Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Open Invest s.r.o., Konventná 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 654 741, zast. Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, zast. Mgr. František Baraniak, advokát, M.R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -829 zo dňa 19.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -829 zo dňa 19.07.2023 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. na úpadcu VoBo servis s.r.o. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura, titulom Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. II. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 09.10.2018 sa žalobca domáhal určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Nitra, sp. zn. , na úpadcu VoBo servis, s.r.o., súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura, titulom Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 15.06.2018, sp. zn. -90, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka VoBo servis, s.r.o., so sídlom: SNP 34, 935 32 Kalná nad Hronom, IČO: 44 305 851. Za správkyňu bola ustanovená Mgr. Veronika Vargová, so sídlom kancelárie: Mostná 62, 949 01 Nitra. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 69/2018, dňa 10.04.2018, uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.06.2018. Konkurzné konanie začalo dňa 11.04.2018, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu zo dňa 03.04.2018, sp. zn. -39. Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 27.07.2018 prihlásil u správcu dve pohľadávky spolu vo výške 24.716,99 eura. Prvú pohľadávku si žalobca prihlásil titulom preúčtovania odstránenia vád a nedorobkov na súbore novostavieb 18 radových domov „Ružová alej“ Tlmače - Lipník,

realizácia opravy striech a iskrovej skúšky, domy č. 1,2,3,4,5,6, faktúra č. 201804, vystavená na sumu 17.230 eur, prihlásená istina 9.731,50 eura + úroky z omeškania + náklady z uplatnenia, spolu 9.933,60 eura. Druhú pohľadávku si žalobca taktiež prihlásil titulom preúčtovania odstránenia vád a nedorobkov na súbore novostavieb 18 radových domov „Ružová alej“ Tlmače - Lipník, odvetranie garáží a wc, výroba vetracích otvorov a prvkov, domy č. 1-18, a č. 10,11,12,14,18, faktúra č. 201805, vystavená na sumu 14.560 eur, prihlásená istina 14.560 + úroky z omeškania, spolu 14.783,39 eura. Žalobca vyhlásil, že prihlásené pohľadávky voči dlžníkovi v celkovej výške 24.716,99 eura eviduje v účtovníctve. V prihláške pohľadávky opísal žalobca ako veriteľ skutkový stav, uzavretie zmluvy o dielo s dlžníkom, vykonanie diela, odstraňovanie vád diela treťou osobou, jednostranné zápočty, skutkový stav bol opísaný v súlade s tým, čo bolo uvedené v žalobe. Pohľadávky prihlásené žalobcom, ktoré sú predmetom sporu, sú zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 17. a 18., žalobca si pohľadávky uplatnil v poradí ako iná pohľadávka. V konkurznom konaní boli žalobcovi priznané hlasovacie práva uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 24.09.2018, sp. zn. -288. Žalovaný ako veriteľ dlžníka v konkurze poprel pohľadávky žalobcu dňa 28.08.2018 čo do právneho dôvodu, výšky ako aj poradia. Žalovaný namietal, že prihláška neobsahuje náležitosti podľa o konkurze a reštrukturalizácie (ďalej len „“), a preto nie je možné na ňu prihliadať. Uviedol, že pohľadávku považuje za fiktívnu, neexistujúcu a umelo vytvorenú, pretože priložené účtovné doklady neboli vystavené oprávnene. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi. Dielo úpadca vykonal v súlade so zmluvou a odovzdal žalobcovi bez vád a nedorobkov. Žalobca si vady diela neuplatnil riadne a včas a nevyzval úpadcu na ich odstránenie. Pohľadávka, ktorú si žalobca prihlásil titulom zmluvnej pokuty za omeškanie s vykonaním diela je nedôvodná a neprimeraná, pretože omeškanie bolo spôsobené vyššou mocou. Podľa žalovaného sú fiktívne pohľadávky, ktoré si žalobca započítal s pohľadávkami úpadcu. Správkyňa konkurznej podstaty oznámila žalobcovi listom zo dňa 06.09.2018 popretie pohľadávok veriteľom úpadcu, žalovaným. Oznámenie bolo advokátovi veriteľa, Mgr. Martinovi Berecovi doručené dňa 28.09.2019 a veriteľovi dňa 10.09.2019. K samotnému zmluvnému vzťahu medzi žalobcom a úpadcom súd prvej inštancie len v stručnosti uviedol zistený skutkový stav: dňa 24.09.2015 uzatvoril žalobca ako objednávateľ s úpadcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom zmluvy bola radová výstavba 18 rodinných domov Tlmače - Lipník - Hrubé stavby podľa prílohy č. 2. k zmluve, cena bola dohodnutá vo výške 1.066.086,18 eura a termín vykonania diela 20.05.2017. Úpadca ako zhotoviteľ dielo vykonal a odovzdal objednávateľovi, pričom posledná etapa prác bola odovzdaná dňa 15.11.2017 bez vád a nedorobkov. Úpadca v priebehu vykonávania diela neoznamoval žalobcovi prekážky, existenciu vyššej moci, ktoré mu bránili vo vykonávaní diela a dodržaní termínu odovzdania diela. Teda dielo bolo odovzdané po dohodnutom termíne. Za oneskorené vykonanie diela si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 38.242,04 eura, faktúra č. 1/17. Faktúra bola úpadcovi doručená dňa 27.11.2017. Listom zo dňa 20.12.2017 vyzval žalobca úpadcu na odstránenie vád a nedorobkov na diele, žalobca označil vady diela a požiadal zhotoviteľa, aby vady odstránil. Výzva bola úpadcovi doručená dňa 20.12.2017. Úpadca vady neodstránil ani na výzvu nereagoval, opätovne bol vyzvaný na odstránenie vád listom zo dňa 23.03.2017, ktorý mu bol doručený dňa 23.03.2017. Nakoľko k odstráneniu vád neprišlo, žalobca požiadal o odstránenie vád diela tretiu osobu, První Byškovická s.r.o., ktorej zaplatil za vykonané práce sumu 45.708 eur a túto sumu si uplatnil u úpadcu titulom náhrady škody. Za dodávku elektrickej energie evidoval žalobca voči úpadcovi pohľadávku vo výške 1.714 eur. Úpadca evidoval voči žalobcovi pohľadávky vo výške 28.044,50 eura titulom nezaplatenia ceny za vykonané práce a krátkodobé zádržné vo výške 33.328,04 eura podľa čl. VI. zmluvy. Žalobca vykonal dňa 20.12.2017 jednostranným právnym úkonom zápočet vzájomných pohľadávok s úpadcom vo výške 28.044,50 eura, oznámenie o započítaní bolo úpadcovi doručené dňa 20.12.2017. Dňa 09.04.2018 došlo k ďalšiemu jednostrannému započítaniu pohľadávok vo výške 33.328, 04 eura, úpadca si poštovú zásielku, ktorou mu bolo doručované započítanie v odbernej lehote neprevzal, zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 17.05.2018. Do konkurzu si žalobca prihlásil pohľadávky vo výške 9.731,50 eura a 14.560 eura, ktoré zostali neuhradené aj po jednostranných zápočtoch. Oznámenia o započítaní pohľadávok boli úpadcovi doručené pred vyhlásením konkurzu dňa 23.06.2018. Doručenie poštových zásielok úpadcovi žalobca preukázal výpisom z elektronického systému Slovenská pošta a.s. Žalovaný v rámci obrany namietal tvrdenia žalobcu preukazujúce dôvodnosť prihlásených pohľadávok, spochybnil existenciu vád na vykonanom diele, omeškanie úpadcu s vykonaním diela, doručenie výzvy na odstránenie vád diela ako aj doručenie oznámenia o započítaní pohľadávok. Okrem toho žalovaný namietol aj formálne nedostatky v prihláške pohľadávok žalobcu.