Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Viktóriou Ladičkovskou v spore žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: VENTO-reality s.r.o., so sídlom Americká trieda 11, Košice - mestská časť Sídlisko Ťahanovce 040 13, IČO: 36 776 645, zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťová 24, 040 01 Košice o zaplatenie 10.639,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 22.03.2021 do 30.06.2021.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.639,24 Eur spolu s úrokom z omeškania :

- vo výške 9 % ročne zo sumy 15.161,61 Eur od 22.03.2021 do 29.06.2021,

- vo výške 9% ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia a a sumu vo výške 40,00 Eur titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.11.2022 v spojení s opravným návrhom () domáhal v konaní začatom podľa o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 10.639,24 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol v období od 12/12/2019 do 30/11/2020 odberateľom zemného plynu na odbernom mieste na adrese Americká trieda 2588/11, Košice – Ťahanovce. Pri kontrole odberného miesta žalovaného dňa 30/11/2020 nadobudol zamestnanec žalobcu podozrenie na porušenie originálnej plomby počítadla plynomera. Plynomer bol dňa 07/12/2020 zdemontovaný, o jeho demontáži bol spísaný zápis a montážny list bola zhotovená fotodokumentácia a plynomer bol predložený na posúdenie znalcovi z príslušného odberu, ktorý posudkom č. 23/2021 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V prípade meradla žalovaného išlo o plombu vytvorenú autorizovanou osobou, pričom na meradle sa mala nachádzať plomba s označením M43/18 s doplnkovým číslom 1. Žalovaný v rozhodnom období na odoberal zemný plyn z distribučnej siete žalobcu, pričom sa nejednalo o zemný plyn patriaci dodávateľovi plynu žalovaného. Dodávateľom zemného plynu žalovaného mal žalovanému, z dôvodu zániku platnosti úradného overenia meradla, ku ktorému došlo s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 12 zákona č.

o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň nemožnosti použiť takéto meradlo na účel, ktorému je určené, dodať zemný plyn v objeme 0 m3. Množstvo žalovaným odobratého zemného plynu za rozhodné obdobie bolo určené s poukazom na metodiku stanovenú vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. , nakoľko v prípadoch neoprávnených odberov plynu, ku ktorým dochádza meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné, z dôvodu zániku platnosti úradného overenia meradla, zistiť pomocou takéhoto meradla presné, odberateľom odobraté množstvo zemného plynu. Keďže nie je k dispozícii legálne použiteľný údaj o presnom množstve odobratého plynu v rozhodnom období, nie je možné zistiť výšku skutočne spôsobenej škody a na jej určenie musí byť použitá metodika vyplývajúca z ustanovení príslušného vykonávacieho predpisu. So úvahy sa podľa ustanovení vyššie uvedenej vyhlášky, berú spotrebiče zistené na odbernom mieste. Tieto boli zapísané v zápise a sú zachytené aj na fotodokumentácii. Žalobca zdôraznil, že na určenie skutočnej škody nie je možné použiť údaj o predchádzajúcich spotrebách na odbernom mieste a túto zároveň nie je možné zistiť ani pomocou znaleckého dokazovania, nakoľko z údajov o historických spotrebách odberateľa nie je možné určiť odberateľom presne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období a toto množstvo odobratého plynu nie je schopný určiť ani znalec, keďže tento stanoví len predpokladané, nie však skutočne odobraté množstvo zemného plynu odberateľom. Výška škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu predstavuje súčet hodnoty zemného plynu odobratého žalovaným za rozhodné obdobie a nákladov, ktoré musel žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu žalovaným vynaložiť, a ktoré by žalobcovi v prípade, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedochádzalo, nevznikli. Žalobca výšku škody vyčíslil žalovanému vyúčtovaním č. 9000390624 zo dňa 26/02/2021 na sumu 21.747,34 Eur, splatnú dňa 21/03/2021. Na základe komunikácie so žalovaným prijal žalobca rozhodnutie a pristúpil k zníženiu ním požadovanej výšky náhrady škody a to z pôvodnej sumy 21.747,34 Eur na sumu 15.161,61 Eur. Žalobca teda pristúpil k moderácii ním uplatňovaného nároku na náhradu škody, ktorého výšku znížil o cca 30% a žalovanému zároveň navrhol možnosť úhrady takto zníženej výšky škody v jedenástich splátkach bez úroku z omeškania a ďalších poplatkov. Žalovaný predmetný návrh neakceptoval a sám navrhol zaplatenie sumu 10.000 Eur, ktorý návrh nebol zo strany žalobcu akceptovaný. Do dňa podania návrhu žalobca uhradil sumu 4.522,37 Eur,, ktorá platba bola pripísaná na účet žalobcu 30.06.2021. Žalobca vo vzťahu k zisteniu skutočnej výšky škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutia sp.zn. , sp.zn. , , ).

