Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/48/2021

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 18512/2021-M_OPV 242392021 zo dňa 13.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej moci podanou dňa 04.05.2021 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým bude žalovanému súdom uložená povinnosť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia zrušiť určenie rozhodcu tak, ako to vyplýva z listu žalovaného č. 18512/2021-M_OPV 242392021 zo dňa 13.04.2021 a v rovnakej lehote doručiť oznámenie o zrušení určenia rozhodcu žalobcovi ako aj ZO MODERNÉ ODBORY AIOS NOVÉ ODBORY ENERGETIKOV, so sídlom Svätoplukova 423/32, Rimavská Sobota a Základnej organizácii Energeticko – chemického odborového zväzu Stredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina. Opatrením - listom žalovaného č. 18512/2021-M_OPV 242392021 zo dňa 13.04.2021 (ďalej len „opatrenie žalovaného“) žalovaný oznámil určenie rozhodcu na základe žiadosti predsedu ZO MO AIOS NOE, Svätoplukova 423/32, Rimavská Sobota (ďalej len „žiadateľ“), o určenie rozhodcu v kolektívnom spore o plnenie záväzkov z podnikovej kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2020-2022 voči Odborovej organizácii MODERNÉ ODBORY AIOS NOVÉ ODBORY ENERGETIKOV, ktorá pôsobí u zamestnávateľa a na základe skutočnosti, že k dohode medzi stranami sporu nedošlo ani po konaní pred sprostredkovateľom. Žalovaný postupom podľa o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil rozhodcu JUDr. Vladimíra Minčiča, PhD., Tomášikova 12572/50D, Bratislava. Opatrenie žalovaného bolo adresované žiadateľovi a zaslané tiež na vedomie žalobcovi a predsedovi ZO ECHOZ, Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina. Konanie o podanej žalobe bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. .

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2021 k žalobe uviedol, že je neprípustná a je dôvod na jej odmietnutie podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že žalovaný pri vydávaní opatrenia nekonal ako orgán verejnej moci a opatrením žalovaného nie sú priamo dotknuté subjektívne práva žalobcu. Žalovaný nemá žiadne kompetencie a podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní pôsobí len ako subjekt určujúci sprostredkovateľa a rozhodcu.

3. Žalobca v replike zo dňa 14.02.2022 na žalobe zotrval s rozvinutím svojej žalobnej argumentácie. Žalovaný v duplike zo dňa 07.07.2022 poukázal na rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k.

-173 zo dňa 05.05.2022, vydaný v právnej veci žalobcu ZO ECHOZ Stredoslovenská energetika, a.s. proti žalovaným Stredoslovenská distribučná, a.s. a JUDr. Vladimír Minčič, PhD., ktorým bolo zrušené v celom rozsahu rozhodnutie rozhodcu JUDr. Vladimíra Minčiča, PhD., zo dňa 09.06.2021 vydané v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy na roky 2020-2022 uzatvorenej medzi žalobcom a ZO ECHOZ Stredoslovenská energetika, a.s.

4. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. , bola následne vedená pred Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. .

5. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. -109 zo dňa 25.10.2024 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil a opravil podanie zo dňa 03.05.2021 tak, že uvedie, čo ním sleduje. Žalobca v nadväznosti na to podaním zo dňa 12.11.2024 uviedol, že podanie je potrebné považovať za všeobecnú správnu žalobu v zmysle a nasl. , ktorou sa domáha zrušenia opatrenia žalovaného.

6. Predsedníčka Správneho súdu v Bratislave opatrením zo dňa 20.01.2025, , na základe námietky nesprávneho zápisu, s poukazom na Rozvrh práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prikázala, aby bola vec vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky náhodným výberom pridelená súdnemu oddeleniu S. Na základe toho bola vec pridelená do senátu 5S, kde je vedená pod sp. zn. .

7. K doplneniu žaloby sa žalovaný vyjadril dňa 07.04.2025 tak, že určenie rozhodcu vychádza zo súkromnoprávnej úpravy, konanie je vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -173 zo dňa 05.05.2022 bezpredmetné a navrhuje ho zastaviť.

8. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

10. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

14. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

15. Podľa ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

16. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne vyjednávanie je nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru založený na bipartitnom princípe.

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní rozsah prípadnej súčinnosti štátu pri kolektívnom vyjednávaní ustanovuje tento zákon.

20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní ak bolo konanie pred sprostredkovateľom neúspešné, zmluvné strany môžu po dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. Konanie pred rozhodcom je začaté dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu rozhodcom. O prijatí žiadosti o riešenie sporu rozhodcom spíše rozhodca so zmluvnými stranami zápisnicu. Rozhodca odovzdá zápisnicu zmluvným stranám a ministerstvu.

21. Podľa § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku 1 a ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, určí rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ministerstvo; doručením rozhodnutia rozhodcovi je konanie pred rozhodcom začaté. Ministerstvo nemôže určiť rozhodcu, ktorý patrí k niektorej zo zmluvných strán, ktoré sú v spore.

