Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

72Cb/91/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: TSS GRADE a.s., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 35 802 723, zastúpený Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811 04 Bratislava, proti odporcovi: Nový domov Želiezovce, nezisková organizácia, so sídlo Komenského 36, 937 01 Želiezovce, IČO: 42 052 441, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 22.08.2025 navrhovateľ navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam špecifikovaných v doručenom návrhu, a to na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky z titulu nezákonného priznania nároku odporcu rozsudkom Mestského súdu Bratislava III č.k. -892 zo dňa 06.10.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k, zo dňa 27.03.2025, istiny v celkovej výške 303.652,48 s príslušenstvom. Ďalej v prípade, že by súd usúdil, že v posudzovanom prípade nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť navrhovateľ žiada, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve odporcu, bližšie špecifikované v návrhu.

2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil nasledovnými skutkovými tvrdeniami. Navrhovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči Rozsudku KS v BA dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR ešte nerozhodol. Aj napriek hrubo nezákonnému rozsudku KS v BA s v spojení s Rozsudkom MS BA III navrhovateľ v dôsledku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku KS v BA uhradil odporcovi istinu, vrátane úrokov z omeškania (vyčíslené ku dňu 26.5.2025) v celkovej výške 303.534,10 EUR (t.j. 179.982,37 eur + 123.551,73 eur) (ďalej len „pohľadávka“). Navrhovateľ zistil, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Ž., a to: pozemok parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 585 m2, pozemok parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 590 m2, stavba so súpisným číslom 17777, druh stavby: 12, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, nachádzajúca sa v obci Ž.E., okres Levice, Nitriansky kraj, stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby: 12, postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, nachádzajúca sa v obci Ž., okres Levice, Nitriansky kraj. (ďalej aj ako len „nehnuteľnosti“).Svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ snaží vzhľadom na značnú výšku pohľadávky a možné zbavovanie sa nehnuteľného majetku zo strany odporcu, ktorého jediným relevantným majetkom vo vzťahu k výške pohľadávky sú práve nehnuteľnosti a bezprostrednú hrozbu, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek efektívnych prekážok sa odporca (dlžník) pokúsi zbaviť aj ostávajúceho

