Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-11Cb/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: HUMISS, spol. s r. o., Dolné Srnie 475, 916 41 Dolné Srnie, IČO: 36 616 923, zastúpený: AK VAVRINČÍK, s.r.o., Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, proti žalovanému: Generali Slovenská distribúcia, a. s., Lamačská cesta 6257/ 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 067 197, v konaní o zaplatenie 1.728,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 157 zo dňa 18.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 157 zo dňa 18.10.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. - 157 zo dňa 18.10.2023 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.728,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.728,24 Eur od 22.1.2021 do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným má uzatvorenú zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla MAZDA CX-7, EČV: L.. Dňa 10.6.2020 narazil s predmetným vozidlom do steny výtlku, po náraze sa spustili akusticky predné senzory a kontrolka lambda sonda SCR. Žalobca udalosť oznámil žalovanému. Obhliadka vozidla bola vykonaná 16.6.2020 a dňa 26.2.2021 dodatočná obhliadka a bol spísaný zápis o poškodení vozidla. Pri škodovej udalosti malo tiež dôjsť k zaškretiu podvozku a výfuku, po čase sa výfuk mal rozpadnúť v spoji, čo bolo opravené v servise dňa 18.9.2020, zrejme išlo o skrytú vadu, ktorá sa prejavila časom, oslabenie materiálu po náraze. Žalobca tiež uviedol, že poškodené vozidlo bolo pristavené na obhliadku dňa 19.6.2020 a následne aj dňa 29.6.2020. Vozidlo malo byť prevzaté žalobcom po výmene parkovacích senzorov a s resetovanou chybou na lambda sonde SCR, závada na lambda sonde sa mala znovu objaviť 21.7.2020. Napriek tomu, že žalobca riadne spísal záznam o poškodení vozidla, uplatnil si nárok na poistné plnenie a zaslal žalovanému fotografie preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, žalovaný dňa 14.7.2020 a 20.8.2020 žalobcovi oznámil, že poistnú udalosť uzavrel bez poskytnutia poistného plnenia. Žalobca je presvedčený o tom, že škodovou udalosťou došlo nárazom k zrážke s nepohyblivou pevnou prekážkou, stenou výtlku, z ktorej vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie vo výške 1.728,24 Eur, čo predstavuje škodu vzniknutú na poistenom motorovom vozidle.

2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.5.2022 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Nárok žalobcu poprel čo do výšky aj dôvodov

a uviedol, že šetrenie škodovej udalosti ukončil bez poskytnutia poistného plnenia s poukazom na Všeobecné poistné podmienky VPP HAV 08, čl. IV ods. 1 a na VPP HAV 08 čl. XXIV ods. 9, v zmysle ktorých sa haváriou rozumie poškodenie alebo zničenie vozidla alebo jeho časti náhodnou udalosťou vzniknutou nárazom alebo stretom, pričom náraz je zrážka poisteného vozidla s nepohyblivou prekážkou (napr. stena, stojace vozilo a podobne) a stret je zrážka poisteného vozidla s pohybujúcim sa objektom (napr. vozidlo, človek, zviera a pod.). Podľa popisu vzniku škody a charakteru poškodenia vozidla nemal za preukázané, že by sa jednalo o škodovú udalosť, ktorá je havarijným poistením krytá, t. j. nedošlo k žiadnemu stretu alebo nárazu vozidla s iným predmetom, čo by spôsobilo mechanické poškodenie, teda sa nejednalo o haváriu. Žalovaný škodovú udalosť na základe podnetov žalobcu prešetril, avšak opakovane konštatoval, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol, nakoľko podľa popisu vzniku škody žalobcom je z hľadiska ich charakteru nepravdepodobné, že by k poruche parkovacích senzorov a lambda sondy došlo tak, ako uviedol žalobca. Žalovaný namietal uplatnenie úrokov z omeškania žalobcom v režime a tiež nárok na náhradu nákladov spojených s uplatním pohľadávky.