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností pôvodný žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil Zápis zo dňa 30.11.2020, fotodokumentáciu odberného miesta žalovaného, Znalecký posudok č. 23/2021 zo dňa 20.02.2021, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 26.02.2021, Vyúčtovanie škody za ober zemného plynu vo výške 21.747,34 Eur adresované žalovanému, Daňový doklad o úhrade 1000 Eur ako odmeny znalca, Cenník externých služieb žalobcu s účinnosťou od 01.12.2018

4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 28.02.2023, sp. zn. platobný rozkaz, ktorým rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.161,61 Eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 15 161,61 Eur od 22.3.2021 do 30.6.2021 úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 10 639,24 Eur od 1.7.2021 do zaplatenia náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 Eur, alebo v tej istej lehote podať odpor. (I. výrok). Súd ju tiež zaviazal do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 454,50 Eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. (II. výrok).

5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle (ďalej len "") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

6. Žalovaný v podanom odpore nesúhlasil so žalobou žalobcu a na jej základe vydaným platobným rozkazom súdu v celom rozsahu. Poukázal na to, že z odôvodnenia Návrhu na vydanie platobného rozkazu, a taktiež Opravy vád návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobca sa domáha zaplatenia sumy 10.639,24,- Eur, spolu s úrokom z omeškania zo sumy 15.161,61 Eur od 22.03.2021 do 29.06.2021 a zo sumy 10.639,24 Eur od 22.03.2021 do zaplatenia, ktorá suma pozostáva z neuhradeného nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyúčtovanej pod č. 9000390624

dňa 26.02.2021. Súd výzvou zo dňa 16.01.2023 vyzval žalobcu na vyjadrenie súhlasu s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, a teda sumy 10.639,24 Eur s prísl., a úroku z omeškania zo sumy 10.639,24 Eur od 1.7.2021 do zaplatenia. Je zrejmé, že žalobca s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýkal súhlasil, návrh na vydanie platobného rozkazu opravil, pričom vysvetlil, že pôvodne uplatňovanú sumu 15.161,61 Eur žalovaný uhradil čiastočne v rozsahu 4.522,37 Eur, a preto si žalobca uplatňuje už len sumu 10.639,24 Eur s prísl. Napriek tomu súd vydal platobný rozkaz znejúci na istinu 15.161,61 Eur s prísl., teda ultra petitum. Minimálne v tejto časti je teda dotknutý platobný rozkaz nezákonný a musí byť zrušený. Mimo uvedeného dôvodu nezákonnosti dotknutého platobného rozkazu, žalovaný neuznáva nárok žalobcu ani v rozsahu sumy 10.639,24 Eur s prísl. Žalobca žalovanému listom zo dňa 26.02.2021 zaslal vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorú v súlade s č. určil vo výške 21.747,34 Eur. Následne došlo k zníženiu uplatňovanej sumy na 15.161,61 Eur. Žalovaný však žalobcom určenú výšku škody neuznal a jej výpočet považoval a považuje za nezákonný a predčasný. V súlade s o energetike (ďalej len „“) je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Zákon ďalej v ods. 3 stanovuje, že výpočet škody pomocou uvedenej sa vykoná až vtedy, pokiaľ nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pristúpiť k vyčísleniu škody podľa č. (ďalej ako „“) je možné výlučne vtedy, ak nie sú k dispozícii iné objektívne ukazovatele skutočnej výšky škody. Žalovaný žalobcovi oznámil, že na