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , o konkurznom konaní (ďalej len „“). Skôr ako sa súd začal zaoberať dôvodmi popretia pohľadávok žalobcu veriteľom, žalovaným, skúmal, či boli splnené zákonné hmotnoprávne podmienky na podanie určovacej žaloby. Súd skúmal, či žaloba bola podaná v zákonnej lehote, boli zaplatené preddavky na trovy konania v súlade so zákonom, zaoberal sa vecnou legitimáciou strán sporu a na námietku žalovaného aj skutočnosťou, či podaním jednej žaloby vzhľadom na počet popretých pohľadávok nedošlo k porušeniu zákona. V konkurznom konaní si žalobca prihlásil pohľadávky súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, ktorú za neho na základe plnej moci podpísal jeho advokát Mgr. Martin Berec. K popretiu pohľadávok došlo iba zo strany veriteľa. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo správcom konkurznej podstaty doručované advokátovi, ktorý oznámenie prevzal dňa 28.09.2018. Žaloba bola súdu doručená dňa 09.10.2018, teda v lehote 30 od doručenia oznámenia o popretí pohľadávky podľa . Správca konkurznej podstaty nad rámec zákona a podľa jeho vyjadrenia aj z dôvodu opatrnosti doručoval oznámenie o popretí pohľadávky aj samotnému veriteľovi, doručené mu bolo dňa 10.09.2018, teda aj v prípade, že by súd počítal lehotu od tohto doručenia, bola by žaloba podaná včas. Vzhľadom k tomu, že veriteľovi bola popretá prihlásená pohľadávka v konkurze a popierajúcou osobou bol výlučne veriteľ, je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca zložil preddavok na trovy konania vo výške 494,34 eura na účet správcu konkurznej podstaty dňa 24.10.2018, teda zaplatil 2 % zo sumy popretých pohľadávok. Podľa názoru súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu domáhať sa určenia každej popretej pohľadávky samostatnou žalobou, najmä, ak ide o totožné strany sporu. Výklad žalovaného o povinnosti podať dve samostatné žaloby, ktoré by boli následne spojené na spoločné konanie by bolo zjavne neúčelné a nehospodárne. Postup uvádzaný žalovaným by bol aj vzhľadom na možnosť prihlasovať si popreté pohľadávky v konkurze jednou súhrnnou prihláškou nelogický. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca splnil všetky hmotnoprávne podmienky pre podanie žaloby a následné skúmanie existencie prihlásených pohľadávok a dôvodnosť ich popretia veriteľom. Súd prvej inštancie dospel v rozsudku č.k. -542 zo dňa 26.02.2020 k záveru, že žalobca preukázal existenciu svojich pohľadávok prihlásených v konkurze a aj ich výšku, veriteľ nepoprel prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu, výšky a poradia dôvodne. Na základe uvedeného podanej žalobe v rozsahu uvedenom vo výroku daného rozsudku vyhovel a zamietol žalobu v časti určenia vymáhateľnosti prihlásených pohľadávok, pretože v tejto časti neboli jeho pohľadávky popreté. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Nitre, uznesením zo dňa 09.11.2021, sp. zn. -597, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2022, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda vo výroku I., a III. a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Nitre uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neposkytol jasné a presvedčivé argumenty svedčiace v prospech určenia popretých pohľadávok. V prvom rade Krajský súd v Nitre uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom a súčasne konštatoval, že žalobca si uplatnil nároky z vadného diela včas. Súd prvej inštancie pritom neuviedol na základe čoho dospel k záveru o existencii vád diela, ich riadneho a včasného uplatnenia. Zo strany súdu prvej inštancie zostali tieto skutočnosti opomenuté a nebolo vysvetlené, na základe čoho mal za preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, avšak predovšetkým na základe čoho mal za preukázané doručenie oznámenia o uplatnení omeškania úpadcu s vykonaním diela ako aj v nadväznosti na včasnosť uplatnenia nároku z vád diela. Súd prvej inštancie neuviedol z akých dôkazov tieto skutočnosti vyplývajú. Rovnako v odôvodnení absentuje vysporiadanie sa s jednotlivými právnymi úkonmi, a to najmä s jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok. Keďže žalovaný v konaní namietal aj platnosť týchto jednostranných právnych úkonov, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa aj týmito vznesenými námietkami. Rovnako sa súd nevysporiadal aj s dôvodmi popretia pohľadávok zo strany žalovaného, hoci to bolo jeho povinnosťou. S prihliadnutím na obsah popieracieho prejavu žalovaného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať právny dôvod vzniku popretých pohľadávok. Krajský súd v Nitre sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie týkajúcich sa ďalších námietok žalovaného. V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie na návrh strán sporu doplnil dokazovanie, opätovne prehodnotil skutkový stav a dospel k záveru, že v zmysle čl. III zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril žalobca s úpadcom dňa 24.09.2015, bolo povinnosťou úpadcu vykonať dielo do 20.05.2017, dielo bolo žalobcovi odovzdané až dňa 15.11.2017, teda s omeškaním viac ako 5 mesiacov. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, preukazujú ju listinné dôkazy: zmluva o dielo, , zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.11.2017, ako aj svedecké výpovede S. N. a P.. N. C., konateľa úpadcu, ktorý omeškanie odôvodnil naviac prácami a nepriaznivým počasím. Žalovaný v konaní nijako

