Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sas/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Soukupovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Mgr. A. B., bytom C. B. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2020, takto

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca podal žiadosť o invalidný dôchodok dňa 18.01.2018 s uplatnením nároku na invalidný dôchodok od 19.12.2017.

2. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2019, ktorým podľa , a a Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) z dôvodu, že žiadateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 76 dní dňa 23.12.2017. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina invalidita vznikla dňa 14.08.2018, a teda ku dňu vzniku invalidity spĺňa žalobca podmienku nároku na starobný dôchodok, a preto žiadosť bola zamietnutá.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 18.01.2019, ktorý vypracoval C. F. G. a overil ho C. F. H. je uvedený dátum vzniku invalidity dňa 19.12.2017, a tento bol podľa žalobcu nezákonným spôsobom doplnený. Žiadal, aby v rámci autoremedúry žalovaná zrušila rozhodnutie zo dňa 03.10.2019, v opačnom prípade bude musieť podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za trestný čin falšovania a pozmeňovania úradnej listiny.

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie v celom rozsahu zamietla. V odôvodnení uviedla, že proti uvedenému rozhodnutiu podal účastník konania (ďalej len „žalobca“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 06.12.2019, v ktorom namieta určený dátum vzniku invalidity. V odvolaní žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku od 19.12.2017. Citujúc § 70 ods. 1, § 153 ods. 5, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona o sociálnom poistení žalovaná konštatovala, že na základe

podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na svojom pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 25.08.2020 s nasledovným záverom: Žalobca je dlhoročne v liečbe imunoalergológa a pľúcneho lekára, pre opakujúce sa infekty horných dýchacích ciest absolvoval imunostimulačnú liečbu. Popri týchto opakujúcich sa infektoch dýchacích ciest je pridružená dlhoročne chronická rinosinusitída (t. j. chronický zápal nosovej dutiny a čelustných dutín), anamnesticky sa žalobca v roku 2014 podrobil ORL operácii. Tiež je pridružená chronická tonsilofaryngitída (t.j. chronický zápal mandlí a hltanu), opakovane prekonal herpetickú infekciu (herpes simplex), pridružený alergický terén. Súbežne popri kontrolách na imunoalergologickej ambulancii je tiež v liečbe pľúcneho lekára, kde už v roku 2017 je popisovaný v závere vyšetrení perzistujúci kašeľ pravdepodobne kombinovanej etiológie. Pri pľúcnom vyšetrení dňa 19.12.2017 pľúcny lekár hodnotí perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy - ako ekvivalent prieduškovej astmy, funkčne skreslené pre kašeľ, bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19.12.2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnymi prietokmi v periférnych dýchacích cestách. V roku 2018 je imunoalergológom v záveroch vyšetrení uvádzaný intermitentný záchvatovitý kašeľ, dušnosť a pískanie provokované chladom + alergický terén