predmetnom odbernom mieste má namontované podružné plynomery, prostredníctvom ktorých ročne rozpočítava spotrebu plynu svojím nájomcom, a ktoré sú spôsobilé v kombinácií s ostatnými ukazovateľmi (napr. údajmi na napojených spotrebičoch) prispieť k určeniu skutočnej výšky škody. Nie je správny názor žalobcu, že v danej situácii nie je možné zohľadniť spotrebu žalovaného za minulé obdobia. Z ročných faktúr dodávateľa žalovaného je možné ustáliť, že ročná spotreba plynu sa na danom odbernom mieste od roku 2014 pohybovala v rozmedzí od 107.912 do 197.132 kWh ročne. Avšak žalobcom určená spotreba za predmetné obdobie neoprávneného odberu je 682.961,752 kWh, teda viac ako štvornásobne vyššia oproti priemernej spotrebe za posledné roky. Je teda zrejmé, že žalobcom určená výška škody je zjavne neprimeraná, a okrem kompenzačnej funkcie by plnila aj sankčnú, čo však pri občianskoprávnych vzťahoch v prípade náhrady škody neprichádza do úvahy, a je preto na mieste takto určenú výšku škody moderovať. Žalobca žiadnym spôsobom nekontaktoval žalovaného so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti pri určení skutočnej výšky škody pomocou objektívnych podkladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii. Naopak, žalobca jednostranne „preskočil“ zákonom predpokladaný postup a bez ďalšieho rovno pristúpil k výpočtu pomocou , ktorý je nepochybne preňho priaznivejší. Ústavný súd SR v uznesení zo 14. februára 2018, sp. zn. v tejto súvislosti uviedol, že uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu. Výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Aj podľa Ústavného súdu SR platí, že pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je namieste aplikovať ods. 3/4 3 , ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Podobne Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení z 28. decembra 2016, sp. zn. vysvetlil, že náhrada škody by mala povahu sankcie v situácii, keď odberateľ musí nahradiť škodu výrazne vyššiu, než je jeho bežná spotreba, ktorú spotreboval či už pred neoprávneným odberom, alebo neskôr. Potom pri takto výraznom rozdiele je potrebné, aby súd oprel rozhodnutie o nejaké dôkazy preukazujúce, že odberateľ skutočne v období neoprávneného odberu takéto množstvo plynu spotreboval a poškodený utrpel takúto výraznú škodu (súd by mal zohľadniť všetky okolnosti, ktoré ho môžu v maximálnej miere priblížiť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej škody – napr. v tomto prípade informácia o spotrebe z predchádzajúcich období, nasledujúcich období, prípadne informácie o spotrebičoch na odbernom mieste a pod.). ... „Pokiaľ dôkazy, na ktorých by mohol takýto záver založiť, súd k dispozícií nemá, nemôže mechanicky akceptovať výšku škody vypočítanú výlučne podľa vykonávacích predpisov k zákonu. Pokiaľ sa javí, že v danom prípade by výpočet náhrady škody podľa nezaisťoval len naplnenie kompenzačného princípu, ale viedol by k neprimeranému a nadmernému bremenu v rozpore s právom dotknutej osoby na ochranu majetku, tak súd musí právnu úpravu vykladať ústavno-komfortným spôsobom a je povinný neaplikovať alebo ju aplikovať len sčasti a vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy postavenej na princípe úhrady skutočne vzniknutej škody.“ Vonkoncom preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nie je možné znaleckým posudkom vyčísliť škodu, pretože takto určená škoda nebude spĺňať podmienku „skutočnej škody“ a to o to viac za situácie,

