Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4T-36-2025.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/36/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.09.2025 v Prešove takto
r o z h o d o l :
Obžalovaní:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C.
2/ spoločnosť XX B. E., so sídlom E. XXXX/XX, D., IČO: XX XXX XXX
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
1. obž. A. B.
ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti XX B. E., so sídlom D., F. E. XXXX/XX, IČO; XX XXX XXX uzatvoril v mene tejto spoločnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v Prešove dňa 20.05.2024 Dohodu číslo: XX/XX/XXX/X o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta pre uchádzača o zamestnanie u zamestnávateľa v rámci projektu „Právo na prvé zamestnanie” podľa § 54 ods. 1 písm. g) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe čoho bol spoločnosti XX B. E. poskytnutý príspevok vo výške 6.369,12 € na účet č.:E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo G. C., H., kde v zmysle čl. III. bod 2. dohody sa zamestnávateľ' zaviazal vytvoriť 1 pracovné miesto najneskôr do 30 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti dohody, pričom zamestnávateľ' pracovné miesto nevytvoril v dohodnutej lehote, čím tak z jeho strany došlo v zmysle čl. VI. bod 4 dohody k závažnému porušeniu podmienok dohody, čím takto svojím konaním uviedol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov do omylu v otázke splnenia jednej z podmienok uvedených v dohode a poskytnutý účelovo viazaný jednorazový finančný príspevok použil na iný ako určený účel, čím spôsobil škodu pre Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny so sídlom Špitálska č. 8, 816 43 Bratislava, v celkovej výške 6.369,12 €, 2. právnická osoba – obž. obchodná spoločnosť XX B. E. so sídlom D., E. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, v zmysle § 1 ods. 1, ods. 2, § 3, § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov prostredníctvom konateľa obž. A. B., ktorý fakticky konal za túto spoločnosť, v úmysle získať finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a použiť ho na iný ako určený účel, uzatvorila s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v Prešove dňa 20.05.2024 Dohodu číslo: XX/XX/XXX/X o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta pre uchádzača o zamestnanie u zamestnávateľa
v rámci projektu „Právo na prvé zamestnanie” podľa § 54 ods. 1 písm. g) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe čoho bol obž. obchodnej spoločnosti XX B. E. poskytnutý príspevok vo výške 6.369,12 € na účet č.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo G. C., H., kde v zmysle čl. III. bod 2. dohody sa zamestnávateľ zaviazal vytvoriť 1 pracovné miesto najneskôr do 30 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti dohody, pričom zamestnávateľ pracovné miesto nevytvoril v dohodnutej lehote, čím tak z jeho strany došlo v zmysle čl. VI. bod 4 dohody k závažnému porušeniu podmienok dohody, čím takto svojím konaním uviedla Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov do omylu v otázke splnenia jednej z podmienok uvedených v dohode a poskytnutý účelovo jednorazový finančný príspevok použila na iný ako určený účel, čím spôsobila škodu pre Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny so sídlom Špitálska č. 8, 816 43 Bratislava, v celkovej výške 6.369,12 €, t e d a
1. obžalovaný A. B.
získaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu použil na iný ako určený účel,
2. obžalovaná spoločnosť XX B. E. so sídlom D., E. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX
získaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu použil na iný ako určený účel,
č í m s p á c h a l i
1. obžalovaný A. B.
prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona,
2. obžalovaná spoločnost' XX B. E. so sídlom D., E. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX
prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú
1. obžalovaný A. B.
Podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú dobu na 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, prokuristu alebo konať ako splnomocnený zástupca obchodných spoločnosti na 2 (dva) roky.
2. obžalovaná právnická osoba XX B. E..
Podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona, § 15 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov na peňažný trest vo výške 2.000,- /dvetisíc/ Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 17.06.2025 obžalobu pod č. 1Pv 34/25/7707 – 5 na obžalovaných A. B. a na právnickú osobu XX B. E., pre skutky tak, ako sú tieto uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktoré prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval u oboch obžalovaných ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.09.2025 boli obaja obžalovaní na tomto hlavnom pojednávaní poučení o tom, že ku skutkom, ktoré sa im kládli za vinu, môžu urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobili obaja obžalovaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že sú vinní zo spáchania skutkov, ktorý sa im každému samostatne v obžalobe prokurátora kladú za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obaja obžalovaní na všetky položené otázky odpovedali ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaných o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. a obžalovanej právnickej osoby XX B. E. o vine zo spáchania stíhaných skutkov, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaných v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o ich vine. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, a na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania vykonal výsluch obžalovaného A. B. a jeho osoby aj ako konateľa obžalovanej právnickej osoby a tiež prečítal obsah listinných dôkazov, vrátane pripojeného spisu.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaných o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom ich viny, uznal obžalovaných za vinných zo spáchania skutkov uvedeného v obžalobe tak, ako sú tieto skutky vo vzťahu ku každému z obžalovaných uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaní v skutkovej vete opísaným konaním získaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu použili na iný, ako určený účel, čím každý z nich naplnil skutkovú podstatu prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie oboch obžalovaných posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným v skutkových vetách tohto rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana účelu použitia finančných príspevkov poskytnutých na určitý účel zo štátneho rozpočtu /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná právnická osoba XX B. E. nemá v tomto registri žiaden záznam.
Z odpisu Registra trestov SR, generovaného elektronicky ku dňu 24.09.2025 a týkajúceho sa obžalovaného A. B. vyplýva, že tento má v registri jeden záznam v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 13T/7/2024. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k. 13T/7/2024-197 zo dňa 06.05.2024, právoplatného dňa 30.05.2024, ktoré súd v rámci dokazovania prečítal z pripojeného spisu sp. zn. 13T/74/2024 Okresného súdu Bardejov vyplýva, že súd schválil zmier medzi obvineným A. B. a medzi poškodenými a trestné stíhanie vedené voči nemu zastavil.
Z aktuálnej lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný A. B. na evidovaných celkovo šesť priestupkov, pričom všetky sú spáchané proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch.
Z platobného poukazu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplýva, že dňa 31.05.2024 bola príjemcovi spoločnosti XX B., E. uhradená suma 6.369,12 Eur, ktorá bola financovaná 100% zo štátneho rozpočtu.
Súd tiež na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k uloženiu zákonného a primeraného trestu vypočul obžalovaného A. B., ktorý zároveň ako obžalovaná fyzická osoba vypovedal aj ako konateľ obžalovanej právnickej osoby. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že je rozvedený a má plnoleté - bez výživy na neho odkázané deti. Uložením prípadného trestu zákazu vykonávať podnikateľskú činnosť by bolo podľa
neho v prvom rade postihnuté jeho živobytie a ostal by bez finančných prostriedkov. Prostredníctvom obžalovanej obchodnej spoločnosti vykonáva stavebné práce a robí nábor zamestnancov pre firmy, z čoho má s.r.o. príjem cca 1000,- Eur až 1500,- Eur mesačne. Poberá ešte výsluhový dôchodok vo výške 437 eur mesačne. Keď zakladal túto obžalovanú spoločnosť, tak nemohol byť jej spoločníkom, ale už nevie, z akého dôvodu. Preto do tejto s.r.o. zapísal p. I. a s ním má dobré vzťahy. V spoločnosti má ešte aj tichého spoločníka, ktorý nechcel byť oficiálne zapísaný, lebo sa rozvádzal a ten ho okrádal, kedy mu zobral Aviu a pasový bager a z tohto dôvodu na neho podával aj trestné oznámenie. Keď má obžalovaná spoločnosť nejaký zisk, tak platí podlžnosti po rozchode s bývalým spoločníkom. Okrem toho spláca leasing a dlh daňovému úradu. Spoločník nedostáva nič, pretože nie je z čoho vyplácať zisk. On je so spoločníkom dohodnutý, že on je v spoločnosti spoločníkom len po dobu, pokiaľ sa nebude môcť odhlásiť zo „spoločníctva“ a obžalovaný sa nebude môcť stať spoločníkom. Finančne vypomáha aj svojej bývalej manželke, ktorá je diabetička a prispieva jej sumami 50,- Eur alebo 100,- Eur mesačne, kedy ju vozí aj na lekárskej vyšetrenia.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
U obžalovaných súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaní v priebehu vyšetrovania ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznali a skutok aj obžalovaný B. úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Vzhľadom na množstvo priestupkov (aj keď druhovo odlišných) a aj na spáchaný trestný čin obžalovaným B., pre ktorý bol uzavretý zmier, súd nepriznal tomuto obžalovanému poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života /§ 36 písm. j) Trestného zákona/.
Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný a svoje konanie aj úprimne oľutoval. Preto zohľadniac tieto okolnosti v prospech obžalovaného, uložil tomuto obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre žalovaný trestný čin (od šesť rokov až do troch rokov a šesť mesiacov) a to vo výmere 8 mesiacov, ktorý postačuje na naplnenie účelu trestu z hľadiska prevýchovy obžalovaného, u ktorého sa jedná o zjavné pochybenie trestno právneho charakteru, ktoré predtým v jeho živote prítomné nebolo. Vzhľadom na už vyššie opísanú osobu obžalovaného, nie je potrebný bezprostredný výkon tohto trestu, ale postačuje uloženie tohto druhu trestu v jeho podmienečnej forme a skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov bude pre obžalovaného podľa presvedčenia súdu dostatočná na to, aby mal obžalovaný možnosť preukázať, že ním spáchaný trestný čin bol iba excesom a závažnosť svojho konania a jeho trestnoprávne dôsledky si dostatočne uvedomil.
Pokiaľ sa jedná o trest zákazu činnosti, súd poukazuje na to, že A. B. tento trestný čin spáchal v súvislosti so svojimi oprávneniami konateľa spoločnosti pri výkone svojej funkcie. Súd v jeho osobe nezistil žiadne mimoriadne okolnosti, pre ktoré by uloženie tohto trestu bolo pre jeho osobu neprimerané. Je potrebné zdôrazniť, že konateľ spoločnosti nie je majetkovo zainteresovaný na imaní spoločnosti z hľadiska podielu na zisku ale iba z hľadiska poberania odmeny za výkon funkcie. Obžalovaný je poberateľom výsluhového dôchodku a teda odmena za výkon funkcie konateľa nie je jeho jediným príjmom. Zároveň nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom alebo iné mimoriadne výdavky. Uloženie tohto trestu nebránil obžalovanému B. vykonávať iné zárobkovú činnosť a to aj v prostredí spoločnosti ako jej zamestnanec. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že obžalovaná obchodná spoločnosť funguje síce v súlade správnym poriadkom SR ale iba formálne, nakoľko jej spoločníkom je osoba, ktorú možno označiť za „bieleho koňa“, teda osoba formálne nastrčená ako jej spoločník, lebo obžalovaný nemôže podľa jeho tvrdení byť spoločníkom. Zároveň je obžalovaná obchodná spoločnosť aj priestorom pre nelegálneho tichého spoločníka, s ktorým má obžalovaný B. spory a konflikty. Za tohto stavu, kedy nemá
spoločnosť podľa jeho tvrdenia zisk a ak ho aj má, tento v rozpore s Obchodným zákonníkom poberá obžalovaný ako konateľ a nie spoločník, súd nezistil dôvod na neuloženie trestu zákazu činnosti, ktorý súd považuje za primeraný a zákonný v tej výmere, ako ho obžalovanému týmto rozsudkom uložil.
Zároveň obžalovanej obchodnej spoločnosti uložil peňažný trest vo výmere 2.000,- Eur, ktorý považuje za primeraný závažnosti trestného činu, ktorého sa v predmetnej trestnej veci obžalovaná právnická osoba dopustila a s prihliadnutím na jej podnikanie a ekonomické hospodárenie.
Súd o náhrade uplatnenej škody nerozhodoval, pretože poškodený Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava je štátnou rozpočtovou organizáciou /zákona č. 453/2003 Z.z. – § 4 ods. 2/, ktorá má v zmysle osobitných právnych predpisov upravený režim na vymáhanie neoprávnene získaných finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.
Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.