Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/56/2024

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu 1/: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., F. G. A., v zast.: Advokátska kancelária Králik & Partners, s.r.o., IČO: 56 694 547, so sídlom Námestie H. F. X, XXX XX F., a žalobcu 2/: I. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. K. L. XX, B. X I., M., M. H., proti žalovanému 1/: M. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XX/X, J., žalovanému 2/: D. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. XX, N., J., a žalovanému 3/: J. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. X, O., J., o náhradu škody, takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 968,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 968,80 EUR odo dňa 27.03.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1.332,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.332,10 EUR odo dňa 27.03.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia majú proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 29.05.2024 domáhali voči žalovaným zaplatenia sumy 968,80 EUR a 1.332,10 EUR spolu s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaní boli trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.: zo dňa 03.11.2022 uznaní vinnými zo spáchania trestného činu výtržníctva podľa spáchaného formou spolupáchateľstva. Žalobcovia v súvislosti s nárokom na náhradu škody boli odkázaní na civilný proces. Žalobcovia sú toho názoru, že právoplatnosťou trestného rozkazu bola dostatočne jasne preukázaná zodpovednosť žalovaných za zranenia žalobcov. Dňa 20.07.2022 vypracoval MUDr. Marián Pamula, znalec z odboru zdravotníctva odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX, v ktorom zranenia žalobcu 1/ bodovo ohodnotil na 40 bodov a zranenia žalobcu 2/ na 55 bodov. Pri hodnote bodu 24,22 EUR / 1 bod v roku 2022 peňažné vyjadrenie žalobcu 1/ je 968,80 EUR a žalobcu 2/ je 1.332,10 EUR. Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia domáhajú nároku na nahradenie bolestného voči žalovaným.

3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení ku svojej žalobe priložili lekársku správu od Fakultnej nemocnici Trnava zo dňa 01.06.2022 od obidvoch žalobcov, trestný rozkaz Okresného súdu Trnava, sp. zn.: -557 zo dňa 03. novembra 2022, odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX od MUDr. Mariána Pamulu zo dňa 20.07.2022.

4. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaných, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcov písomne vyjadrili. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola

žalovaným doručená postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“). Žalovaní sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcov nevyjadrili, skutkové tvrdenia žalobcov v žalobe nepopreli a neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie svojich prípadných tvrdení.

5. Podľa : „odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“

6. Podľa : „súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a a) v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.“

7. Podľa : „na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný b) a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“

8. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 27. júna 2024 vyplýva, že: „požiadavka prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa , ale aj na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie, plne zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa rozhodovacej praxe ústavného súdu (, ). K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne súdne konanie preťahuje.“

9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 20. decembra 2022, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 2/2023 platí, že: „formálne naplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie nepostačuje. Súd by mali skúmať aj materiálu podmienku, ktorou je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súdy by mali zohľadniť aj prípadnú procesnú aktivitu a vydať kontumačný rozsudok len v prípade, ak je nezáujem strany zrejmý.“

10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 27. júna 2021 vyplýva, že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu, pričom tento inštitút je v našom procesnom práve celkom novou konštrukciou, prostredníctvom ktorej sa vynucuje osobitná, určite nie nevyhnutná procesná aktivita strany spočívajúca v jej účasti na pojednávaní. Z konštrukcie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyplýva, že účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a žalobca môže svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký postup súdu, že žalobca nebude poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v prípade jeho nedostavenia sa na pojednávanie, či už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie pojednávania, súd vykoná pojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne rozhodne. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je nový a i preto určite nie neproblematický inštitút civilného procesu, ktorý vyžaduje iné ako paušálne používanie pri každom nariadenom pojednávaní. Osobná účasť žalobcu nie je nevyhnutným predpokladom úspechu každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu

strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu.“

11. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 27. júna 2021, bodu 12 a 13. vyplýva, že: „rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.“

12. Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: zo dňa 07. mája 2012 vyplýva, že: „pri rozhodovaní o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku, by mal súd zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného. K vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne súdne konanie preťahuje.“

13. V intenciách zákonných ustanovení a v spojení s aktuálnou vyššie citovanou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike súd dospel k právnemu záveru, že sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa a súčasne podľa .

14. Je tomu tak preto, pretože žalovaní boli na základe uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn: -28 zo dňa 24. jún 2024 poučení o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie v zmysle v prípade, ak sa k žalobe žalobcu v stanovenej lehote nevyjadria. Predmetné uznesenie bolo žalovaným doručené 27.03.2025, o čom mal súd v súdnom spise vykázanú doručenku o doručení. Napriek tomu žalovaní ostali pasívni, k žalobe žalobcu sa nevyjadrili, skutkové tvrdenia v žalobe žalobcu nepopreli a neuviedli súdu žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený nárok žalobcov v tomto konaní.

15. Z dôvodu právnej istoty súd nariadil pojednávanie na deň 08.09.2025. Na toto pojednávanie sa žalovaní riadne a včas nedostavili a súčasne svoju neprítomnosť riadne a včas vôbec neospravedlnili. Predvolanie na nariadený termín pojednávania súd doručoval žalovaným na adresu uvedenú v žalobe žalobcov, na doručovaciu adresu vedenú Úradom hraničnej a cudzineckej polície ako aj na webe a úradnej tabuli Okresného súdu Trnava. Na tomto pojednávaní žalobcovia v zmysle navrhli vydanie rozsudku pre zmeškanie.

16. Žalobcami uplatnený nárok v civilnom sporovom konaní vyplýva zo všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa , nakoľko žalovaní sa dopustili protiprávneho konania voči žalobcom, o čom svedčí trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn.: zo dňa 03.11.2022. Výška náhrady škody vyplýva z odborného vyjadrenia MUDr. Mariána Pamulu č. XXX/ XXXX, znalca z odboru zdravotníctvo, v rámci ktorého zranenia žalobcu 1/ ohodnotil spolu vo výške na 40 bodov a zranenia žalobcu 2/ na 55 bodov, pričom pri hodnote bodu v roku 2022 24,22 EUR / 1 bod vyplýva, že zranenia žalobcu 1/ boli ohodnotené vo výške 968,80 EUR a žalobcu 2/ vo výške 1.332,10 EUR.

17. Podľa platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

18. Podľa platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

19. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

20. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru, že žalobcovia si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška ročne bola žalobcom správne určená v súlade s Nariadenia vlády.

21. Podľa platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

22. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

23. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcov je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaných tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

24. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

25. Podľa : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

26. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

27. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

28. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobcom v rozsahu 100,00 % voči žalovaným, pretože žalobcovia mali vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. a II. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcov v plnom rozsahu. V predmetnom spore mali žalobcovia hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaných bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcov 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov voči žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku III. tohto rozsudku.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie okrem prípadu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.