Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/41/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne A. B., narodenej XX. XXXXXXX XXXX, C., A. X, proti žalovanému D. B., narodenému XX. XXXXXXX XXXX, B., A. XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 12. marca 2026 č. k. -11, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen z 12. marca 2026 č. k. -11 p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením z 12. marca 2026 č. k. -11 (ďalej len ,,uznesenie súdu prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť vedome sa nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci a s výnimkou nevyhnutných úkonov pri realizácii úpravy styku s ich maloletým synom E. B., narodeným XX. XXXXXXXX XXXX (I. výrok). Zároveň súd prvej inštancie poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok). 1.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala ,,ochranného príkazu“, ktorý odôvodnila: „Mám potvrdenie od polície že som ho udala, pn a mám ešte lekársku správu a fotky ako som bola napadnutá v tom dni, a mám informáciu o zázname ako ma mlátil pred synovou škôlkou mi povedali viac neviem tak mám svedka. Zákaz sa ku mne priblížiť a prípadne aj k maloletému E. B. ak by 27 apríla by mi ho prisúdili ku matke A. B.. Prevziať budem sama syna E. B. zo škôlky a aj do škôlky a pri odovzdávaní musím byť niekto so mnou alebo ho odovzdá niekto iný maloletého syna E. B. bývalému manželovi D. B., žiadam tak iba kontaktuje telefonicky ohľadne maloletého syna E. B. od bývalého manžela D. B. a nechcem už žiadne výhražné správy od môjho bývalého D. D. B.. Zakazuje mi všetky veci ohľadom maloletého E. B.. Mení termíny maloletého E. B. bez môjho vedomia a ani o termínoch nedáva informácie. Chcem aby sa to čím skôr vyriešilo.“ 1.1.1. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky Sociálnou poisťovňou z 24. februára 2026, potvrdenie z Nemocnice Agel Zvolen a.s., Urgentný príjem 1 typu zo 16. februára 2026, potvrdenie z Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Detva zo 16. februára 2026, 4 ks čiernobielych fotografií.

1.2. Súd prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie uznesením z 3. marca 2026 č. k. -13 vylúčil návrh žalobkyne (matky) v časti zákazu priblíženia žalovaného (otca) k žalobkyni (matke) na samostatné konanie. 1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“ alebo „CSP“), , v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“ alebo „OZ“). 1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov ,,účastníkov konania“. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. 1.4.1. Účelom neodkladných opatrení podľa až h) je zabrániť akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch (napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie, resp. iné formy nátlaku), ktoré môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu danej osoby, pričom právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pod.). Na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, postačuje už len samotné ohrozenie fyzickej alebo psychickej integrity žalobkyne, pričom žalobkyňa musí takéto ohrozenie osvedčiť. 1.5. Žalobkyňa odôvodnila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strachom z fyzických útokov žalovaného voči nej, čo vzbudzuje u nej obavu o jej život a zdravie. Zo žalobkyňou predložených dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa dňa 16. februára 2026 utrpela zranenia, ktoré jej mal spôsobiť žalovaný pri fyzickom útoku, čím jej spôsobil povrchové poranenie pery a ústnej dutiny: pomliaždenie; povrchové poranenie hlavy bližšie neurčenej časti: pomliaždenie, pomliaždenie lakťa a zlomeninu sánky, ktoré zranenia si vyžadovali pracovnú neschopnosť od 17. februára 2026 do 27. februára 2026, pričom pripojila 4 ks čiernobielych fotografií; potvrdenie z urgentného príjmu; oznámenie žalobkyne podané na Obvodnom oddelení Policajného zboru Detva 16. februára 2026 vo veci fyzického napadnutia žalobkyne žalovaným (bývalým manželom žalobkyne) 16. februára 2026. 1.6. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa osvedčila nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko existuje obava, že konaním žalovaného môže opätovne dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, ktorých súčasťou je aj právo na ochranu života a zdravia. V danej veci je splnená zákonom predpokladaná podmienka ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne prípadným konaním žalovaného pre opakovaný fyzický útok. Takúto ujmu by pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení žalobkyne. 1.7. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci je do určitej miery spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd prvej inštancie pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. 1.8. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd prvej inštancie považoval za primeraný. Keďže žalobkyňa deklarovala, že má dôvodnú obavu z osobných stretnutí so žalovaným, žalovaný nemá na takéto osobné stretnutia proti jej vôli žiadny dôvod, s výnimkou tých foriem kontaktov, ktoré súd prvej inštancie špecifikoval vo výroku a ktoré musí žalovaný strpieť. 1.8.1. Súd prvej inštancie podotkol, že neodkladné opatrenie má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej. Za daného stavu súd prvej inštancie považoval domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne. 1.9. Súd prvej inštancie mal za to, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto nariadil neodkladné opatrenie s tým, že stanovil výnimky z uloženej povinnosti žalovanému v nevyhnutnej miere tak, aby nedošlo k neprimeranému

