Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sa-37-2020.pdf
PDF · 150.31 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: T.. L.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2020, takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Administratívne konanie: Žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni dňa 18. januára 2018 si žalobca uplatnil nárok na invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla vo veci dňa 03.10.2019 podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 18. januára 2019. V odôvodnení rozhodnutia citovala § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a uviedla, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona a § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol žalobca dovŕšením 62 rokov a 76 dní 23. decembra 2017. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina invalidita vznikla dňa 14. augusta 2018 a z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity spĺňa žalobca podmienku nároku na starobný dôchodok, a preto žiadosť bola zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.
2. V odvolaní žalobca uviedol, že mu bolo doručené rozhodnutie zo dňa 03.10.2019 č. XXX XXX XXXX X (ďalej aj len rozhodnutie) s tým, že voči uvedenému rozhodnutiu podáva odvolanie. Poukázal na to, že v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 18.01.2019, ktorý vypracoval L.. T. F. a overil ho L.. T. C. je uvedený dátum vzniku invalidity dňa 19.12.2017, tento bol podľa žalobcu nezákonným spôsobom doplnený. Žiadal, aby v rámci autoremedúry zrušil žalovaný rozhodnutie zo dňa 03.10.2019, v opačnom prípade bude musieť podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za trestný čin falšovania a pozmeňovania úradnej listiny. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.09.2020 a to tak, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil a odvolanie v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uviedol, že proti uvedenému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 06. decembra 2019, v ktorom namieta určený dátum vzniku invalidity. V odvolaní žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku od 19. decembra 2017.
3. Žalovaný v rozhodnutí správneho orgánu druhého stupňa (ďalej aj len „žalovaný“) citoval § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na svojom pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu účastníka konania a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav účastníka dňa 25. augusta 2020 s nasledovným záverom: Účastník konania je dlhoročne v liečbe imunoalergológa a pľúcneho lekára, pre opakujúce sa infekty horných dýchacích ciest absolvoval imunostimulačnú liečbu. Popri týchto opakujúcich sa infektoch dýchacích ciest je pridružená dlhoročne chronická rinosinusitída (ti chronický zápal nosovej dutiny a čelustných dutín), anamnesticky sa účastník konania v roku 2014 podrobil ORL operácii. Tiež je pridružená chronická tonsilofaryngitída (t.j. chronický zápal mandlí a hltanu), opakovane prekonal herpetickú infekciu (herpes simplex), pridružený alergický terén. Súbežne popri kontrolách na imunoalergologickej ambulancii je tiež v liečbe pľúcneho lekára, kde už v roku 2017 je popisovaný v závere vyšetrení perzistujúci kašeľ pravdepodobne kombinovanej etiológie. Pri pľúcnom vyšetrení dňa 19. decembra 2017 pľúcny lekár hodnotí perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy - ako ekvivalent prieduškovej astmy, funkčne skreslené pre kašeľ, bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19. decembra 2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnymi prietokmi v periférnych dýchacích cestách. V roku 2018 je imunoalergológom v záveroch vyšetrení uvádzaný intermitentný záchvatovitý kašeľ, dušnosť a pískanie provokované chladom + alergický terén - pravdepodobne ekvivalent prieduškovej astmy s jednoznačným efektom inhalačných kortikosteroidov. Pri imunoalergologickom vyšetrení dňa 14. júna 2018 je v závere hodnotený ekvivalent prieduškovej astmy - nedostatočne kontrolovaná (záchvatovitý kašeľ, intermitentne ponámahová dušnosť, s pískaním provokované chladom + alergický terén), bola upravená liečba. Pri nasledujúcom imunoalergologickom vyšetrení dňa 14. augusta 2018 je hodnotená priedušková astma stredne ťažká- nedostatočne kontrolovaná, opäť úprava liečby. Rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania je zaradené do kapitoly VIII, oddielu