Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/8/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Fermik, s. r. o., so sídlom: Nám. Sv. Egídia 36/83, 058 01 Poprad, IČO: 47 421 509, zastúpený: A. B. C. D. B., E., so sídlom F. XX, XXX XX G.– H. I. E. H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 2/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XX, XXX XX G., zastúpený: D. B. L. E., so sídlom M. X, XXX XX B. – H. I. A., IČO: XX XXX XXX, 3/ N. H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX G. o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.: -196 zo dňa 11.3.2025 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie podané žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. – 196 zo dňa 11.3.2025 rozhodol tak, že konanie nezastavil.

2. Súd prvej inštancie ozrejmil, že z konania vedeného pod sp. zn. bol vylúčený na samostatné konanie návrh žalobcu voči žalovanému 2/ a žalovanej 3/ uznesením zo dňa 15.1.2024, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 2/ a žalovanú 3/ vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl. zapísanom na LV XXXX pre k. ú. J. E., zaviazal žalovaného 2/ a žalovanú 3/ na zaplatenie sumy 13.570,56 eur titulom bezdôvodného obohatenia a priznal mu náhradu trov konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2024 bol žalobcom vzatý vylúčený návrh späť so žiadosťou o zastavenie konania. Žalobca uviedol, že vzhľadom na vyriešenie jeho nároku vzťahujúceho sa k bytu č. XX (v konaní sp. zn. ) nemá záujem pokračovať v časti konania, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie, a ktoré sa týka nárokov vo vzťahu k bytu č.XX.

4. Žalovaný 2/ nesúhlasil so späťvzatím žaloby a zastavením konania, pričom dodal, že nie je zrejmé, akým zámerom, či záverom má byť terajší postoj žalobcu po vyše siedmych rokoch vedeného konania usporiadať právne vzťahy mimosúdnou cestou, čo podľa názoru žalovaného 2/ ani nie je možné s prihliadnutím na skutkové, či právne rozpory medzi stranami sporu indikované. Žalovanému 2/ tiež nebolo zrejmé. na základe čoho dospel žalobca k záveru o späťvzatí žaloby, nakoľko mu musí byť zjavne, že doposiaľ nie je v akomkoľvek rozsahu usporiadaný právny (najmä užívací vzťah) k nehnuteľnosti, pričom žalobca sa domáhal vypratania nehnuteľnosti - bytu č. XX podanou (zmenenou) žalobou zo dňa 28.05.2019, resp. návrhom na zmenu žaloby zo dňa 21.08.2019, v zmysle čoho súd pripustil vstup žalovaného 2/ do konania a následne v rámci konania aj žalovanej 3/, pričom žalobcovi bolo a muselo byť v rámci doterajšieho konania zrejmé, že ide o užívanie žalovanými na základe jemu potenciálne známeho právneho titulu minimálne zo súdneho konania, a to s odkazom na Zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.12.2011. Podľa žalovaného 2/ predmetným postupom i pripustením späťvzatia by došlo k narušeniu princípov právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a rovnako by došlo

k neúmernému i závažnému ohrozeniu práv i oprávnených záujmov žalovaného 2/ či žalovanej 3/, najmä čo do možného „prehliadania“ užívacieho titulu k nehnuteľnosti, a ktorý bol rovnako aj predmetom už uskutočneného dokazovania, prejednania veci samej, či prieskumu z hľadiska miery i závažnosti ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaných.

5. Totožne so žalovaným 2/ sa vyjadrila aj žalovaná 3/, so späťvzatím žaloby a zastavením konania nesúhlasila, navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. , a po oboznámení všetkých vyjadrení strán sporu, ako aj ďalších listín dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade existujú na strane žalovaných nimi prezentované vážne dôvody so záujmom na autoritatívnom rozhodnutí súdu, pre ktoré dospel k záveru o potrebe pokračovania v konaní a konanie nezastavil. Pri posudzovaní vážnosti dôvodov uvádzaných žalovanými súd prvej inštancie vzal na zreteľ všetky stranami uvádzané skutkové okolnosti prejednávanej veci, povahu uplatňovaného nároku a zaoberal sa tým, aké následky by malo zastavenie konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu, aký dopad by to malo na postavenie žalovaných, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov.