3. Žalovaný tiež namietal, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko dňa 17.12.2021 s účinnosťou od 24:00 dňa 19.12.2021, Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. B 1464 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o predaji podniku, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaisteného kmeňa žalovaného, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov žalovaného. Generali Česká pojišťovna a.s. tak s účinnosťou od 24:00 hod. dňa 19.12.2021 vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv žalovaného vrátane práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych konaniach. Práva a povinnosti dotknuté predajom podniku žalovaného Generali Česká pojišťovna a.s. vykonáva prostredníctvom svojej organizačnej zložky v Slovenskej republike, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. pod názvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, oddiel: Po, vložka č. 8774/B. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti GSK Financial a.s. (žalovaný), v časti „Iné právne skutočnosti“, ako aj z výpisu Obchodného registra spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s.

4. Žalobca k obrane žalovaného zotrval na tvrdeniach o vzniku škodovej udalosti a jej následkoch, nesúhlasil s námietkou aplikácie na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov, nakoľko sa v danom prípade jedná o vzťah obchodných spoločností. Rovnako nesúhlasil s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie, pričom poukázal na to, že uzatvoril „poistku“ so spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s., kde na poistke je uvedené Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/ A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332. Žalovaný má rovnaké IČO: 35 709 332, spoločnosti majú rovnakú adresu a išlo iba o zmenu názvu Generali poisťovňa a.s. (od 1.1.2014 do 10.1.2022) na GSK Finacial, a.s. (od 11.1.2022). Žalovaný nie je ani po zmene názvu organizačnou zložkou podniku, pričom organizačná zložka Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, nie je nositeľom práv a povinností, nakoľko nemá právnu subjektivitu.

5. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. -145 zo dňa 18.9.2023 rozhodol, o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného (GSK Financial, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332), a to Generali Slovenská distribúcia, a.s., Lamačská cesta 6257/ 3/ A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 067 197. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , (ďalej aj „“), , , . Uviedol, že považoval za nesporné skutkové tvrdenia, že došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobcu EČV: L., v čase udalosti havarijne poistenom v spoločnosti Generali poisťovňa a.s. Nesporým bolo aj vykonanie obhliadky vozidla dňa 16.6.2020 a 26.2.2021 a vykonanie opravy na vozidle v sume 1.728,24 Eur. Ako sporné vyhodnotil súd prvej inštancie dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, legitimáciu žalovaného a použitie zákonnej úpravy vo vzťahu k úrokom z omeškania a paušálnou náhradou.

6. Súd prvej inštancie najskôr skúmal pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorú namietal žalovaný. Žalobca odvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného od skutočnosti, že dňa 5.3.2014 uzavrel so spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 havarijné

poistenie AUTO ŽOLÍK, č. 2404060114 so začiatkom poistenia 1.3.2014 na neurčito. Táto skutočnosť nebola žalovaným sporovaná. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra žalovaného, obchodné meno žalovaného sa viackrát menilo, pričom od 1.1.2014 do 10.1.2022 podnikal žalovaný pod obchodným menom Generali poisťovňa, a.s. a od 11.1.2022 pod obchodným menom GSK Financial, a.s. Súd prvej inštancie uviedol, že zmena mena nemá žiadne právne následky pre vznik alebo zmenu záväzkového vzťahu. Z výpisu obchodného registra spoločnosti GSK Financial, a.s. zo dňa 6.9.2023 vyplýva, že došlo dňa 24.11.2022 k dobrovoľnému výmazu tejto spoločnosti, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Generali Slovenská Distribúcia, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 067 197 (nástupnícka spoločnosť). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o zmene na strane žalovaného. Ani táto skutočnosť by nemala vplyv na existenciu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko nástupnícka spoločnosť vstúpila do všetkých práv a povinností žalovaného, spoločnosti GSK Financial, a.s. Súd prvej inštancie však pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného považoval za podstatnú existenciu Zmluvy o predaji podniku zo dňa 17.12.2021 uzatvorenú medzi Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 (obchodné meno žalovaného do 10.01.2022) ako predávajúcim a Generali Česká pojišťovňa a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 45 272 956 (Generali Česká poisťovňa a.s. alebo kupujúci). Uvedenú skutočnosť preukazuje výpis z obchodného registra OS BA I k 11.01.2022 v časti XIV a rovnako tak výpis z obchodného rejstříku vedeného Městským soudem v Praze. Ako z výpisu vyplýva, zmluva o predaji podniku bola účinná od 19.12.2021 o 24. hod., pričom v nadväznosti na predmetnú zmluvu o predaji podniku došlo k priradeniu prevedeného podniku k organizačnej zložke, prostredníctvom ktorej Generali Česká pojišťovna a.s. podniká v Slovenskej republike, t.j. organizačnej zložke s názvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, Lamačská cesta 3/A, Bratislava. Ďalším dôkazom, ktorý preukazuje uvedené skutočnosti je „Prehlásenie o procesnom nástupníctve“ spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s. zo dňa 20.12.2021, z ktorého vyplýva, že zmluvou o predaji podniku došlo k prevodu celého poistného kmeňa a celého zaisteného kmeňa Generali Poisťovňa, a.s. (predávajúci