B, položky 3, písmená c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Stanovená je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia, t. j. 50 %, berúc do úvahy alergický terén, ponámahovú dušnosť s pískaním provokované chladom (anamnesticky chladový test bol negatívny). Pridružené zdravotné postihnutia účastníka konania, uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislosti majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená 10%. Pridružená je chronická hyperplastická rinosinusitída, po ORL operačnom výkone, v alergickom teréne. Zdravotnému postihnutiu by pri osobitnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (kapitola VIII., oddiel A, položka 4 písmeno b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V spisovej dokumentácii účastníka konania sú dokladované početné neurologické vyšetrenia, ktorú sú už t. č. neaktuálne vzhľadom na to, že sú v z roku 2002-2003, resp. aj zo skoršieho obdobia. Dokumentujú chronický cervikokraniálny syndróm, v roku 2003 akútny radikulárny iritačný syndróm L5 vľavo. Neurologické vyšetrenia od roku 2003 nie sú dokumentované. Aktuálne sú zobrazovacie vyšetrenia krčnej a driekovej chrbtice s popisom degeneratívnych zmien. Nie sú dokumentované dlhotrvajúce, často opakujúce sa prejavy nervového a svalového dráždenia. Samotné degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Pokles schopnosti zárobkovej činnosti zapríčiňuje iba závažná funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ktorá má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Takéto postihnutie chrbtice nie je dokumentované lekárskymi vyšetreniami. Účastník konania je v liečbe pre hypertenziu, očným vyšetrením boli potvrdené hypertonické zmeny na očnom pozadí II. stupňa. Zdravotnému postihnutiu by pri osobitnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, pri zaradení do kapitoly IX. oddielu A položky 10, písmena b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Hematologickým vyšetrením je potvrdená hyperagregabilita trombocytov po epinefríne- uvedený nález nie je posudkovo významný, neovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Recidivujúca dysfonia pri liečbe Budelinom je nález posudkovo nevýznamný, nie je dokumentovaná ťažko zrozumiteľná resp. nezrozumiteľná reč. Celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 60%. Zdravotný stav bol posúdený Sociálnou poisťovňou pobočkou Žilina dňa 18. januára 2019 s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% od 19. decembra 2017. Po recenzii bola vznesená recenzná pripomienka ohľadom dátumu vzniku invalidity s určením mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky. Táto bola vykonaná 15. augusta 2019, pričom bol uznaný žalobca ako invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% s dátumom vzniku invalidity od 14. augusta 2018. Podľa doručeniek doložených v spisovej dokumentácii účastníka konania bol predvolávaný dvakrát na doručenku do vlastných rúk, ktorá bola v oboch prípadoch prevzatá po stanovenom termíne mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky. V konaní o odvolaní bol účastník konania taktiež predvolaný na doručenku do vlastných rúk na konanie do Sociálnej poisťovne Žilina, v oboch prípadoch bola zásielka prevzatá po stanovenom termíne konania. Účastník konania bol na doručenku predvolaný na konanie dňa 12. marca 2020, doručenka bola prevzatá dňa 10. marca 2020. Nakoľko však došlo k vzniku krízovej situácie v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 bolo toto konanie zrušené, keďže účastník konania telefonicky opakovane potvrdil, že žiada byť na posúdení zdravotného stavu v konaní o odvolaní, nebol ku dňu rozhodnutia vyhotovený odborný posudok o invalidite, v rámci konaní o odvolaní. Nakoľko situácia od marca 2020 do dňa posúdenia stále trvá, pričom spisová dokumentácia bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie je vyhotovený odborný posudok nakoniec v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Bolo podrobne preštudované odvolanie, ktoré účastník konania podal. Sporný je dátum uznania invalidity. Pôvodne bol určený dátum uznania invalidity dňa 19. decembra 2017, nie je z posudkového hľadiska. K tomuto dátumu nebola lekárskymi vyšetreniami potvrdená priedušková astma stredne ťažká, ktorá by opodstatňovala určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri hornej hranici zákonného rozpätia, uvedeného v kapitole VIII, oddiely