keď škoda určená podľa výpočtu vo sa taktiež na míle vzďaľuje od skutočne spôsobenej škody a niekoľko násobne ju prekračuje. Civilné konanie totiž nie je postavené na princípe preukázania skutočností „nad rozumnú pochybnosť“ (beyond a reasonable doubt) ako tomu je v trestnom práve, ale uplatňuje sa princíp „prevažujúcej pravdepodobnosti“ (on a balance of probabilities). Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na stanovisko Ústavný súd Českej republiky v Náleze sp.zn.: zo dňa 11.09.2015, z ktorého citoval. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 15.03.2021 vyzval žalobcu na mimosúdne rokovania o výške náhrady škody, avšak zo strany žalobcu nebola prejavená ochota pristúpiť k určeniu výšky spôsobenej škody pomocou objektívnych ukazovateľov. Z obavy z odpojenia odberného miesta (čím žalobca žalovanému hrozil) došlo zo strany žalovaného k podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pričom Krajský súd v Košiciach Uznesením sp.zn.: zo dňa 18.06.2021 uložil žalobcovi zdržať sa odpojenia dotknutého odberného plynového zariadenia, pričom v jeho odôvodnení sa stotožnil s návrhom žalovaného a poukázal pritom na to, že výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Napriek žalobcovej neochote zistiť skutočnú výšku škody a rokovať so žalovaným žalovaný iniciatívne pristúpil k zisteniu škody tak, že si objednal vypracovanie znaleckého posudku, ktorým bola výška škody určená na 4.522,37 Eur zodpovedajúcich odberu 144.392,40 kWh. Žalovaný teda uznal, že napriek tomu, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle nezavinil, objektívne zaň zodpovedá, a preto pristúpil k úhrade škody vyčíslenej predmetným znaleckým posudkom, o čom informoval žalobcu listom zo dňa 2.7.2021. Žalovaný má s ohľadom na vyššie uvedené zato, že žalobca dospel k nesprávnemu a nezákonnému výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a ním uplatňovaný nárok je tak v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný si na základe vypracovaného posudku ustálil škodu, ktorú žalobcovi spôsobil a dobrovoľne ju uhradil. Na základe uvedeného považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a dovoľuje si požiadať konajúci súd, aby zrušil platobný rozkaz, žalobu v konečnom dôsledku zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Žalovaný k odporu priložil List žalovaného zo dňa 15.03.2021 adresovaný žalobcovi a podací lístok, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 18.06.2021, Znalecký posudok č. 5/2021 zo dňa 28.06.2021 a List žalovaného zo dňa 02.07.2021 adresovaný žalobcovi.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného (replike) poukázal na to, že náhrada škody v prípadoch neoprávnených odberov plynu má plniť nielen funkciu kompenzačnú, al aj funkciu preventívnu. Vzhľadom na nevyhnutné pôsobenie aj preventívnej funkcie náhrady škody, nie je možné určovať výšku škody podľa predošlých spotrieb na odbernom mieste odberateľa, Takýto údaj jednak nepredstavuje údaj o skutočne odobratom množstve plynu odberateľom v období neoprávneného odberu plynu a jednak by aplikácia údajov o predošlých spotrebách na odbernom mieste, v súvislosti s určením výšky škody, absolútne poprela preventívnu funkciu náhradu škody v danom prípade. Ak by totiž odberateľ v prípade, ak je u neho neoprávnený odber plynu zistený, mal zaplatiť len za množstvo plynu, ktoré odobral v minulosti (pred obdobím neoprávneného odberu), nijakým spôsobom by to nepôsobilo preventívne a žiadneho odberateľa by to neodradilo od odberu plynu spôsobom, ktorý označuje za neoprávnený. V takom prípade by bolo naopak výhodné odoberať plyn neoprávnene(pozn. ,,ak mi na to prídu, zaplatím aj tak len priemernú spotrebu z minulosti) a takým prístupom by v dôsledku ,,výhodnosti“ neoprávnených odberov, mohol viesť až k možnému kolapsu siete alebo jej časti, na riadnom fungovaní ktorej a riadnej distribúcii plynu, existuje verejný záujem. Zdôraznil, že znalec v takýchto prípadoch nevie ex post určiť presné, odberateľ odobraté množstvo plynu v rozhodnom období. Táto otázka už bola opakovane posudzovaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pričom prípad neoprávneného odberu plynu, pri ktorom bol v konaní vypracovaný aj znalecký posudok a tento nebol súdom akceptovaný, posudzoval aj Ústavný súd SR (). Ďalej uviedol, že na určenie množstva plynu odobratého žalovaným v rozhodnom období nie je možné použiť ani tzv. podružné meradlá, nakoľko nie je zrejmé: a) kedy, a s akým stavom a akou osobou boli tieto meradla nainštalované, b) či merali spotrebu počas celého rozhodného obdobia, c) či spĺňali podmienky kladené na určené meradlá, stanovené príslušnými všeobecne záväznými predpismi a d) či údaje o odpočítaných stavoch spotreby z týchto meradiel, sú údajmi reálnymi alebo len dodatočne vytvorenými. Poukázal na to, že znalec v znaleckom posudku predloženom žalovaným vychádzal práve z údajov o spotrebách na odbernom mieste v minulosti a sám aj v posudku konštatoval rozdiely medzi stavmi podružných meradiel a meradla žalobcu. Začiatok obdobia neoprávneného odberu plynu žalobca určil s poukazom na ust. č. , a keďže fyzický odpočet zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, predchádzajúci zisteniu neoprávneného odberu plynu, bol na odbernom mieste žalovaného uskutočnený dňa 11.12.2019 so stavom 16.552 m3 spotrebovaného zemného plynu, preto za začiatok obdobia neoprávneného odberu plynu považoval deň nasledujúci po

