajúca v nevykonaní dôkazov orgánmi verejnej správy, ktoré navrhoval v jeho vyjadrení k pokračovaniu správneho konania, a to výsluchu p. A. B., Žiadosti o prijatie za člena občianskeho združenia zo dňa 30. novembra 2020 a Zmluvy o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020. Správny súd podotýka, že podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, z čoho vyplýva, že konajúci orgán verejnej správy sám vedie dokazovanie tak, aby zistil skutkový stav veci, pričom nie je viazaný návrhmi účastníka konania na vykonanie dokazovania. Ak teda orgán verejnej správy v rámci svojej úvahy o hodnotení dôkaznej situácie (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) dospeje k záveru, že účastníkom konania navrhovaný dôkaz nie je pre zistenie skutkového stavu veci potrebný, resp. účelný, nemusí ho vykonať, pričom dôvody uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nie je preto porušením zákona, keď orgán verejnej správy nevykoná účastníkom konania navrhovaný dôkaz, ak svoju úvahu v tomto ohľade riadne uvedenie v odôvodnení rozhodnutia, čo v predmetom prípade orgány verejnej správy aj urobili. Inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne uviedol dôvody, prečo žalobcom navrhované dôkazy nevykonal, keď konštatoval, že výsluch svedka vzhľadom na odstup času, ako aj na skutočnosť, že zamestnávateľ už bol dostatočne oboznámený so zistenými nedostatkami, nebude vykonaný, nakoľko je dôvodný predpoklad, že by výpoveď svedka nebola dostatočne objektívna a vierohodná, s možnosťou ovplyvnenia zamestnávateľom (žalobcom) v snahe vyhnúť sa sankčnému postihu. K Žiadosti o prijatie za člena OZ DHZ ZAHAS Horné Opatovce inšpektorát práce uviedol, že podľa informácií uvedených v Zápisnici je zrejmé, že p. A. B. vykonával v období 1. februára 2021 do 16. februára 2021 závislú prácu pre iného zamestnávateľa, a to žalobcu. V súvislosti so Zmluvou o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020 inšpektorát práce uviedol, že tento dôkaz nie je v danom prípade relevantný, nakoľko vo vytýkanom čase p. B. vykonával prácu pre žalobcu a nie pre spoločnosť COUPE INVEST, s.r.o. Obdobné dôvody pre nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov uviedol v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný. Správny súd považuje dôvody pre nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov uvedené orgánmi verejnej správy za dostatočné a stotožňuje sa s nimi. Výsluch p. A. B. ako svedka v konaní o správnom delikte žalobcu by vzhľadom na skutočnosť, že sám konateľ žalobcu bezprostredne počas výkonu inšpekcie práce v Zápisnici uviedol také informácie, na základe ktorých bolo možné dostatočne ustáliť skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, nebol účelný, keďže by už nebol vykonaný bezprostredne po zistení skutočností nasvedčujúcich spáchaniu správneho deliktu žalobcom a rovnako nemožno nezohľadniť dôvodné obavy o jeho možné ovplyvňovanie zo strany žalobcu tak, aby sa vyhol postihu za správny delikt. Z obsahu Protokolu nevyplýva, že p. A. B. sa v čase inšpekcie práce nachádzal na pracovisku, v dôsledku čoho ho inšpektor práce nemohol vypočuť bezprostredne, čo umožňuje eliminovať jednak jeho možné ovplyvňovanie a jednak možné neúmyselné skreslenie v dôsledku prirodzeného procesu zabúdania s odstupom času. Relevancia svedeckej výpovede s odstupom času od relevantných okolností klesá. Zdôvodnenie nevykonania jeho výsluchu zo strany orgánov verejnej správy je preto podľa správneho súdu logické a v súlade s okolnosťami prejednávanej veci. Vo vzťahu k ďalším navrhovaným dôkazom, a to Žiadosti p. A. B. o prijatie za člena občianskeho združenia zo dňa 30. novembra 2020 a Zmluvy o spolupráci zo dňa 16. novembra 2020 medzi občianskym združením DHZ ZAHAS Horné Opatovce a spoločnosťou COUPE INVEST, s.r.o., sa správny súd rovnako stotožňuje s dôvodmi ich nevykonania uvedenými konajúcimi orgánmi verejnej správy, keďže ich vykonanie by nijak nezmenilo zistený skutkový stav vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania). Keďže p. A. B. nemohol vykonávať činnosť hasiča v závodnom hasičskom útvare žalobcu ako dobrovoľník, ale len ako zamestnanec (bod 40. tohto rozsudku), je bezpredmetné, či bol členom občianskeho združenia DHZ ZAHAS Horné Opatovce a či toto občianske združenie malo zmluvný vzťah so spoločnosťou COUPE INVEST, s.r.o. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe vo vzťahu k navrhovaným dôkazom (bod 13. tohto rozsudku) sú tak len vyjadrením vlastného postoja žalobcu k vykonávaniu dokazovania (ktoré patrí orgánom verejnej správy), čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia inšpektorátu práce.
46. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že výška uloženej pokuty je v napadnutých rozhodnutiach orgánov verejnej správy nedostatočne odôvodnená, keďže je v rozpore s obsahom odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu práce a rozhodnutia žalovaného. Inšpektorát práce na str. 14 až 16 svojho rozhodnutia uviedol podrobné a vyčerpávajúce zdôvodnenie jej výšky sledujúc každé jednotlivé kritérium, ktoré stanovuje § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Rovnako aj žalovaný na str. 12 až 14 svojho rozhodnutia jednak odkázal na zdôvodnenie výšky uloženej pokuty inšpektorátom práce, s ktorým sa stotožnil, jednak doplnil svoje vlastné úvahy. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal samotnú výšku uloženej pokuty, správny súd podotýka, že určenie jej výšky je predmetom povolenej správnej úvahy orgánu verejnej správy, pričom podľa § 27 ods. 2 SSP „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a)“. Správny súd tak skúma to, či uložená pokuta nevybočila zo zákonom stanovenej sadzby, v danom prípade od 2 000,00 eur do 200 000,00 eur (§ 19 ods. 2 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce). Keďže žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 3 500,00 eur, čo je v rozmedzí zákonom stanovenej sadzby, nemožno skonštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd podotýka, že v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania môže vykonať tzv. sankčnú moderáciu uloženej pokuty, v rámci ktorej môže samostatne posúdiť okolnosti odôvodňujúce inú výšku pokuty, než aká bola uložená orgánom verejnej správy, avšak sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty môže správny súd v zmysle § 198 ods. 1 SSP vykonať len na návrh žalobcu. Keďže žalobca návrh na vykonanie sankčnej moderácie v správnej žalobe neuplatnil, správny súd sankčnú moderáciu žalobcovi uloženej pokuty nemohol vykonať.
47. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho procesný postup je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva a rozhodnutí orgánov verejnej moci, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti, nemožno pre ich všeobecnosť a nekonkrétnosť považovať za relevantné žalobné námietky umožňujúce správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného majú jeho tvrdenia. Správne súdy podľa § 6 ods. 1 SSP v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Je povinnosťou žalobcu konkrétne formulovať svoje žalobné body tak, aby správny súd na ich základe mohol vykonať súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy (viď bod 43. tohto rozsudku). Obdobne pokiaľ žalobca v bode I. správnej žaloby uviedol len samotné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ktoré mal žalovaný porušiť, bez toho, aby uviedol aj relevantnú argumentáciu, z ktorej by vyplývalo ako konkrétne žalovaný uvedené ustanovenia porušil, takýto prostý výpočet ustanovení nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.
48. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, pričom uviedol len vybranú časť z ich odôvodnení, správny súd uvádza, že súdne rozhodnutia nepredstavujú v právnom systéme Slovenskej republiky prameň práva a sú záväzné len v tej individuálnej veci, v ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.
49. K návrhu žalobcu v správnej žalobe, aby správny súd podľa § 27 ods. 1 SSP posúdil zákonnosť rozhodnutia inšpektorátu práce, nakoľko podľa jeho názoru z neho vychádza rozhodnutie žalovaného, pričom toto skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom, správny súd uvádza, že v zmysle § 27 ods. 1 SSP môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj rozhodnutia alebo opatrenia iného orgánu verejnej správy, avšak len za splnenia ustanovených
podmienok. Pre spôsobilosť rozhodnutia iného orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v zmysle predmetného ustanovenia SSP musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to a) návrh žalobcu, b) predmetné skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné a c) nie je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom. V preskúmavanom prípade nie je splnená podmienka, že rozhodnutie inšpektorátu práce je byť pre rozhodnutie žalovaného záväzné. Rozhodnutie inšpektorátu práce ako rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nebolo pre žalovaného záväzné, keďže bolo predmetom odvolacieho konania vedeného žalovaným na základe odvolania žalobcu, pričom žalovaný ako odvolací orgán ho bol oprávnený (a aj povinný) preskúmať v celom rozsahu, pričom ak by dospel k záveru o dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu, bol povinný rozhodnutie inšpektorátu práce zrušiť, prípadne zmeniť. Nemožno teda uvažovať o záväznosti rozhodnutia inšpektorátu práce pre rozhodnutie žalovaného. Správny súd preto z uvedeného dôvodu na predmetný návrh žalobcu nemohol prihliadnuť. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zákonnosť rozhodnutia inšpektorátu práce preskúmal v spojení s preskúmaním zákonnosti rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 3 písm. a/ SSP), keďže žalobca sa v petite správnej žaloby domáhal aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia inšpektorátu práce.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím inšpektorátu práce a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.