nehnuteľného majetku, posilniť (svoju) istotu, že si v prípade dosiahnutia úspechu v prebiehajúcom súdnom (dovolacom) konaní a úspechu podaného dovolania navrhovateľa, bude navrhovateľ môcť svoju peňažnú pohľadávku, uspokojiť výkonom záložného práva. Poukázal na to, že hoci v ustanovení a nasl. upravujúcom nariaďovanie zabezpečovacieho opatrenia súdu používa formuláciu v znení - súd „môže“ na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách - je viac ako zrejmé, že v prípade kumulatívneho splnenia všetkých (vyššie uvedených) zákonných predpokladov, je súd povinný vyhovieť predloženému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odlišný výklad dotknutého ustanovenia a nasl. by totiž viedol k právne neudržateľnému a zjavne neústavnému záveru, podľa ktorého by aj v prípade splnenia absolútne všetkých zákonných predpokladov (požiadaviek) bolo výlučne na svojvôli súdu, či takto relevantnému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie, alebo ho naopak zamietne. Ustanovenie je potrebné chápať výhradne ako zrozumiteľné vyjadrenie právneho (normatívneho) rámca upravujúceho podmienky realizácie právomoci súdu rozhodnúť o nariedení zabezpečovacieho opatrenia a nie ako zákonné splnomocnenie na arbitrárny postup súdov. Navrhovateľ má za to, že predkladaný návrh spĺňa všetky predpoklady uvedené v , keďže dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu sú ako nehnuteľnosti spôsobilým predmetom zabezpečenia záložným právom, predmet záložného práva je vymedzený jednoznačne, a to na základe zápisu evidovaného v katastri nehnuteľností, zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu dôjde k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky navrhovateľa, na strane navrhovateľa existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie, keďže hrozí, že odporca sa v budúcnosti bude zbavovať svojho majetku, zriadenie záložného práva k označenému majetku odporcu nie je najmä vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky neprimerané a nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebránia ani žiadne iné prekážky. Za spôsobilý predmet záložného práva možno v zmysle ustanovenia považovať veci, práva a iné majetkového hodnoty, ktoré sú prevoditeľné. Je nepochybné, že navrhovateľ uhradil celú pohľadávku odporcovi, a v prípade, že dôjde na podklade podaného dovolania navrhovateľa ( žalovaného v konaní vo veci samej) k zmene/ zrušeniu Rozsudku KS v BA a alebo zrušeniu Rozsudku MS BA III, tak odporca bude povinný vrátiť navrhovateľovi celú pohľadávku plus trovy súdneho konania, ktoré sú len v súčasnosti na úrovni desiatok tisíc eur. Navrhovateľ predpokladá, že dovolací súd zmení, alebo zruší rozsudok KS v BA, pričom odporca tak bude povinný vrátiť navrhovateľovi poskytnuté peňažné plnenie, teda pohľadávku a tiež bude povinný nahradiť navrhovateľovi trovy celého súdneho konania, ktoré sa mimo trov dovolacieho konania k dnešnému dňu v zmysle neprávoplatného uznesenia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 12.06.2025 vyšplhali do výšky skoro dvoch desiatok tisíc eur (v súčasnosti v prospech odporcu). Poukázal zároveň na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý sa vo veci sp. zn. zaoberal otázkou, či aj prípadná nemajetnosť strany v neprospech ktorej má byť zabezpečovacie resp. neodkladné opatrenie nariadené možno subsumovať pod obavu zo zmarenia budúcej exekúcie. Ústavný súd SR sa v tomto smere vyjadril, že aj prípadnú nemajetnosť strany je potrebné v týchto intenciách skúmať ako premennú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie(Ústavný súd SR, sp. zn. ). Navrhovateľ upozornil na skutočnosť, že reálnosť obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť v prípade zamietnutia návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ohrozený, osvedčuje predovšetkým nemajetnosť odporcu, pričom v tomto prípade je zrejmé, že odporca je nezisková organizácia nedisponujúca dostatočným majetkom na vrátenie pohľadávky navrhovateľa a jej jediným relevantným majetkom vo vzťahu k pohľadávke sú práve uvedené nehnuteľnosti. V kontexte uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR je tak súd povinný pri rozhodovaní brať do úvahy ne/majetnosť odporcu, čím má navrhovateľ za osvedčené a dané aj splnenie tejto podmienky pre vydania zabezpečovacieho opatrenia, t.j. je jasne daná obava z ohrozenia budúcej exekúcie. V zmysle platnej právnej úpravy nie je nevyhnutné v rámci konania o vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukázať, že konanie dotknutého, ktorým dochádza k zbavovaniu sa majetku, respektíve konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, je úmyselným konaním dotknutého s cieľom zbaviť sa majetku na úkor navrhovateľa. Na osvedčenie (reálnosti) obavy zo zmarenia exekúcie preto vo všeobecnosti postačuje, ak žalovaný danosť tohto zákonného predpokladu osvedčí poukázaním na akékoľvek skutočnosti svedčiace o tom, že žalovaný od žalobcu nebude v budúcnosti pravdepodobne schopný účinne vymôcť svoj (súdom priznaný) peňažný nárok, t.j. vrátenie pohľadávky a prípadne vymôcť trovy súdneho konania. Toto osvedčenie sa zakladá na existencii určitej miery pravdepodobnosti, že dlžník môže svojím konaním (alebo nečinnosťou) spôsobiť, že nárok smerujúci voči nemu nebude veriteľ vedieť vymôcť celý alebo čo i len čiastočne. Každý účastník konania by mal mať rovnaké práva (t.j. zachované právo na rovnosť zbraní). Z toho potom vyplýva, že tak ako odporca mal absolútnu istotu, že v prípade, ak bude v konaní úspešný bude jeho nárok zo