- pravdepodobne ekvivalent prieduškovej astmy s jednoznačným efektom inhalačných kortikosteroidov. Pri imunoalergologickom vyšetrení dňa 14.06.2018 je v závere hodnotený ekvivalent prieduškovej astmy - nedostatočne kontrolovaná (záchvatovitý kašeľ, intermitentne ponámahová dušnosť, s pískaním provokované chladom + alergický terén), bola upravená liečba. Pri nasledujúcom imunoalergologickom vyšetrení dňa 14.08.2018 je hodnotená priedušková astma stredne ťažká-nedostatočne kontrolovaná, opäť úprava liečby. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené do kapitoly VIII, oddielu B, položky 3, písmená c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Stanovená je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia, t. j. 50 %, berúc do úvahy alergický terén, ponámahovú dušnosť s pískaním provokované chladom (anamnesticky chladový test bol negatívny). Pridružené zdravotné postihnutia žalobcu, uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislosti majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená 10%. Pridružená je chronická hyperplastická rinosinusitída, po ORL operačnom výkone, v alergickom teréne. Zdravotnému postihnutiu by pri osobitnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (kapitola VIII., oddiel A, položka 4 písmeno b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V spisovej dokumentácii žalobcu sú dokladované početné neurologické vyšetrenia, ktorú sú už t. č. neaktuálne vzhľadom na to, že sú v z roku 2002-2003, resp. aj zo skoršieho obdobia. Dokumentujú chronický cervikokraniálny syndróm, v roku 2003 akútny radikulárny iritačný syndróm L5 vľavo. Neurologické vyšetrenia od roku 2003 nie sú dokumentované. Aktuálne sú zobrazovacie vyšetrenia krčnej a driekovej chrbtice s popisom degeneratívnych zmien. Nie sú dokumentované dlhotrvajúce, často opakujúce sa prejavy nervového a svalového dráždenia. Samotné degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Pokles schopnosti zárobkovej činnosti zapríčiňuje iba závažná funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ktorá má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Takéto postihnutie chrbtice nie je dokumentované lekárskymi vyšetreniami. Žalobca je v liečbe pre hypertenziu, očným vyšetrením boli potvrdené hypertonické zmeny na očnom pozadí II. stupňa. Zdravotnému postihnutiu by pri osobitnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, pri zaradení do kapitoly IX. oddielu A položky 10, písmena b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Hematologickým vyšetrením je potvrdená hyperagregabilita trombocytov po epinefríne- uvedený nález nie je posudkovo významný, neovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Recidivujúca dysfonia pri liečbe Budelinom je nález posudkovo nevýznamný, nie je dokumentovaná ťažko zrozumiteľná resp. nezrozumiteľná reč. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 60%. Zdravotný stav bol posúdený Sociálnou poisťovňou pobočkou Žilina dňa 18.01.2019 s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% od 19.12.2017. Po recenzii bola vznesená recenzná pripomienka ohľadom dátumu vzniku invalidity s určením mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky. Táto bola vykonaná 15.08.2019, pričom bol žalobca uznaný ako invalidný

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% s dátumom vzniku invalidity od 14.08.2018. Podľa doručeniek doložených v spisovej dokumentácii žalobca bol predvolávaný dvakrát na doručenku do vlastných rúk, ktorá bola v oboch prípadoch prevzatá po stanovenom termíne mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky. V konaní o odvolaní bol žalobca taktiež predvolaný na doručenku do vlastných rúk na konanie do Sociálnej poisťovne Žilina, v oboch prípadoch bola zásielka prevzatá po stanovenom termíne konania. Žalobca bol na doručenku predvolaný na konanie dňa 12.03.2020, doručenka bola prevzatá dňa 10.03.2020. Nakoľko však došlo k vzniku krízovej situácie v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 bolo toto konanie zrušené, keďže žalobca telefonicky opakovane potvrdil, že žiada byť na posúdení zdravotného stavu v konaní o odvolaní, nebol ku dňu rozhodnutia vyhotovený odborný posudok o invalidite, v rámci konaní o odvolaní. Nakoľko situácia od marca 2020 do dňa posúdenia stále trvala, pričom spisová dokumentácia bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie bol vyhotovený odborný posudok nakoniec v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov. Žalovanou bolo podrobne preštudované odvolanie, ktoré žalobca podal. Sporný bol dátum uznania invalidity. Pôvodne bol určený dátum uznania invalidity dňa 19.12.2017, nie je z posudkového hľadiska. K tomuto dátumu nebola lekárskymi vyšetreniami potvrdená priedušková astma stredne ťažká, ktorá by opodstatňovala určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri hornej hranici zákonného rozpätia, uvedeného v kapitole VIII, oddiely B, položke 3 písmeno c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Bol potvrdený perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy – ako ekvivalent prieduškovej astmy, funkčne skreslené pre kašeľ, bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19.12.2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnymi prietokmi v periférnych dýchacích cestách. Ako ekvivalent prieduškovej astmy bol záchvatovitý kašeľ hodnotený aj pri imunoalergolocikom vyšetrení dňa 15.02.2018, pričom bol potvrdený jednoznačný efekt inhalačných kortikosteroidov. Pri vyšetrení dňa 14.06.2018 je v závere popisovaný ekvivalent prieduškovej astmy – nedostatočne kontrolovaná. Napriek úprave liečby je pri vyšetrení dňa 14.08.2018 hodnotená priedušková astma stredne ťažká – nedostatočne kontrolovaná, opäť upravená liečba. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zdôraznila, že pri posúdení zdravotného stavu na účely invalidity sa posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Správna žaloba – žalobné námietky

