Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-32-2019.pdf
PDF · 136.82 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: T.. L. P., nar.: XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XXC, X., zast.: Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o. , so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47251476, o zaplatenie 508,44 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1 / Žalobou doručenou súdu dňa sa 09.05.2019 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 508,44 eur, ako i náhradu trov konania.
2/ Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.07.2018 bola medzi žalobcom, ako zamestnávateľom a žalovaným, ako zamestnancom uzatvorená Pracovná zmluva, na základe ktorej žalovaný vykonával odo dňa 01.08.2018 prácu na pracovnej pozícii osobný bankár. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.07.2019 so skúšobnou dobou tri mesiace. Dňa 25.07.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným zároveň uzatvorená Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca (ďalej len ,,Dohoda”). Predmetom tejto Dohody je úprava podmienok absolvovania niekoľkomesačného vzdelávacieho programu, ktorý je určený pre každého nového zamestnanca žalobcu. Pokiaľ nový zamestnanec prejaví záujem o vzdelávanie a súhlasí s prehlbovaním kvalifikácie, pre žalobcu ako zamestnávateľa je to jednoznačný podnet k tomu, aby do nového zamestnanca investoval náklady s tým spojené. Podľa bodu 1.5.2 Dohody: Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2 pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom, s výnimkou § 155 ods. 4 ZP. Podľa bodu 2.2 pracovnej zmluvy: Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.07.2019.” Podľa bodu 1.6 Dohody: „S výnimkou prípadov ustanovených v § 155 ods. 6 Zákonníka práce sa zamestnanec zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa tejto dohody, v nasledovných prípadoch: 1.6.1 ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody; alebo 1.6.2 ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody.” Súčasťou Dohody je v zmysle citovaného bodu 1.5.2 záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom v dohodnutej lehote. V prípade žalovaného T.. L. P. mal tento záväzok trvať 12 mesiacov od nástupu do práce, čiže do 31.07.2019. Uvedená klauzula má stabilizačnú funkciu, pričom s prihliadnutím na dĺžku vzdelávacieho programu (ktorý trvá približne 10 mesiacov), žalobca považuje dohodnutú lehotu za primeranú. Dňa 16.10.2018 bolo žalovanému doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, na základe ktorého došlo
ku skončeniu pracovného pomeru dňa 16.10.2018. Záväzok zotrvať v pracovnom pomere predstavuje povinnosť zamestnanca počínať si tak, aby jeho vlastnou vinou nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Zdôrazňujeme, že nejde iba o prípady, keď zamestnanec sám z vlastnej iniciatívy skončí pracovný pomer. Porušením tejto klauzuly sú aj prípady, keď zamestnanec svojím konaním vytvorí také okolnosti, kedy nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnancom pokračoval. Žalobca svoj nárok na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie uplatňuje z dôvodu porušenia citovaného ustanovenia bodu 1.6.2 Dohody, keďže pracovný pomer skončil pred dobou uvedenou v bode 2.2 pracovnej zmluvy. Zároveň žalobca dodáva, že nebola naplnená žiadna z podmienok v zmysle § 155 ods. 6 Zákonníka práce, a preto má za to, že nárok na úhradu nákladov je daný. Celková výška nákladov, ktoré žalobca vynaložil na prehlbovanie kvalifikácie žalovaného od vzniku pracovného pomeru do skončenia pracovného pomeru dňa 16.10.2018 je nasledovná: 1. Náklady na "Úvodné školenie" (1.3.1) 48,74 € 2. kurz finančného vzdelávania (1.3.2) 50,68 € 3. Náklady na školenie "Predajné zručnosti a komunikácia s klientom" (1.3.3) 409,02 € 4. Odborné školenia a koučing (1.3.4) 0,00 € 5. Koučing a tréning predajných zručností (1.3.5) 0,00 € Náklady celkom 508,44 €
3/ Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 2Up582/2019-19 zo dňa 24.05.2019, ktorým žalobe vyhovel.