B, položke 3 písmeno c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Bol potvrdený perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy - ako ekvivalent prieduškovej astmy, funkčne skreslené pre kašeľ, bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19. decembra 2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnymi prietokmi v periférnych dýchacích cestách. Ako ekvivalent prieduškovej astmy bol záchvatovitý kašeľ hodnotený aj pri imunoalergolocikom vyšetrení dňa 15. februára 2018, pričom je potvrdený jednoznačný efekt inhalačných kortikosteroidov. Pri vyšetrení dňa 14. júna 2018 je v závere popisovaný ekvivalent prieduškovej astmy - nedostatočne kontrolovaná. Napriek úprave liečby je pri vyšetrení dňa 14. augusta 2018 hodnotená priedušková astma stredne ťažká
- nedostatočne kontrolovaná, opäť upravená liečba. Zdôraznil v rozhodnutí žalovaný, že pri posúdení zdravotného stavu na účely invalidity sa posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
4. Žalobou doručenou správnemu súdu, žalobca žiadal určiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Mal zato, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie. Odborný posudok, ktorý vypracoval posudkový lekár L.. F. a overil posudkový lekár L.. C. nemôže anulovať tzv. Posudok z 15.8.2019 a tzv. Posudok z 25.8.2020. Z lekárskej správy L.. B. (pľúcny lekár) zo dňa 19.12.2017jednoznačne vyplýva, že žalobca bol liečený liekom Budelín, čo je liek na astmu, preto jeho ochorenie bolo od 19.12.2017 a nie od 14.8.2018. Napadnuté rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné. L.. U. zo dňa 15.02.2018, z ktorej vyplýva intermitentný záchvatový kašeľ, dušnosť, pískanie provokované chladom + alergia terén, ekvivalent bronchiálnej astmy s jednoznačným efektom IKS. Ochorenie astmy bolo teda pred dátumom 14.08.2018. Tiež poukázal na to, že 20 rokov trpí na ochorenie alergia na chlad, čo mu spôsobuje veľmi časté zápaly dýchacích ciest, prínosných dutín, čelnej dutiny na obe prínosné dutiny a čelnú dutinu bol operovaný, pretože sa tam nachádzali cysty. Podľa vyjadrenia L.. U., alergologičky a L.. B., uvedené ochorenia spolu súvisia a moje ochorenie nazvali chladová astma stredne ťažkého stupňa, tak ako uviedol, má chronický zápal vedľajších nosových dutín, bol na obe prínosové a čelnú dutinu už operovaný, v ľavej prínosnej dutine mal dve cysty, z ktorých jedna praskla a zatopila druhú, v konečnom dôsledku čoho musel sa podrobiť operácii a plastiku. Poukázal na správy od U.. L.. J. W., U.. zo dňa 17.02.2014. Opakované zápaly dutín sú chronické ochorenia ťažkého stupňa. Má za to, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Žiadal napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť. 5. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním na č. l. 46 spisu, ktorý poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so
sídlom v Žiline invalidita vznikla dňa 14. augusta 2018. Ku dňu vzniku invalidity žalobca spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, a preto sa žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia, jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnym zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K žalobe žalobcu, ktorý namietal nekomplexné posúdenie zdravotného stavu, nesprávne vyhodnotenie lekárskych správ, ktoré predložil žalovaný uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného komplexne, rozsiahlo vysporiadal s každou lekárskou správou, ktorá bola predložená, či už k žiadosti o invalidný dôchodok alebo k odvolaniu. Mal za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná, žiadal žalobu zamietnuť.
6. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žiada vo veci rozhodnúť a poukázal na to, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, údajný odborný posudok druhostupňového posudkového lekára zo dňa 25.08.2020 nemohol byť podkladom na vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa, nie je tam uvedené kto ho vypracoval, nie je podpísaný, je to popísaný papier, ktorý z právneho hľadiska nemá žiadnu hodnotu. Poukázal na to, že v tom čase bol platný a právoplatný odborný posudok o invalidite, ktorý vypracovali posudkoví lekári L.. F. a C.. Z lekárskeho vyšetrenia lekárskej správy zo dňa 08.06.2017 príloha č. 1, ktorú vydala L.. L. B. vyplýva, že bol žalobca liečený Budelinom a to je liek iba na liečenie astmy. Zároveň pripojil lekársky nález zo dňa 07.12.2017.
7. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, že žiada žalobu zamietnuť.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, pričom nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP a zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
9. Primárne správny súd riešil otázku nariadenia pojednávania v prejednávanej veci. V danom prípade ide o správnu žalobu v sociálnych veciach upravenú v tretej časti SSP v ustanoveniach § 199 až § 205. Správny súdny poriadok pri náležitostiach správnej žaloby v sociálnych veciach nevyžaduje od žalobcu fyzickej osoby uviesť vyjadrenie, či žiada nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Takáto náležitosť nie je taxatívne vymenovaná v § 202 ods. 1 SSP na rozdiel od právnickej osoby, ktorá má povinnosť splniť aj náležitosti všeobecnej správnej žaloby (§ 202 ods. 2 druhá veta SSP). Otázka nariaďovania pojednávania je teda upravená u tohto druhu žalôb (sociálnych žalôb fyzických osôb) osobitne. Táto odlišujúca sa právna úprava má prednosť ako lex speclias pred aplikáciou ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Neznamená to však, že by správny súd vo veciach sociálnych žalôb nenariaďoval ústne pojednávanie. Znamená to len toľko, že požiadavka žalobcu nariadiť pojednávanie je v zásade irelevantná a v konečnom dôsledku to, či bude alebo nebude nariadené pojednávanie závisí od úvahy správneho súdu po zohľadnení okolností tej ktorej veci individuálne. Je tomu tak preto, že správne žaloby fyzických osôb v sociálnych veciach posudzuje správny súd neformálne, s prihliadnutím na skutočnosť, aby nedošlo k porušeniu práv účastníka konania alebo slabšej strany v konaní. Žiadateľ o dôchodkovú dávku môže totiž vnímať rozhodnutie, ktorým jeho žiadosti nebolo úplne vyhovené ako nezákonné, nespravodlivé bez ohľadu na to, či vie alebo nevie definovať dôvod nezákonnosti.
10. Pojednávanie je vhodné nariadiť v prípade potreby vypočutia žalobcu v záujme odstránenia prípadných nedostatkov alebo nejasností správnej žaloby. Je pravdou, že argumentáciou pre vhodnosť nariadiť v sociálnych žalobách pojednávanie je úprava v § 203 až § 204 SSP, avšak v predmetnej veci žalobca už zrozumiteľným spôsobom vymedzil jednotlivé žalobné body, pripojil listinné dôkazy k žalobe a účelom správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy a to ani v sociálnych veciach. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko spornou otázkou je otázka právneho posúdenia veci ohľadom namietaného postupu Sociálnej poisťovne v konaní jednak z dôvodu, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo posudkovým lekárom v odvolacom konaní vykonaní za jeho neprítomnosti a jednak z dôvodu tvrdeného nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne pri dokazovaní. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že stanoviská tak žalobcu ako i žalovaného k sporným otázkam boli súdu dostatočne známe. Na posledné vyjadrenie žalovaného správny súd cez úpravu v § 106 ods. 2 SSP neprihliadol. Teda správnemu súdu boli známe stanoviská strán k sporným otázkam, skutkový stav bol zrejmý z pripojených listín a z predloženého administratívneho spisu, nezistil potrebu dopĺňať dokazovanie, pričom v neposlednom rade správny súd prihliadol aj na zásadu, v zmysle
ktorej konanie pred ním má byť rýchle, hospodárne (§ 5 ods. 7 SSP) teda prístup súdu v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznamená, že rozhodnutie musí byť vydané na ústnom pojednávaní, ak právna úprava umožňuje meritórne rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ako je tomu v predmetnej veci. A práve zabezpečenie prístupu žalobcu k súdu, v predmetnej veci znamená zodpovedať za žalobcu na nastolené otázky, odôvodnilo vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
11. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí), teda v tom či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správny zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 32/2014).
12. Predmetom tohto súdneho konania bolo posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Tejto žiadosti nebolo vyhovené, a teda invalidný dôchodok mu priznaný nebol, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne k dátumu vzniku invalidity vznikol žalobcovi nárok na starobný dôchodok, pričom sporným žalobou učinil žalobca dátum vznik jeho invalidity.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom..
15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdu rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
16. V danej veci spornou bola otázka právneho posúdenia ohľadom namietaného postupu Sociálnej poisťovne v konaní jednak z dôvodu, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo posudkovým lekárom v prvostupňovom a odvolacom konaní vykonané za neprítomnosti žalobcu, vzhľadom na opatrenia prijaté v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 zákonom č. 66/2020 Z. z., ktorým bolo dotknuté § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a jednak z dôvodu tvrdeného nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne pri dokazovaní, a to spornosť týkajúca sa záverov posudkových lekárov. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že stanoviská tak žalobcu ako aj žalovaného k sporným otázkam boli správnemu súdu dostatočne známe, skutkový stav bol zrejmý z pripojených listín a z predloženého administratívneho spisu, preto nezistil potrebu dopĺňať dokazovanie.