5. Podanou žalobou žiadal žalobca preskúmať rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2020 ako aj prvostupňové rozhodnutie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2019, tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

6. Namietal, že žalovaná vydala rozhodnutie dňa 03.10.2019 na základe tzv. posudku zo dňa 15.08.2019, ktorý nevypracoval posudkový lekár, pretože jeho meno na ňom nie je uvedené, ani ho vlastnoručne nepodpísal, ani tam nie je uvedené, ktorý subjekt ho vypracoval. Ak žalovaná vydala rozhodnutie dňa 03.10.2019, na základe tzv. posudku z 15.08.2019 (iba niekým neznámym podpísaný papier), ktorý nemá náležitosti Odborného posudku o invalidite – tým je nezákonné, potom aj uvedené rozhodnutie je nezákonné, a preto sa voči nemu odvolal. Uvedenými skutočnosťami sa druhostupňový orgán vôbec nezaoberal a nevysporiadal, preto ho považuje za nepreskúmateľné.

7. Žalobca mal zato, že žalovaná vydala nezákonné rozhodnutie. Odborný posudok, ktorý vypracoval posudkový lekár C. G. a overil posudkový lekár C. H. nemôže anulovať tzv. Posudok z 15.08.2019 a tzv. Posudok z 25.08.2020. Z lekárskej správy C. I. (pľúcny lekár) zo dňa 19.12.2017 jednoznačne vyplýva, že žalobca bol liečený liekom Budelín, čo je liek na astmu, preto jeho ochorenie bolo od 19.12.2017 a nie od 14.08.2018. Napadnuté rozhodnutia považoval žalobca za nepreskúmateľné. Poukázal na lekársku správu C. J. zo dňa 15.02.2018, z ktorej vyplýva intermitentný záchvatový kašeľ, dušnosť, pískanie provokované chladom + alergia terén, ekvivalent bronchiálnej astmy s jednoznačným efektom IKS. Ochorenie astmy bolo podľa žalobcu pred dátumom 14.08.2018. Tiež poukázal na to, že 20 rokov trpí na ochorenie alergia na chlad, čo mu spôsobuje veľmi časté zápaly dýchacích ciest, prínosných dutín, čelnej dutiny na obe prínosné dutiny a čelnú dutinu bol operovaný, pretože sa tam nachádzali cysty. Podľa

vyjadrenia C. J., alergologičky a C. I., uvedené ochorenia spolu súvisia a ochorenie žalobcu nazvali chladová astma stredne ťažkého stupňa a tak ako uviedol, má chronický zápal vedľajších nosových dutín, bol na obe prínosové a čelnú dutinu už operovaný, v ľavej prínosnej dutine mal dve cysty, z ktorých jedna praskla a zatopila druhú, v konečnom dôsledku čoho musel sa podrobiť operácii a plastiku. Žalobca poukázal na správy od prof. MUDr. K. L., PhD. zo dňa 17.02.2014. Opakované zápaly dutín sú chronické ochorenia ťažkého stupňa. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení SR a inými právnymi normami.

Vyjadrenie žalovanej

8. Poukázala, že podľa posudku posudkového lekára poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline invalidita vznikla dňa 14.08.2018. Ku dňu vzniku invalidity žalobca spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok, a preto sa žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia, jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnym zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K žalobe žalobcu, ktorý namietal nekomplexné posúdenie zdravotného stavu, nesprávne vyhodnotenie lekárskych správ, ktoré predložila žalovaná uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej komplexne a rozsiahlo sa vysporiadal s každou lekárskou správou, ktorá bola predložená, či už k žiadosti o invalidný dôchodok alebo k odvolaniu. Mala za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná, žiadala žalobu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika)

9. Žalobca uviedol, že žiada vo veci rozhodnúť a poukázal na to, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej, údajný odborný posudok druhostupňového posudkového lekára zo dňa 25.08.2020 nemohol byť podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej, nie je tam uvedené kto ho vypracoval, nie je podpísaný, je to popísaný papier, ktorý z právneho hľadiska nemá žiadnu hodnotu. Poukázal na to, že v tom čase bol platný a právoplatný odborný posudok o invalidite, ktorý vypracovali posudkoví lekári C. G. a H.. Z lekárskeho vyšetrenia lekárskej správy zo dňa 08.06.2017 príloha č. 1, ktorú vydala C. C. I. vyplýva, že bol žalobca liečený Budelinom, a to je liek iba na liečenie astmy. Zároveň pripojil lekársky nález zo dňa 07.12.2017.

Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu (duplika)

10. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že Odborný posudok k invalidite je prílohou rozhodnutia žalovanej a je jeho neoddeliteľnou súčasťou, preto nie je potrebné, aby bol podpísaný, pričom napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa všetky náležitosti ust. § 209 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, t. j. v napadnutom rozhodnutí je uvedené, ktorá organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí je odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska, funkcie oprávnenej osoby. Odborný posudok o invalidite nie je rozhodnutím, ale je podkladom pre rozhodnutie. Žalovaná zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení a žiadala žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť.

Predchádzajúce súdne konanie

11. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.11.2022 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval vecne správny záver žalovanej, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, podľa ktorého žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne k dátumu vzniku invalidity mu vznikol nárok na starobný dôchodok. V danej veci bol sporný dátum vzniku invalidity, pričom súd uviedol, že dátum vzniku invalidity od 14.08.2018 bol určený na základe lekárskej správy z tohto dňa, keď bola prvýkrát zhodnotená priedušková astma, stredne ťažká – nedostatočne kontrolovaná, opäť úprava liečby. Preto krajský súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, takže túto v súlade s ust. (ďalej len „“) zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa a v konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaná si ich neuplatnila.

12. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 20.12.2024, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. K. -80 zo dňa 24.11.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodu, že krajský súd nemal k dispozícii posudkový spis, takže nemohol náležite preskúmať, pretože pri rozhodovaní nemôže správny súd vychádzať len z tvrdení žalovaných správnych orgánov, ale je povinný uvádzané tvrdenia správnych orgánov, ako aj správnosť a úplnosť skutkových okolností verifikovať. Na základe uvedeného kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že úlohou správneho súdu bude zabezpečiť posudkový spis a opätovne sa vecou dôkladne zaoberať a vo veci opätovne rozhodnúť.

13. Správny súd v Banskej Bystrici si v zmysle pokynov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyžiadal posudkový spis od Sociálnej poisťovne, ktorý mu bol následne doručený.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správny súdom

14. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov (dávkovým i posudkovým spisom orgánov verejnej správy), s písomnými vyjadreniami žalobcu i žalovanej a opätovne preskúmal rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( v spojení s , vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej ( v znení do 30.06.2023 podľa v aktuálnom znení). Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 26.04.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 15.04.2024 do 30.04.2024.

15. Podľa a , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa a , (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak i. rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ii. rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, iii. ide o veci podľa , iv. ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, v. ide o veci podľa , vi. vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

18. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

25. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

30. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

31. Podľa zákona o sociálnom poistení, v znení účinného od 04.04.2020 počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

32. Predmetom opätovného súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd opätovne oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu (za týmto účelom opätovne vyžiadal od žalovanej posudkový spis), najmä so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané v súlade so zákonom.

33. Podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálne vyjadrenie miery poklesu je uvedené v Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia a na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení (postup podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), bolo u žalobcu stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VIII, oddielu B, položky 3, písm. c) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení – Bronchiálna astma, stredne ťažká perzitujúca astma, so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia (35-50%), t. j. 50%, berúc do úvahy alergický terén, ponámahovú dušnosť s pískaním-provokované chladom. Za ostatné zdravotné ochorenia účastníka konania bola zvýšená percentuálna miera o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%. Uvedené nebolo medzi účastníkmi konania sporné. V predmetnej veci bol sporný dátum vzniku invalidity, určený v napadnutom rozhodnutí žalovanej od 14.08.2018, pričom žalobca trval za uplatnení nároku na invalidný dôchodok od 19.12.2017.