4/ Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal voči vyššie cit. platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 25.07.2018 uzatvorená pracovná zmluva. V zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy vykonával klient od 01.08.2018 prácu na pracovnej pozícii osobný bankár. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31. 07.2019. Dňa 25.07.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená tiež Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca. Dňa 16.10.2018 bolo žalovanému doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalovanému bola následne zo strany žalobcu doručená Výzva na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie zo dňa 07.11.2018 vo výške 508,44 eur, a to v lehote do 15 dní. Žalovaný sa k výzve vyjadril listom zo dňa 17.11.2018, označeným ako Sťažnosť. V Sťažnosti uviedol, že požiadavka na úhradu nákladov na prehlbovanie kvalifikácie je neoprávnená a požiadal ho o stiahnutie uplatňovaného nároku a o ukončenie predmetnej veci. Sťažnosť bola žalobcovi doručená dňa 22.11.2018. Dňa 19. 03. 2019 bol žalovanému zo strany žalobcu doručený list s označením Predžalobná zo dňa 15.03.2019, ktorým ho vyzval na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie vo výške 508.44 eur a to do piatich dní od doručenia výzvy. Právny zástupca žalovaného listom zo dňa 25.03.2019 s označením „Stanovisko k predžalobnej výzve" upozornil žalobcu, že nárok, ktorý si voči žalovanému uplatňuje, nie je oprávnený. Žalobca si zásielku prevzal dňa 28.03.2019. Vznik nároku zamestnávateľa na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie žalobca odôvodnil tým, že jeho pracovný pomer skončil pred 31.07.2019 a teda žalovaný nedodržal svoj záväzok vyplývajúci z bodu 1.6.2 Dohody. S takýmto zdôvodnením vzniku nároku žalovaný nesúhlasí z nasledovných dôvodov: Dňa 16.10.2018 bolo žalovanému zo strany žalobcu doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pracovný pomer sa skončil dňom doručenia oznámenia a to z podnetu žalobcu ako zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil v skúšobnej dobe zo strany žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa bodu 1.1 Dohody bol predmetom Dohody záväzok žalobcu umožniť žalovanému prehlbovanie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje žalobca alebo tretie osoby na základe požiadavky žalobcu, v trvaní približne 10 mesiacov, a záväzok žalovaného zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu v lehote a za podmienok podľa Dohody. Nakoľko žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným, došlo k porušeniu záväzku žalobcu umožniť žalovanému prehlbovanie kvalifikácie v zmysle Dohody. V:mik záväzku žalovaného na úhradu vynaložených nákladov žalobcu, resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie žalovaného bol viazaný na prípady, ak žalovaný v pozícii zamestnanca nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa Dohody alebo ak žalovaný nedodrží záväzok zotrvať u žalobcu a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 Dohody. Zo znenia bodu 1.6.2 Dohody vyplýva, že záväzok vzniká, ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dohodnutou dobou. Žalovaný objektívne nemohol dodržať záväzok zotrvať u žalobcu, keďže ku skončeniu pracovnému pomeru došlo zo strany žalobcu, pričom je zrejmé, že nedodržanie záväzku zamestnanca je viazané na prípad, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred dohodnutou dobou.
K skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného nedošlo. Požadovanie úhrady nákladov za prehlbovanie kvalifikácie od žalovaného možno v nadväznosti na uvedené považovať aj za konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a za zneužívanie práv zamestnávateľa na škodu zamestnanca, ktoré nepožíva právnu ochranu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby súd napadnutý platobný rozkaz, sp. zn.: 2Up/582/2019 zo dňa 24.05.2019 zrušil a návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Žalovaný si uplatňuje náhradu trov konania.