strany navrhovateľa reálne vymožiteľný (nakoľko sa jedná o bonitný podnikateľský subjekt realizujúce obrovské projekty), mal by mať aj navrhovateľ zachované obdobné právo, t.j., aby v prípade úspechu v dovolacom konaní dokázal vymôcť od odporcu ním uhradené finančné plnenie späť. V opačnom prípade sa potom navrhovateľovi môže javiť, že dovolacie konanie (kde odporca bol zaviazaný na úhradu súdneho poplatku vo výške presahujúcom 21.000,- EUR) vedie takpovediac zbytočne, pretože ak sa do rozhodnutia dovolacieho súdu odporca zbaví svojich nehnuteľností, navrhovateľ nikdy od odporcu ako neziskovej organizácie nevymôže svoj nárok späť. Navrhovateľ je presvedčený, že nárok, ktorý bol priznaný odporcovi bol priznaný v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko súd priznal odporcovi nárok na náhradu škody, bez toho, aby v jeho majetkovej sfére škoda preukázateľne vznikla. Odporca je neziskovou organizáciou, teda nie je podnikateľským subjektom, negeneruje zisk a v prípade vyhovenia dovolaniu navrhovateľa ( žalovaného v dovolacom konaní) dovolacím súdom je v podstate jediným majetkom odporcu, z ktorého by sa mohol nárok navrhovateľa uspokojiť sú práve predmetné nehnuteľnosti. Podľa účtovných údajov zverejnených vo verejne dostupnej databáze Finstat, odporca ako nezisková organizácia v roku 2024 pri výnosoch 1 301 075,-EUR a nákladoch 1 299 890,-EUR dosiahol výsledok hospodárenia len 1 185 €, čo poukazuje na jeho minimálnu tvorbu zisku a obmedzenú majetkovú základňu plynúcu z bežného fungovania. Reálnosť obavy, že exekúcia zabezpečovanej pohľadávky bude ohrozená, podporuje navyše aj platná právna úprava, ktorá odporcovi nebráni voľne prevádzať jeho hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je preto možné bez akýchkoľvek pochybností zhrnúť, že obava navrhovateľa z ohrozenia exekúcie rozhodne nie je obavou abstraktnou, ale reálnou. Zo strany odporcu existuje hrozba realizácie aj ďalších úkonov ako s kvantitatívnym tak aj kvalitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok odporcu (teda najmä na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu). Obava navrhovateľa zo zmarenia exekúcie nároku navrhovateľa je nielen reálna, ale aj bezprostredná. Bezprostrednosť vyplýva v prvom rade zo skutočnosti, že na základe existencie podaného dovolania navrhovateľa môže dovolací súd kedykoľvek rozhodnúť o dovolaní navrhovateľa tak, že tomuto vyhovie a tak exekúcia pohľadávky navrhovateľa nie je založená výhradne na obave z potenciálneho (prípadného) prevodu majetku (nehnuteľností) odporcu do vlastníctva tretích osôb. Odhliadnuc od skutočnosti, že vyššie uvedené skutočnosti (vysoká suma zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa a jediný relevantný majetok odporcu - nehnuteľnosti ) nemôže byť vo vzťahu k hodnoteniu primeranosti zabezpečovacieho opatrenia bez právneho významu, nie je možné v tejto súvislosti opomenúť tiež fakt, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu prakticky nijako neobmedzuje vlastníka týchto nehnuteľností nielen v užívaní, ale ani v nakladaní s nimi (zriadením záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam sa totiž odporcovi nezabráni v realizácií akýchkoľvek činností, na ktorých je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený či povinný). Zároveň teda platí, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebude nezisková činnosť odporcu žiadnym spôsobom ohrozená, znemožnená alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvnená. Navrhovateľ však v prípade ak by sa súd nestotožnil s návrhom, alternatívne navrhol vydať neodkladné opatrenie, ktorým by sa zamedzila možnosť odporcu nehnuteľnosti scudziť. V návrhu odôvodnil splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom pre vydanie neodkladného opatrenie (z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená) sa vyžaduje splnenie totožných podmienok, v dôsledku čoho má za to, že nie je nutné tieto opakovane uvádzať. V tomto kontexte bolo tak berúc ohľad na potrebu minimalizácie zásahu do majetkových práv odporcu najprimeranejšou a najvhodnejšou možnosťou navrhovateľa využitie práve možnosti súdu uložiť zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosti a nevyužívať možnosti dané navrhovateľovi vo vzťahu k možnosti navrhnúť v dovolacom konaní odklad vykonateľnosti podľa . V prípade využitia menovaného inštitútu odkladu vykonateľnosti by v prípade jeho vyhoveniu zo strany Najvyššieho súdu SR jednak nebol právoplatne uznaný nárok odporcu ( žalobcu v konaní vo vei samej) splnený, zároveň by došlo k riziku neúmerného navýšenia celej žalovanej istiny o úroky z omeškania a súvisiace príslušenstvo, keďže pohľadávka bola navrhovateľom uhradená ku dňu 26.05.2025 a v danom prípade sa tak nenavyšovali ani úroky z omeškania.

3. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č.k. -892 zo dňa 06.10.2023 rozhodol tak, že žalovanému ( navrhovateľovi v tomto konaní) I. výrokom určil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 179.928,37 Eur s príslušenstvom a II. Výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému.

4. V konaní vedenom pod č.k. na Mestskom súde Bratislava III podal žalovaný proti rozsudku -892 zo dňa 06.10.2023 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. zo dňa 27.03.2025 tak, že rozsudok prvostupňového súdu

-892 zo dňa 06.10.2023 potvrdil a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

5. Navrhovateľ z verejne dostupných zdrojov zistil, že odporca je vlastníkom alebo spoluvlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných v návrhu navrhovateľa, pričom odporca nedisponuje žiadnymi inými nehnuteľnosťami.

6. Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa je preukázané, že navrhovateľ dňa 26.05.2025 uhradil v prospech odporcu 303.652,48 Eur.

7. Podľa (ďalej tiež ako „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. Súd posúdil návrh navrhovateľa v kontexte predložených dôkazov a vyššie uvedených zákonných ustanovení a dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda nesplnil podmienky pre jeho zriadenie.

14. Základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú:

a) Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh b) Spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty c) Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku d) Existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.

15. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Ak ide o majetok,

na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017).

16. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)

17. Súd v prvom rade posúdil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a uvádza, že nárok navrhovateľa nemožno považovať za dostatočne osvedčený. Navrhovateľ preukázal, že dňa 26.05.2025 uhradil pohľadávku v sume 303.652,48 Eur ( istina vrátane úrokov z omeškania ku dňu 26.05.2025) v prospech odporcu v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 27.03.2025 ktorý v odvolacom konaní potvrdil rozsudok prvostupňového súdu -892 zo dňa 06.10.2023, ktorým súd žalovanému ( navrhovateľovi v tomto konaní) I. výrokom určil povinnosť zaplatiť žalobcovi (odporcovi ) sumu 179.928,37 Eur s príslušenstvom a II. Výrokom priznal žalobcovi (odporcovi ) nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému. Voči rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ v postavení žalovaného dovolanie, o ktorom dovolací súd zatiaľ nerozhodol. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Súd je túto skutočnosť povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Súd má za to, že v uvedenom prípade nemožno hovoriť o peňažnom nároku navrhovateľa, ktorý trvá a je dôvodný. Dôvodnosť nároku nemôže vychádzať len z presvedčenia navrhovateľa, že navrhovateľom uhradená peňažná pohľadávka, ktorá bola právoplatne priznaná odporcovi prvostupňovým súdom a odvolacím súdom v konaní vo veci samej bola priznaná v rozpore s platnou právnou úpravou a je dôvodné predpokladať, že dovolací súd zmení alebo zruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave a odporca, v postavení žalobcu v konaní vo veci samej tak bude povinný vrátiť navrhovateľovi, v postavení žalovaného vo veci samej, poskytnuté peňažné plnenie spolu s trovami konania. Tvrdenia navrhovateľa v otázke trvania a dôvodnosti nároku sú v tomto štádiu konania ( pred rozhodnutím dovolacieho súdu) len v rovine domnienok a neodôvodňujú existenciu či takú mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi do takej miery aby odôvodňoval nariadenie Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neposudzuje zákonnosť rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu. Posudzuje len splnenie podmienky na nariadenie zabezpečovacieho, či neodkladného opatrenia, súd neposudzuje

skutočnosti z hľadiska veci samej. V zmysle uvedeného mal súd za to, že v danom prípade navrhovateľ neosvedčil existenciu a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

18. S poukazom na v spojení s súd považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil existenciu jednej zo základných zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, pre ustálenie existencie ktorej aj podľa názoru súdu nepostačuje samotné tvrdenie o existencii pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi a ani tvrdenie o možnom vyhýbaní sa plneniu peňažného záväzku odporcu. Navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť ním tvrdenej obavy v rozhodnom čase v nadväznosti na konkrétne konanie odporcu, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie smerujúce k zbaveniu sa jeho majetku. Navrhovateľ vidí ohrozenie exekúcie tým, že odporca je neziskovou organizáciou, teda nie je podnikateľským subjektom, negeneruje zisk a v prípade vyhovenia dovolaniu navrhovateľa ( žalovaného v dovolacom konaní) dovolacím súdom je v podstate jediným majetkom odporcu, z ktorého by sa mohol nárok navrhovateľa, v prípade že by súd v dovolacom konaní rozhodol o zrušení rozhodnutí vo veci samej, uspokojiť sú práve uvedené nehnuteľnosti. Podľa účtovných údajov zverejnených vo verejne dostupnej databáze Finstat, odporca ako nezisková organizácia v roku 2024 pri výnosoch 1 301 075,-EUR a nákladoch 1 299 890,-EUR dosiahol výsledok hospodárenia len 1 185 €, čo poukazuje na jeho minimálnu tvorbu zisku a obmedzenú majetkovú základňu plynúcu z bežného fungovania. Vo vzťahu k osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie súd uvádza, že dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie NS SR sp. zn. , zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/1998). Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu alebo zbavoval svojho majetku darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Iba samotné tvrdenia navrhovateľa o že odporca je neziskovou organizáciou, teda nie je podnikateľským subjektom, negeneruje zisk a jeho úvahy o možných zámeroch odporcu o zbavovaní sa majetku, samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. V konaní o nariadení zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie danosti práva /nároku/ bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. Súd dodáva, že existencia navrhovateľom uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana zabezpečovacím a neodkladným opatrením, bude závislá od rozhodnutia dovolacieho súdu teda od konania vo veci samej, čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia.

19. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia/ zabezpečovacieho opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom. Existencia pohľadávky a primeranosť zabezpečovanej pohľadávky voči rozsahu záložného práva nie je pri absencii reálnej a bezprostrednej obavy z postupu odporcu spočívajúcom v konaní smerujúcom k zmareniu prípadnej exekúcie spôsobilé na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol.

21. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol v zmysle v spojení s a základných princípov tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).