22. Správny súd sa s akou prvou otázkou musel vysporiadať s tým, či opatrenie žalovaného je preskúmateľné v správnom súdnictve, osobitne so zodpovedaním toho, či: a) žalovaný pri vydávaní opatrenia koná ako orgán verejnej správy v zmysle , b) opatrenie žalovaného je opatrením v zmysle § , c) konanie predchádzajúce vydaniu opatrenia žalovaného je administratívnym konaním v zmysle .

23. Administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Za individuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré majú určeného konkrétneho adresáta (napr. rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu) alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov (napr. rozhodnutie stavebného úradu o stavebnej uzávere). Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom správneho konania (konania podľa Správneho poriadku), daňového konania (konania podľa Daňového poriadku) alebo osobitných konaní (napr. konanie o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností) a môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň

chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov (FEČÍK, A.. [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 34.).

24. Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil právny názor (v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 07.02.2023), že rozhodnutie rozhodcu v kolektívnom spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa § 3a ods. 3 a nasl. zákona o kolektívnom vyjednávaní nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Túto otázku vyriešili správne súdy z pohľadu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces ústavne prijateľným spôsobom. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 07.02.2023 o.i. vyplýva, že: „34. K obsahu a interpretácii § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní ústavný súd uvádza, že sa ním zveruje rozhodovanie o čiastkovom (sui generis) spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy nesúdnemu orgánu – rozhodcovi nachádzajúcemu sa na zozname vedenom na ministerstve. Ide o inštitút využiteľný pri výskyte plurality odborových organizácií ako zmluvnej strany kolektívnej zmluvy v prípade, ak vo vedenom procese kolektívneho vyjednávania dôjde medzi nimi k nezhode. Rozhodcu v zmysle zásady zmluvnej autonómie určujú zúčastnené strany dohodou, inak ho určí na ich žiadosť ministerstvo. Právna úprava naznačuje, že ide o nezávislý subjekt od dotknutých subjektov (odborových organizácií) i od samotnej štátnej moci v tomto prípade posudzovania reprezentatívnosti, ktorý je oprávnený riešiť tento špecifický kolektívny spor o určenie príslušnej odborovej organizácie pre kolektívne vyjednávanie. Výsledok konania pred rozhodcom má skôr deklaratórny formálny charakter, ktorý spočíva v potvrdení objektívneho stavu formou jeho overenia na základe zistených skutočností. Rozhodca teda len pre ďalší formálny proces kolektívneho vyjednávania rieši čiastkový spor vyhotovením dokumentu potvrdzujúceho existujúci stav (TOMAN, J., ŠVEC, M., SCHUSZTEKOVÁ, S. Zákon o kolektívnom vyjednávaní – praktický komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016.).

35. V zásade ide o výsledok voľby zákonodarcu presunúť časť právomoci inak patriacej súdom (súkromnoprávne spory) na neštátne rozhodcovské orgány, čo hneď neznamená, že ide o porušenie práva na prístup k súdu. Toto právo nie je absolútne, sú prípustné jeho obmedzenia, pokiaľ sledujú legitímny cieľ, pokiaľ sú v súlade so zásadou primeranosti a nezasahujú samotnú podstatu práva...“

25. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 07.02.2023 bola odmietnutá ústavná sťažnosť podaná proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. -73 z 03.06.2021 a proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.07.2022, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že: „49. Kasačný súd uznáva, že hoci kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú upravené normami patriacimi pod odvetvie pracovného (súkromného) práva, je tu badateľná istá ingerencia štátu s cieľom zaručiť ochranu zamestnancov ako „slabších“ subjektov. Takáto ingerencia štátu spočívajúca v určení rozhodcu na podnet zmluvnej strany ministerstvom práce z ním vedeného zoznamu a zverení právomoci rozhodcovi nezávisle overiť počet členov odborových organizácií v procese kolektívneho vyjednávania však neznamená prenesenie výkonu verejnej správy. Ide len o nástroj ochrany zamestnancov zakotvený zákonom, aby sa v dôsledku sporu predstaviteľov odborových organizácií neocitli v patovej situácií a neostali bez kolektívnej zmluvy, ktorá im vie poskytnúť viac práv než .

50. Kasačný súd ďalej uvádza, že postup rozhodcu nie je Zákonom o kolektívnom vyjednávaní procesne upravený tak, ako je upravené administratívne konanie, nevzťahuje sa na neho Správny poriadok, rozhodca nedisponuje nijakou donucovacou zložkou moci a nemôže stranám ukladať sankcie pri nerešpektovaní jeho rozhodnutia. Rozhodca (ani Ministerstvo práce) nerozhoduje ex officio, ale vždy len na podnet jednej zo zmluvných/sporových strán. V tomto prípade Ministerstvo práce určilo rozhodcu na podnet zamestnávateľa (ktorý celkom oprávnene ako budúca zmluvná strana potrebuje vedieť, s kým má kolektívnu zmluvu uzatvárať), čo však rozhodne nemá také účinky, ako sa nazdáva sťažovateľ, t. j. žeby pre absenciu vôle odborových organizácií pri konštituovaní rozhodcu už muselo ísť o výkon verejnej správy.“