34. Správny súd poukazuje na závery odborného lekárskeho posudku zo dňa 25.08.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.09.2020. Treba uviesť, že medzi závermi posudkových lekárov v posudzovanom prípade neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej úrovni správny súd nemá žiaden dôvod pochybovať. Záver posudkového lekára vyplýval z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu, nachádzajúcich sa v pripojenom posudkovom spise a to: Imunoalergologické vyšetrenie C. M., zo dňa 12.06.2000, imunoalergologické vyšetrenie C. J. zo dňa 04.12.2001, 12.08.2014, december 2016, 19.04.2017, 15.02.2018, 14.06.2018 a dňa 14.08.2018, pneumologické vyšetrenie C. I. zo dňa 20.06.2017, 19.12.2017, vyšetrenie ORL C. I. zo dňa 29.11.2016, neurologické vyšetrenie C. I. zo dňa 12.08.2002, 25.09.2002, októbra 2002 a 15.01.2003 a MR C chrbtice C. I. zo dňa 29.10.2018, MR L chrbtice C. I. zo dňa 25.10.2018, očné vyšetrenie C. F. zo dňa 30.04.2003 a hematologické vyšetrenie C. I. zo dňa 25.10.2016. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva správnemu súdu záver, že skutkové okolnosti vyplývajúce z rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu, vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, vrátane všetkých predložených lekárskych (vyššie uvedených – pozn. správneho súdu). V predmetnej veci posudkový lekár vychádzal zo zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobcu a z poznatkov súčasnej medicíny. Porovnaním posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise správny súd zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú tak zistený zdravotný stav, ako aj určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% (50% rozhodujúce zdravotné postihnutie + 10% iné zdravotné postihnutie). Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou žalobcu zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov, pričom sú vo svojich záveroch úplne zhodné, a preto nezistil existenciu dôvodov na prípadne ďalšie doplnenie dokazovania.

35. Podstata sporu v predmetnom prípade predstavovala určenie rozhodujúceho dňa - dátumu vzniku invalidity u žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval na nálezy tak ako ich označil v žalobe – príloha č. 8, ide o nález C. I. zo dňa 19.12.2017, tak z odborného lekárskeho posudku, že uvedené bolo v posudku vyhodnocované samotné nastavenie liečby Budelínom bez ďalšieho, u žalobcu

nepreukazuje nesprávnosť, resp. nedostatočné vyhodnotenie zdravotného stavu žalobcu v posudku, ktorý hovorí, že „súbežne popri kontrolách na imunoalergologickej ambulancii je navrhovateľ tiež v liečbe pľúcneho lekára, kde už v roku 2017 je popisovaný v závere vyšetrení perzistujúci kašeľ pravdepodobne kombinovanej etilógie. Pri pľúcnom vyšetrení dňa 19.12.2017 pľúcny lekár hodnotí perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy – ako ekvivalent prieduškkovej astmy, funkčne skreslené pre kašeľ, bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19.12.2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnym prietokmi v periférnych dýchacích cestách. V roku 2018 je imunoalergológom v záveroch vyšetrení uvádzaný intermitentný záchvatový kašeľ, dušnosť a pískanie provokované chladom + alergický terén – pravdepodobne ekvivalent prieduškovej astmy s jednoznačným efektom inhalačných kortikosteroidov. Pri imunoalergologickom vyšetrení dňa 14.06.2018 je v závere hodnotený ekvivalent prieduškovej astmy – nedostatočne kontrolovaná (záchvatovitý kašeľ, intermitentne ponámahová dušnosť, s pískaním provokované chladom + alergický terén, bola upravená liečba. Pri nasledujúcom imunoalergologickom vyšetrení dňa 14.08.2018 je hodnotená priedušková astma stredne ťažká – nedostatočne kontrolovaná, opäť úprava liečby“.