fyzickom odpočte, t.j. deň 12.12.2019Pri výpočte škody podľa ustanovení príslušnej sa brali do úvahy údaje o hodinovej spotrebe plynových spotrebičov zistených a zdokumentovaných na odbernom mieste žalovaného a zohľadnila sa len ich predpokladaná denná doba prevádzky. Žalobca po komunikácii so žalovaným ešte sám údaj o spotrebe spotrebičov počas časti rozhodného obdobia znížil, v dôsledku skutočnosti ktorej sám pristúpil k moderácii výšky ním pôvodne legitímne uplatňovaného nároku. Argumentácia žalovaného o štvornásobne vyšším množstvom plynu v porovnaní s priemernou spotrebou preto neobstojí.

8. Žalovaný v duplike namietal preventívnu funkciu náhrady škody a v tejto súvislosti uviedol, že náhrady škody plní len a len kompenzačnú funkciu, nakoľko ust. uvádza, že sa uhrádza len skutočná škoda. Zdôraznil, že preventívnu funkciu môže plniť jedine trest alebo iná sankcia udelená v správnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2018 sp.zn. a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.12.2016 sp.zn. . Ďalej namietal tvrdenie žalobcu, že vyčísliť výšku škody nie je možné znaleckým posudkom, pretože takto určená škoda nebude spĺňať podmienku ,,skutočnej škody“, a to o to viac za situácie, keď škoda podľa výpočtu vo sa taktiež na míle vzďaľuje od skutočne spôsobenej škody a niekoľkonásobne ju prekračuje, čo spôsobuje jej nezákonný sankčný preventívny charakter. V tejto súvislosti vyslovil presvedčenie, že súd ani nie je povinný uplatňovať s poukazom na SR.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 16.09.2025, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia sporových strán. Právny zástupca žalobcu nad rámec doterajších vyjadrení argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. v skutkovo obdobnom prípade, v ktorom sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom vo výške 135.133,64 Eur, a táto mu bola priznaná, pričom v konaní sa žalovaný rovnako bránil tým, že bol vypracovaný znalecký posudok v zmysle záverov, ktorého mala výška škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa znalca predstavovať sumu niekde na úrovni 8 resp. 10.000 Eur. Napriek tejto skutočnosti teda súd priznal žalobcovi nárok vo výške vyčíslenej podľa , a toto rozhodnutie prešlo aj tesnom ústavnosti keďže ÚS SR vo veci sp.zn. odmietol ústavnú sťažnosť podanú žalovaným a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nie je dôvod spochybňovať závery NS SR týkajúce sa určenia výšky škody a spôsob ich určenia a tieto nie je možné označiť za svojvoľné, nelogické, či z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné. Právny zástupca žalovaného v prednese poukázať na nález ÚS SR III.ÚS/114/2020, v zmysle ktorého aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade ale skutočnej vzniknutej škody, pričom žalobca vôbec nebral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný má v predmetnom odbernom mieste podružné merače, ktoré využíva na rozúčtovanie spotreby svojím nájomcom v tejto budove, ktoré len s malou odchýlkou vykazujú obdobné výsledky merania. Ďalej uviedol, že žalobca od vyčíslenej škody neodrátal zálohové platby, ktoré boli uskutočnené žalovaným za predmetné obdobie, ktoré je označené ako obdobie neoprávneného odberu plynu a pričom aj v zmysle už uvedeného nálezu by sa pri vyčíslovaní škody mala brať do úvahy aj história predchádzajúcej spotreby na danom mieste, či už znalecký posudok napríklad taký, ako bol predložený žalovaným v konaní, alebo informácia o spotrebičoch na odbernom mieste. Právny zástupca žalobcu reagoval na prednes právneho zástupcu žalovaného a vo vzťahu k rozhodnutiu ÚS SR III.ÚS/114/2020 vyslovil presvedčenie, že toto rozhodnutie možno považovať za akýsi exces rozhodovacej praxi ÚS SR a je prekonané jeho ďalšou rozhodovacou praxou. Dal do pozornosti rozhodnutie II.ÚS/319/2021 alebo II.ÚS/207/2021, kde ÚS SR skutkovo v totožných prípadoch ako vo veci III.ÚS/114/2020 odmietol ústavné sťažnosti podané voči rozhodnutiam všeobecných súdov. Právny zástupca žalobcu označil rozhodnutie III.ÚS/114/2020 za vnútorne rozporné a nesprávne z toho dôvodu, že vychádza z českej právnej úpravy, ktorá bola iná ako právna úprava na Slovensku. K námietke ohľadom zálohových platieb uviedol, že tieto žalovaný neplatil jemu ale dodávateľovi plynu, teda inému subjektu, preto tieto nemožno od náhrady škody odpočítať. Právny zástupca žalobcu v závere navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške vo výške 10.639,24 Eur spolu s jej príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.161,61 Eur od 22.03.2021 do 30.06.2021, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10639,24 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%, teda vzal žalobcu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 22.03.2021 do 30.06.2021. Právny zástupca žalovaného súhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti.

10. Podľa (ďalej len ,P“) žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu sčasti späť, a tak prejavil vôľu, aby súd o žalobe vo vyššie vymedzenej časti ďalej nekonal a vo veci v predmetnom rozsahu meritórne, súd, postupujúc podľa v spojení s rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 22.03.2021 do 30.06.2021 zastavil (výrok I. rozsudku), keď žalovaný s čiastočným apäťvzatím žaloby súhlasil.

14. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a jemu zodpovedajúcom rozhodnutí o zastavení konania v príslušnej časti ostalo predmetom konania zaplatenie istiny vo 10.639,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.161,61 Eur od 22.03.2021 do 29.06.2021, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.639,24 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, ako aj náhrada trov konania.

15. Súd sa následne oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich ústnych vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

16. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu / zákazky zo dňa 30.11.2020 za účelom vyhotovenia fotodokumentácie ako aj zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu / zákazky zo dňa 07.12.2020 za účelom výmeny meradla a vyhotovenia fotodokumentácie, ktorý podpísal správca budovy, vyplýva, že na odbernom mieste Americká trieda 2588/11, 040 13 Košice (odberateľ VENTO -REALITY, s.r.o.) došlo 07.12.2020 k demontáži plomby ev. č. A0159186 a ev. A0159200 a montáži plomby s ev. č. N160422. a ev. č. N160433 s tým, že bola uskutočnená výmene meradla, ktoré bolo zaslané na znalecký posudok.