26. Kolektívna zmluva je dvojstranný záväzkový pracovnoprávny úkon. Osobitosť kolektívnej zmluvy v značnej miere spočíva v tom, že napriek tomu, že ide o dvojstranný záväzkový pracovnoprávny úkon medzi konkrétnymi zmluvnými stranami, kolektívna zmluva je zároveň aj normatívnym právnym aktom, z ktorého vznikajú priame právne nároky bližšie neurčenému počtu subjektov. Len v prípade, ak budú splnené skutkové a právne podmienky kolektívneho vyjednávania ustanovené zákonom o kolektívnom vyjednávaní, sa účastníci kolektívneho vyjednávania môžu efektívne domáhať svojich práv požiadaním o súčinnosť, ktorú štát poskytuje príslušným odborovým organizáciám na jednej strane a zamestnávateľom na druhej strane pri kolektívnom vyjednávaní formou inštitútu sprostredkovateľa kolektívneho sporu alebo formou inštitútu rozhodcu kolektívneho sporu (MATEJKA, O., FRIEDMANNOVÁ, D., Zákon o kolektívnom vyjednávaní – komentár. Wolters Kluwer. 2015.).

27. Správny súd pri zodpovedaní otázok nastolených v bode 22 nazeral na podanú žalobu optikou vyššie uvedených právnych záverov vyslovených Ústavným súdom Slovenskej republiky a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vo vzťahu k prípustnosti správneho súdneho prieskumu rozhodnutia rozhodcu určeného podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní.

28. Činnosť žalovaného založená na realizácii oprávnenia vyplývajúceho mu z § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní má byť mechanizmom zabránenia vzniku patovej situácie v prípade, keď účastníci kolektívneho vyjednávania nedospejú k dohode o spoločnom postupe. Štát v tomto prípade vystupuje ako subjekt, ktorý poskytuje súčinnosť pri sociálnom dialógu zamestnancov a zamestnávateľov. V danom prípade sa jedná o súčinnosť štátu pri kolektívnom vyjednávaní vyplývajúcu mu aj z § 1 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Štát teda vstupuje do uvedených vzťahoch nie z titulu vrchnostenského oprávnenia výkonu verejnej správy, ale z dôvodu, aby svojou ingerenciou, na základe žiadosti jednej zo zmluvných strán súkromnoprávneho vzťahu, určil rozhodcu. Štát koná z pozície subjektu, ktorý participuje, v určitom zákonom predvídanom rozsahu, ako osoba stojaca mimo zmluvných strán na vyriešení sporu. Tento o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

29. Pojem „súčinnosť“ znamená spoluprácu, spolupôsobenie, prípadne partnerstvo. Pokiaľ má štát podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní poskytnúť súčinnosť, tak potom ju poskytuje v rámci spolupráce, a teda nejde o prejav vrchnostenského oprávnenia žalovaného. To je potvrdené aj tým, že štát určuje rozhodcu nie z vlastného podnetu, ale na základe žiadosti niektorej zo zmluvných strán. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel priznať žalovanému postavenie orgánu verejnej správy pri rozhodovaní sporov z kolektívneho vyjednávania, tento úmysel by sa pretavil do inak definovanej pozície žalovaného, ktorého úloha by nemala svoju podstatu v partnerstve či spolupráci, ale napr. v regulovaní či dohľadových kompetenciách s nástrojmi na vynútenie splnenia povinnosti v podobe sankcií.

30. Pokiaľ ide o spôsob rozhodovania žalovaného, ktorým žalovaný prijal žalobou napadnuté opatrenie, správny súd dáva do pozornosti, že ustanovenie § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní uvádza pri definovaní činnosti žalovaného pojem „určí“ rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje náležitosti žiadosti o riešenie sporu podľa § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní (v § 13 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní), ako aj nároky kladené na osobu rozhodcu (v § 10a ods. 2, 3, 4, v § 13 ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní). Je potrebné uviesť, že samotný akt určenia rozhodcu je realizáciou oprávnenia vyplývajúceho pre zmluvnú stranu zo zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá ak po tomto prostriedku siahne, žalovaný nemá inú možnosť, ako požadovanú súčinnosť poskytnúť.

31. Neprípustnú žalobu možno vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti – rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7 (bližšie pozri komentár k § 7), – rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho vyjednávania atď.), – právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva)

(FEČÍK, Marián. [Odmietnutie žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 536.).

32. Správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté opatrenie žalovaného je aktom, ktorý nebol vydaný v administratívnom konaní vedenom v rámci pôsobnosti žalovaného ako orgánu verejnej správy, na základe čoho správny súd žalobu postupom podľa ako neprípustnú odmietol.

33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie je treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca, žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený subjekt ( ) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.