36. Správny súd uvádza, že to, že sa žalobca nestotožňuje so záverom odborného posúdenia posudkového lekára neznamená, že závery a odporúčania z jednotlivých vyšetrení neboli zhodnotené, že by sa nimi posudkový lekár nezaoberal. Relevantný bol zovšeobecnený záver zo všetkých lekárskych správ a odborných posudkov, v zmysle ktorého posudkový lekár uviedol: „64-ročný, vysokoškolsky vzdelaný navrhovateľ, je dlhoročne v liečbe imunualergológa, pľúcneho lekára. Pre opakujúce sa infekty horných dýchacích ciest absolvoval imunostimulačnú liečbu. Popri týchto opakujúcich sa infektoch dýchacích ciest je pridružená dlhoročne chronická rinosinusitída (t.j. chronický zápal nosovej dutiny a čelustných dutín), anamnesticky sa navrhovateľ v roku 2014 podrobil ORL operácii. Tiež je pridružená chronická tonsilofaryngitída (t. j. chronický zápal mandlí a hltanu), opakovane prekonal herpetickú infekciu (herpes simplex), pridružený alergický terén. Súbežne popri kontrolách na imunoalergologickej ambulancii je navrhovateľ tiež v liečbe pľúcneho lekára, kde už v roku 2017 je popisovaný v závere vyšetrení perzistujúci kašeľ pravdepodobne kombinovanej etilógie. Pri pľúcnom vyšetrení dňa 19.12.2017 pľúcny lekár hodnotí perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy – ako ekvivalent prieduškkovej astmy, funkčne skreslené pre kašeľ, bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19. decembra 2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnym prietokmi v periférnych dýchacích cestách. V roku 2018 je imunoalergológom v záveroch vyšetrení uvádzaný intermitentný záchvatový kašeľ, dušnosť a pískanie provokované chladom +alergický terén – pravdepodobne ekvivalent prieduškovej astmy s jednoznačným efektom inhalačných kortikosteroidov. Pri imunoalergologickom vyšetrení dňa 14. júna 2018 je v závere hodnotený ekvivalent prieduškovej astmy – nedostatočne kontrolovaná (záchvatovitý kašeľ, intermitentne ponámahová dušnosť, s pískaním provokované chladom + alergický terén, bola upravená liečba. Pri nasledujúcom imunoalergologickom vyšetrení dňa 14.08.2018 je hodnotená priedušková astma stredne ťažká – nedostatočne kontrolovaná, opäť úprava liečby. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené v kapitole VIII. oddiel B položka 3. pod písmeno c./ - stredne ťažká. Určená je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia, t.j. 50%, berúc do úvahy alergický terén, ponámahovú dušnosť s pískaním – provokované chladom (anamnesticky chladový test bol negatívny). Pridružené zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym vyhodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10%. Pridružená je chronická hyperplastická rinosinusitída, po ORL operačnom výkone, v alergickom teréne. Zdravotnému postihnutiu by pri osobnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% (kapitola VIII. oddiel A položka 4 písmeno b./). V spisovej dokumentácii sú dokladované početne neurologické vyšetrenia, ktorú sú už t.č. neaktuálne vzhľadom na to, že sú z roku 2002-2003, resp. aj zo skoršieho obdobia. Dokumentujú chronický cervikokraniálny syndróm, v roku 2003 akútny radikulárny iritačný syndróm L5 vľavo. Neurologické vyšetrenia od roku 2003 nie sú dokumentované. Aktuálne sú zobrazovacie vyšetrenia krčnej a driekovej chrbtice s popisom degeneratívnych zmien. Nie sú dokumentované dlhotrvajúce, často opakujúce sa prejavy nervového a svalového dráždenia. Samotné degeneratívne

zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Pokles schopnosti zárobkovej činnosti zapríčiňuje iba závažná funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ktorá má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Takéto postihnutie chrbtice nie je dokumentované lekárskymi vyšetreniami. Navrhovateľ je v liečbe pre hypertenziu, očným vyšetrením boli potvrdené hypertonické zmeny na očnom pozadí II. stupňa. Zdravotnému postihnutiu by pri osobnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25% (kapitola IX. oddiel A položka 10. písm.b./). Hematologickým vyšetrením je potrebná hyperagregabilita trombocytov po epinefríne – uvedený nález nie je posudkovo významný, neovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Recidivujúca dysfonia pri liečbe Budelinom je nález posudkovo nevýznamný, nie je dokumentovaná ťažko zrozumiteľná resp. nezrozumiteľná reč. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%.“

