Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/20/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: PROGRES – INVEST, s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 938, zastúpeného: JUDr. Jozefom Jaroščákom, advokátom so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovanému: JUDr. Gábor Száraz, správca konkurznej podstaty úpadcu HOTEL POPRAD, s.r.o. v konkurze, so sídlom Kišovce 410, 059 12 Hôrka, IČO: 36 489 565, so sídlom kancelárie správcu Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, o určenie popretej pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. – 107 zo dňa 27. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. – 107 zo dňa 27. februára 2024.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu HOTEL POPRAD, s.r.o., sídlo: Kišovce 410, 059 12 Hôrka, IČO: 36 489 565, ktoré prebieha na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , uplatnenej prihláškou pohľadávky zo dňa 16.12.2022 v celkovej výške 12.228 eur bez DPH za obdobie október 2022, november 2022, december 2022 titulom bezdôvodného obohatenia. Výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd určil, že je veriteľom pohľadávky a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 9.9.2022, sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka HOTEL POPRAD, s.r.o. a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Stanislav Oravec. Uznesením zo dňa 12.1.2023 bol odvolaný z funkcie správcu JUDr. Stanislav Oravec a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný správca JUDr. Gábor Száraz. Žalobca listom zo dňa 16.12.2022 vyzval správcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy za obdobie po 1.10.2022 alebo na vypratanie hnuteľných vecí patriacich úpadcovi, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti žalobcu do 31.12.2022, na ktorú výzvu správca nereagoval. Následne si žalobca listom zo dňa 16.12.2022 uplatnil u správcu pohľadávku proti podstate podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vo výške 14.673,60 eur s DPH. Dňa 15.2.2023 bolo žalobcovi doručené oznámenie o popretí pohľadávky proti podstate, v ktorom žalovaný poprel pohľadávku v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Žalobca dôvodil, že na základe okamžitej výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 30.9.2022 došlo ku dňu