nepreukázal, že úpadca požiadal žalobcu o uzatvorenie dodatku k zmluve alebo mu predložil návrh dodatku k zmluve o dielo, ktorým by došlo k dohode o zmene termínu vykonania diela z ním uvedených dôvodov, žalobcu neupozornil na omeškanie vplyvom vyššej moci a ani zo žiadneho iného dôvodu. V zmysle čl. XI. bod 6 zmluvy o dielo vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa diela faktúrou č. 1/17 vo výške 38.242,04 eura zo dňa 27.11.2017, s lehotou splatnosti 02.12.2017. Žalobca oznámil úpadcovi uplatnenie zmluvnej pokuty listom zo dňa 27.11.2017. Doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty dňa 27.11.2017 žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty a.s. zo dňa 27.11.202017. Doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty potvrdil aj svedok, konateľ úpadcu P.. N. C., hoci si nepamätal dátum. Úpadca zmluvnú pokutu neuhradil. Dielo bolo zhotoviteľom, úpadcom odovzdané objednávateľovi, žalobcovi dňa 15.11.2017 bez vážnych vád a nedorobkov podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Žalobca si nárok z vád vykonaného diela uplatnil u úpadcu listom zo dňa 20.12.2017, teda približne mesiac od odovzdania diela. V tento deň žalobca vyhotovil dve písomnosti, ktorých predmetom bolo uplatnenie nárokov z vád, čl. 20 a čl. 45 súdneho spisu. V oboch listoch zhotoviteľovi vytkol vady a vyzval ho na ich odstránenie. Doručovanie výzvy na odstránenie vád žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty a.s. zo dňa 20.12.2017. Úpadca na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca tvrdil, že opätovne vyzýval zhotoviteľa na odstránenie vád dňa 23.03.2018, súdu predložil podací hárok Slovenskej pošty zo dňa 23.03.2018. Zhotoviteľ na jeho výzvu nereagoval. Vzhľadom na to, že zhotoviteľ vytknuté vady žalobcom neodstránil, uzatvoril žalobca zmluvu o dielo s treťou osobou, obchodnou spoločnosťou První Byškovická s.r.o., predmetom zmluvy bolo odstránenie vád a nedorobkov vytknutých žalobcom úpadcovi. Za odstránenie vád a nedorobkov si První Byškovická s.r.o. uplatnila cenu viacerými faktúrami spolu vo výške 45.708 eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak žalobca, ako aj obchodná spoločnosť První Byškovická s.r.o., evidovali faktúry vo svojom účtovníctve, teda nešlo o fiktívne faktúry, tak ako to tvrdil žalovaný. Žalobca si sumu 45.708 eur uplatnil voči úpadcovi titulom náhrady škody. Na základe uvedeného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že úpadca nevykonal dielo riadne a včas, teda bez vád, v dohodnutom termíne. Omeškanie zhotoviteľa s vykonaním diela bolo v konaní preukázané viacerými dôkazmi. Okrem toho súd prvej inštancie vyhodnotil, že zhotoviteľ diela nielenže nevykonal dielo včas, nevykonal ho ani riadne. Tvrdenie žalobcu ohľadne vád vykonaného diela mal súd preukázané radom nepriamych dôkazov, a to uplatnením nárokov z vadného plnenia listom zo dňa 20.12.2017, jeho doručením úpadcovi, ktorý na výzvu žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval (či už pozitívne alebo negatívne), výpoveďou svedka S. N., Z. Z., ako aj listinnými dôkazmi predloženými spoločnosťou První Byškovická s.r.o. Žalovaný svoje tvrdenie, že dielo bolo vykonané úpadcom bez vád nepreukázal. Podľa názoru súdu si žalobca uplatnil nároky z vadného plnenia včas. V tomto prípade došlo k uplatneniu nárokov približne jeden mesiac po odovzdaní diela objednávateľovi, túto lehotu považoval súd za primeranú vzhľadom na rozsah diela a dĺžku jeho realizácie. Včasnosť uplatnenia nárokov z vád je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. neurčuje konkrétnu lehotu, v ktorej je potrebné nároky z vadného plnenia oznámiť zhotoviteľovi, objednávateľ je povinný v zmysle oznámiť vady diela zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené. Predmetom zmluvy o dielo bolo vyhotovenie stavby, radovej výstavby18 rodinných domov - hrubá stavba. Vzhľadom na rozsah vykonávaného diela považoval súd prvej inštancie lehotu jedného mesiaca, v ktorej došlo k oznámeniu zistených vád za primeranú, a teda k oznámeniu vád došlo bez zbytočného odkladu. Žalobca evidoval voči úpadcovi pohľadávku vo výške 38.242,04 eura titulom uplatnenej zmluvnej pokuty za omeškanie s vykonaním diela (faktúra č. 1/17), pohľadávku vo výške 45.708 eur titulom náhrady škody vzniknutej neodstránením vád a nedorobkov diela úpadcom, ktorú žalobca uhradil tretej osobe - První Byškovická, s.r.o. a pohľadávku vo výške 1.714 eur za neuhradenú dodávku elektrickej energie na stavbu (faktúra č. 201702). Úpadca evidoval voči žalobcovi pohľadávky vo výške 28.044,50 eura, cena za vykonané práce a služby (faktúry č. 217089, č. 217090, č. 217091, č. 217092, č. 217093, č. 2170098, č. 21102), a vo výške 33.328,04 eura titulom krátkodobého zádržného podľa čl. VI. zmluvy. V konaní bola sporná pohľadávka žalobcu vo výške 45.708 eur, ktorú si žalobca uplatnil ako náhradu škody, ktorá mu vznikla neodstránením vytknutých vád diela úpadcom a ich následným odstránením treťou osobou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, pretože úpadca nevykonal dielo riadne, vytknuté vady neodstránil v primeranej lehote a žalobca si zabezpečil odstránenie vád prostredníctvom tretej osoby. Žalovaný nepreukázal, že išlo o fiktívny nárok. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, dielo odovzdal viac ako 5 mesiacov po termíne, a preto nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vyčíslený v súlade so zmluvou bol dôvodný.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd prvej inštancie skúmal platnosť započítacieho úkonu žalobcu a dospel k záveru, že jednostranným zápočtom zo dňa 20.12.2017 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok, nakoľko pohľadávka žalobcu uplatnená titulom zmluvnej pokuty sa stala splatnou až dňa 02.12.2017 (faktúra č. 1/17), teda po vykonaní zápočtu. Podľa proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Zákonnú podmienku (ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky) pre platné započítanie aj nesplatnej pohľadávky žalobca nepreukázal. Žalobca si v konkurznom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá predstavuje náklady spojené s odstránením vád vykonaného diela úpadcom prostredníctvom tretej osoby, První Byškovická, s.r.o., z faktúry č. 201804 vo výške 9.731,50 eura a z faktúry č. 201805 vo výške 14.560 eur. Súd prvej inštancie sa s dôvodmi popretia prihlásených pohľadávok žalovaným ako veriteľom úpadcu na základe zisteného skutkového stavu nestotožnil. V konaní bol preukázaný právny dôvod vzniku prihlásených pohľadávok, ich výška ako aj dôvodnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný poprel prihlásené pohľadávky nedôvodne, súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel. Neplatnosť započítania nemá vplyv na existenciu prihlásených pohľadávok v konkurze, prihláška pohľadávok spĺňala všetky zákonné náležitosti . O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže neúspech žalobcu v konaní bol nepatrný, a to iba v časti určenia vymáhateľnosti pohľadávok.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a považoval ich za nesprávne a arbitrárne. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca preukázal právny dôvod vzniku pohľadávok, ktoré si prihlásil do konkurzného konania označil za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, odporujúci ustálenej judikatúre dovolacieho súdu i všeobecných súdov v rámci SR. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, keď právny záver o tom, že žalobca nepreukázal podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia je v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení č.k. -597 zo dňa 09.11.2021. Zo strany súdu prvej inštancie nebolo vysvetlené, na základe čoho mal za preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, avšak predovšetkým na základe čoho mal za preukázané doručenie oznámenia o uplatnení omeškania úpadcu s vykonaním diela a v nadväznosti na to včasnosť uplatnenia nároku z vád diela. Žalovaný pritom niekoľkokrát namietal nedoručenie akejkoľvek listiny, v ktorej by žalobca vyzýval úpadcu na odstránenie vád diela. Podacie lístky, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, ako na dôkaz o doručení takýchto listín, nemôže obstáť, pretože podací lístok nie je dôkazom o doručení, tobôž nie dôkazom o doručení práve výzvy na odstránenie vád diela. Tým, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu, rozhodol v rozpore s a porušil princíp legitímnych očakávaní. Žalovaný ďalej namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie o nemožnosti preskúmavania obsahových náležitostí prihlášky v rámci incidenčného konania a nesprávne vyhodnotenie obsahových náležitostí prihlášok pohľadávky. Poukázal na to, že žalobca neprihlásil pohľadávky do konkurzu súhrnnou prihláškou (ako to tvrdí súd prvej inštancie) ale samostatnými prihláškami. Uviedol, že právo (a i povinnosť) súdu v rámci incidenčného konania preskúmavať obsahové náležitosti prihlášky priamo vyplýva z účelu incidenčného konania a . Navyše v tomto konaní bola splnená aj podmienka v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, keďže žalovaný ako popierajúci veriteľ v tlačive popretia pohľadávok od počiatku namietal, že prihláška pohľadávky žalobcu neobsahuje základné obsahové náležitosti v zmysle . Skutočnosť, že žalobcovi boli uznesením Okresného súdu Nitra č.k. -288 zo dňa 24.09.2018 priznané hlasovacie práva (a tým malo dôjsť podľa názoru súdu prvej inštancie dôjsť k vzniku prekážky právoplatne rozhodnutej veci v tom zmysle, že už nie je oprávnený preskúmavať náležitosti prihlášky) nemôže obstáť, pretože v rámci tohto konania Okresný súd Nitra nerozhodoval v merite veci (ide o uznesenie procesného