5/ Žalobca sa k odporcu žalovaného písomne dňa 04.07.2019 vyjadril tak, že záväzok zotrvať v pracovnom pomere predstavuje povinnosť zamestnanca počínať si tak, aby jeho vlastnou vinou nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Skutočnosť, že pracovný pomer neskončil žalovaný, ešte automaticky neznamená, že nedošlo k porušeniu záväzku zotrvať u zamestnávateľa počas dohodnutej doby. Ak by sa v praxi uplatňoval výklad, ktorý prezentuje žalovaný, zamestnávatelia by tak aj bez vlastného pochybenia mohli stratiť nárok na úhradu nákladov v prípade každého zamestnanca, ktorého prístup k pracovným povinnostiam je objektívnym dôvodom pre skončenie pracovného pomeru. Rovnako sa tak stalo aj v prípade žalovaného, ktorého odmietavý postoj k prideľovaným úlohám a pasívne správanie nedali zamestnávateľovi inú možnosť, než skončiť pracovný pomer. Preto považujeme za absolútne nepochopiteľné, ak rozpor s dobrými mravmi namieta zamestnanec, ktorý svojím konaním zapríčinil skončenie pracovného pomeru, evidentne s cieľom vyhnúť sa povinností vrátiť zamestnávateľovi skutočne vynaložené náklady na prehlbovanie jeho kvalifikácie. Má za to, že § 154 ZP ráta s tým, že zamestnávateľ môže zamestnancovi uložiť povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní a vtedy je takáto účasť výkonom práce zamestnanca, avšak tento prípad sa nevzťahuje na dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzatvárané podľa § 155, pretože na tie sa podporne aplikujú ustanovenia o zvyšovaní kvalifikácie. Z prezentovaných skutočností vyplýva, že námietka žalovaného je po právnej stránke neopodstatnená a nesúvisiaca s naším prípadom. Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca zo dňa 25.07.2018 bola uzatvorená podľa § 155 ods. 5 ZP, a teda zamestnanec mal počas účasti na vzdelávaní nárok na náhradu mzdy.
6/ Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04.07.2019 písomne dňa 22.12.2019 vyjadril tak, že dňa 16.10.2018 bolo žalovanému zo strany žalobcu doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, v zmysle ktorého sa pracovný pomer skončil dňom doručenia oznámenia a to z podnetu žalobcu ako zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil v skúšobnej dobe zo strany žalobcu ako zamestnávateľa. Nakoľko žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným, došlo k porušeniu záväzku žalobcu umožniť žalovanému prehlbovanie kvalifikácie v zmysle Dohody. Vznik záväzku žalovaného na úhradu vynaložených nákladov žalobcu, resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie žalovaného, bol viazaný na prípady, ak žalovaný v pozícii zamestnanca nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa Dohody alebo ak žalovaný nedodrží záväzok zotrvať u žalobcu a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 Dohody. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že pre vznik nároku na úhradu nákladov na jeho strane je nepodstatné, či pracovný pomer skončí zamestnanec alebo zamestnávateľ, pričom sa opiera o znenie § 155 ZP, v zmysle ktorého je použité slovné spojenie „ zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa ", namiesto „ zaväzuje neskončiť pracovný pomer so zamestnávateľom." Zároveň zdôrazňuje „záväzok zotrvať v pracovnom pomere predstavuje povinnosť zamestnanca počínať si tak, aby jeho vlastnou vinou nedošlo k skončeniu pracovného pomeru ." Túto vetu však žalobca neodôvodnil zdrojom, z ktorého čerpá takýto údaj. Následne dôvodí, že ak by sa prijal výklad, aký podáva žalovaný, znamenalo by to faktickú nemožnosť na strane zamestnávateľov uplatniť si vzniknuté náklady v prípadoch zamestnancov, ktorí si neplnili povinnosti atď... a negatívne sa vyjadruje na stranu žalobcu, ako bývalého zamestnanca k plneniu jeho pracovných povinností. Žalovaný v prvom rade uvádza, že nie je pravdou, že by nezodpovedne pristupoval k plneniu pracovných povinností, nástup do pracovného pomeru bol 01.08.2018, pričom cca do 1 týždňa po nástupe sa zúčastnil týždenného školenia v Žiline a následne sa zapracovával na pobočke v Bratislave, na Dlhých Dieloch, pod vedením jeho nadriadenej alebo druhého kolegu. Táto pobočka bola v tom čase málo navštevovaná cca max. 20 ľudí za deň, takže jeho náplňou práce bolo najmä štúdium podkladov, ktoré obdržal. Stránky vybavoval len pod vedením druhej osoby. Nie je pravdou, že by si neplnil povinnosti a neboli nikdy vznesené žiadne sťažnosti. Ani nemohol byť na to dôvod, nakoľko v danom čase jeho činnosť bola prevažne študijná. Žalovaný zároveň namieta vyjadrenie žalobcu o tom, že jeho cieľom bolo vyhnúť sa povinnosti vrátiť skutočne vynaložené náklady. Je to nelogické tvrdenie, v skúšobnej dobe s ním skončil pracovný pomer zamestnávateľ a nie on. Teda iniciatíva bola na strane zamestnávateľa. Okrem toho, v danom čase bol na PN, čo vyplýva zo sťažnosti, ktorú adresoval 17.11.2018. Pre účely výkladu však žalovaný opäť poukazuje na dikciu Dohody o
prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca. Nakoľko obsah zmluvy je smerodajný, nie je možné odkazovať na všeobecné ustanovenia zákona alebo argumentovať neodôvodnenými citáciami. Zo znenia bodu 1.6.2 Dohody vyplýva, že záväzok vzniká, ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dohodnutou dobou. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu s takýmto znením a takto tomu rozumel a rozumie aj žalovaný. Ak by žalobca, ako zamestnávateľ, chcel vyjadriť, že pracovný pomer môže skončiť aj on a vznikne mu nárok na úhradu nákladov, mal to do zmluvy zachytiť. Minimálne znenie by bolo nasledovné : „a pracovný pomer sa skončí pred dohodnutou dobou." Pokiaľ takýto výklad začal používať zamestnávateľ teraz, malo by mu to byť pripísané na ťarchu v zmysle všeobecných ustanovení o výklade právnych úkonov. Okrem toho pri podpise pracovnej zmluvy žalobca automaticky podpisoval aj Dohodu, a nikto ho neupozornil, že túto Dohodu podpisovať nemusí. Takže implicitne z toho vyplýva, že ak by nebola podpísaná Dohoda, zrejme by nedošlo ani k podpisu pracovnej zmluvy. Takže, žalobca síce tvrdí, že nemožno do takejto dohody zamestnanca nútiť, avšak prax je evidentne iná. V zmysle § 155 ods. 6 ZP je demonštratívne uvedené, kedy nevzniká úhradová povinnosť slovíčkom najmä, teda strany majú zmluvnú voľnosť. A tú strany aj využili tým, že je uvedené, že povinnosť vzniká podľa čl. 1.6. ,,s výnimkou prípadov ustanovených v § 155 ods. 6 ZP v nasledovných prípadoch: 1.6.1 ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody, alebo 1.6.2. ak zamestnanec ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skonči pred dohodnutou dobou. Jednoznačne zo zmluvy vyplýva, že strany sa dohodli na tomto momente vzniku úhradovej povinnosti. Teda skončenie pracovného pomeru je iniciované zamestnancom. O tento prípad sa nejedná, žalovaný objektívne nemohol dodržať záväzok zotrvať u žalobcu, keďže ku skončeniu pracovnému pomeru došlo zo strany žalobcu. Zároveň odkazujeme na komentár JUDr. Barancovej k Zákonníku práce, 5. prepracované a doplnené vydanie, vydavateľstvo Sprint, 2007, Bratislava, a to komentár k § 155, kde na str. 833 JUDr. Barancová uvádza: „Úhradová s stabilizačná funkcia dohôd spočíva v povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil na jeho kvalifikačný proces za predpokladu, že nesplní svoj zmluvný záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere dohodnutý čas Zároveň zo str. 835 citujem: „K ods.6. : Dôvody, pri ktorých nevzniká úhradová povinnosť zamestnanca nie sú taxatívne vymedzené, len implicitne. Možno ich rozšíriť na základe kolektívnych zmlúv, ale aj na základe pracovnej zmluvy.“ Je teda zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na vynaložené náklady na prehlbovanie kvalifikácie žalovaného. Ak by však záväzok aj mal vzniknúť, zamestnávateľ by vznik týchto nákladov mal preukázať ( čo nenastalo) a v prípade, ak zamestnanec splní svoj záväzok len sčasti platí, že povinnosť hradiť náklady sa pomerne zníži (§ 155 ods. 3 ZP ). Žalobca tieto kritériá nijako nepreukázal, ani vznik nákladov, ani pomernú časť, na ktorú by mal mať nárok. Týmto preto z opatrnosti vznášame aj námietku nesplnenia povinnosti preukázať tvrdenia na strane žalobcu. Vzhľadom na všetky tu uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
7/ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi : pracovnou zmluvou zo dňa 25.07.2018, dohodou o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca zo dňa 25.07.2018, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, výzvou na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie zo dňa 07.11.2018, sťažnosťou zo dňa 17.11.2018, predžalobnou výzvou na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie zo dňa 15.03.2019, adaptačným hárkom, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
8/ Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 25.07.2018 mal súd za preukázané, že medzi žalobcom, ako zamestnávateľom a žalovaným, ako zamestnancom vznikol pracovný pomer, a na jej základe žalovaný vykonával pre žalobcu od 01.08.2018 prácu na pracovnej pozícii osobný bankár. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú - do 31.07.2019. Skúšobná doba bola dohodnutá na tri mesiace. Podľa bodu 5.1. cit. zmluvy sa zamestnancovi priznáva základná mesačná mzda...