30.9.2022 k zániku zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP7 zo dňa 1.10.2019. Aktualizovaný súpis majetku všeobecnej podstaty úpadcu bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 22 zo dňa 1.2.2022 pod zn. K 006112. Do podania žaloby neboli žalobcovi odovzdané nebytové priestory, ktoré úpadca užíval na základe nájomnej zmluvy a žalovaný, resp. konateľ úpadcu je jediným disponentom kľúčov od týchto nebytových priestorov. Mobiliár hotela patriaci úpadcovi je umiestnený v rozsahu celého predmetu nájmu, hnuteľné veci patriace úpadcovi sa aj po ukončení nájomného vzťahu bez právneho dôvodu nachádzajú v nehnuteľnosti patriacej žalobcovi s tým, že úpadca v októbri 2022 prevádzkoval hotel. Argumentoval, že úpadca sa užívaním nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v zmysle ust. (ďalej len „“), preto je povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie a uvedené je možné uplatniť jedine formou uplatnenia pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní na majetok úpadcu. K výške pohľadávky žalobca uviedol, že nakoľko uschovávanie hnuteľných vecí úpadcu v nehnuteľnosti žalobcu po 1.10.2022 a prevádzkovanie hotela v októbri 2022 predstavujú náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, resp. náklady súvisiace s prevádzkou podniku, pohľadávku si uplatnil ako pohľadávku podľa ust. . Poukázal, že úpadca mu platil pred vyhlásením konkurzu mesačné nájomné vo výške 4.891H, preto si prihlásil z titulu bezdôvodného obohatenia za október 2022 sumu vo výške 4.891,20 eur s DPH za prevádzkovanie hotela a uskladnenie hnuteľných vecí úpadcu a za mesiace november a december 2022 rovnakú sumu, t. j. spolu 14.673,60 eur. Dodal, že bezdôvodné obohatenie na rozdiel od nájomného nie je zdaniteľným príjmom v zmysle o dani z pridanej hodnoty, z ktorého dôvodu si žalobca v žalobe uplatnil pohľadávky bez DPH vo výške 12.228,- eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný neuznal dôvod, výšku a poradie prihlásenej pohľadávky, pričom nevyvrátil jej právny dôvod, teda bezdôvodné obohatenie de facto ani nespochybňuje. Namietal, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné vysvetlenie, prečo neuznáva prihlásenú pohľadávku proti podstate. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že ako veriteľ musí správcovi náležite preukázať, že o uplatnenej pohľadávke účtuje vo svojom účtovníctve, žalobca dôvodil, že táto argumentácia je arbitrárna a zavádzajúca. Uzavrel, že je nesporné, že úpadca sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom rozhodovacia prax súdov dospela v obsahovo totožnej veci k názoru, že výška pohľadávky proti podstate z titulu bezdôvodného obohatenia sa rovná dohodnutej výške nájmu, ktorý nájom v čase platnosti nájomnej zmluvy platil nájomca prenajímateľovi.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na oznámení o neuznaní právneho dôvodu, výšky a poradia veriteľom prihlásených pohľadávok proti podstate zo dňa 30.1.2023 ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedol, že zo žaloby vyplýva, že bola podaná na súde dňa 2.3.2023. Oznámenie o neuznaní právneho dôvodu, výšky a poradia prihlásených pohľadávok proti podstate zo dňa 30.1.2023 bolo uložené do schránky žalobcu dňa 30.1.2023. Predmetné oznámenie žalobca neprevzal v rámci plynutia úložnej lehoty a žalobcovi bolo doručené až fikciou dňa 15.2.2023. Žalovaný argumentoval, že oznámenie sa dostalo do sféry dispozície žalobcu už dňa 30.1.2023 s poukazom na ust. . Vzhľadom na uvedené mal za to, že je potrebné vyriešiť predbežnú otázku zmeškania lehoty zo strany žalobcu na podanie incidenčnej žaloby. Argumentoval, že ide o hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby, a teda oznámenie o popretí pohľadávky doručené správcom do elektronickej schránky žalobcu má hmotnoprávnu povahu a prvým dňom lehoty bol nasledujúci deň po jeho doručení do elektronickej schránky žalobcu. Tvrdil, že sa nejedná o procesnú lehotu, čo znamená, že nie je rozhodujúci deň, kedy žalobca prevzal zo svojej elektronickej schránky predmetné oznámenie. Mal za to, že veriteľovi je oznámenie doručené vtedy, keď sa mu dostane do sféry dispozície, i keď ho reálne neprevezme. Ak správca doručoval oznámenie o neuznaní právneho dôvodu pohľadávky proti podstate dňa 30.1.2023, kedy sa dostalo do sféry dispozície žalobcu ako veriteľa a nie až 15.2.2023, znamená to, že žalobca zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby s poukazom na ust. .

5. Ďalej žalovaný uviedol, že nájomný vzťah bol ukončený dňom 10.10.2022 výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2022, preto ak sa žalobca domnieva, že zo strany úpadcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, pri určení výšky bezdôvodného obohatenia nemôže žalobca vychádzať zo sumy nájomného určeného v nájomnej zmluve, pretože nájomný vzťah bol ukončený a výška bezdôvodného obohatenia nebola medzi stranami vzájomne dojednaná. Okrem toho žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že v októbri 2022 úpadca prevádzkoval hotel, keď tvrdil, že nemal k dispozícii žiadnych zamestnancov, ktorí by zabezpečovali prevádzku podniku. Argumentoval, že z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať prihlásené poradie pohľadávky proti podstate podľa ust. , pretože úpadca nevykonáva podnikateľskú činnosť, neprevádzkuje podnik

počas konkurzu, a teda nemožno hovoriť o nákladoch súvisiacich so správou konkurznej podstaty. Dodal tiež, že žalobca nepreukázal, že o uplatnenej pohľadávke proti podstate účtuje vo svojom účtovníctve. Dôvodil, že pri pohľadávke proti podstate nemožno uplatňovať pohľadávku bez príslušnej DPH, že pohľadávku proti podstate žalobca neúčtuje zákonným spôsobom, pretože neodviedol príslušnému správcovi dane DPH napriek tomu, že je platcom DPH. Uzavrel, že pokiaľ žalobca sa v petite žaloby domáha určenia, že je veriteľom pohľadávky proti podstate uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu, tak sa má domáhať formou určovacieho petitu určenia oprávnenosti pohľadávky, a v prípade, ak bol popretý právny dôvod, výška a zabezpečenie zabezpečovacím právom, z petitu žaloby a výroku rozhodnutia musí byť zrejmý právny dôvod, výška pohľadávky ako aj majetok, ktorý slúži na zabezpečenie záväzku. Mal za to, že uvedené kritériá petit žaloby nespĺňa, preto je nevykonateľný.

6. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 9.9.2022 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka HOTEL POPRAD, s.r.o. a do funkcie ustanovil JUDr. Stanislava Oravca a uznesením zo dňa 12.1.2023 odvolal JUDr. Stanislava Oravca z funkcie správcu a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Gábora Száraza.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vypovedal nájomnú zmluvu a s poukazom na to, že došlo k zápisu všetkých hnuteľných vecí patriacich úpadcovi (ktoré sa nachádzali aj po skončení nájomného vzťahu v nehnuteľnosti žalobcu) do všeobecnej podstaty majetku úpadcu, žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy alebo na prevzatie hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v danom čase v nehnuteľnosti žalobcu. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca si uplatnil pohľadávku proti podstate podaním uloženým do elektronickej schránky správcu dňa 16.12.2022, a to titulom bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že hnuteľné veci patriace úpadcovi (mobiliár hotela) sa nachádzajú v nehnuteľnosti (bývalý predmet nájmu) vo vlastníctve žalobcu od 1.10.2022 bez právneho dôvodu. Žalobca si uplatnil pohľadávku proti podstate s poukazom na ust. a ZKR. Žalobca v prihláške uviedol, že úpadca platil pred vyhlásením konkurzu mesačné nájomné vo výške 4.891H a vzhľadom na uvedené si prihlásil titulom bezdôvodného obohatenia pohľadávku za október 2022 vo výške 4.891,20 eur s DPH za prevádzkovanie hotela a uskladnenie hnuteľných vecí úpadcu, november 2022 vo výške 4.891,20 eur za uskladnenie hnuteľných veci úpadcu, za december 2022 vo výške 4.891,20 eur s DPH za uskladnenie hnuteľných vecí úpadcu, t. j. spolu 14.673,60 eur s DPH.

8. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný podaním zo dňa 30.1.2023 žalobcovi oznámil, že neuznáva pohľadávku z právneho dôvodu, výšky a poradia proti podstate. Oznámenie odôvodnil tým, že veriteľ musí pohľadávku proti podstate náležite preukázať tak, že účtuje ju vo svojom účtovníctve, čo žalobca nepreukázal. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku, táto vychádza z výšky mesačného nájomného 4.891,20 eur s DPH, ale nakoľko nájomný vzťah bol ukončený, nie je možné, aby si veriteľ uplatňoval pohľadávky proti podstate vo výške, ktorú opiera o výšku mesačného nájomného podľa už ukončenej nájomnej zmluvy. Súčasne poukázal, že úpadca nevykonával podnikateľskú činnosť a neprevádzkuje podnik počas konkurzu, teda v danom prípade nemôže ísť o náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty ani o pohľadávky, ktoré vznikli s prevádzkovaním podniku. Namietal, že pohľadávky nevyplývajú ani zo zmluvy, ktorá by bola uzatvorená so správcom. Dodal, že úpadca nevykonáva podnikateľskú činnosť a hnuteľné veci uskladnené v priestoroch žalobcu sa nepoužívajú na účely prevádzky. Uviedol, že nemá záujem pokračovať v zmluvnom vzťahu a veriteľ ukončil výpoveďou zmluvný vzťah, a takýto záväzok nemá povahu záväzku z prevádzky podniku, t. j. ani povahu pohľadávky proti podstate. Vzhľadom na uvedené neuznal právny dôvod, výšku ani poradie prihlásených pohľadávok proti podstate.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa predloženej kópie elektronického dokumentu žalovaným, oznámenie o neuznaní prihlásenej pohľadávky bolo uložené do elektronickej schránky prijímateľa žalobcu dňa 30.1.2023 o 13:24 hod. Podľa predloženej kópie elektronického dokumentu nazvanom „doručenka“ s názvom uplynutie úložnej lehoty rozhodnutie do vlastných rúk s fikciou doručenia bolo žalovanému oznamované, že dňa 15.2.2023 o 00:13 hod. bola správa úspešne doručená. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že k tomuto dôkazu ako protidôkaz predložil vo vzťahu k včasnosti podanej žaloby žalobca notifikáciu o doručení oznámenia s tým, že v zmysle tejto notifikácie bolo uvádzané, že správa bola uložená do schránky žalobcu 30.1.2023 o 13:25 hod. - odosielateľ bol žalovaný. V notifikácii sa uvádza, že dňa 30.1.2023 o 13:25 hod. prijímateľ – žalobca, prijal elektronickú správu, pri doručovaní do vlastných rúk bolo uvedené, že obsah elektronickej správy sa sprístupní až po prevzatí doručenky s tým,