37. Ako už bolo vyššie uvedené, sporný bol dátum uznania invalidity, kde pôvodne bol určený dátum uznania dňa 19.12.2017. Posudkový lekár mal za to, že uvedený záver nie je z posudkového hľadiska správny. K tomuto dátumu, podľa zistení správneho súdu, nebola lekárskymi vyšetreniami s predloženými lekárskymi správami potvrdená priedušková astma stredne ťažká, ktorá by opodstatňovala určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia uvedeného v kapitole VIII. oddiel B položka 3 písm. c) bol potvrdený perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby, inhalačné kortikosteroidy – ako ekvivalent prieduškovej astmy, funkčne skreslený pre kašeľ bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19.12.2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnymi prietokmi v periférnych dýchacích cestách. Ako ekvivalent prieduškovej astmy bol záchvatový kašeľ hodnotený aj pri imunoalergolickom vyšetrení dňa 15.02.2018, pričom je potvrdený jednoznačný efekt inhalačných kortikosteroidov. Pri vyšetrení dňa 14.06.2018 je v závere popisovaný ekvivalent prieduškovej astmy- nedostatočne kontrolovaná. Napriek úprave liečby je pri vyšetrení dňa 14.08.2018 zhodnotená priedušková astma, stredne ťažká, nedostatočne kontrolovaná opäť upravená liečba. V žalobe žalobca relevantným spôsobom nepreukázal nesprávnosť tohto záveru posudkového lekára, teda nepreukázal, že z niektorého z vyšetrení vyplýva taký zdravotný stav, ktorý by odôvodňoval priznanie invalidity k dátumu 19.12.2017. Ak potom z posudku posudkového lekára vyplýva, že po dôslednom zhodnotení priebehu vývoja a liečby prieduškovej astmy, možno hodnotiť v dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, prieduškovú astmu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% s dátumom 14.08.2018, tak pred týmto dátumom bol potvrdený perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy – ako ekvivalent prieduškovej astmy, resp. v júni 2018 ekvivalent prieduškovej astmy – nedostatočne kontrolovaná. Ako stredne ťažká astma bola prvýkrát určená odborným lekárom, až pri vyšetrení dňa 14.08.2018. Z tohto dôvodu bola vznesená recenzná pripomienka, na základe ktorej bola vykonaná mimoriadna kontrolná lekárska prehliadka dňa 15.08.2019 s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% s dátumom vzniku invalidity od 14.08.2018.

38. Po preštudovaní celej spisovej dokumentácie a všetkých doložených lekárskych vyšetrení bol v konaní o odvolaní žalovanou potvrdený dátum vzniku invalidity od 14.08.2018. Na uvedený záver nemá podľa správneho súdu vplyv ani tvrdenie žalobcu o liečbe liekom Budelínom v období zdôraznenom žalobcom, ak z lekárskych nálezov nevyplýva konštatovanie zodpovedajúcej diagnózy k dátumu uznania invalidity, ktorý pôvodne bol určený dňa 19.12.2017. Nasadenie medikamentóznej liečby nemá v zmysle zákona o sociálnom poistení vplyv na dátum vzniku invalidity. Podstatné je, že k tomuto dátumu, podľa zistení správneho súdu, nebola lekárskymi vyšetreniami potvrdená priedušková astma stredne ťažká, ktorá by opodstatňovala určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia uvedeného v kapitole XIII. oddiel B položka 3 písm. c), nakoľko bol potvrdený perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby, inhalačné kortikosteroidy – ako ekvivalent prieduškovej astmy, funkčne skreslený pre kašeľ bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19.12.2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnymi prietokmi v periférnych dýchacích cestách. Ako ekvivalent prieduškovej astmy bol záchvatový kašeľ hodnotený aj pri imunoalergolickom vyšetrení dňa 15. 02.2018, pričom bol potvrdený jednoznačný efekt

inhalačných kortikosteroidov. Až pri vyšetrení dňa 14.08.2018 zhodnotená priedušková astma, stredne ťažká, nedostatočne kontrolovaná opäť upravená liečba. Správny súd uvádza, že záver o dátume vzniku invalidity je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie vzniku nároku na dávku. Dokazovanie orgánov verejnej správy o tejto otázke musí byť vykonané spôsobom, aby o dátume vzniku invalidity nevznikli pochybnosti, čo správny súd mal z pripojených administratívnych spisov dostatočne preukázané.