charakteru, ktorým nie je súd v rámci tohto konania viazaný) a zároveň z časového hľadiska je zrejmé, že Okresný súd Nitra pred tým, ako vydal citované uznesenie nevykonával žiadne dokazovanie. Zároveň konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že prihláška pohľadávky žalobcu obsahuje vyhlásenie o tom, že žalobca eviduje pohľadávku v účtovníctve nie je objektívne presné a pravdivé. Za náležité vyhlásenie o evidovaní pohľadávky v účtovníctve totiž nie je možné považovať iba odškrtnutie kolónky v závere prihlášky pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že pohľadávku vedie vo svojom účtovníctve a či z vystavených faktúr úpadcovi aj reálne odviedol daňové odvody (najmä daň z príjmu a DPH). Žalovaný namietal, že žalobca podal žalobu v rozpore s , pretože pokiaľ sa chcel žalobou domáhať určenia pravosti pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 17 a pod por. č. 18, mal podať dve samostatné žaloby. Následná možnosť postupu konkurzného súdu podľa a nasl. na tejto skutočnosti nič nemení. Už táto skutočnosť predstavovala samostatný dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcu ako celku. Žalovaný ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie otázky včasnosti uplatnenia nárokov z titulu vád, keď podľa jeho názoru vykonané dokazovanie takúto skutočnosť nepreukazuje, v spise sa nenachádza žiaden hodnoverný dôkaz o doručení takéhoto listu úpadcovi. V spise sa totiž nenachádza originál doručenky podpísanej zo strany úpadcu a pravosť a správnosť ostatných dokladov, ktoré do konania žalobcu predložil žalobca (ohľadom doručovania) vo fotokópii žalovaný v rámci konania účinne namietol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. februára 2010. Za nesprávne považoval aj úvahy súdu prvej inštancie o tom, že žalobca mal uplatniť vady bez zbytočného odkladu, pretože v zmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu je táto lehota v rámci obchodnoprávnych vzťahov stanovená aplikačnou praxou na max. 8 dní. Pokiaľ žalobca konštatuje, že jeho pohľadávka vznikla titulom škody na základe toho, že vady diela odstraňovala tretia osoba, žalovaný trval na tom, že nepreukázal štyri základné kritériá pre ustálenie nároku na náhradu škody. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v rámci incidenčného konania nie je povinný dopodrobna skúmať právny dôvod vzniku popretej pohľadávky tak, ako by to robil súd v prípadnom konaní o zaplatenie. Mal za to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať právny dôvod vzniku popretej pohľadávky v celom rozsahu práve vzhľadom na obsah popieracieho prejavu žalovaného, ktorý v ňom uviedol, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu fiktívna a neexistujúca. Zdôraznil, že počas procesu protokolárneho odovzdávania diela žalobca ako objednávateľ neuviedol žiadne vady a výhrady k dielu ktoré uvádza v prihláške pohľadávky. V odovzdávacích protokoloch nie je žiadna zmienka o tom, že by dielo malo spomínané vady mať. Pohľadávka prihlásená popretou prihláškou nemohla vzniknúť pretože popretý veriteľ si neuplatnil u úpadcu nároky z vád diela riadne a včas. Popretý veriteľ nepreukázal, že vyzval úpadcu na odstránenie vád diela. Pokiaľ ide o údajné pohľadávky Open Invest, s.r.o. z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela, tento právny dôvod vzniku (aj keď výslovne nie je uvedený ako právny dôvod vzniku pohľadávky prihlásenej prihláškou pod por. č. 1) považoval za nedôvodné a neprimerané. Pokiaľ bolo dielo odovzdané s meškaním, toto meškanie nebolo zavinené zo strany úpadcu, ale bolo spôsobené vyššou mocou, pričom každé nedodržanie termínu bolo konzultované a odsúhlasené zo strany zodpovedného zástupcu žalobcu. Aj výsledky vykonaného dokazovania (výsluch konateľa firmy První Byškovická, s.r.o. so sídlom Pražákova 1008/89, 639 00 Brno, IČO: 26135591) nasvedčoval tomu, že pohľadávka je umelo vyfabrikovaná a neexistuje. Nie je totiž možné, aby vyššie uvedená firma jeden deň prijala objednávku na „odstránenie vád a nedorobkov“, na druhý deň už vystavila faktúru žalobcovi za „odstránenie vád diela“ a na tretí deň už aby mala aj faktúru zo strany žalobcu v „hotovosti“ uhradenú. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie jednostranne v prospech žalobcu, ignorujúc pri tom právnu argumentáciu žalovaného a jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Námietky žalobcu o tom, že žalovaný v rámci incidenčného konania uvádzal nové skutočnosti, ktoré neboli obsiahnuté v popieracom prejave označil za účelové, zavádzajúce a nepravdivé, žalovaný totiž poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu čo do dôvodu, vymáhateľnosti výšky aj poradia z dôvodov, že pohľadávku považuje za fiktívnu a umelo vyfabrikovanú. Mal za to, že súd prvej inštancie v rámci rozhodovania neprístupným spôsobom aplikoval tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, keď vyžadoval od žalovaného preukázanie negatívnej skutočnosti, ktorú tvrdil od počiatku a síce, že dielo nemalo vady a že neexistuje právny dôvod vzniku pohľadávky prihlasnej zo strany žalobcu. Ak žalobca tvrdil, že dielo malo vady, a že tieto vady riadne a včas uplatnil u úpadcu, bolo jeho povinnosťou a nie povinnosťou žalovaného, aby preukázal tieto svoje skutkové tvrdenia o to viac, keď žalovaný tieto skutkové tvrdenia poprel už v popretí pohľadávky. Okrem toho žalovaný namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie na jednej strane prijal záver o absolútnej neplatnosti jednostranných právaných úkonov žalobcu z ktorých vyvodzoval právny dôvod vzniku pohľadávky, na strane druhej však prijal záver, že neplatnosť