zásahu aj do iných legitímnych práv žalovaného a taktiež vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu žalobkyne a žalovaného pri prípadnej realizácii styku. 1.10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a pre prípad, ak by žalovaný mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s súd prvej inštancie poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna vecná legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. 1.11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa na základe zásady úspechu. 1.11.1. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalovaný podal včas odvolanie. 2.1. Uviedol, že k incidentu 16. februára 2026 došlo pred materskou školou v B., pri vyzdvihnutí maloletého E. B. (ďalej aj ,,maloletý E.“), ktorý mu bol zverený súdom do osobnej starostlivosti s tým, že žalobkyňa má upravený styk s maloletým E., a to každý druhý týždeň vo štvrtok poobede, v piatok poobede až do nedele. 2.2. Žalobkyňa sa pred materskou školou ,,objavila nečakane“ a bez právneho dôvodu sa snažila maloletého odviesť, pričom došlo k fyzickému konfliktu, ktorý vyvolala žalobkyňa, t. j. začala ho fyzicky napádať (kopať, udierať, mala agresívne správanie), dokonca napadla aj maloletého E., preto bol ,,nútený“ ju obmedziť v pohybe s tým, že ju nenapádal. 2.3. Pri incidente bola prítomná jeho matka, ktorú taktiež chcela žalobkyňa napadnúť a poškodiť im motorové vozidla. Žalobkyňa ho napádala aj pred privolanými príslušníkmi polície. 2.4. Poukázal na to, že zranenia si spôsobila žalobkyňa sama vlastným konaním počas incidentu. 2.5. Podotkol, že zo strany žalobkyne sa jedná o opakované, časté agresívne správanie (napr. 12. októbra 2026 ho napadla a poškodila mu motorové vozidlo), ktoré má negatívny dopad na maloletého E.. 2.6. Záverom navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne F. B., vyžiadaním záznamov z polície ohľadne incidentu a zohľadniť predchádzajúce incidenty.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a CSP, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa rdil.

5. Podľa lací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v s použitím .

7. Odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle je prípustné a opodstatnené len vtedy, (i) ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, (ii) ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, (iii) ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, (iv)

ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a (v) ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia) hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy alebo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov.

8. V posudzovanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v nepribližovaní žalovaného k žalobkyni.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) boli prijaté v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať pri tomto neodkladnom opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. 10.1. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. 10.2. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v týchto prípadoch preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi (napr. lekárskymi správami, trestnými oznámeniami), keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

11. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného odôvodnila obavou o svoj život a zdravie, keďže medzi žalobkyňou a žalovaným došlo 16. februára 2026 ku konfliktu, ktorý vyústil k fyzickému napadnutiu, v dôsledku ktorého žalobkyňa utrpela poranenia (povrchové poranenie pery a ústnej dutiny: pomliaždenie; povrchové poranenie hlavy bližšie neurčenej časti: pomliaždenie, pomliaždenie lakťa a zlomeninu sánky) a tieto poranenia spôsobili práce neschopnosť u žalobkyne od 17. februára 2026 do 27. februára 2026. 11.1. Rozsah poranení vzniknutých u žalobkyne dňa 16. februára 2026 vyplýva z lekárskej správy Nemocnice Agel Zvolen a.s., Zvolen zo 16. februára 2026, zo 4 kusov čiernobielych fotografií s tým, že žalobkyňa incident oznámila Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru vo Zvolene, odboru poriadkovej polície, Obvodnému oddelenia PZ Detva 16. februára 2026.

12. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd osvedčené, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zamedziť žalovanému v neoprávnených zásahoch do jej osobnostných práv (v ohrození jej telesnej a duševnej integrity) a jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva z jej dôvodnej obavy o jej život, zdravie a bezpečnosť.

13. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie sformulovaným neodkladným opatrením v zmysle bolo poskytnúť oprávnenej strane (žalobkyni) ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. 13.1. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia totiž prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusí byť preukázaná dôkazmi. ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení má súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia totiž závisí od danej situácie, najmä od naliehavosti jej riešenia [viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 5. augusta 2010 sp. zn. ].

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nie je nahradzovať právomoc Policajného zboru Slovenskej republiky, keďže v posudzovanej veci žalobkyňa dňa 16. februára 2026 podala oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (viď č. l. 4 spisu), a teda v priestupkovom konaní sa budú zisťovať okolnosti vzniku incidentu medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 16. februára 2026. 14.1. Aktuálne funkciou neodkladného opatrenia je zabrániť osobnému kontaktu medzi žalovaným a žalobkyňou, a to za účelom predchádzania vzniku škody na zdraví, vzniku psychickej a majetkovej ujmy u poškodenej osoby (žalobkyne).

15. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom: 1/ žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); 2/ uložením požadovanej povinnosti, resp. obmedzenia objektívne je možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáhala (princíp efektívnosti); 3/ neodkladným opatrením nie je vytvorený nenávratný stav; 4/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného (povinnú osobu) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), 5/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ), preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil s tým, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s poučil žalovaného podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, nakoľko súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni neuložil povinnosť podľa , t. j. podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na iné opakované incidenty so žalobkyňou, eventuálne spôsobenie škody na majetku žalovaného žalobkyňou, odvolací súd uvádza, že žalovaný môže svoje práva a právne nároky uplatniť súdnou cestou.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa rdil vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok), nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z .

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. 18.1. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18.2. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . 18.3. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, zásadne by teda mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalobkyni v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.