39. Čo sa týka ďalších žalobcom uvádzaných žalobným námietok, najmä absencie podpisu, mena a priezviska kto vypracoval Odborný posudok zo dňa 25.08.2020 a zo dňa 15.08.2019 mal správny súd z posudkového spisu preukázané, že v tomto sa nachádza lekárska správa, zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.08.2020 a tiež zo dňa 15.08.2019, ktorých súčasťou sú predmetné odborné lekárske posudky, ktoré obsahujú vytýkané náležitosti, a to odtlačok pečiatky žalovanej, meno a priezvisko posudkového lekára sociálneho poistenia a tiež vlastnoručný podpis (taktiež meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za správnosť – pozn. správneho súdu). Uvedené nedostatky, ktoré sú vytknuté žalobcom v žalobe tak vo vzťahu k posudku zo dňa 25.08.2020 a ako i k posudku zo dňa 15.08.2019 nevytvárali priestor pre konštatovanie správneho súdu o nezákonnosti rozhodnutí, ktoré ich pojali do svojho obsahu, teda stali sa podkladom pre rozhodnutie. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 156 a nasl. zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení).

40. Ďalej v žalobe žalobca tvrdil, že odvolacie konanie začalo dňom doručenia jeho odvolania, t.j. 06.12.2019, orgán verejnej správy prvého stupňa o ňom rozhodol až 24.09.2020, a to na základe žalobcom označeného „údajného“ posudku z 25.08.2020. Žalobca zdôraznil svoje právo byť vyšetrený druhostupňovým posudkovým lekárom, pretože do leta 2020 mal žalobcu druhostupňový lekár predvolať na vyšetrenie, ale on ho predvolával tak, že na list dal 18-dňovú odbernú lehotu na vyzdvihnutie zásielky na pošte, ale vyšetrenie naplánoval počas odbernej lehoty, čo možno podľa žalobcu, považovať za účelovosť konania. V súvislosti s touto argumentáciou považuje správny súd za podstatné poukázať na to, že lekárska posudková činnosť v prvostupňovom a odvolacom konaní bola vykonávaná bez účasti žalobcu s odkazom na Správny súd poukazuje na to, že zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní k zákona o sociálnom poistení vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy bolo zamedzenie šírenia COVID-19, preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je nepochybné, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona bolo rešpektovanie spoločného verejného záujmu – chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti. Posúdenie zdravotného stavu bolo podľa zistení správneho súdu teda vykonané bez osobnej účasti žalobcu v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súlade s , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne sú nedôvodné a vyvolané subjektívnym presvedčením. Žalobca poukázal na Odborný posudok MUDr. F. G., ktorý bol overený posudkovým lekárom C. F. H. a mal za to, že tento posudok nemôže anulovať posudok z 25.08.2020, pretože sú to len neznámou osobou podpísané papiere.

41. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu postupu správny súd uvádza, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie spravidla za osobnej účasti poistenca. Tak ako už vyššie uviedol správny súd umožnila novela účinná od 01.09.2019 zákona o sociálnom poistení, že v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca len na základe doložených

lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade žalobcu sa nejedná o takýto prípad, v predmetnej veci umožnil žalovanému takto postupovať ustanovenie účinného od 04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila možnosť aplikácie časť vety za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení. Preto ak v konečnom dôsledku posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, postupoval v súlade s platnou právnou úpravou.

42. V neposlednom rade k tvrdenému nesprávnemu postupu žalovaného v konaní pri aplikácii zákona o sociálnom poistení správny súd tiež uvádza v zmysle , že správny súd prihliada len na podstatné porušenie povinnosti o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v žalobe neuviedol aký mal vplyv ním tvrdený nesprávny postup v konaní pri posudzovaní jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti na záver posudkového lekára. Neuviedol v čom posudkový lekár konkrétne pochybil vo svojich záveroch a ako by on vedel tomu zabrániť osobnou účasťou. Neuviedol, aký „pozitívny dopad“ pre existujúcu dôkaznú situáciu žalobcu by malo priniesť posúdenie jeho zdravotného stavu v prípade jeho uskutočnenia za jeho účasti. Významným je len to, či v prípade porušenia procesných ustanovení (čo však správny súd ani pri opätovnom preskúmaní nezistil) by mohlo mať takéto pochybenie za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

43. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa v spojení s zamietol.

44. Nad rámec správny súd uvádza, že sa v zásade stotožnil so závermi, ku ktorým dospel Krajský súd v Žiline ako správny súd, ktorého rozsudok však bol zrušený z dôvodu absencie posudkového administratívneho spisu s tým, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, neposudzoval vecné závery tohto rozsudku, ktoré po získaní posudkového spisu prevzal Správny súd v Banskej Bystrici.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí. Žalovaná síce v konaní úspešná bola, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by jej mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanej nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).