že úložná lehota správy je 15 dní a prevzatie doručenky je potrebné realizovať najneskôr do 14.2.2023. Bolo uvedené, že pri doručovaní správy sa uplatňuje fikcia doručenia. Po uplynutí dátumu doručenia a neprevzatí správy sa doručovaná správa považuje za doručenú.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §. 1; 45 ods. 1, až 6 , ďalej podľa § až 5 (správne má byť – pozn. odvolacieho súdu) o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a tiež podľa §. 1; 123; 124 . Uviedol, že žalovaný namietal včasnosť podanej žaloby, petit žaloby, a samotnú pohľadávku s tým, že táto nespĺňa zákonnú definíciu pohľadávky proti podstate, lebo nepredstavuje náklady vynaložené na správu konkurznej podstaty ani pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku, keďže žalovaný ako správca nepokračuje v prevádzkovaní podniku úpadcu. Žalovaný namietal aj výšku pohľadávky, pričom tvrdil, že bola uplatnená vo výške nájomného, pričom došlo k výpovedi žalobcu z nájomnej zmluvy.

11. Primárne posudzoval súd prvej inštancie včasnosť podanej žaloby s poukazom na ust. , v zmysle ktorého lehota na podanie predmetnej žaloby sa viaže na lehotu 15 dní od doručenia výzvy správcu. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že oznámenie bolo žalobcovi doručované elektronicky, preto je ho potrebné posudzovať podľa zákona o e-Governmente. Súd prvej inštancie uviedol, že elektronický dokument označený ako „doručenka“, ktorým sa v zmysle ust. zákona o e-Governmente potvrdzuje doručenie do elektronickej úradnej správy, preukazuje doručenie zásielky žalobcovi dňom 15.2.2023. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola súdu doručená dňa 2.3.2023, t. j. v 15. deň zákonom stanovenej lehoty.

12. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neuznal právny dôvod, výšku pohľadávky proti podstate ani poradie. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávky proti podstate sa vymedzujú ako pohľadávky, ktoré z časového hľadiska vznikli po vyhlásení konkurzu a z vecného hľadiska predstavujú pohľadávky vznikajúce pri správe a speňažovaní majetku, ktorý podlieha konkurzu. Súčasne zákon prehlasuje za pohľadávky proti podstate individuálne určené pohľadávky podľa právneho dôvodu ich vzniku tak, ako sú špecifikované v ust. . Uviedol, že nebolo sporné vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, kde aj po skončení nájomného vzťahu sa nachádzajú hnuteľné veci patriace úpadcovi (mobiliár hotela). Z časového hľadiska považoval za zrejmé, že žalobca si uplatnil pohľadávky voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť za obdobie od 1.10.2022 do 31.12.2022. Dodal, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 17.9.2022 a že nesporne uplatnená pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia je z času po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

13. Medzi stranami sporu bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné, že v období po vyhlásení konkurzu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že úpadca a po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešlo zo zákona oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu, zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti. O tom svedčí aj skutočnosť, že v Obchodnom vestníku vydanom dňa 1.2.2023 správca konkurznej podstaty aktualizoval súpis všeobecnej podstaty a pritom uviedol v časti - umiestnenie a adresa uloženia hnuteľných vecí Hotel Poprad, Partizánska 677, 058 01 Poprad.

14. Súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného považoval za nesporné, že žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu tým, že v nehnuteľnosti žalobcu sú umiestnené hnuteľné veci patriace úpadcovi, pričom kým žalovaný nevypratá predmetné hnuteľné veci, je žalobca povinný strpieť ich uloženie. Tomu zodpovedá povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti náhradu. Súd prvej inštancie mal za to, že dochádza na strane žalovaného k obohateniu na úkor vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu), keďže žalovaný prijal plnenie bez právneho dôvodu, pričom v prípade riadneho uzatvorenia zmluvy by bol povinný uhrádzať (minimálne za uskladnenie) finančnú náhradu. Uviedol, že bezpochyby tým dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca nemôže predmetnú nehnuteľnosť prenechať do užívania inému.

15. Súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné ust. vykladať tým spôsobom, že keďže po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu užívaním cudzej veci vznikajú správcovi náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty úpadcu a predtým ako dôjde k jej speňaženiu, je povinný platiť odplatu a to v podobe nájomného. Na základe toho dospel súd prvej inštancie k záveru, že

uplatnený nárok žalobcu je pohľadávkou proti podstate podľa . Poukázal, že pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zákonná úprava nevyžaduje úmyselné konanie alebo protiprávny úkon dlžníka. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že nikto sa nemôže obohacovať na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký dôvod. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, a to všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

16. Pokiaľ ide o výšku žalobcom uplatneného nároku, súd prvej inštancie poukázal na ust. . Uviedol, že žalobca výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil vo výške pôvodného nájomného. Podľa rozhodovacej praxe súdov výška bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním veci bez právneho dôvodu je určovaná výškou obvyklého nájomného v danom čase, za porovnateľných obchodných podmienok. Za tejto situácie žalobca podľa súdu prvej inštancie spoľahlivo preukázal výšku uplatneného nároku. Pre úplnosť ešte súd prvej inštancie dodal, že v konaní o určenie popretých pohľadávok v konkurznom konaní úpadcu súd nepreskúmava uplatnené pohľadávky v celej ich šírke ale tak, ako to bolo konštatované v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.9.2014, č. k. - 49, v zmysle ktorého úlohou incidenčného konania je len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, a či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z upokojenia v konkurze, tak ako bola prihlásená.

17. K námietke žalovaného vo vzťahu k petitu žaloby sa súd prvej inštancie odvolal na právny záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.9.2010, sp. zn. , podľa ktorého „Požiadavka ustanovenia vety druhej , aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.“

18. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní riadne preukázal a zdôvodnil prihlásenú pohľadávku proti podstate tak v samotnej prihláške ako aj v konaní, považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; 262 ods. 1 (ďalej len „“) tak, že vo veci úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

21. Žalovaný v odvolaní uviedol, že oznámenie o neuznaní právneho dôvodu, výšky a poradia veriteľom prihlásených pohľadávok proti podstate zo dňa 30.01.2023 bolo uložené správcom (žalovaným) do schránky žalobcu dňa 30.1.2023, kedy sa daná listina dostala nesporne do sféry žalobcovej dispozície. Skutočnosť, že žalobca prevzal (odklikal) dokument až dňa 15.2.2023, nemá žiadny vplyv na plynutie hmotnoprávnej 15-dňovej lehoty. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že je potrebné aplikovať zákon o e-Governmente, pretože správca nie je orgánom verejnej moci. Argumentoval, že na dané doručovanie nielenže neplatí zákon o e-Governmente, ale ani ustanovenia , ale platia pre neho ustanovenia .

22. Ďalej žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý výšku bezdôvodného obohatenia ustálil na výške obvyklého nájomného v danom čase za porovnateľných podmienok.