9/ Zároveň v deň podpisu pracovnej zmluvy, t.j. dňa 25.07.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená i Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca. Podľa bodu 1.5.2 Dohody: Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2 pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom, s výnimkou § 155 ods. 4 Zákonníka práce. Podľa bodu 2.2 pracovnej zmluvy: Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú, do 31.07.2019. Podľa bodu 1.6 Dohody: S výnimkou prípadov ustanovených v § 155 ods. 6 Zákonníka práce sa zamestnanec zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa tejto dohody v nasledovných prípadoch: 1.6.1 ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody; alebo 1.6.2 ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode
1.5.2 tejto dohody. Súčasťou Dohody je v zmysle citovaného bodu 1.5.2 záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom v dohodnutej lehote.
10/ Dňa 16.10.2018 bolo žalovanému doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, na základe ktorého došlo ku skončeniu pracovného pomeru dňom 16.10.2018.
11/ Výzvou zo dňa 07.11.2018 žiadal žalobca od žalovaného úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie vo výške 508,44 eur, v lehote do 15 dní od jej doručenia.
12/ Žalobca listom zo dňa 17.11.2018 označeným ako Sťažnosť žalobcovi oznámil, že jeho nárok popiera, nakoľko samotný žalobca mu znemožnil dodržanie „Dohody“ a jeho nárok považuje podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. za pokus o bezdôvodné obohatenie.
13/ Podľa § 1 ods. 4, 5, 6 Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) účinný od 01.05.2018 do 31.12.2018, (4) ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/>. (5)Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (6)V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
14/ Podľa § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
15/ Podľa § 41 ods. 1 ZP, pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
16/ Podľa § 45 ods. 1, 3 ZP, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. (3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
17/ Podľa § 48 ods. 7 ZP, zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa tohto zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
18/ Podľa § 59 ods. 1 a 2 ZP : (1) Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
(2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
19/ Podľa § 71 ods. 1 a 3 ZP, (1)Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. (3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.
20/ Podľa § 72 ods. 1, 2 ZP, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. (2) Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
21/ Podľa § 155 ods. 1-6 ZP zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (2) Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. (3) Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. (4) Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, b) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166, c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu. (5) Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. 6) Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, b)pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c), d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil, e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.
22/ Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
23/ Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24/ Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
25/ Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
26/ Uplatnený nárok súd posudzoval ako pracovnoprávny nárok, t.j. podľa Zákonníka práce. Súd vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
27/ Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca doručil žalovanému dňa 16.10.2018 Oznámenie, že s ním končí pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.07.2018, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.07.2019, bez uvedenia dôvodu. Tiež nebolo sporné, že strany sporu zároveň v deň podpisu pracovnej zmluvy, t.j. dňa 25.07.2018 uzatvorili v písomnej forme i Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, obsahom ktorej bol záväzok, že hoci išlo medzi nimi o pracovnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, podľa bodu 1.1, žalobca, ako zamestnávateľ sa zaväzuje, že umožní žalovanému, ako zamestnancovi, v trvaní približne 10 mesiacov, prehĺbenie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a aktivít, pričom žalovaný sa zaväzuje u žalobcu zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote a za podmienok podľa tejto Dohody.