započítania nemá vplyv na existenciu prihlásených pohľadávok v konkurze. S uvedeným názorom sa žalovaný nestotožnil. Mal za to, že ak sa preukáže neplatnosť právneho úkonu, ktorý žalobca uviedol v prihláške pohľadávky ako právny dôvod vzniku pohľadávky, od ktorej odvodzuje výšku prihlasnej pohľadávky (minimálne v časti úrokov z omeškania) potom mal súd správne rozhodnúť tak, že právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca nepreukázal a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že i v prípade zamietnutia žaloby by pohľadávky úpadcu voči žalobcovi zanikli na základe jednostranných zápočtov a nebolo by možné vymáhať ich od žalobcu, nakoľko došlo k ich zániku a teda žalobca by nebol povinný plniť správcovi. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je však v rozpore s výrokovou časťou a vychádza z nepochopenia celkovej situácie v rámci konkurzného konania vedeného na úpadcu. Namietal tiež, že napadnutý rozsudok je nezákonný, arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, vychádza z formalistického výkladu príslušných právnych noriem a listinných dôkazov, pričom súd prvej inštancie svoj právny názor prijal na základe domnienok a dohadov, nie na základe skutočne preukázaných skutočností, bez zohľadnenia skutkových okolností prejednávaného prípadu, pričom súd prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, porušil zásadu rovnosti účastníkov sporového konania. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd prvej inštancie pre žalovaného z nepochopiteľných príčin vyhovel žalobe z dôvodu údajného neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného, aj keď žalovaný na preukázanie svojich tvrdení riadne a včas navrhol doplniť dokazovanie, ktoré súd zamietol. Tie z dôkazov ktoré žalovaný predložil do konania a ktoré súd prvej inštancie vykonal zas vyhodnotil jednostranne v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného, čo predstavuje porušeniu princípu rovnosti účastníkov. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a predčasné, nakoľko súd prvej inštancie v konaní neskúmal a prehliadal skutkové okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby a existovali aj v čase vydania napadnutého rozsudku. V tomto smere poukázal na procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 18.01.2023 odročil pojednávanie na deň 15.03.2023 len za účelom prednesu záverečných rečí s tým, že ak sa nepodarí zabezpečiť účasť svedka Z. Z. (ktorého navrhoval vypočuť žalobca a ktorý bol opakovane predvolávaný na predchádzajúce pojednávania po zrušení pôvodného rozsudku zo strany KS Nitra) ani na pojednávaní dňa 15.03.2023, tento svedok už vypočutý ani volaný na ďalšie pojednávanie nebude. V súlade s touto skutočnosťou potom žalovaný zaslal súdu záverečnú reč podaním zo dňa 13.03.2023 a ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania z dôvodu hospodárnosti. Na deň 15.03.2023 sa prítomnosť svedka Z. nepodarilo zabezpečiť, súd napriek tomu odročil termín pojednávania a až na pojednávaní dňa 21.06.2023 tohto svedka v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu vypočul, čo považoval za porušenie princípu kontradiktórnosti, ako aj porušenie princípu legitímnych očakávaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.10.2023. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, dostatočne odôvodnený, spravodlivý, zákonný a plne sa stotožnil s jeho odôvodnením. Odvolanie považoval za neopodstatnené a účelové, keď žalovaný opakuje svoje argumenty z konania pred súdom prvej inštancie, ktoré už boli opakovane vyvrátené a popreté. Žalobca odmietol opodstatnenosť akýchkoľvek dôvodov na popretie pohľadávok nárokovaných v tomto konaní a poprel všetky tvrdenia žalovaného. Poukázal tiež na zmätočnosť odvolania, keďže žalovaný v odôvodnení odvolania neupresnil, ako konkrétne sú naplnené jednotlivé odvolacie dôvody. Za nesprávne považoval názory žalovaného, ktorý tvrdil, že právne názory súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia je v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení sp. zn. -597 zo dňa 09.11.2021. Žalobca v tomto smere uviedol, že Krajský súd v Nitre žiadnym spôsobom v uznesení sp. zn. -597 zo dňa 09.11.2021 neuviedol dôvody na zamietnutie žaloby ani nekonštatoval správnosť tvrdení žalovaného v predmetnom spore. Mal za to, že ide iba o nestotožnenia sa s právnym názorom a odôvodnením napadnutého rozsudku. Žalobca uviedol, že jeho súhrnná prihláška spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti, je úplná a námietky žalovaného v tomto smere sú nedôvodné. Poukázal na to, že jeho prihláška bola preskúmaná správcom konkurznej podstaty, ktorý žiadne nedostatky neidentifikoval, a preto pohľadávky žalobcu nepoprel a zapísal do zoznamu pohľadávok. Následne boli tieto pohľadávky po formálnej stránke preskúmané Okresným súdom Nitra v konaní č.k. -288, ktorý taktiež konštatoval, že všetky náležitosti sú splnené. Napokon, aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod 27.) skonštatoval, že žalobca si prihlásil svoje pohľadávky riadne a včas. Za správny považoval názor súdu prvej inštancie, že nie je potrebné opakovane posudzovať už vyriešenú otázku splnenia všetkých náležitostí. Zdôraznil,