Žalovaný poukázal, že žalobca vypovedal pred vyhlásením konkurzu nájomnú zmluvu so žalovaným. Uviedol, že úpadca už po vyhlásení konkurzu nevykonával podnikateľskú činnosť a nedosiahol žiaden zisk, teda príjem z prevádzkovania hotelových služieb. Iba v danej nehnuteľnosti mal uskladnené hnuteľné veci tvoriace súpis majetku úpadcu. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie neodôvodnil, ako dospel k právnemu záveru, že výška uplatňovaného bezdôvodného obohatenia za mesiace október až december 2022 je vo výške obvyklého nájomného v danom čase.

23. Žalovaný v odvolaní uzavrel, že je nesporné, že k pohľadávke proti podstate titulom bezdôvodného obohatenia si žalobca neuplatňuje príslušnú DPH, čo ani žalobca nespochybňuje. Žalobca danú pohľadávku nevykázal vo výkazoch DPH a správcovi dane neodviedol príslušnú DPH. Žalovaný mal za to, že súd ako orgán štátnej moci, ktorý má dohliadať nad zákonnosťou postupu právnických osôb, sa nevenoval tomu, či žalobca odviedol správcovi dane príslušnú DPH. Dodal, že nakoľko o danej pohľadávke žalobca neúčtuje, nemôže si ju uplatňovať žalobca ani v súdnom konaní, pretože táto neexistuje.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že podstata predmetnej incidenčnej veci spočíva v posúdení toho, že či sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje a to z titulu, že mal v posudzovanom období (október až december 2022) v nehnuteľnostiach patriacich žalobcovi umiestnené hnuteľné veci, čo žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nespochybňoval. Dôvod, prečo žalobca vypovedal nájomnú zmluvu bol ten, že žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu neplatil dohodnuté nájomné. Tvrdenie žalovaného, že v danom prípade nemôže ísť o bezdôvodne obohatenie, nakoľko žalobca vypovedal nájomnú zmluvu, je podľa žalobcu nepravdivé. Argumentoval, že žalovaný nespochybňoval, že došlo k platnému vypovedaniu nájomnej zmluvy, pričom účelovo neuviedol, že žalobca po vypovedaní nájomnej zmluvy vyzval žalovaného na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a/alebo na vypratanie hnuteľných vecí patriacich žalovanému z bývalého predmetu nájmu, na čo žalovaný nereagoval, t. j. neuzatvoril novú nájomnú zmluvu a ani hnuteľné veci nevypratal.

25. K žalovaným spochybňovanej výške bezdôvodného obohatenia žalobca poukázal, že žalovaný neuvádza žiadnu argumentáciu, prečo by výška bezdôvodného obohatenia mala byť nižšia ako pôvodná mesačná výška nájmu. Zdôraznil, že ustálená rozhodovacia prax v totožnom/obdobnom type sporov jednoznačne dospela k záveru, že v prípade incidenčnej žaloby o určenie popretej pohľadávky proti podstate z titulu užívania nehnuteľnosti (bývalého predmetu nájmu) bez právneho titulu sa výška bezdôvodného obohatenia rovná výške mesačného nájomného akú úpadca/žalovaný v pozícii nájomcu platil prenajímateľovi v čase trvania nájomného vzťahu.

26. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že žaloba nebola podaná včas, žalobca dôvodil, že z listinných dôkazov vyšlo najavo, že žalobcovi bolo dňa 15.2.2023 doručené oznámenie žalovaného, že neuznáva predmetné pohľadávky proti podstate a že žaloba bola podaná dňa 2.3.2023, teda včas.