7. Ako uviedli aj žalovaní, aj súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca po 7. rokoch vedenia predmetného konania, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, prestal mať záujem na ďalšom vedení konania voči žalovanému 2/ a žalovanej 3/, a to napriek vedomosti o značnej, preukázateľnej a podľa počtu vedených trestných konaní v ostatnom čase, aj stupňujúcej sa spornosti vzťahov medzi žalobcom a žalovanými, preto meritórne rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na vypratanie bytu č. XX je nevyhnutné, aby došlo k navodeniu stavu právnej istoty a usporiadaniu vzťahov k tomuto bytu, aby sa v budúcnosti medzi stranami sporu neviedli ďalšie súdne konania s tým istým predmetom sporu. Podľa súdu prvej inštancie do času právoplatného autoritatívneho rozhodnutia súdu o nároku žalobcu nie je zabezpečená ochrana práv a záujmov žalovaných (aj po 7 rokoch vedenia sporu o vypratanie bytu č. XX je jeho užívanie žalovaným 2/ a žalovanou 3/ naďalej sporné), ale potenciálne ani samotného žalobcu. Súd prvej inštancie sa nazdáva, že účel sledovaný žalobou voči žalovaným v aj naďalej trvá, teda snaha dosiahnuť vypratanie predmetného bytu jeho užívateľmi, teda práve manželmi J. a H. H., pretože na jednej strane užívacie právo žalovaného 2/ k bytu č. XX je odvodené z titulu rodinných väzieb so žalovanou 3/, ktorá je jeho manželkou a užívateľkou bytu na základe zmluvy o nájme a na strane druhej je táto zmluva žalobcom spochybňovaná, preto je potrebné, aby v zmysle či už doposiaľ vykonaného dokazovania, či ešte prípadného jeho doplnenia, bolo práve z dôvodu navodenia právnej istoty strán sporu, vo veci meritórne rozhodnuté súdom.

8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa na nesúhlas žalovanej 3/ so späťvzatím žaloby nemá prihliadať, pretože na návrh žalobcu bolo konanie vo veci vedenej pod sp. zn. vylúčené na samostatné konanie z pôvodného konania vedeného pod sp. zn. , v ktorom si žalobca prvýkrát uplatnil nárok vo vzťahu k bytu č. XX podaním s názvom: „Zmena žaloby/Návrh na vydanie neodkladného opatrenia“ zo dňa 05.11.2018. Od tohto momentu bol predmetnom konania vedeného pod sp. zn. nárok žalobcu na vypratanie bytu č. XX a ďalším podaním zo dňa 28.05.2019 žalobca rozšíril nárok na vypratanie bytu č. XX aj vo vzťahu k žalovanému 2/, pričom podaním zo dňa 21.08.2019 navrhol jeho pristúpenie do konania, ktorému bolo vyhovené. Od toho času sa uskutočnilo viacero pojednávaní, ktorých predmetom bolo aj prejednanie nároku žalobcu vo vzťahu k bytu č. XX. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pojednávanie dňa 15.01.2024 bolo realizované ešte pod sp. zn. , na strane žalovaných vystupovala aj žalovaná 3/ a žalovaný 2/, voči ktorým sa uplatňoval nárok na vypratanie bytu č. XX, a teda k vylúčeniu tohto nároku na samostatné konanie došlo až v priebehu pojednávania, pred ktorým bola pripustená zmena žaloby, kde okrem iného došlo aj k zmene v tom smere, že žalobca navrhol v bode 3 petitu, aby súd uložil povinnosť žalovanej 3/ a žalovanému 2/ vypratať byt č. XX, z čoho je zrejmé, že účastníčkou konania v čase začatia pojednávania vo veci samej vedenej pod sp. zn bola aj žalovaná 3/.

9. Proti uvedenému uzneseniu podľa poučenia v ňom uvedenom podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní poukázal, že dôvodom

späťvzatia žaloby bolo to, že žalobca vysporiadal uplatňovaný nárok viažuci sa k bytu č. 43 s pôvodne žalovaným 1/ v celom rozsahu a zároveň žalobca nemá ďalej záujem zotrvávať v súdnom spore so žalovanými ohľadom nárokov k bytu č. XX.