17. Znaleckým posudkom č. 23/2021 zo dňa 20.02.2021 znalec A. B. C. zistil, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky porušené, pričom znalec uviedol, že na predloženom plynomeri nebola osadená zabezpečovacia/overovacia značka krytu číselníka, pričom bolo zistené, že v mieste osadenia sa nachádza nit bez príslušných označení M43/18/1.

18. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Kategória objektov: kotolňa, obchodné prevádzky, služby) zo dňa 26.02.2021 pre odberateľa VENTO -REALITY, s.r.o.), na odbernom mieste Americká trieda 2588/11, 040 13 Košice (druh spotrebiča: plynové vykurovanie 1ks, plynové vykurovanie kombinovanými kotlami 1 ks) vyplýva, že celková výška spôsobenej škody za neoprávnene odobratý zemný plyn vrátane nákladov v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 bola pôvodne stanovená na 13.839,94 Eur.

19. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Kategória objektov: kotolňa, obchodné prevádzky, služby) zo dňa 26.02.2021 pre odberateľa VENTO -REALITY, s.r.o.), na odbernom mieste Americká trieda 2588/11, 040 13 Košice (druh spotrebiča: plynové vykurovanie kombinovanými kotlami 2 ks), vyplýva, že celková výška spôsobenej škody za neoprávnene odobratý zemný plyn vrátane nákladov v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 bola pôvodne stanovená na 7.907,40 Eur.

20. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu-námietka meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Kategória objektov: kotolňa, obchodné prevádzky, služby) pre odberateľa VENTO -REALITY, s.r.o.), na odbernom mieste Americká

trieda 2588/11, 040 13 Košice (druh spotrebiča: plynové vykurovanie 1ks, plynové vykurovanie kombinovanými kotlami 1 ks) vyplýva, že celková výška spôsobenej škody za neoprávnene odobratý zemný plyn vrátane nákladov v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 bola stanovená na 9.271,18 Eur.

21. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu-námietka meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (Kategória objektov: kotolňa, obchodné prevádzky, služby) pre odberateľa VENTO -REALITY, s.r.o.), na odbernom mieste Americká trieda 2588/11, 040 13 Košice (druh spotrebiča: plynové vykurovanie kombinovanými kotlami 2 ks), vyplýva, že celková výška spôsobenej škody za neoprávnene odobratý zemný plyn vrátane nákladov v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 bola stanovená na 5.880,43 Eur.

22. Z vyúčtovania škody za odber zemného plynu (podľa ) č. 9000390624 a výzvy na úhradu dlžnej čiastky vyhotoveného 26.02.2021 vyplýva, že hodnota zemného plynu vyčíslená v súlade s platnou za obdobie od 12.12.2019 do 330.11.2020 spolu s nákladmi zisťovania predstavovala sumu 21.747,34 Eur, s tým že túto sumu bolo potrebné uhradiť v lehote splatnosti do 21.03.2021.

23. Listom zo dňa 15.03.2021 označeným ako I. ODPOVEĎ NA VÁŠ, II. VÝZVA NA MIMOSÚDNE ROKOVANIA žalovaný Žalobcovi oznámil, že určenú výšku škody (21.747,34 Eur) neuznáva a jej výpočet považuje za nezákonný a predčasný.

24. Zo znaleckého posudku č. 5/2021 zo dňa 12.12.2019 znalec Ing. Ján Kuchár, PhD. vplýva, že znalec vyčíslil spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalobcu v období neoprávneného odberu od 12.12.2019 do 30.11.2020 vo výške 13.395 m3, pričom túto vypočítal ako aritmetický priemer za obdobie rokov 2013 štatisticky korešponduje s vykázanými spotrebami za obdobie posledných troch rokov, keďže tieto 3 roky sú súčasťou predmetného štatistického obdobia. Znalec na otázku zadávateľa posudku (žalovaného) na otázku k možnosti objektívneho zistenia reálnej spotreby zemného plynu na odbernom mieste žalovaného za obdobie neoprávneného odberu uviedol, že toto je možné odborným odhadom, na základe skutočností predchádzajúcich období. Ďalej znalec na otázku zadávateľa posudku, že akým spôsobom je možné určiť reálnu spotrebu zemného plynu na danom odbernom mieste a s akou presnosťou uviedol, že presnosť zistenia je na úrovni technických odhadov, ktoré sa opierajú o namerané hodnoty porovnateľného obdobia, čo predstavuje 4-10%. Na otázku zadávateľa, aby znalec uviedol ním zistenú spotrebu zemného plynu na danom odbernom mieste od 12.12.2019 do 30.11.2020 a z toho vychádzajúce vyčíslenie reálnej škody, ktorá vznikla spoločnosti SPP – distribúcia, a.s. Mlynské nivy 44/b, 82 511 Bratislava, konštatoval, že pre dané obdobie odhadol spotrebu odberného miesta vo výške 13.395,71 Eur, čo pri ocenení v zmysle č. MH SR, ktorou sa upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu predstavuje po zaokrúhlení 4.522 Eur a uvedené vyčíslenie s najvyššou pravdepodobnosťou zodpovedá reálnej spotrebe zemného plynu na danom odbernom mieste.