27. Za nelogické označil žalobca spochybňovanie dôvodnosti žaloby žalovaným tým, že žalobca k bezdôvodnému obohateniu neúčtuje DPH, že žalobca na bezdôvodné obohatenie nevystavil faktúru a že bezdôvodné obohatenie údajne neeviduje v účtovnej evidencii. Žalobca argumentoval, že skutočnosti týkajúce sa otázok o účtovaní DPH a o vedení účtovnej evidencie relevantným spôsobom vysvetlil v písomných podaniach. Čo sa týka účtovania DPH k bezdôvodnému obohateniu dôvodil, že v zmysle Zákona o dani z pridanej hodnoty sa DPH k bezdôvodnému obohateniu neúčtuje s tým, že bezdôvodné obohatenie sa v účtovnej evidencii účtuje/eviduje na podsúvahových účtoch. Žalobca uviedol, že účtuje a eviduje predmetné bezdôvodné obohatenie (predmet sporu) v zmysle príslušných právnych predpisov (daňových a účtovných) a preto táto argumentácia žalovaného neobstojí. Dodal, že v prípade bezdôvodného obohatenia sa z hľadiska daní a účtovníctva považuje bezdôvodné obohatenie za príjem (t. j. zdaniteľný príjem) až vtedy, keď osoba, ktorá sa bezdôvodne obohacuje, toto plnenie fyzicky zaplatí veriteľovi bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že otázky platenia a účtovania DPH, a vedenia účtovnej evidencie sú vzťahom daňovníka a štátu v zastúpení finančnou správou (daňovým úradom).

28. V odvolacej replike a duplike zotrvali sporové strany na svojich tvrdeniach.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,

pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

30. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa d dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

32. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

33. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

34. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

35. Žalovaný v odvolaní primárne namietal, že oznámenie o neuznaní právneho dôvodu, výšky a poradia veriteľom prihlásených pohľadávok proti podstate zo dňa 30.01.2023 bolo uložené správcom (žalovaným) do schránky žalobcu dňa 30.1.2023, kedy sa dostalo nesporne do sféry žalobcovej dispozície. Skutočnosť, že žalobca prevzal (odklikal) dokument až dňa 15.2.2023, nemá podľa žalovaného vplyv na plynutie lehoty. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že na doručovanie oznámenia je potrebné aplikovať zákon o e-Governmente, keď tvrdil, že na dané doručovanie nielenže neplatí zákon o e-Governmente, ale ani ustanovenia , ale platia pre neho ustanovenia .

36. Podľa 32 ods. 5 zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom a) orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy, b) iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa 1. doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, 2. nedoručuje sa do vlastných rúk, v deň bezprostredne nasledujúci po uložení úradnej správy.

37. Námietku žalovaného uvedenú v odseku 35. tohto rozsudku týkajúcu sa nezachovania lehoty pre podanie incidenčnej žaloby ( ) vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V súvislosti s otázkou, či žalobca podal žalobu včas odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 11. tohto rozsudku.

38. Je nepochybné, že žalovaný doručoval žalobcovi oznámenie o popretí pohľadávky ako elektronický dokument do elektronickej schránky žalobcu, z ktorého dôvodu bolo pri účinkoch doručovania potrebné zohľadniť osobitnú úpravu podľa zákona o e-Governmente. Pri elektronickom doručovaní do vlastných rúk sa doručenie zo strany adresáta potvrdzuje prostredníctvom elektronickej doručenky. V rámci elektronickej schránky sa zobrazí správa obsahujúca doručenku aj údaj o úložnej lehote, ktorá je 15 – dňová a začína plynúť nasledujúcom dňom po uložení elektronickej správy (§ 32 ods. 2 zákona o e- Governmente). Márnym uplynutím úložnej lehoty sa zásielka považuje za doručenú do vlastných rúk, a to aj vtedy, ak sa o nej adresát nedozvedel.