28/ Sporným medzi stranami bolo, či v dôsledku vyššie cit. Dohody, pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalobcu, ako zamestnávateľa, bol žalovaný, ako zamestnanec povinný uhradiť žalobcovi náklady spojené s prehlbovaním svojej kvalifikácie za dobu odo dňa nástupu do práce, t.j. do 01.08.2018 do doručenia Oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalobcu, t.j. dňa 16.10.2018, teda čím a ako žalovaný porušil podmienky Dohody, ako i výška nákladov za prehlbovanie kvalifikácie, ako si ju žalobca uplatnil v žalobe, t.j. suma 508,44 eur.
29/ Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, predmetnú Dohodu vypracoval a žalovanému k podpisu predložil samotný žalobca. Žalobca ju už v záhlaví označil ako Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie v zmysle § 155 ods. 5 ZP. Podľa § 155 ods. 5 veta prvá ZP, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. Táto podmienka podľa textu dohody splnená bola, žalobca uvádza sumu 1 900 eur. Ďalej však toto ust. vo vete druhej uvádza, že v týchto prípadoch však nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Žalovaný, ako zamestnanec a slabšia strana sporu tvrdil zásadnú vec, že „ pri podpise pracovnej zmluvy automaticky podpisoval aj Dohodu a nikto ho neupozornil, že túto Dohodu podpisovať nemusí. Žalobca síce tvrdí, že nemožno do takejto dohody zamestnanca nútiť, avšak prax je evidentne iná “. Žalobca toto skutkové tvrdenie žalovaného ako mu to ukladá ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP, výslovne nepoprel, vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach neuviedol, ponechal ho bez reakcie. Súd mal preto za to, že žalobca si ako zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v ust. § 41 ods. 1 ZP, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, čo zahrňuje aj spornú Dohodu, ktorá mala priamy súvis s výkonom jeho práce, teda žalovaného poučiť, že uzavretie tejto Dohody nie je povinné a že žalovanému, ako zamestnancovi, nie je možné uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Tým, že žalobca toto jeho skutkové tvrdenie, ako vyplýva z ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP, výslovne nepoprel, vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach neuviedol, súd považoval tvrdenie žalovaného za pravdivé a nesporné. Žalovaný ďalej tvrdil, že napriek tomu, že Dohodu podpísal, jej podmienky neporušil. Súd konštatuje, že žalovaný skutočne neporušil svoj záväzok vyplývajúci mu z bodu 1.6 cit. Dohody, pretože prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody nedokončil zo svojho rozhodnutia, ale z rozhodnutia žalobcu. Podobne žalovaný, ako zamestnanec, neporušil záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončiť pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody, t.j. pred 31.07.2019, nakoľko samotný žalobca dňa 16.10.2018 doručil žalovanému Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, na základe ktorého došlo k skončeniu pracovného pomeru dňom 16.10.2018, z podnetu žalobcu, ako zamestnávateľa a to bez uvedenia dôvodu. Súd ďalej zistil, že žalovaný neporušil ani žiadnu zo zákonných podmienok uvedených v ust. § 155 ods. 6 ZP. Naviac dôvody, pri ktorých nevzniká úhradová povinnosť zamestnanca v ust. § 155 ods. 6 ZP nie sú taxatívne vymedzené, len implicitne. Možno ich rozšíriť, napr. aj na základe spornej Dohody, čo však žalobca do jej textu nevložil, preto
mu nárok voči žalovanému na úhradu nákladov nevznikol. Pre rozhodnutie vo veci bolo irelevantné, že žalobca mal výhrady voči žalovanému, ako svojmu zamestnancovi v skúšobnej dobe, uvádzal, že „pre jeho odmietavý postoj k prideľovaným úlohám a pasívne správanie nedali zamestnávateľovi inú možnosť, než skončiť pracovný pomer“, pretože sa ich práva na konkretizáciu v Oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe rozhodol nevyužiť. Naviac žalovaný jeho skutkové tvrdenie poprel uvedením tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach vlastných okolností, tým, že podľa neho : „Nie je pravdou, že by nezodpovedne pristupoval k plneniu pracovných povinností, nástup do pracovného pomeru bol 01.08.2018, pričom cca do 1 týždňa po nástupe sa zúčastnil týždenného školenia v Žiline a následne sa zapracovával na pobočke v Bratislave, na Dlhých Dieloch, pod vedením jeho nadriadenej alebo druhého kolegu. Táto pobočka bola v tom čase málo navštevovaná cca max. 20 ľudí za deň, takže jeho náplňou práce bolo najmä štúdium podkladov, ktoré obdržal. Stránky vybavoval len pod vedením druhej osoby. Nie je pravdou, že by si neplnil povinnosti a neboli nikdy vznesené žiadne sťažnosti“. Žalobca jeho tvrdenia nevyvrátil, ani dôkazy o opaku nepredložil.