25. Listom zo dňa 02.07.2021 označeným ako NEOPRÁVNENÝ ODBER – ÚHRADA žalovaný žalobcovi oznámil, že škodu uhradí vo výške 4.522 Eur, teda vo výške vyčíslenej v znaleckom posudku.

26. Z histórie odoslaných prevodov zo dňa 02.07.2021 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 30.06.2021 sumu 4.522,37 Eur.

27. Súd právne vec posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

28. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

29. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

30. Podľa odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

31. Podľa ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

32. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

33. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

34. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len ""), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

36. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

39. Medzi stranami nesporné, že žalovaný odoberal v období od 12.12.2019 do 30.11.2020 z distribučnej siete žalobcu plyn na odbernom mieste Americká trieda 2588/11, 040 13 Košice, pričom k odberu došlo meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, preto v zmysle ust. o energetike je takýto odber považovaný za neoprávnený a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bola plomba porušená, má charakter objektívnej zodpovednosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonania riadneho vyúčtovania plynu dodávateľom. Preto podľa , v zmysle ktorého neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bol žalovaný podľa uvedeného výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od posledného vykonaného fyzického odpočtu (posledný fyzický odpočet sa uskutočnil dňa 11.12.2019, pričom žalobca za začiatok neoprávneného odberu plynu považoval deň 12.12.2019) do dňa, kedy došlo ku kontrole odberného miesta (t.j. dňa 30.11.2020), ktorá bola v celkovej výške 21.747,34 Eur. Táto škoda bola žalovanému

vyúčtovaná vo vyúčtovaní č. 9000390624 s lehotou splatnosti 21.03.2021. Po zohľadnení námietok žalovaného žalobca vystavil v zmysle Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ktorá bola v celkovej výške 15.161,61 Eur. Nebolo tiež sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 30.06.2021 sumu 4.522,37 Eur, a teda zvyšná časť žalobcom vypočítanej škody predstavuje sumu 10.639,24 Eur, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní.

40. Spornou otázkou v konaní bola výška škody, keď žalovaný nesúhlasil s výpočtom škody žalobcom v zmysle č. , nakoľko táto bola podľa jeho názoru uplatnená v neprimeranej výške a má sankčný (resp. preventívny) charakter a tiež pri výpočte bolo potrebné zohľadniť spotrebu zemného plynu za minulé obdobia a ním predložený znalecký posudok č. 5/2021.

41. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru že žalobca správne použil v zmysle , keďže nemal k dispozícii objektívne a spoľahlivé podklady, na základe ktorých by mohol škodu vyčísliť inak. Žalobca nemohol za účelom vyčíslenia výšky škody použiť údaje namerané plynomerom, keďže na tomto bola zistená porušená plomba, určené meradlo tak určené meradlo (plynomer) tak stratilo overenie a akékoľvek údaje z neho už nemôžu byť použité (, ). Rovnako je súd toho názoru, že pri výpočte výšky skutočnej škody pri neoprávnenom odbere plynu v zmysle nemožno použiť údaje o spotrebe zemného plynu za minulé obdobie, prípade znalecký posudok alebo údaje z podružných plynomerov (plynomerov bez platného overenia).

42. Súd pri riešení spornej otázky v tomto konaní vychádzal z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 13.06.2019, v ktorom Najvyšší súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, a to konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29.11.2018, v ktorom Najvyšší súd uviedol: ,,44. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. 45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. 46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). 47. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. 48. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ Súd konštatuje, že uvedené právne závery sú aplikovateľné aj na neoprávnený odber plynu v zmysle a prešli aj kontrolou ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS. 457/2021.

