Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-12C-16-2022.pdf
PDF · 107.35 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-12C/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu: G. L., U. XX.XX.XXXX, F. R. R. na O., XXX XX R. na O., zastúpený: Mgr. Štefan Krnáč, advokát so sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 50 776 959, proti žalovanej: C.. G. H., U. XX.XX.XXXX, F. R. A. XXXXX/XXA, XXX XX R.a, o určenie neplatnosti vydedenia a závetu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že dôvody vydedenia pre vydedenie žalobcu jeho matkou nebohou C. L., A.. M., U.. XX.XX.XXXX, Q. N. XX.XX.XXXX v závete zo dňa 08.06.2021 nie sú dané a vydedenie je neplatné.
II. Súd určuje, že závet podpísaný dňa 08.06.2021 v Bratislave C. L., A. M., U.. XX.XX.XXXX K. Q. N. X.XX.XXXX je neplatný v časti, v ktorej opomína jednu polovicu zo zákonného dedičského podielu žalobcu.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobca má nárok náhradu trov konania o určenie neplatnosti vydedenia a konania o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané.
V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o určenie neplatnosti závetu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom domáhal určenia neplatnosti vydedenia a závetu. Svoj návrh odôvodnil tým, že v posudzovanej veci ako neopomenutý dedič bol vylúčený z dedičského konania, samostatné dedičské konanie po poručiteľovi bolo prerušené a navrhovateľ bol odkázaný na podanie predmetného návrhu, keďže žalobca popiera existenciu dôvodov vydedenia ako aj platnosť závetu matky. Ďalej uviedol, že dňa 03.11.2021 zomrela C. L., A.. M., U. F. R. A. XXXXX/XXA, R. - H., ktorá bola matkou žalobcu (ďalej len „poručiteľka“). V konaní o dedičstve vedenom súdnym komisárom C.. R. R. na Notárskom úrade so sídlom R., L. X, D.. Č.. L.. XXD/XXX/XXXX, N. XX/XXXX bola zaobstaraná listina - testament/ závet, ktorého obsahom bolo jednak určenie dediča ako aj vydedenie žalobcu. Závet, ktorého súčasťou bolo aj vydedenie mal byť spísaný 08.06.2021 v Bratislave za účasti dvoch svedkov a to M. U. a G. L.. V zmysle uvedenej listiny o vydedení mala nebohá poručiteľka vydediť žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľke pomoc v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch a o poručiteľku trvalo neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. V testamente je uvedené, že sa žalobca celé roky o poručiteľku nezaujímal, nekontaktoval ani neprejavoval o ňu záujem počas choroby, keď bola v nemocnici a trpela rakovinou kože. Bola odkázaná iba na pomoc susedov, pretože bola invalidný dôchodca a ZŤP. Nevedela si odniesť nákup, ktorý jej vrátane liekov musela vždy priniesť žalovaná. Žalovaná sa taktiež musela postarať aj o mačky, počas pobytu poručiteľky v nemocnici. Z týchto uvedených dôvodov nemá podľa poručiteľky
žalobca morálne právo niečo zdediť. Preto poručiteľka v testamente trvala na tom, aby jej majetok zdedila žalovaná. Poručiteľka uviedla ako dôvod vydedenia skutočnosť, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľke pomoc v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch. Súčasne poručiteľka určila ako dedičku celého svojho majetku žalovanú, ktorá podľa obsahu listiny s názvom závet poručiteľke pomáhala s nákupom liekmi a celkovou pomocou so starostlivosťou. Žalobca napadol platnosť závetu a vydedenia s tým, že obsah závetu nepísala poručiteľka, ale osoba neznalá rodinných pomerov poručiteľky a jej vzťahu zo synom, ktorého sa vyslovene zriekla a nemala záujem na jeho výchove. Od roku 2003 bol žalobca výlučne vychovávaný otcom a tento skutkový stav bol potvrdený aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava V dňa 06.12.2004, sp. zn. XXPXXX/XX, kedy bola zverená jeho starostlivosť výlučne otcovi. Poukázal na závery znaleckého posudku a že k žiadnej náprave vzťahu matky a syna nedošlo. Poručiteľka sa od tohto momentu prestala akýmkoľvek spôsobom zaujímať o syna, o jeho výchovu, starostlivosť, o jeho starosti, potreby. Jednoducho povedané prestala byť matkou v pravom slova zmysle. Poukázal na to, že nemôže byť na ujmu dieťaťa to, že rodič sa o neho prestal zaujímať. Rodič nemal žiadny záujem na vytvorenie normálneho citového vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Túto skutočnosť nemohlo dieťa nijakým spôsobom ovplyvniť a preto táto skutočnosť nemôže mať za následok to, že sa medzi nimi nevytvoril žiadny citový vzťah. To, že poručiteľka a žalobca neboli v žiadnom kontakte spôsobilo aj to, že sa nemohol o matku postarať, nakoľko sa k žalobcovi ani nehlásila a ani ho nekontaktovala. V zmysle uvedeného preto k platnému vydedeniu ani nemohlo dôjsť a nie sú na to dané dôvody, a tým naplnené materiálne podmienky na platnosť vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca namietal formálne náležitosti závetu, a to, že podpis na závete neurobila poručiteľka a navrhol vykonať znalecké dokazovanie (pozn., od ktorého v priebehu konania upustil). Ďalej namietal, že nie sú naplnené ani ďalšie formálne náležitosti závetu spočívajúce v existencii dvoch svedkov pri podpise ako aj to, že obsah závetu preukazuje poslednú vôľu poručiteľky. Podľa obsahu závetu možno skôr konštatovať, že tento bol pripravený za účelom zmocnenia sa majetku poručiteľky na úkor jej syna a to všetkými troma zúčastnenými (žalovaná, svedkovia). Žalobca poukázal na to, že z obsahu závetu vyplýva, že žalovaná pomáhala so všetkým poručiteľke (nákupy, lieky a pod.), na druhej strane poručiteľka bola nájdená vo svojom byte po 3 týždňoch od smrti a to v značnom štádiu rozkladu. Uvedené odporuje záverom a obsahu testamentu. Navrhol vykonať výsluch účastníkov konania, svojho otca, partnerky a svedkov pri podpise testamentu. Poukázal na súdnu prax, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 123/2009, sp. zn. 1Cdo 173/1996, sp. zn. 5Cdo 239/2009. 2. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila. Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2025 žalovaná uviedla, že vychádza z dikcie, že závet písala poručiteľka. K okolnostiam týkajúcim sa zverenia žalobcu ešte ako maloletého do osobnej starostlivosti a súvisiace otázky považovala za nerelevantné. Poukázala na to, že to bola ona, kto kontaktoval políciu aj Záchrannú zdravotnú službu, otvorila im byt a pustila ich dnu. Policajt skonštatoval smrť a bol privolaný ohliadajúci lekár. O žalobcovi sa dozvedela z jedného rozhovoru, kedy poručiteľka uviedla, že syn pre ňu zomrel a ona pre neho a odmietla akékoľvek kontakt z dôvodu, že sa k nej nesprával pekne. Ďalej, že žalovaná odovzdala celú lekársku správu, ako aj kľúče od bytu polícii a vykonala identifikáciu poručiteľky. Do bytového domu sa poručiteľka nasťahovala v roku 2012 a pracovala v Antolskej nemocnici v kuchyni. Každý pondelok sa zastavila v kancelárii Spoločenstva na rozhovor a jedného dňa sa zmienila, že má v práci šikanu a žalovaná jej pomohla v tejto veci. Poukázala na jej zdravotný stav, ktorý sa zhoršoval, žalovaná jej pomohla vybaviť príspevok od mestskej časti, mala kľúče od jej bytu, aby ak sa niečo stane, vedela všetko zabezpečiť. Disponovala celou zdravotnou dokumentáciou, zoznamom liekov a ich rozpisom, pomáhala jej aj s nákupmi a ich vzťah fungoval na dôvere. 3. Súd vo veci vykonal výsluch navrhnutých svedkov a žalobcu, dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. 