že v prihláške riadne vyhlásil, že pohľadávky vedie v účtovníctve. Žalobca tak splnil zákonný predpoklad uvedený v . Tvrdenia žalovaného o priložení osobitného vyhlásenia považoval za nedôvodné a nie je zrejmé, ako k uvedenému záveru žalovaný dospel, nevyplýva ani z aplikačnej praxe, z dikcie zákona, ani judikatúry súdov. Zdôraznil, že z dikcie explicitne nevyplýva, že žalobca je povinný podať dve samostatné žaloby, ak sa dožaduje určenia viacerých popretých pohľadávok. Takýto reštriktívny výklad striktne pomocou gramatickej metódy interpretácie právnej normy je podľa názoru žalobcu neprijateľný, ktorý záver potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 23.03.2018. Žalobca dal do pozornosti, že predmetom tzv. incidenčného konania nemá byť celý obchodnoprávny vzťah popretého veriteľa a úpadcu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.09.2014, ktorý jednoznačne povedal, že predmet incidenčného konania je determinovaný popierajúcim úkonom. Preto včasnosť uplatnenia vád by nemala byť ani predmetom súdneho prieskumu v rámci tohto incidenčného konania. Žalobca zastával názor, že je neúčelné preskúmavať celý obchodnoprávny vzťah žalobcu a úpadcu. Trval na tom, že všetky vady vytkol v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 24.09.2015, pričom pri reklamácii vád postupoval v zmysle ustanovení dojednaných v zmluve, osobitne s čl. X Zmluvy o dielo, teda v záručnej dobe predpísaným spôsobom, ale aj v zmysle . Žalobca uskutočnil obhliadku diela a vady zrejmé pri prebratí diela reklamoval priamo v preberacích protokoloch (viď preberací protokol zo dňa 26.09.2017). O skrytých a následne zistených vadách bezodkladne ústne a následne aj písomne upovedomil úpadcu, čo preukazujú aj výzvy zo dňa 20.12.2017 a 23.03.2018. Pokiaľ ide o preukázanie štyroch podmienok náhrady škody, žalovaný uviedol, že právny vzťah medzi ním a úpadcom má obchodnoprávny charakter, a preto nie je potrebné preukazovať zavinenie, ergo podmienky sú len tri, a tieto žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal. Zdôraznil však, že táto skutočnosť by nemala byť predmetom podrobného odkazovania v tzv. incidenčnom konaní. Vady vznikli porušením povinností úpadcu vykonať dielo riadne v zmysle Zmluvy o dielo. Keďže dielo neodpovedalo výsledku dohodnutému v Zmluve o dielo a nebolo vyhotovené tam uvedeným spôsobom, úpadca porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu. Škoda predstavuje čiastku, ktorú musel žalobca plniť tretej strane na odstránenie vád diela. Príčinná súvislosť je zrejmá zo skutočnosti, že porušenie povinnosť zapríčinilo nutnosť vady odstrániť, a vzhľadom na to, že aj napriek výzve tieto vady neodstránil úpadca, žalobca musel nechať odstrániť vady tretej osobe, prirodzene za odplatu. Teda je nepochybné, že ak by úpadca postupoval riadne, v súlade so svojimi povinnosťami zo Zmluvy o dielo, škoda by žalobcovi nevznikla. Všetky uvedené skutočnosti boli v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázané. Žalobca poprel, že by sa vyskytli skutočností vyššej moci odôvodňujúce omeškanie odovzdanie diela, nikdy mu takéto neboli zo strany úpadcu oznámené. K tvrdeniu žalobcu, že „Nie je totiž možné, aby vyššie uvedená firma jeden deň prijala objednávku na „odstránenie vád a nedorobkov“, na druhý deň už vystavila faktúru žalobcovi za „odstránenie vád diela“ a na tretí deň už aby mala aj faktúru zo strany žalobcu v „hotovosti“ uhradenú.“ uviedol, že žalobca, avšak aj svedkovia v konaní pred súdom prvej inštancie zdôvodnili, že išlo o výnimočnú situáciu, pričom podmienky a rozsah prác boli vopred dohodnuté, a až následne formálne zrealizované. Ku konaniam vedeným pred Okresným súdom Bratislava I o zaplatenie žalobca uviedol, že samotná existencia konania žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Dodal, že nemožno hovoriť o arbitrárnosti napadnutého rozsudku, či o porušení princípu rovností účastníkov konania. Strany mali rovnakú možnosť v konaní navrhovať vykonanie dôkazov. Žalovaný nepredložil svoje návrhy včas a nepreukázal relevantnosť ich vykonania. Na druhej strane, zamietnuté boli aj proti návrhy žalobcu, ktoré by vyvracali tvrdenia žalovaného. Súd prvej inštancie si zachoval dostatočnú mieru integrity, k stranám pristúpil nestranne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nevykoná niektoré navrhované dôkazy. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.11.2023. Tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu označil za účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Neobstojí argumentácia žalobcu, že doručenie výzvy na odstránenie vád úpadcovi je preukázané obsahom elektronického podacieho hárku. Elektronický podací hárok nie je dôkazom o doručení akejkoľvek zásielky. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu, že podacie lístky predložil spolu so žalobou, keďže tieto neboli žalovanému do dnešného dňa doručené a o ich obsahu sa nezmieňuje ani súd prvej inštancie v rozsudku.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.12.2023. Zdôraznil, že predmetné listiny, t.j. aj výzvy na odstránenie vád, zasielal prostredníctvom Slovenskej pošty, pričom

využil službu elektronického podacieho hárku. Vzhľadom na to, žalobcovi nebola spätne doručené doručenka v elektronickej podobe, na tento účel slúži Elektronický podací hárok, kde je uvedené, že predmetná zásielka bola adresátovi, v tomto prípade úpadcovi, doručená. Takýto dôkazný prostriedok považoval za plne legitímny a spôsobilý riadne preukázať tvrdené skutočnosti.

6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Odvolací súd sa v zmysle v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Nitra č.k. -829 zo dňa 19.07.2023, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie alebo zmenu daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. na úpadcu VoBo servis, s.r.o., súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura, titulom Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -542 zo dňa 26.02.2020 I. výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. na úpadcu VoBo servis s.r.o. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura titulom Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a III. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením č.k. -597 zo dňa 09.11.2021 zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -542 zo dňa 26.02.2020 v napadnutej časti I. a III. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania dospel k záveru, že v konaní bol preukázaný právny dôvod vzniku prihlásených pohľadávok, ich výška ako aj dôvodnosť, pričom žalovaný poprel prihlásené pohľadávky nedôvodne, podanej žalobe vyhovel, keď určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. na úpadcu VoBo servis s.r.o. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura, titulom Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa adal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje

rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. . Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

12. Žalovaný v úvode odvolania namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý predostrel v zrušujúcom uznesení č.k. -597 zo dňa 09.11.2021, čím porušil princíp legitímnych očakávaní. Uvedenú odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Krajský súd v Nitre v uznesení č.k. -542 zo dňa 26.02.2020 predovšetkým dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neposkytovalo jasné a presvedčivé argumenty svedčiace v prospech určenia popretých pohľadávok a vytkol súdu prvej inštancie, že prijal viaceré právne a skutkové závery, na ktorých vysvetlenie však rezignoval. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie po zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre, na návrh sporových strán doplnil dokazovanie, opätovne prehodnotil skutkový stav, na základe zistenia ktorého dospel k právnym záverom, ktoré odôvodnil podrobnejšie ako v pôvodnom zrušenom rozhodnutí.