43. Na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. zo dňa 21.1.2021, ktorým zrušil odvolacieho súdu, keď odvolací súd pri výpočte výšky škody pri neoprávnenom odbere plynu zohľadnil predchádzajúcu spotrebu zemného plynu na odbernom mieste, a ktorý právny názor považoval dovolací súd za nesprávny. Aj predmetné rozhodnutie prešlo testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu sp.zn. a vyjadril sa aj k nálezu (na ktoré v tomto konaní odkazuje žalovaný), ku ktorému uviedol, že: ,,Vo vzťahu k nálezu ústavného súdu č. k. z 9. marca 2021, na ktorého právne závery poukazuje sťažovateľka, ústavný súd uvádza, že i keď v danej veci ide o rovnakú právnu otázku, odlišné sú skutkové okolnosti prípadu (ktorými je dovolací súd viazaný), pričom dovolací súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia zrozumiteľne vysvetlil dôvody, prečo nebolo možné v právnej veci sťažovateľky zohľadniť spotrebu plynu za predchádzajúce obdobia.“ Súd dopĺňa, že podľa jeho názoru, právne názory vyjadrené v náleze III. ÚS. 114/2020, ktoré žalovaný žiada v tomto spore zohľadniť, vychádzajú z iných skutkových okolností veci a nie sú v tomto konaní aplikovateľné. Totižto, predmetný nález Ústavného súdu SR sa týka právneho vzťahu medzi odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa a prevádzkovateľa distribučnej siete, a z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch, v ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim sa neoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ – právnická osoba. Ústavný súd SR v danom rozhodnutí o.i. priamo poukazoval na potrebu zvýšenej opatrnosti a vyvažovania vo vzájomnom strete stojacich záujmov odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete, osobitne v prípade odberateľov v domácnostiach, a to aj vo vzťahu k posudzovaniu predpokladov, za ktorých zodpovednosť vzniká.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov nie je možné pri určení výšky škody vychádzať zo znaleckého posudku č. 5/2021 predloženého žalovaným, keďže zo záverov znalca vyplýva, že tento ,,skutočnú“ spotrebu zemného plynu v rozhodnom období vypočítal metódou – odborným odhadom na základe skutočností predchádzajúcich období a sám presnosť tohto zistenia zaradil na úroveň technických odhadov, ktoré sa opierajú o namerané hodnoty porovnateľného obdobia, čo predstavuje 5 - 10 % (pravdepodobne znalec myslel odchýlku, pozn. súdu). Napokon znalec konštatoval, že vyčíslená spotreba zemného plynu v období neoprávneného odberu od 12.12.2019 do 30.11.2022 bola vypočítaná ako aritmetický priemer za obdobie rokov 2013 (znalec zrejme myslel obdobie posledných troch rokov, pozn. súdu), teda zistenia predmetného znaleckého posudku sú nepoužiteľné pre toto konanie, keďže pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné za objektívny a spoľahlivý podklad vzniknutej škody považovať údaj o spotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie, pretože ten nepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratého plynu za rozhodné obdobie.

45. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že výška škody určená podľa č. , je neprimerane vysoká, a okrem kompenzačnej funkcie tak má náhrada škody aj sankčný charakter. Súd konštatuje, že náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu je, podľa , založená na náhrade skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. A to aj v prípade, keď nie je možné zistiť rozsah odberu plynu a ten sa vypočítava ako odber predpokladaný, podľa vykonávacieho predpisu. Dôkazom toho tiež je aj samotná konštrukcia zodpovednosti za škodu spôsobenej neoprávneným odberom, ktorá v každom prípade náhrady škody (skutočnej i predpokladanej) vyžaduje, aby škoda oprávnenému subjektu i vznikla. Z uvedeného vyplýva, že náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom v zmysle plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu, teda nie je sankciou za neoprávnený odber. V spore nebolo preukázané, že by cieľom žalobou uplatnenej náhrady škody bolo potrestať žalovaného za neoprávnený odber. Naopak, má odstrániť škodu spôsobenú žalobcovi ako poškodenému. Uvedené potvrdzuje i to, že žalobca si v tomto prípade v zmysle č. vypočítanú škodu vo výške 21.747,34 Eur uplatnil iba vo výške 15.161,61 Eur, teda zníženú cca o cca 30 %. Je potrebné prihliadnuť i na preventívnu a výchovnú funkciu náhrady škody, ktorá spočíva v tom, najmä v prípadoch objektívnej zodpovednosti za škodu, že stimuluje odberateľov zemného plynu k prijatiu opatrení, ktoré minimalizujú riziko neoprávneného odberu a vzniku škôd z neho a núti ich k zvýšenej obozretnosti aj pri zabezpečení určených meradiel spotreby plynu pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb, a to s cieľom chrániť distribučnú sieť vo verejnom záujme.

46. Súd dopĺňa, že škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch, ktoré musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, preto považuje žalobu dôvodnú aj v časti uplatnených nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu (žalobcom vyčíslené vo vyúčtované č. 9000390624 vo výške 363,81 Eur).

47. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

48. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, priznal mu súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O jeho výške bude v súlade s rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).