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
20. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
22. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
23. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
26. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
27. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
28. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
29. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020 počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
30. V žalobe žalobca tvrdil, že odvolacie konanie začalo dňom doručenia jeho odvolania t.j. 06.12.2019, prvostupňový orgán o ňom rozhodol až 24.09.2020, na základe žalobcom označeného „údajného“ posudku z 25.08.2020. Zdôraznil žalobca svoje právo byť vyšetrený druhostupňovým posudkovým lekárom, pretože do leta 2020 mal žalobcu druhostupňový lekár predvolať na vyšetrenie, ale on ho predvolával tak, že na list dal 18-dňovú odbernú lehotu na vyzdvihnutie zásielky na pošte, ale vyšetrenie naplánoval počas odbernej lehoty, čo možno podľa žalobcu, považovať za účelovosť konania. V súvislosti s touto argumentáciou považuje správny súd za podstatné poukázať na to,
že lekárska posudková činnosť v prvostupňovom a odvolacom konaní bola vykonávaná bez účasti žalobcu s odkazom na zákon č. 66/2020 Z.z. Správny súd poukazuje na to, že zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní zákona č. 66/2020 Z. z. k § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy bolo zamedzenie šírenia COVID-19, preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je nepochybné, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona bolo rešpektovanie spoločného verejného záujmu - chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti. Posúdenie zdravotného stavu bolo podľa zistení správneho súdu teda vykonané bez osobnej účasti žalobcu v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne sú nedôvodné a vyvolané subjektívnym presvedčením. Žalobca poukázal na Odborný posudok L.. T. F., ktorý bol overený posudkovým lekárom L.. T. C. a mal za to, že tento posudok nemôže anulovať posudok z 25.08.2020, pretože sú to len neznámou osobou podpísané papiere.
31. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu postupu potom uvádza správny súd, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie spravidla za osobnej účasti poistenca. Tak ako už vyššie uviedol správny súd umožnila novela účinná od 01.09.2019 zákona o sociálnom poistení, že v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade žalobcu sa nejedná o takýto prípad, v predmetnej veci umožnil žalovanému takto postupovať ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila možnosť aplikácie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení. Preto ak v konečnom dôsledku posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, postupoval v súlade s platnou právnou úpravou.
32. K tvrdenému nesprávnemu postupu žalovaného v konaní pri aplikácii § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení správny súd tiež uvádza v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP, že správny súd prihliada len na podstatné porušenie povinnosti o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v žalobe neuviedol aký mal vplyv ním tvrdený nesprávny postup v konaní pri posudzovaní jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti na záver posudkového lekára. Neuviedol v čom posudkový lekár konkrétne pochybil vo svojich záveroch a ako by on vedel tomu zabrániť osobnou účasťou. Neuviedol, aký „pozitívny dopad“ pre existujúcu dôkaznú situáciu žalobcu by malo priniesť posúdenie jeho zdravotného stavu v prípade jeho uskutočnenia za jeho účasti. Významným je len to, či v prípade porušenia procesných ustanovení (čo správny súd nezistil) by mohlo mať takéto pochybenie za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
33. Správny súd k vyššie uvedenému s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. r. 103/2011 konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, a pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné, nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 4Sžo/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecné, iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.
34. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že Odborný posudok zo dňa 25.08.2020 nie je podpísaný, nie je na ňom uvedené meno, priezvisko kto ho vypracoval, ani za aký subjekt a považuje ho za niekým popísaný papier, ktorý nemá váhu odborného lekárskeho posudku na vydanie zákonného rozhodnutia, že tento Odborný posudok je i podľa zistení správneho súdu nepodpísaný, avšak uvedené nedostatky, ktoré sú vytknuté žalobcom v žalobe tak vo vzťahu k posudku z 25.08.2020 a ako i k posudku z 15.08.2019
nevytvárali priestor pre konštatovanie správneho súdu o nezákonnosti rozhodnutí, ktoré ich pojali do svojho obsahu, teda stali sa podkladom pre rozhodnutie. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 156 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
35. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok, sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezom odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015).
36. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel správny súd k záveru, že tieto zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov vyplýva z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu podľa vymenovaných odborných nálezov (§ 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Posudky nepostrádajú žiadne zákonom predpísané náležitosti.