- žalovaný), ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov predávajúceho, a zároveň kupujúci prehlásil, že práva a povinnosti dotknuté predajom podniku predávajúceho, bude vykonávať prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v Slovenskej republike, Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, Lamačská cesta 3/A, Bratislava. Z prehlásenia kupujúceho ďalej vyplýva, že s účinnosťou od 24. hod. dňa 19.12.2021 vstúpil do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv žalovaného, vrátane práv, povinností a nárokov z už uplatnených v súdnych, exekučných, konkurzných a reštrukturalizačných konaniach začatých žalovaným, v ktorých došlo s účinnosťou od 24. hod. 19.12.2021 k procesnému nástupníctvu na spoločnosť kupujúceho, konajúcu prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 11.5.2022, teda po dni účinnosti Zmluvy o predaji podniku a prechode všetkých práv a povinností na kupujúceho, spoločnosť Generali Česká Pojišťovna a.s. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, dôsledkom čoho je zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na pojednávaní dňa 18.10.2023, aby žalovaný predložil zmluvu o predaji podniku, z ktorej by vyplývalo, k prevodu čoho v skutočnosti došlo, a to z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, tiež z dôvodu, že zmluva je súčasťou zbierky listín obchodného registra a žalobca tak mal možnosť sa s touto zmluvou kedykoľvek oboznámiť a napokon z dôvodu, že žalobca prechod práva a povinností z tejto zmluvy v priebehu celého konania nerozporoval. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že plne úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že si nárok neuplatnil, rozhodol tak, že žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , písm. f), písm. e) a písm. h) . Odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie síce vzal pri rozhodovaní do úvahy , avšak opomenul ďalšie odseky, na podklade ktorých je zrejmé, že žalobcovi neuhradila Generali Česká pojišťovna, a.s. jeho pohľadávku a poukázal na . Pohľadávka žalobcu nebola uhradená, preto bolo právom žalobcu žiadať od pôvodného dlžníka, aby ju uhradil, nakoľko v zmysle ručil za splnenie svojho prevedeného záväzku. Žalobca má za to, že si uplatnil svoju pohľadávku voči osobe, ktorá bola povinná plniť, pôvodne GSK Financial, a.s., ktorá zanikla zlúčením

s obchodnou spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s., ktorá predajom podniku vstúpila do postavenia ručiteľa žalobcovej pohľadávky. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy .

9. Žalobca ďalej namieta nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko žiadal vykonať dôkaz, a to oboznámiť sa s obsahom Zmluvy o predaji celého podniku a jej prílohami, pričom súd prvej inštancie jeho návrh na vykonanie dôkazu odmietol a uspokojil sa iba s tvrdením žalovaného, že záväzok voči žalobcovi postúpil v zmysle zmluvou o predaji celého podniku zo dňa 17.12.2021. Odmietnutím vykonania navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie zmaril preukázanie tvrdení žalobcu a spochybnenie obrany žalovaného, poskytol žalovanému neoprávnenú výhodu a žalovaný tak nemusel preukazovať tvrdenú skutočnosť a súčasne zabránil žalobcovi vykonať dôkaz preukazujúci nepravdivosť tvrdení žalovaného.

10. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nerozporoval prechod práv a povinností zo zmluvy v priebehu celého konania, keď tvrdil, že toto rozporoval na prvom pojednávaní dňa 18.10.2023, kedy žiadal súd, aby túto listinu oboznámil, nakoľko bol názoru, že v zmluve nebol záväzok voči žalobcovi zahrnutý. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie skúmal pasívnu legitimáciu žalovaného iba formálne a jednostranne, prihliadol na všeobecné vyhlásenie Prehlásenie o procesnom nástupníctve zo dňa 20.12.2021, pričom nebolo preukázané, že by toto prehlásenie doručila Generali Česká pojišťovna, a.s. žalobcovi v zmysle .