Žalobca ďalej v odvolaní zotrval na svojej argumentácii o rozličnom procesnom postavení žalovaného 2/ a žalovanej 3/, keďže v prípade žalovanej 3/ po návrhu na jej pristúpenie do konania nebolo vykonané ani predbežné prejednanie sporu a ani pojednávanie, na ktorom by sa pojednávalo vo veci samej ohľadom nárokov k bytu č. XX, keďže aj na pojednávaní konanom dňa 15.01.2024 boli tieto nároky vylúčené na samostatné konanie, preto sa v prípade späťvzatia žaloby voči žalovanej 3/ nemalo prihliadať na jej prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby.

V odvolaní žalobca tiež namietal, že ani dôvody uvádzané žalovaným 2/ nemožno považovať za vážne dôvody, pre ktoré by nemalo dôjsť k zastaveniu konania, keďže ani prípadné prebiehajúce trestné konanie netvorí „vážny dôvod“, ktorým by bolo možné odôvodniť nesúhlas so späťvzatím žaloby (NS ČR sp. zn. 28Cdo/l 62/2002). Žalobca dodal, že pri samotnom posudzovaní nesúhlasu so späťvzatím žaloby zo strany žalovaného 2/ je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že v priebehu súdneho konania vyšli najavo skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že proti nemu je podaná žaloba nedôvodné. Touto skutočnosťou je práve predložená nájomná zmluva, na základe ktorej má byť nájomcom bytu č. XX

Žalobca rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýkal, že nerešpektoval dispozičné právo žalobcu a predmetné súdne konanie nezastavil, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účel sledovaný žalobou voči žalovaným aj naďalej trvá, teda sám zhodnotil to, či účel sledovaný žalobou, ktorú podal žalobca, i naďalej trvá.

Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn -196 zo dňa 11.03.2025 zmenil tak, že konanie vedené pod sp. zn. proti žalovanému J. H. a H. H. v celom rozsahu zastavuje a žalobcovi prizná náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá skonštatovala, že nároky bytu č. XX začal žalobca uplatňovať najprv voči žalovanému 1/ C. H. a následne aj voči žalovanému 2/ a nej, a to už sedem rokov, preto postup žalobcu považuje za rozporuplný, keď ešte v roku 2023 navrhol jej pristúpenie do konania práve vo vzťahu k nárokom bytu č. XX, ku ktorým nemá ďalej záujem zotrvávať v spore. Žalovaná 2/ zdôraznila, že účastníčkou konania sa stala výlučne na základe procesného úkonu žalobcu a v priebehu niekoľkých rokov trvajúceho súdneho sporu spolu so žalovaným 2/ investovali nemalé finančné prostriedky, vlastný čas, či najmä psychické úsilie, aby bránili svoje užívacie práva k bytu č. XX, ktoré žalobca nerešpektuje a zasahuje do nich. Späťvzatie žaloby po viac ako 7 rokoch aktívneho vedenia konania zo strany žalobcu tak podľa názoru žalovanej 3/ predstavuje ukážkový príklad zneužívania práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, ba naopak, musí byť, a správne aj bolo príslušne konajúcim súdom odmietnuté v kontexte nezastavenia súdneho konania, na ktorom by logicky mali mať záujem všetky strany sporu.

Žalovaná 3/ ďalej v odvolaní poukázala na závažné dôvody, preto ktoré je nevyhnutné pokračovať v konaní a s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnila, preto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

11. K odvolaniu žalobcu sa tiež vyjadril žalovaný 2/, ktorý nepovažuje odvolanie za dôvodné. Žalovaný 2/ tiež vyslovil názor, že na nesúhlas žalovanej 3/ je potrebné prihliadať, konkretizoval závažné dôvody, pre ktoré nesúhlasil so zastavením konania a s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnil, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

12. V ďalších vyjadreniach strany sporu zotrvali na svojej argumentácii a návrhoch.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania a za aplikácie ust. odvolanie odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

16. V danom prípade je odvolaciemu súdu zrejmé, že po tom, ako súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. vylúčil nároky žalobcu uplatnené voči žalovaným 2/ a 3/ na samostatné konanie, žalobca doručil súdu prvej inštancie podanie, ktorým zobral žalobu týkajúcu sa nárokov vo vzťahu k bytu č. 42 proti žalovaným v celom rozsahu späť. Keďže pred vylúčením týchto nárokov sa vo veci konali viaceré pojednávania, správne súd prvej inštancie postupoval, keď podanie žalobcu doručoval žalovaným na zaujatie stanoviska. Obaja žalovaní so späťvzatím žaloby nesúhlasili, pričom uvádzali dôvody, ktoré považovali za vážne a trvali na rozhodnutí vo veci súdom. Súd prvej inštancie uznal dôvody prednesené žalovanými za vážne a konanie nezastavil.