30/ Právna zástupkyňa žalovaného ďalej rozporovala žalobcom uplatnenú žalovanú sumu vo výške 508,44 tvrdením, že ak by mal záväzok aj vzniknúť, zamestnávateľ by vznik týchto nákladov mal preukázať, čo nenastalo a v prípade, ak zamestnanec splní svoj záväzok len sčasti platí, že povinnosť hradiť náklady sa pomerne zníži (§ 155 ods. 3 ZP ). Žalobca tieto kritériá nijako nepreukázal, ani vznik nákladov, ani pomernú časť, na ktorú by mal mať nárok. Týmto z opatrnosti vznáša námietku nesplnenia povinnosti preukázať tvrdenia na strane žalobcu.
31/ V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok(povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
32/ Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
33/ Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. (in: Števček, M., Ficová, S.,Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670 + ďalej podrobnejšie viď aj bod 36. a nasl. tohto odôvodnenia).
34/ Žalobca si v tomto konaní podanou žalobou uplatnil voči žalovanému ako zamestnancovi nárok na zaplatenie sumy 508,44 eur. Nakoľko za žalobcu konal právnik a žalovaný bol zastúpený zástupcom z radov advokátov, súd skutkový stav zisťoval v rámci vymedzenom procesným útokom a obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých (§ 151 ods. 1 CSP) alebo verifikovaných (preukázaných) po vykonanom dokazovaní (§ 220 ods. 2CSP), a skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov).
35/ Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému, ako svojmu zamestnancovi, úhradu nákladov na prehlbovanie kvalifikácie vo výške požadovanej sumy 508,44 eur len všeobecne - vyplnením údajov do ním vytvorenej tabuľky v rámci Výzvy na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie zo dňa 07.11.2018 a Predžalobnej výzvy zo dňa 15.03.2019, adresovaných žalovanému. Neskôr, na námietku právnej zástupkyne žalovaného, na nepreukázanie žalovanej sumy, na pojednávaní konanom dňa 09.07.2021 založil do spisu Adaptačný hárok, ktorý
odôvodnil tým, že ide o potvrdenie, že žalovaný školenia absolvoval. Súd však poukazuje nato, že žalovaný nesporoval, že by školenia neabsolvoval, ale sporoval to, že zo strany žalobcu absentuje akéhokoľvek zdôvodnenie výšky spornej žalovanej sumy. Žalobca tak nepreukázal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne (podľa§ 132 ods. 1 a 150 ods. 1 CSP úplne) skutkovo identifikovali a odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanému, čo do základu a výšky, a umožňovali ho verifikovať. Špecifikáciu žalovanej sumy žalobca učinil iba vytvorením vlastnej, internej tabuľky, kde uviedol, náklady na školenia a kurzy v celkovej výške 508,44 eur, avšak bez predloženia akýchkoľvek účtovných dokladov, ako k jednotlivým nákladom dospel. Podobne založenie do spisu zle čitateľného Adaptačného hárku, obsahujúceho dátumy školení a výsledky testov žalovaného, v prekvapivom výsledku 100% a 95% úspešnosti, bez vyčíslenia žalovanej sumy, nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, že žalovaný je mu dlžný uhradiť na nákladoch práve žalovanú sumu 508,44 eur, nakoľko táto sa v ňom nenachádza.
36/ Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,s. 50).
37/ Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zisťovať skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne“ (tam tiež, s. 796). 38/ Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností odôvodňujúcich žalovanú sumu, ako aj s poukazom tvrdené a ničím nepreukázané žalobcom tvrdené porušenie povinností zo strany žalovaného, súd žalobu voči žalovanému zamietol.
39/ Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzskoz 19. februára 1998).
40/ Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
41/ Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
42/ Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).