4. Z výpovede svedka G. L. vyplynulo, že poručiteľka sa vzdala žalobcu, keď mal asi 13 rokov, otec žalobcu si ho vzal k sebe a následne mu bol aj súdom zverený do starostlivosti. Svedok potvrdil, že sa pokúšali poručiteľku viackrát kontaktovať a navštíviť, napr. aj na narodeniny žalobcu, ale ona sa im zatajovala a ich pokusy ostali bezúspešné a neskôr už ani nevedeli zistiť, kde sa zdržiava. Pritom poručiteľka sama nekontaktovala ani svedka ani žalobcu. Svedok uviedol, že poručiteľa neprejavovala o syna záujem, vôbec sa nestarala o syna, v tom čase bol v citlivom veku, v puberte. Zakaždým, keď došiel, že mama sa zatajila, musel ho otec utešovať. Poukázal aj na to, že poručiteľka bez jeho vedomia predala byt, ktorý jej bol v rámci vysporiadania BSM prisúdený a v ktorom mal svedok doživotné právo. Keď žalobca dovŕšil 18 rokov, tento byt svedok odkúpil, aby majiteľka syna nevyhodila. O smrti poručiteľky sa dozvedeli od polície.
5. Z výpovede svedkyne T. R. vyplynulo, že všetky informácie má od partnera - žalobcu, teda, že ho matka opustila, keď mal asi 12-13 rokov a bol v starostlivosti otca. Mal záujem o kontakt s matkou, otec ho za ňou viackrát vozil ale neotvárala dvere, nechcela sa s ním kontaktovať, nevzala ho k sebe. Najprv bývala v Petržalke na Fedinovej, neskôr v Galante, potom už stratili kontakt s ňou a nevedeli, kde sa nachádza. Uviedla, že tu mali byť aj citové vydierania zo strany matky, ktorá sa cez syna snažila pôsobiť na jeho otca, ale bližšie sa o tom nerozprávali. O tom, že bola poručiteľka chorá sa dozvedeli až po jej smrti, ak by to vedeli skôr, pomohli by jej. 6. Z výpovede svedka M. U. vyplynulo, že pani L. ho oslovila, aby jej napísal závet, s tým, že byt chce prenechať žalovanej. Poručiteľku poznal asi od roku 2012, kedy riešili rekonštrukciu bytovky, tá trvala asi do roku 2015, pričom aj po ukončení tam naďalej chodil, riešil havarijnú službu a opravy. Za tú dobu svedok poznal takmer každého a pani L. vykonával opravy v byte podľa jej požiadaviek. K závetu uviedol, že tento bol napísaný u poručiteľky v byte. Ako ďalšieho svedka zavolal pani L., nakoľko ju poznal a vedel som, že pracuje ako sociálna pracovníčka. Pani L. ho poprosila, aby si závet nechal a keby sa jej niečo stalo, odovzdal ho. O dedičskom konaní sa dozvedel od susedov a závet odovzdal pani H.. Od nej sa aj dozvedel, že pani L. má syna, ale nie sú spolu v kontakte. Svedok sa vyjadril aj k samotnému priebehu spísania závetu, keď si k poručiteľke doniesol svoj notebook, písal to, čo ona diktovala, mala nachystané všetky údaje okrem svedkových. Bolo to po pracovnej dobe okolo 17:00 hod., v tom čase bol svedok ešte zamestnaný. Po dopísaní závetu ho vytlačil a zavolal svedkyňu, pani L.. Spísanie závetu trvalo asi hodinu, text závetu kontrolovala poručiteľka. Keď závet vytlačil, zavolal pani L., podpísala ho pani L., svedok a pani L.. Súd umožnil právnemu zástupcovi žalobcu, aby svedkovi diktoval 3 vety zo závetu a ten ich na notebooku napísal, pričom svedkom napísaný text zodpovedal diktovanému textu. Na záver svedok upravil svoju výpoveď v tom zmysle, že v roku 2020 už nebol zamestnaný, ale v tom čase už bol živnostníkom. 