17. Odvolací súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či je proti uvedenému uzneseniu prípustné odvolanie.

18. Podľa ust. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

19. Podľa ust. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.

20. Odvolací súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. zo dňa 5.11.2020, podľa ktorého „pri materiálnom poskytovaní súdnej ochrany odvolacím súdom je v rámci skúmania podmienok prípustnosti odvolania jeho úlohou preskúmať predovšetkým spôsobilosť predmetu odvolania, t. j. zistiť, či odvolaním napadnuté uznesenie patrí do taxatívneho výpočtu napadnuteľných uznesení, obsiahnutých v . Uvedené ustanovenie obsahuje dva spôsoby vymedzenia uznesení: /i/ uznesenia, ktorými súd prvej inštancie rozhodol v konkrétnej procesnej situácii (alebo o určitej otázke) konkrétnym v normovaným spôsobom, a /ii/ uznesenia, ktorými o určitej otázke (alebo v konkrétnej procesnej situácii) súd prvej inštancie rozhodol akýmkoľvek spôsobom (teda relevantným je len „čo“ súd riešil, nie „ako“ to vyriešil). Použitie dôkazu z opaku (argumentum a contrario) vo vzťahu k jednotlivému „písmenu“ pri kvalifikovaní odvolaním napadnutého uznesenia ako nespôsobilého predmetu odvolania logicky prichádza do úvahy len v prvej skupine uznesení, a to za predpokladu, že napadnutým uznesením rozhodol súd prvej inštancie iným, než v predpokladaným spôsobom.“

Uvedený názor Ústavný súd SR vyslovil v prípade podanej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie jej práva na súdnu ochranu tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o odmietnutí návrhu sťažovateľky na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa Ústavného súd SR z ust. sémantickým a logickým výkladom vyplýva, že toto ustanovenie pripúšťa odvolanie proti ktorémukoľvek uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa tento súd vysporiadal s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (vyhovenie návrhu, zamietnutie návrhu, odmietnutie návrhu).

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje, že v ust. zákonodarca pripustil odvolanie len proti uzneseniu o zastavení konania, teda sa jedná o uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol v konkrétnej procesnej situácii konkrétnym v normovaným spôsobom – zastavanie konania. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie sa pripúšťa len proti uzneseniu súdu, ktorým došlo k zastaveniu konania, čo znamená, že odvolanie nie je prípustné, ak bol síce podaný návrh na zastavenie konania, ale súd takémuto návrhu nevyhovel. Ak by malo byť odvolanie prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nebolo vyhovené návrhu žalobcu na zastavenie konania pre späťvzatie žaloby, bola by uvedená procesná situácia v ust. výslovne (expressis verbis) vyjadrená.

22. Právna doktrína a ani procesný právny predpis vyslovene neuvádzajú konkrétny spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie v prípade, ak konanie z dôvodu kvalifikovaného nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby nezastaví. Je preto akceptovateľný aj výrok súdu prvej inštancie o tom, že konanie nezastavuje, ale aj výrok o nepripustení späťvzatia žaloby. Výsledok rozhodnutia súdu prvej inštancie v oboch prípadoch je však pokračovanie v súdnom konaní a rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd tiež

poukazuje, že hoci odvolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu nie je prípustné, jeho prieskum nie je vylúčený v prípade, ak by malo vadu podľa ust. a táto by mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

23. Zároveň odvolací súd podotýka, že ak nejde o uznesenie súdu, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 357, ani mylné poučenie súdu prvej inštancie o tom, že je odvolanie prípustné, nezakladá právo na jeho uplatnenie (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd jeho odvolanie odmietol. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

25. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. nie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.