37. V zmysle vyššie vyjadreného záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladmi prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s odbornými lekárskymi posudkami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise správny súd tak ako už uviedol vyššie, súhlasí so žalobcom, že tieto neobsahovali odtlačok pečiatky, podpis posudkového lekára sociálneho poistenia, avšak lekárska správa - zápisnica v sebe zahŕňa aj celkový posudok, je opatrená pečiatkou a podpisom posudkového lekára. I keď z § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. explicitne nevyplýva, že predmetný posudok má obsahovať pečiatku a podpis, je zrejmé, že pokiaľ sa vypracúva odborný posudok musí byť jasné, kto ho vypracoval. To, že prílohou rozhodnutí, boli odborné lekárske posudky, v ktorých sa nenachádza pečiatka a podpis lekára, ktorý ho vypracoval, je možné považovať za nedostatok, ktorý však nemá za následok nesprávnosť tohto rozhodnutia, keďže ide len o jeden z podkladov, na základe ktorých bolo rozhodnuté. V súvislosti s posudkovými závermi posudkových lekárov nachádzajúcich sa v odborných posudkoch bolo potrebné konštatovať, že tieto vychádzali v tom čase z aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektívnymi zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov vyplýval z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu podľa vymenovaných odborných nálezov, lekárskych vyšetrení a lekárskych správ (§ 194 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej úrovni správny súd nemá žiaden dôvod pochybovať. V tomto smere poukazuje správny súd, že z odborného lekárskeho posudku zo dňa 25. augusta 2020 vyplýva, že súčasťou neho bolo i posúdenie lekárskej správy, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe pod časťou V. bod 5. a V. bod 6. teda L.. B., pľúcneho lekára zo dňa 19.12.2017. Pokiaľ žalobca poukazoval na nálezy tak ako ich označil v žalobe - príloha č. 8, ide o nález L.. B. zo dňa 19.12.2017, tak z odborného lekárskeho posudku tak ako je súčasťou i správneho spisu vyplýva v posudku, že uvedené bolo v posudku vyhodnocované samotné nastavenie liečby Budelínom bez ďalšieho u žalobcu nepreukazuje nesprávnosť resp. nedostatočné vyhodnotenie zdravotného stavu žalobcu v posudku, ktorý hovorí, že „súbežne popri kontrolách na imunoalergologickej ambulancii je navrhovateľ tiež v liečbe pľúcneho lekára, kde už v roku 2017 je popisovaný v závere vyšetrení
perzistujúci kašeľ pravdepodobne kombinovanej etilógie. Pri pľúcnom vyšetrení dňa 19. decembra 2017 pľúcny lekár hodnotí perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy - ako ekvivalent prieduškkovej astmy, funkčne skreslené pre kašeľ, bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19. decembra 2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnym prietokmi v periférnych dýchacích cestách. V roku 2018 je imunoalergológom v záveroch vyšetrení uvádzaný intermitentný záchvatový kašeľ, dušnosť a pískanie provokované chladom +alergický terén - pravdepodobne ekvivalent prieduškovej astmy s jednoznačným efektom inhalačných kortikosteroidov. Pri imunoalergologickom vyšetrení dňa 14. júna 2018 je v závere hodnotený ekvivalent prieduškovej astmy - nedostatočne kontrolovaná (záchvatovitý kašeľ, intermitentne ponámahová dušnosť, s pískaním provokované chladom + alergický terén, bola upravená liečba. Pri nasledujúcom imunoalergologickom vyšetrení dňa 14. augusta 2018 je hodnotená priedušková astma stredne ťažká
- nedostatočne kontrolovaná, opäť úprava liečby“. Uvedené závery nie je možné vyhodnotiť ako nedostatočné. Má za to správny súd, že vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu, sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektívnymi zdravotnými ťažkosťami žalobcu, záver posudkov vyplýva z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu podľa vymenovaných odborných nálezov. Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory o ich odbornej medicínskej úrovni, správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Podstatný je zovšeobecňujúci záver, v ktorom nie je potrebné uvádzať to, čo nemalo význam pre zistený, ustálený a konštruovaný záver posudkového lekára. Navyše sa jedná len o tvrdenie v žalobe, ktoré nespôsobuje obsahovú nesprávnosť posudku posudkového lekára ako podkladu žalobou napadnutého rozhodnutia. To, že sa žalobca nestotožňuje so záverom odborného posúdenia posudkového lekára neznamená, že závery a odporúčania z jednotlivých vyšetrení neboli zhodnotené, že by sa nimi posudkový lekár nezaoberal. Relevantný bol zovšeobecnený záver zo všetkých lekárskych správ a odborných posudkov, v zmysle ktorého posudkový lekár uviedol: „64- ročný, vysokoškolsky vzdelaný navrhovateľ, je dlhoročne v liečbe imunualergológa, pľúcneho lekára. Pre opakujúce sa infekty horných dýchacích ciest absolvoval imunostimulačnú liečbu. Popri týchto opakujúcich sa infektoch dýchacích ciest je pridružená dlhoročne chronická rinosinusitída (t.j. chronický zápal nosovej dutiny a čelustných dutín), anamnesticky sa navrhovateľ v roku 2014 podrobil ORL operácii. Tiež je pridružená chronická tonsilofaryngitída (t. j. chronický zápal mandlí a hltanu), opakovane prekonal herpetickú infekciu (herpes simplex), pridružený alergický terén. Súbežne popri kontrolách na imunoalergologickej ambulancii je navrhovateľ tiež v liečbe pľúcneho lekára, kde už v roku 2017 je popisovaný v závere vyšetrení perzistujúci kašeľ pravdepodobne kombinovanej etilógie. Pri pľúcnom vyšetrení dňa 19. decembra 2017 pľúcny lekár hodnotí perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy - ako ekvivalent prieduškkovej astmy, funkčne skreslené pre kašeľ, bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19. decembra 2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnym prietokmi v periférnych dýchacích cestách. V roku 2018 je imunoalergológom v záveroch vyšetrení uvádzaný intermitentný záchvatový kašeľ, dušnosť a pískanie provokované chladom +alergický terén - pravdepodobne ekvivalent prieduškovej astmy s jednoznačným efektom inhalačných kortikosteroidov. Pri imunoalergologickom vyšetrení dňa 14. júna 2018 je v závere hodnotený ekvivalent prieduškovej astmy - nedostatočne kontrolovaná (záchvatovitý kašeľ, intermitentne ponámahová dušnosť, s pískaním provokované chladom + alergický terén, bola upravená liečba. Pri nasledujúcom imunoalergologickom vyšetrení dňa 14. augusta 2018 je hodnotená priedušková astma stredne ťažká - nedostatočne kontrolovaná, opäť úprava liečby. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené v kapitole VIII. oddiel B položka 3. pod písmeno c./ - stredne ťažká. Určená je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia, t.j. 50%, berúc do úvahy alergický terén, ponámahovú dušnosť s pískaním - provokované chladom (anamnesticky chladový test bol negatívny). Pridružené zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym vyhodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10%. Pridružená je chronická hyperplastická rinosinusitída, po ORL operačnom výkone, v alergickom teréne. Zdravotnému postihnutiu by pri osobnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% (kapitola VIII. oddiel A položka 4 písmeno b./). V spisovej dokumentácii sú dokladované početne neurologické vyšetrenia, ktorú sú už t.č. neaktuálne vzhľadom na to, že sú z roku 2002-2003, resp. aj zo skoršieho obdobia. Dokumentujú chronický cervikokraniálny syndróm, v roku 2003 akútny radikulárny
iritačný syndróm L5 vľavo. Neurologické vyšetrenia od roku 2003 nie sú dokumentované. Aktuálne sú zobrazovacie vyšetrenia krčnej a driekovej chrbtice s popisom degeneratívnych zmien. Nie sú dokumentované dlhotrvajúce, často opakujúce sa prejavy nervového a svalového dráždenia. Samotné degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Pokles schopnosti zárobkovej činnosti zapríčiňuje iba závažná funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ktorá má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Takéto postihnutie chrbtice nie je dokumentované lekárskymi vyšetreniami. Navrhovateľ je v liečbe pre hypertenziu, očným vyšetrením boli potvrdené hypertonické zmeny na očnom pozadí II. stupňa. Zdravotnému postihnutiu by pri osobnom hodnotení zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25% (kapitola IX. oddiel A položka 10. písm.b./). Hematologickým vyšetrením je potrebná hyperagregabilita trombocytov po epinefríne - uvedený nález nie je posudkovo významný, neovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Recidivujúca dysfonia pri liečbe Budelinom je nález posudkovo nevýznamný, nie je dokumentovaná ťažko zrozumiteľná resp. nezrozumiteľná reč. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%.