7. Z výpovede svedkyne G.. G. L. vyplynulo, že poznala poručiteľku ako susedu, nemali bližší priateľský vzťah, neviedli spolu žiadne rozhovory, len sa pozdravili ako susedia. So žiadosťou byť svedkom pri poslednej vôli pani L. ju oslovil pán U., najprv váhala, ale napokon súhlasila. O nejaký čas jej volal okolo obeda, či môže prísť k pani L., došla asi o hodinu, nakoľko bola v práci. Závet spísal pán U., svedkyňa si závet prečítala 2krát, spýtala sa, či si je poručiteľka istá týmto rozhodnutím a ona uviedla, že áno. Svedkyňa sa spýtala, či má poručiteľka nejaké deti a či by nechcela napraviť vzťah s ním, na čo odpovedala poručiteľka negatívne, že sa dlho nevideli a nie sú v kontakte. Závet podpísala najprv poručiteľka a potom svedkovia, časovo medzi 14:00-14:30 hod. 8. Z výpovede svedkyne E. R. vyplynulo, že pracuje ako predseda rady spoločnosti SBD, kde žalovaná je štatutárom. Stránkové dni majú pondelky, tie nemali počas covidu. Poručiteľka k nim chodila pravidelne, bola milá priateľská, zbežne sa rozprávali, mala mačky a neskôr ju trápili zdravotné problémy. O svojom súkromí sa rozprávala so žalovanou, ak potrebovala pomôcť, žalovaná jej pomohla. Svedkyňa zároveň uviedla, že podľa jej názoru poručiteľka bola v normálnom duševnom stave, ale sa sťažovala, že je sama, nikto k nej nechodí a mala som dojem, že aj tie pondelky využíva na to, aby bola s niekým v kontakte. 9. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že odkedy sa ho matka vzdala, pokúšal sa ju viackrát nájsť, bol aj na Fedinovej v Petržalke, bol za ňou aj na jeho narodeniny, zatajovala sa, nemal možnosť ju nájsť, stretnúť sa s ňou, nemal na ňu nijaký telefonický kontakt, ani na jej kamarátku. 10. Zo závetu vyplýva, že poručiteľka zanechala celý svoj nehnuteľný majetok, t.j. byt na A. Z. XXA H. R., U. na M. H. Č.. XXXX K. R. Č. XXX žalovanej. Zároveň poručiteľka touto listinou vydedila žalobcu a prípadných jeho všetkých potomkov, a to z dôvodu, že celé roky jej života sa o ňu nezaujímal, nevie nič o jeho živote, či je ženatý alebo nie je, či má alebo nemá rodinu, kde žije a kde sa nachádza. Poručiteľka uviedla, že žalobca ju nikdy nekontaktoval, ani v starobe a chorobe, nezjavoval o ňu záujem počas jej choroby, keď bola v nemocnici, trpela na rakovinu kože a inými ochoreniami, ktoré jej sťažovali život. Bola odkázaná na starostlivosť, nevedela si odniesť ani nákup, ktorý jej musela vždy priniesť žalovaná. Počas života jej syn nikdy neposkytol pomoc v žiadnej ťažkej situácii a bola odkázaná len na susedov. 11. Z Uznesenia XXD/XXX/XXXX - XX, N. XX/XXXX vyplýva, že súdny komisár C.. R. R. prerušila konanie o dedičstve a odkázala žalobcu, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na (niekdajší) Okresný súd Bratislava III o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. 12. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.12.2004, sp. zn. XXP/XXX/XX vyplýva, že v tom čase maloletý žalobca bol zverený do osobnej starostlivosti otca. 13. Podľa ust. § 469a ods. 1 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
14. Podľa ust. § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. 15. Podľa ust. § 469a ods. 3 OZ, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia. 16. Podľa § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. 17. Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. 18. Podľa § § 476b OZ, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. 19. Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. 20. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti dôvodná. Súd v prvom rade skúmal, či sú dané dôvody vydedenia, ktoré sú uvedené v listine o vydedení a dospel k záveru, že tieto neboli dané. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa pokúšal opakovane kontaktovať matku, ale tá sa pred ním zatajovala, odmietala sa s ním stretnúť, nezaujímala sa o neho. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie sa môže týkať ktoréhokoľvek potomka, vrátane osvojenca poručiteľa. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Z formálneho hľadiska je vydedenie právny úkon pre prípad smrti a pre formálne náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu. 21. V tomto prípade mal byť žalobca vydedený z dôvodu, že trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok o poručiteľa prejavovať mal. Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. že vzájomný vzťah medzi dcérou a jej otcom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že otec sa o dcéru nezaujímal od jej narodenia, nebudoval si k nej vzťah od detstva, skutočnosť, že nebol medzi nimi vytvorený vzťah rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu dcére). Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem. V tomto prípade poručiteľka v listine o vydedení síce označila tento dôvod, teda že jej syn o ňu trvale neprejavoval opravdivý záujem, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto situácia bola v značnej miere (ak nie výlučne) zapríčinená práve poručiteľkou, ktorá aj v čase, kedy mala syna zvereného do starostlivosti sa o neho riadne nestarala, následkom čoho došlo k úprave zverenia žalobcu (v tom čase ako maloletého) do starostlivosti otca, a to aj s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou D.. C. G. z odboru detská psychológia, v konaní o zmene zverenia maloletého do výchovy a opatery otca vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. XXP/XXX/XX, na strane 55 posudku.: „Zmena zverenia dieťaťa otcovi je v súčasnosti z psychologického hľadiska jediným možným riešením pretože aktuálny vzťahový stav veľmi nedovoľuje iný scenár. Násilné ponechanie dieťaťa za týchto okolností by vyvolalo ďalšiu eskaláciu problémov medzi matkou a synom. V každom prípade by som však odporúčala zachovať kontakt maloletého s matkou, aby sa vzťahy mohli postupne ukľudniť.“. Súd mal zo svedeckých výpovedi za preukázané, že žalobca sa opakovane pokúšal matku kontaktovať, hľadal ju, ale bezúspešne, a teda, že tvrdený nezáujem žalobcu o matku bol v značnej miere vyvolaný samotnou poručiteľkou. Z uvedeného dôvodu, keď poručiteľka sama aktívne, a to ešte aj v čase neplnoletosti žalobcu, neprejavovala záujem o syna niekoľko rokov, ale dokonca sa sama zatajovala, keď sa ju on pokúšal opakovane kontaktovať a navštíviť, nemohla očakávať, že žalobca sa bude o ňu zaujímať a starať v starobe. Nakoľko žalobca nebol (nie z vlastnej viny) v žiadnom kontakte s poručiteľkou, nemal o nej nijaké informácie, rovnako ako ona o ňom, čo sama uviedla v závete, nemal ako sa dozvedieť o tom, že je chorá a aj o jej úmrtí sa dozvedel od polície. Vzhľadom na uvedené tak súd dospel k záveru, že vydedenie nie je platné a v závete uvedený dôvod vydedenia nebol daný. Keďže uvedenie dôvodu vydedenia je podstatnou náležitosťou vydedenia a súd je viazaný takto uvedeným
dôvodom a nie je oprávnený skúmať existenciu prípadných iných dôvodov vydedenia, dospel súd k záveru, že vydedenie nebolo platné. S poukazom na záver o neplatnosti vydedenia, ako aj skutočnosť, že žalobca je plnoletým neopomenuteľným dedičom, zo zákona mu prináleží nárok vo výške aspoň 1 jeho zákonného podielu, čo nebolo v závete dodržané, preto závet v tejto časti odporuje zákonu a je v tejto časti neplatný. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj určenia neplatnosti závetu, preto súd jeho žalobe v tejto časti čiastočne vyhovel. Keďže žalobca je a aj v čase smrti poručiteľky bol plnoletý, v prípade závetu mu poručiteľka mala odkázať aspoň 1 jeho dedičského podielu zo zákona. Nakoľko sa tak nestalo, závet je v tejto časti neplatný. Súd teda nemohol konštatovať neplatnosť celého závetu. Žalobca určenie neplatnosti závetu odôvodňoval aj nedostatkom formálnych náležitostí, s čím sa ale súd nestotožnil. Podľa ust. § 476 ods. 2 OZ v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Zo závetu vyplýva, že tieto náležitosti splnené boli. Ďalej z výpovede svedkov nepochybne vyplýva, že poručiteľka pred oboma, súčasne prítomnými svedkami potvrdila, že listina obsahuje jej poslednú vôľu. Napriek tomu, že svedkyňa L. prišla až v čase, kedy závet už bol napísaný a vytlačený, z jej výpovede vyplýva, že si závet dvakrát prečítala a spýtala sa, či si je poručiteľka istá týmto rozhodnutím, na čo poručiteľka odpovedala kladne, pričom prítomným pri tomto vyhlásení bol aj druhý svedok, pán U.