11. Napokon žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie použitia koncentračnej zásady súdom prvej inštancie a dodal, že zmluva o predaji celého podniku sa nachádza práve na Mestskom súde Bratislava III, preto jej získanie a oboznámenie sa s ňou by nevykonalo žiadne obtiaže a nebolo by potrebné za účelom jej zaobstarania odročovať pojednávanie. Navyše bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že postúpil záväzok voči žalobcovi na tretiu osobu. Pokiaľ existoval rozpor, či je žalovaný pasívne legitimovaný alebo nie, bolo úlohou súdu prvej inštancie túto otázku vyriešiť oboznámením sa so zmluvou o predaji celého podniku spolu s prílohou a nemožno sa uspokojiť s argumentáciou, že z výpisu z Obchodného registra vyplýva predaj podniku bez bližšieho poznania jej obsahu.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril a žiadne ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 10.09.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a súčasne podľa viazaný rozsahom odvolania a podľa dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem ( ). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia k uplatneným dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok z uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla zo škodovej udalosti zo dňa 10.6.2020, kedy mal naraziť s poisteným vozidlom do steny výtlku a došlo k poškodeniu vozidla (zaškretiu podvozku a výfuku, parkovacích senzorov a s resetovanou chybou na lambda sonde SCR), žalovaný po vykonanom šetrení poistnú udalosť uzavrel bez poskytnutia poistného plnenia s poukazom na Všeobecné poistné podmienky VPP HAV 08, čl. IV ods. 1 a na VPP HAV 08 čl. XXIV ods. 9, nakoľko podľa popisu vzniku škody a charakteru poškodenia vozidla nemal za preukázané, že by sa jednalo o škodovú udalosť, ktorá je havarijným poistením krytá. Žalovaný zároveň namietal, že nie je v spore vecne pasívne legitimovaný, nakoľko dňa 17.12.2021 s účinnosťou od 24:00 dňa 19.12.2021, Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. B 1464 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o predaji podniku, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaisteného kmeňa žalovaného, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov žalovaného. Generali Česká pojišťovna a.s. tak s účinnosťou od 24:00 hod dňa 19.12.2021 vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv žalovaného vrátane práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych konaniach.

18. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie je práve nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Nesprávnosť prijatého záveru súdu prvej inštancie je síce aj obsahom odvolania žalobcu, avšak odvolací súd konštatuje, že prostriedky procesného útoku, ktoré uplatnil v dôvodoch odvolania majú charakter neprípustných novôt v odvolacom konaní. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza totiž z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany, ) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty, nóva) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú

- až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (, komentár, 2. vydanie, 2022, ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJANKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL., s. 1398 - 1400).

19. Žalobca v odvolaní totiž najskôr namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní a že jeho pohľadávka nebola uhradená, preto bolo právom žalobcu žiadať od pôvodného dlžníka, aby ju uhradil, nakoľko v zmysle ručil za splnenie svojho prevedeného záväzku. Žalobca má za to, že pohľadávku uplatnil voči osobe, ktorá bola povinná plniť, GSK Financial, a.s., ktorá zanikla zlúčením s obchodnou spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s., ktorá predajom podniku vstúpila do postavenia ručiteľa žalobcovej pohľadávky. Odvolací súd však konštatuje, že z obsahu žaloby, ako aj obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalobca uplatnil nárok v žalobe voči ručiteľovi, v konaní pred súdom prvej inštancie takéto skutkové tvrdenia neuvádzal. Z obsahu žaloby vyplýva, že žaluje subjekt, s ktorým uzatvoril zmluvu o havarijnom poistení a ktorý šetrenie škodovej udalosti opísanej v žalobe ukončil bez poskytnutia poistného plnenia. Skutkové tvrdenie žalobcu, že nárok uplatňuje voči žalovanému z titulu ručenia ako predávajúceho zo zmluvy o predaji podniku, je tak zmenou skutkových tvrdení v žalobe, a teda zmenou žaloby v časti skutkových tvrdení (viď. , zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe). Odvolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. V danom prípade odvolací súd preto na dodatočné prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie s poukazom na v spojení s nemohol prihliadať, t.j. nemohol posudzovať, či je žalovaný vecne pasívne legitimovaný ako ručiteľ.