13. Ak odvolateľ v tomto ohľade namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebolo vysvetlené, na základe čoho mal za preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, doručenie oznámenia o uplatnení omeškania úpadcu s vykonaním diela a v nadväznosti na to včasnosť uplatnenia nároku z vád, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. -597 zo dňa 09.11.2021 v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe čoho mal preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, ako aj doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. III zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril žalobca s úpadcom dňa 24.09.2015 (č.l. 28 a nasl. spisu), bolo povinnosťou úpadcu vykonať dielo do 20.05.2017, dielo bolo žalobcovi odovzdané bez vážnych vád a nedorobkov až dňa 15.11.2017, teda s omeškaním viac ako 5 mesiacov, čo vyplýva okrem iného zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.11.2017 (čl. 25 a nasl. spisu). Omeškanie úpadcu s vykonaním diela preukazujú aj svedecké výpovede S. N. a P.. N. C., konateľa úpadcu, ktorý omeškanie odôvodnil naviac prácami a nepriaznivým počasím. Naproti tomu žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že úpadca požiadal žalobcu o uzatvorenie dodatku k zmluve alebo mu predložil návrh dodatku k zmluve o dielo, ktorým by došlo k dohode o zmene termínu vykonania diela z ním uvedených dôvodov, žalobcu neupozornil na omeškanie vplyvom vyššej moci a ani zo žiadneho iného dôvodu. Nedôvodná je preto námietka odvolateľa, ktorý tvrdil, že pokiaľ bolo dielo odovzdané s meškaním, toto meškanie nebolo zavinené zo strany úpadcu, ale bolo spôsobené vyššou mocou, pričom každé nedodržanie termínu bolo konzultované a odsúhlasené zo strany zodpovedného zástupcu žalobcu. Ide o tvrdenia žalovaného, ktoré sú nepodložené, a teda nepreukázané. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Odvolacia námietka žalovaného, že nebolo zo strany súdu prvej inštancie vysvetlené, na základe čoho mal preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, s poukazom na vyššie uvedené neobstojí. V zmysle čl. XI. bod 6 zmluvy o dielo tak vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty pokutu za omeškanie zhotoviteľa dňa 27.11.2017 žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty a.s. zo dňa 27.11.2017 s tým, že doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty potvrdil aj svedok, konateľ úpadcu P.. N. C., hoci si nepamätal dátum. Odvolací súd poukazuje na to, že napriek tomu, že žalovaný v odvolaní preukázanie doručenia oznámenia o uplatnení omeškania úpadcu s vykonaním diela namieta, odvolateľ neuvádza, čo malo byť podľa jeho názoru obsahom predmetnej zásielky zo dňa 27.11.2017, ktorá mu bola doručovaná.

15. Čo sa týka nároku z vád diela, tomuto sa súd prvej inštancie venoval v bodoch 47. až 51. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde svoje právne úvahy vysvetlil a odôvodnil, na základe akých dôvodov mal za preukázané tvrdenie žalobcu ohľadne vád vykonaného diela a včasné uplatnenie nárokov z vadného plnenia. Ako je zrejmé z bodu 49. napadnutého rozsudku, tvrdenie žalobcu ohľadne vád vykonaného diela mál súd prvej inštancie preukázané radom nepriamych dôkazov, a to uplatnením nárokov z vadného plnenia listom zo dňa 20.12.2017, jeho doručením úpadcovi, ktorý na výzvu žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval (či už pozitívne alebo negatívne), výpoveďou svedka S. N., Z. Z.L., ako aj listinnými dôkazmi predloženými spoločnosťou První Byškovická s.r.o. V listoch zo dňa 20.12.2017 (č.l. 20 a č.l. 45 spisu) žalobca zhotoviteľovi vytkol vady a vyzval ho na ich odstránenie. Doručovanie

výzvy na odstránenie vád mal súd prvej inštancie preukázané podacím hárkom Slovenskej pošty a.s. zo dňa 20.12.2017. Keďže zhotoviteľ vytknuté vady žalobcom neodstránil, uzatvoril žalobca zmluvu o dielo s treťou osobou, obchodnou spoločnosťou První Byškovická s.r.o., ktorej predmetom bolo odstránenie vád a nedorobkov vytknutých žalobcom úpadcovi. Za odstránenie vád a nedorobkov si První Byškovická s.r.o. uplatnila cenu viacerými faktúrami spolu vo výške 45.708 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že tak žalobca, ako aj obchodná spoločnosť První Byškovická s.r.o. evidovali faktúry vo svojom účtovníctve, teda nešlo o fiktívne faktúry, tak ako to tvrdil žalovaný. Žalobca si sumu 45.708 eur uplatnil voči úpadcovi titulom náhrady škody. Odvolací súd opätovne podotýka, že hoci žalovaný spochybňuje doručenie listov zo dňa 20.12.2017, neuvádza aký odlišný obsah mala mať predmetná zásielka, ktorá mu bola doručovaná. Čo sa týka odvolateľom namietanej včasnosti uplatnenia nárokov z titulu vád diela, odvolací súd má za to, že právny názor súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na rozsah vykonávaného diela považoval lehotu jedného mesiaca, v ktorej došlo k oznámeniu zistených vád, za primeranú, a teda k oznámeniu vád došlo bez zbytočného odkladu, nemožno považovať za arbitrárny, či v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Súd prvej inštancie pri svojom právnom závere o včasnosti uplatnenia nárokov z vadného plnenia, zohľadnil okolnosti prejednávanej veci, keďže predmetom zmluvy o dielo bolo vyhotovenie stavby, radovej výstavby 18 rodinných domov - hrubá stavba.

16. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a úpadcom, keď konštatoval neplatnosť započítacieho úkonu žalobcu zo dňa 20.12.2017, avšak napriek tomu dospel k záveru, že neplatnosť započítania nemá vplyv na existenciu prihlásených pohľadávok v konkurze, prihláška pohľadávok spĺňala všetky zákonné náležitosti . Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa na základe zisteného skutkového stavu s dôvodmi popretia prihlásených pohľadávok nestotožnil, zároveň v konaní bol preukázaný právny dôvod vzniku prihlásených pohľadávok, ich výška, ako aj dôvodnosť a žalovaný poprel prihlásené pohľadávky nedôvodne, súd prvej inštancie postupoval správne, keď podanej žalobe vyhovel. Ak žalovaný poukazoval na konania vedené na Mestskom súde Bratislava III, odvolací súd poukazuje na to, že samotný odvolateľ uviedol, že ide o konania prebiehajúce, t.j. doposiaľ právoplatne neskončené. Ako dôvodne uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, samotná existencia konania žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

17. Námietku žalovaného, že žalobca podal žalobu v rozpore s , pretože pokiaľ sa chcel žalobou domáhať určenia pravosti pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 17 a por. č. 18, mal podať dve samostatné žaloby, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu domáhať sa určenia každej popretej pohľadávky samostatnou žalobou, najmä ak ide o totožné strany sporu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že nedôvodnosť uvedenej námietky konštatoval už Krajský súd v Nitre v rozhodnutí č.k. -597 zo dňa 09.11.2021, v ktorom uviedol „Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, že žalobca bol povinný podať vo veci dve samostatné žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť domáhať sa určenia každej popretej pohľadávky samostatnou žalobou nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia. Žalovaný poukazoval na , z ktorého podľa jeho názoru vyplýva právo veriteľa domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky (singulár) žalobou, nie právo veriteľa domáhať sa určenia popretých pohľadávok (plurál) žalobou. Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalovaného nestotožnil, pretože z dikcie ustanovenia explicitne nevyplýva povinnosť podať dve samostatné žaloby, ak sa veriteľ dožaduje určenia viacerých popretých pohľadávok. V prípade, ak by odvolací súd akceptoval takýto reštriktívny výklad uskutočnený len pomocou gramatickej metódy interpretácie právnej normy, išlo by zo strany súdu o prísne formalistický prístup. Táto skutočnosť navyše nemôže byť za žiadnych okolností dôvodom na zamietnutie žaloby.“ Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom Krajského súdu v Nitre stotožňuje.

18. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd zároveň konštatuje, že účelom incidenčného konania nie je úplné zisťovanie právneho dôvodu, výšky, alebo poradia popretej pohľadávky z hľadiska hmotného práva, ale prieskum (zisťovanie) vykonávaný súdom sa limituje len na rozsah a dôvody popretia pohľadávky. Dokazovanie (zisťovanie skutkového stavu) sa v tomto type sporového konania preto obmedzuje len na skúmanie tých právnych dôvodov a rozsahu, z akých (resp. v akom) bola pohľadávku popretá. Súd rámec popieracieho prejavu neprekračuje. To čo nebolo veriteľovi vytknuté a nebolo dôvodom popretia, súd v incidenčnom spore o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky

už neskúma. V takomto konaní súd nie je oprávnený „novokonštruvať“ dôvody popretia (t.j. vyhľadávať nové dôvody odôvodňujúce popretie pohľadávky), ale skúma len to, či definované dôvody popretia sú opodstatnené a právne relevantné. Súd pritom vychádza zo znenia popieracieho prejavu. Týmto rozsahom je určený a ohraničený rámec incidenčného konania. Znenie popretia (popieracieho prejavu) predstavuje okruh, ktorý je uzavretý z hľadiska súdneho posúdenia správnosti popretia pohľadávky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu a posúdenie, či uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.

19. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že súd nemôže vlastnou iniciatívou nahrádzať dôkaznú iniciatívu účastníkov incidenčného konania, ktoré je pravidelným sporový konaním, nakoľko by takýmto postupom porušil princíp rovnosti účastníkov sporového konania.

20. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 11.09.2014 o.i. vyplýva, že: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu úpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa konkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.

21. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.

22. Z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. zo dňa 23.03.2022 je o.i. zrejmé, že: Z § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len v rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s tým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze neprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“, čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Odvolací súd rovnako poukazuje na to, že v zmysle , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.

24. Ak žalovaný namietal procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 18.01.2023 odročil pojednávanie na deň 15.03.2023 za účelom prednesu záverečných rečí s tým, že ak sa nepodarí zabezpečiť účasť svedka Z. Z. ani na pojednávaní dňa 15.03.2023, tento svedok už vypočutý ani volaný na ďalšie pojednávanie nebude (súlade s touto skutočnosťou potom žalovaný zaslal súdu záverečnú

reč podaním zo dňa 13.03.2023 a ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenou termíne pojednávania z dôvodu hospodárnosti), pričom na deň 15.03.2023 sa prítomnosť svedka Z. nepodarilo zabezpečiť, no súd napriek tomu odročil termín pojednávania a až na pojednávaní dňa 21.06.2023 tohto svedka v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu vypočul, čo odvolateľ považoval za porušenie princípu kontradiktórnosti ako aj porušenie princípu legitímnych očakávaní, ani s touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil. Ako je zrejmé z obsahu súdneho spisu, právny zástupca žalobcu zaslal dňa 14.03.2023 súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 15.03.2023 z dôvodu, že sa navrhnutý svedok zdržiava mimo územia SR, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedeli 14.03.2023, ktoré súd prvej inštancie akceptoval (zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.03.2023) a pojednávanie odročil za účelom výsluchu svedka Z. Z. s tým, že pokiaľ sa však tento svedok nezúčastní pojednávania, ktoré bude nariadené za účelom jeho výsluchu, súd rozhodne vo veci aj bez jeho výpovede na uvedenom pojednávaní. Zápisnica o pojednávaní dňa 15.03.2023 bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená dňa 29.03.2023, a teda žalovanému nič nebránilo oboznámiť sa s predmetnou zápisnicou a zúčastniť sa na ďalšom pojednávaní, ktoré súd vytýčil na deň 21.06.2023, na ktoré mu bolo predvolanie riadne doručené. Skutočnosť, že žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.06.2023, na ktorom bol vypočutý svedok Z. Z. nezúčastnil, je jeho slobodným rozhodnutím, ktoré nemožno pričítať na ťarchu konajúceho súdu. Zo strany súdu prvej inštancie týmto spôsobom nedošlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti ani princípu legitímnych očakávaní, keďže súd svojím procesným postupom reagoval na vzniknutú procesnú situáciu, pričom obom sporovým stranám boli zachované ich procesné práva, vrátane možnosti zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní a vyvíjať procesnú aktivitu za účelom vydania požadovaného rozhodnutia. Týmto spôsobom súd prvej inštancie len v danom štúdiu konania vytvoril sporovým stranám priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Zo strany konajúceho súdu bola rešpektovaná zásada rovnosti zbraní v kontradiktórnom sporovom konaní, ako aj právo sporových strán na spravodlivý proces.

25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

26. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -829 zo dňa 19.07.2023 potvrdil v zmysle ako vo výroku vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).