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že alografný závet je formou súkromného závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou. Závet môže napísať ktokoľvek mechanicky alebo ho môže napísať vlastnou rukou iná osoba. Závetca musí takýto závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami vyhlásiť v jazyku, ktorému obaja svedkovia rozumejú, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia nemusia poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní závetu. Nemusia byť ani prítomní pri podpise závetu poručiteľom. Ich prítomnosť, a to súčasnú, vyžaduje zákon iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať. Výslovný prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní na to, aby o tom podali svedectvo. Svojím podpisom majú potvrdiť, že poručiteľ pred nimi vyhlásil, že predmetná listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Zo znenia § 476b však nevyplýva záväzné poradie, v akom musia byť tieto náležitosti splnené. Na platnosť alografného závetu stačí, ak požadované náležitosti boli splnené v bezprostrednej časovej súvislosti tak, že sa javia ako jednotný úkon. Dôvodom neplatnosti závetu potom nemôže byť skutočnosť, že svedkovia podpísali závet skôr ako poručiteľ, resp. že poručiteľ závet podpísal a až následne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia totiž osvedčujú len vyhlásenie poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a nie aj obsah tejto listiny alebo podpis poručiteľa. (komentár k § 476b, Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s.). 22. V tomto prípade sa svedkovia zhodli na priebehu podpisovania závetu ako aj na tom, že poručiteľka pred oboma naraz potvrdila, že závet obsahuje jej poslednú vôľu. Jediný rozpor bol v čase, kedy sa tak malo udiať, keď z výpovede svedka U. vyplýva, že to bolo po jeho pracovnom čase, cca o 17:00 hod. a z výpovede svedkyne L., že to bolo medzi 14:00 - 14: 30 hod., čo sa zhoduje aj s údajom na závete. V prvom rade súd poukazuje na to, že čas nie je podstatnou náležitosťou závetu. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že od spísania závetu prešli 4 roky, a teda si svedkovia nemuseli presne pamätať časový údaj. Navyše, pán U. sa v rámci výsluchu opravil, keď uviedol, že najprv povedal, že to bolo po jeho pracovnom čase a následne výpoveď zmenil, že v tom období už nebol zamestnaným, ale pracoval na živnosť. Súd bez ďalšieho nepovažoval tento rozpor za dôkaz o tom, že nebola splnená zákonná podmienka, že poručiteľ musí vlastnou rukou podpísať závet a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že boli súčasne prítomní pri tom, keď poručiteľka potvrdila, že závet obsahuje jej poslednú vôľu, preto mal súd túto podmienku za preukázanú. 23. S poukazom na uvedené tak súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. O nároku na náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, teda tak, že v konaní o určenie neplatnosti vydedenia a určenia, že dôvody vydedenia neboli dané mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V konaní o určenie neplatnosti závetu bol pomer úspechu strán rovnaký, preto súd rozhodol, že v tejto časti nemá žiadna zo strán nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.