20. Žalobca ďalej namieta nevykonanie navrhnutého dôkazu, ktorým malo byť oboznámenie sa s obsahom Zmluvy o predaji celého podniku a jej prílohami a v tejto súvislosti nedostatočne zistený skutkový stav. Obsahom odvolacieho dôvodu podľa je nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie. Ustanovenie prenecháva súdu rozhodnutie, ktoré zo stranami navrhnutých dôkazov

vykoná, avšak z ustálenej judikatúry vyplývajú pre postup súdu obmedzenia, ktorých cieľom je práve spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nevykonania dôkazu navrhnutého žalobcom na pojednávaní dňa 18.10.2023, a to „aby žalovaný predložil zmluvu o predaji podniku“, resp. „oboznámením sa s obsahom Zmluvy o predaji celého podniku a jej prílohami“. Odmietnutím vykonania tohto dôkazu podľa žalobcu súd prvej inštancie zmaril preukázanie tvrdení žalobcu a spochybnenie obrany žalovaného a mal tak súčasne zabrániť žalobcovi vykonať dôkaz preukazujúci nepravdivosť tvrdení žalovaného. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že návrh na vykonanie dokazovania tak, ako ho navrhol a odôvodnil žalobca na pojednávaní dňa 18.10.2023, nie je relevantným dôkazným návrhom. Odvolaciemu súdu nie je z odvolania žalobcu zrejmé, ako by malo odmietnutie vykonania tohto dôkazu zmariť preukázanie ktorého konkrétneho skutkového tvrdenia žalobcu, keď žalobca netvrdil, že by zmluvou o predaji podniku nedošlo k prevodu celého poistného kmeňa a celého zaisteného kmeňa Generali Poisťovňa, a.s., ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov predávajúceho na kupujúceho, ani nespochybnil obsah vyhlásenia kupujúceho predloženého žalovaným. Žalobca výlučne tvrdil, že žiada vykonať na dôkaz „oboznámiť sa s obsahom Zmluvy o predaji celého podniku a jej prílohami“.

21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že sa súd prvej inštancie uspokojil iba s tvrdením žalovaného, že záväzok voči žalobcovi postúpil v zmysle zmluvou o predaji celého podniku zo dňa 17.12.2021, keď žalovaný označil na preukázanie tohto tvrdenia relevantné dôkazy, a to výpisy predávajúceho a kupujúceho z verejných registrov (v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I a rovnako v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe), ako aj Prehlásenie o procesnom nástupníctve spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s. zo dňa 20.12.2021. Odvolací súd po oboznámení sa so zvukovým záznamom z pojednávania zo dňa 18.10.2023 konštatuje, že žalobca ani netvrdil, že ním navrhnutý dôkaz by mal preukázať nepravdivosť tvrdení žalovaného, ale navrhoval zmluvu „predložiť a preskúmať“. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že uzatvorenie zmluvy o predaji podniku bolo už v čase podania žaloby zverejnené v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I (k 11.01.2022) a rovnako v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe (t.j. bolo vo výpise z registra predávajúceho aj kupujúceho, ktoré sú registrami verejnými). Je na ťarchu žalobcu, že pred podaním návrhu na súd neverifikoval alebo neoveroval správnosť a aktuálnosť údajov subjektu, voči ktorému mieni podať žalobu, v obchodnom registri. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že zmluva je súčasťou zbierky listín obchodného registra a žalobca tak mal možnosť sa s ňou kedykoľvek oboznámiť. Naviac žalovaný namietal vecnú pasívnu legitimáciu už v podanom odpore voči platobnému rozkazu, na túto námietku žalobca adekvátne procesne nereagoval (vo vyjadrení k odporu sa zameral na právnu analýzu zmeny obchodného mena a právnej subjektivity organizačnej zložky) a napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii až na pojednávaní dňa 18.10.2023 navrhol súdu dokazovanie „predložením a preskúmaním zmluvy“. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď takto označený dôkazný návrh vyhodnotil ako uplatnený oneskorene v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania ( ), keďže žalobca tento prostriedok procesného útoku mohol a mal uplatniť v konaní už skôr (už v rámci v písomnej časti konania), ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, osobitne v situácii, ak by si vykonanie dôkazu vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Skutočnosť, že obchodný register a Zbierku listín vedie ten istý súd a že zmluva sa nachádza na Mestskom súde Bratislava III neznamená, že by za účelom vykonania dôkazu nebolo potrebné odročovať pojednávanie vo veci, ako argumentuje v odvolaní žalobca.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie ani zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 18.10.2023 skutočne nevyplýva, že by žalobca prechod práv a povinností zmluvou o predaji podniku v priebehu konania rozporoval. Uvedené nevyplýva ani z vyjadrenia žalobcu k odporu (č. 71 a nasl. súdneho spisu) a ani z jeho vyjadrení na pojednávaní dňa 18.10.2023. Napokon sám žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného ako ručiteľa podľa , t.j. de facto nesporuje procesné nástupníctvo kupujúceho a definuje postavenie žalovaného ako ručiteľa, ktorý ručí za splnenie svojho prevedeného záväzku.

23. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 18.01.2012). Žalobca si nárok uplatnil na súde po účinnosti zmluvy o predaji podniku voči subjektu, ktorý už v okamihu začatia konania preukázateľne nebol vecne pasívne legitimovaným subjektom, keď Generali Česká pojišťovna a.s., a s účinnosťou od 24:00 hod dňa 19.12.2021 vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv žalovaného vrátane práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych konaniach. V prípade, ak ide o vstup do všetkých práv predchodcu, do celej sféry právneho postavenia predchodcu, ide o univerzálnu sukcesiu. Typickým prípadom univerzálnej sukcesie bez straty procesnej subjektivity sú prípady tzv. translačných zmlúv alebo zmlúv s translačnými účinkami, teda zmlúv, ktoré ipso facto svojou perfektnosťou a platnosťou spôsobujú prevod a prechod všetkých práv a povinností z prevádzajúceho subjektu na nadobúdateľa, teda typickú univerzálnu sukcesiu. Medzi najtypickejšie translačné zmluvy patrí zmluva o predaji podniku podľa , čo je aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Ak žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 11.5.2022, teda až po dni účinnosti zmluvy o predaji podniku a prechode všetkých práv a povinností na spoločnosť Generali Česká Pojišťovna a.s., nárok uplatnil voči subjektu, ktorý už nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zo zmluvy, ktorej splnenie žalobca uplatnil v začatom súdnom konaní. Údaj o predaji podniku bol vo výpise z obchodného registra žalovaného publikovaný od 11.01.2022 a Zmluva o predaji podniku založená do Zbierky listín už 17.12.2021. Odvolací súd poukazuje aj na znenie veta prvá , ktorý upravuje zásadu tzv. materiálnej publicity, v zmysle ktorej sú zapísané údaje účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín.

24. Napokon odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje na to, že Najvyšší súd SR sa vo svojej aktuálnej rozhodovacej činnosti už zaoberal aj procesným postupom poopravenia legitímne vyvolaného omylu žalobcu, ktorý môže vyplývať z rôznej interpretácie práva o tom, proti komu malo byť právo správne žalované, ktorého účelom je odstránenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie (ktorý tu bol už v čase začatia konania a ktorý by inak viedol k zamietnutiu žaloby) tak, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého konania aj voči inej osobe (viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 27.03.2025 k inštitútu pristúpenia do konania na strane žalovaného). Žalobca však v konaní pred súdom prvej inštancie na procesnú obranu žalovaného spočívajúceho v námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, uplatnenú včas už v podanom odpore, reagoval len neurčitým návrhom na vykonanie dôkazu „predložením a preskúmaním zmluvy“, až v odvolaní dôvodí, že nevykonaním tohto dôkazu súd prvej inštancie zmaril preukázanie tvrdení žalobcu (nie je zrejmé, ktorých konkrétne) a mal tak súčasne zabrániť žalobcovi vykonať dôkaz preukazujúci nepravdivosť tvrdení žalovaného. Žalobca ale v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že tvrdenia žalovaného o predaji celého podniku nie sú pravdivé, ani že záväzok žalovaného neprešiel na kupujúceho.

25. Odvolací súd z uvedených dôvodov preto nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť. Napadnutý rozsudok odvolací súd vyhodnotil ako vecne správny a podľa ho potvrdil. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava ( <https://www.judikaty.info/document/ussr/6436>).

26. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a i bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko mu trovy odvolacieho konania nevznikli.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).