39. Správne poukázal súd prvej inštancie, že podľa predloženej kópie elektronického dokumentu žalovaným, oznámenie o neuznaní prihlásenej pohľadávky bolo uložené do elektronickej schránky prijímateľa žalobcu dňa 30.1.2023 o 13:24 hod. (č. l. 49 spisu). Podľa predloženej kópie elektronického dokumentu nazvanom „doručenka“ s názvom uplynutie úložnej lehoty rozhodnutie do vlastných rúk s fikciou doručenia k „Oznámenie“ (č. l. 50 spisu) bolo žalovanému oznamované, že dňa 15.2.2023 o 00:13 hod. bola správa žalobcovi úspešne doručená. V notifikácii o doručení k „Oznámenie“ (č. l. 65 spisu) bolo uvádzané, že správa žalovaného bola uložená do schránky žalobcu dňa 30.1.2023 o 13:25 hod., pričom v predmetnej notifikácii sa tiež uvádza, že dňa 30.1.2023 o 13:25 hod. prijímateľ (t. j. žalobca), prijal elektronickú správu a že obsah elektronickej správy sa sprístupní až po prevzatí doručenky, ktorú prevezme zadaním BOK kódu, úložná lehota správy je 15 dní a prevzatie doručenky je potrebné potvrdiť najneskôr do 14.2.2023. Okrem toho bolo v označenej notifikácii o doručení k „Oznámenie“ uvedené, že pri doručovaní správy sa uplatňuje fikcia doručenia. Po uplynutí dátumu doručenia a neprevzatí správy sa doručovaná správa považuje za doručenú. Potvrdenie doručenia prostredníctvom elektronickej doručenky, na ktoré sa vyžadovala autentifikácia BOK kódom bola teda zákonnou podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej správy zasielanej žalovaným žalobcovi, pričom bez potvrdenia doručenia sa žalobca ako adresát správy nemohol s týmto elektronickým dokumentom oboznámiť. Za moment doručenia Oznámenia o popretí pohľadávky je preto potrebné považovať deň a čas uvedený na potvrdenej elektronickej doručenke, ktorým bol v danom prípade 15.2.2023 o 00:13 hod. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca podal žalobu v lehote podľa , keď ju podal dňa 2.3.2023.

40. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že v rozhodnom období (október až december 2022) nemal so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu (keďže nájom skončil ku dňu 30.9.2022 výpoveďou žalobcu, t. j. nájom skončil pred vyhlásením konkurzu), pričom potvrdil, že v danom období mal uskladnené veci u žalobcu. Namietal, že žalobca nemôže požadovať výšku nájmu vo výške ako keď žalovaný prevádzkoval hotel a reštauráciu.

41. K vyššie uvedenej námietke žalovaného poukazuje odvolací súd na odseky 53. až 62. odvolaním napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a odkazuje na nich. Zároveň odvolací súd dodáva, že ak žalovaný poprel v konaní výšku bezdôvodného obohatenia určenú žalobcom, bolo jeho povinnosťou uviesť vlastné skutkové tvrdenia, v opačnom prípade súd musí považovať takéto skutkové popretie za neúčinné. Inými slovami odvolací súd uvádza, že ak mal žalovaný za to, že vo vzťahu k žalobcom prihlásenej (a žalovaným neuznanej) pohľadávke nie je správne vyčíslená výška pohľadávky, bol povinný v konaní toto svoje stanovisko podporiť svojím tvrdením o výške bezdôvodného obohatenia a toto tvrdenie preukázať relevantným dôkazom, čo však nespravil. Odvolací súd zároveň dodáva, že bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu v danom prípade vychádza z toho, že jeho nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu. Medzi stranami nebolo sporné, že mobiliár hotela patriaci úpadcovi je umiestnený v rozsahu celého predmetu nájmu, teda hnuteľné veci patriace úpadcovi sa aj po ukončení nájomného vzťahu bez právneho dôvodu nachádzajú v nehnuteľnosti patriacej žalobcovi. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonáva právo nájmu cudzej veci, preto sa výška náhrady odvodzuje od prospechu, ktorý získala plnením bez právneho dôvodu strana majúca za povinnosť majetkový prospech vydať. Pri takomto bezdôvodnom obohatení výšku bezdôvodného obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci.

42. K odvolacej námietke žalovaného, že k pohľadávke proti podstate titulom bezdôvodného obohatenia si žalobca neuplatňuje príslušnú DPH, čo ani žalobca nespochybňuje, odvolací súd udáva, že daňové a účtovné hľadisko je pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu irelevantné, pretože účtovné operácie nemajú vo vzťahu k právnemu základu vzniku pohľadávky a jej právnej existencii žiadnu relevanciu.

43. Odvolací súd v kontexte svojich vyššie uvedených záverov dospel k záveru, že vo veci nie sú dané žiadne odvolateľom uvádzané odvolacie dôvody.

44. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).