“ Ak bol potom sporný dátum uznania invalidity, kde pôvodne bol určený dátum uznania dňa 19. decembra 2017, tak posudkový lekár mal za to, že uvedený záver nie je z posudkového hľadiska správny. K tomuto dátumu, podľa zistení správneho súdu, nebola lekárskymi vyšetreniami potvrdená priedušková astma stredne ťažká, ktorá by opodstatňovala určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia uvedeného v kapitole XIII. oddiel B položka 3 písm. c) bol potvrdený perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby, inhalačné kortikosteroidy - ako ekvivalent prieduškovej astmy, funkčne skreslený pre kašeľ bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19. decembra 2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnymi prietokmi v periférnych dýchacích cestách. Ako ekvivalent prieduškovej astmy bol záchvatový kašeľ hodnotený aj pri imunoalergolickom vyšetrení dňa 15. februára 2018, pričom je potvrdený jednoznačný efekt inhalačných kortikosteroidov. Pri vyšetrení dňa 14. júna 2018 je v závere popisovaný ekvivalent prieduškovej astmy- nedostatočne kontrolovaná. Napriek úprave liečby je pri vyšetrení dňa 14. augusta 2018 zhodnotená priedušková astma, stredne ťažká, nedostatočne kontrolovaná opäť upravená liečba. V žalobe žalobca relevantným spôsobom nepreukázal nesprávnosť tohto záveru posudkového lekára, teda nepreukázal, že z niektorého z vyšetrení vyplýva taký zdravotný stav, ktorý by odôvodňoval priznanie invalidity k dátumu 19. decembra 2017. Ak potom z posudku posudkového lekára vyplýva, že po dôslednom zhodnotení priebehu vývoja a liečby prieduškovej astmy, možno hodnotiť v dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, prieduškovú astmu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% s dátumom 14. augusta 2018, tak pred týmto dátumom bol potvrdený perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby inhalačné kortikosteroidy
- ako ekvivalent prieduškovej astmy, resp. v júny 2018 ekvivalent prieduškovej astmy - nedostatočne kontrolovaná. Ako stredne ťažká astma bola prvýkrát určená odborným lekárom, až pri vyšetrení dňa 14. augusta 2018. Z tohto dôvodu bola vznesená recenzná pripomienka, na základe ktorej bola vykonaná mimoriadna kontrolná lekárska prehliadka dňa 15. augusta 2019 s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% s dátumom vzniku invalidity od 14. augusta 2018. Po preštudovaní celej spisovej dokumentácie a všetkých doložených lekárskych vyšetrení bol v konaní o odvolaní potvrdený žalovaným dátum vzniku invalidity od 14. augusta 2018. Na uvedený záver potom nemôže mať vplyv ani uvedenie o liečbe Budelínom v období zdôraznenom žalobcom, ak z lekárskych nálezov nevyplýva konštatovanie zodpovedajúcej diagnózy k dátumu uznania invalidity, ktorý pôvodne bol určený dňa 19. decembra 2017. K tomuto dátumu, podľa zistení správneho súdu, nebola lekárskymi vyšetreniami potvrdená priedušková astma stredne ťažká, ktorá by opodstatňovala určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia uvedeného v kapitole XIII. oddiel B položka 3 písm. c) bol potvrdený perzistujúci kašeľ s dobrým efektom liečby, inhalačné kortikosteroidy - ako ekvivalent prieduškovej astmy, funkčne skreslený pre kašeľ bez evidentnej obštrukčnej ventilačnej poruchy. Spirometrické vyšetrenie dňa 19. decembra 2017 bolo s opakovaným meraním, opakovane s väčším rozptylom meraných hodnôt, orientačne ľahká obštrukčná ventilačná porucha bez redukcie vitálnej kapacity, najlepšie meranie aj bez obštrukčnej ventilačnej poruchy, bez redukcie vitálnej kapacity, s normálnymi prietokmi v periférnych dýchacích cestách. Ako ekvivalent prieduškovej astmy bol záchvatový kašeľ hodnotený aj pri imunoalergolickom vyšetrení dňa 15. februára 2018, pričom bol potvrdený jednoznačný efekt inhalačných kortikosteroidov. Až pri vyšetrení
dňa 14. augusta 2018 zhodnotená priedušková astma, stredne ťažká, nedostatočne kontrolovaná opäť upravená liečba.
38. Správny súd poznamenáva, že ak v zmysle § 135 ods. 1 SSP pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného, preto by ani nemohol prihliadať na nové lekárske správy a nálezy vyhotovené po tomto dátume.
39. V súvislosti s uvedeným považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou skutočnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, pričom nie je rozhodujúce kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku, posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada takýto dôchodok priznať.
40. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
41. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 167 ods. 1, § 168 SSP bez použitia § 175 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaný si ich ani neuplatnil. Krajský súd preto rozhodol, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.